Pri realizácii podláh, najmä pri anhydritových poteroch, je mimoriadne dôležité venovať pozornosť zbytkové vlhkosti. Nedostatočné vysušenie potera môže viesť k vážnym problémom s finálnou krytinou, ako je jej odlepenie, zmena farby alebo iné poškodenia, ktoré sa často prejavia až po rokoch. Preto je kľúčové dodržiavať normy a správne postupy merania vlhkosti.
Čo je anhydritový poter a aké má vlastnosti?
Anhydritový liaty poter je moderný materiál, ktorý sa skladá zo zmesi síranu vápenatého, kameniva, vody a účinných plastifikačných prísad. Medzi jeho najväčšie pozitíva patria okrem prijateľnej ceny aj samonivelačné vlastnosti. Tieto vlastnosti oceníte aj pri práci s týmto materiálom, pretože sa ľahko spracováva, rýchlo sa vysušuje a vyznačuje sa takmer nulovým zmršťovaním. Anhydritové podlahy sa vyrábajú a realizujú ako liate samonivelačné potery, samonivelácia je dosiahnutá pridaním vody.
Poter samotný má niekoľkonásobnú veľkosť plniva (piesku) oproti samonivelačnej hmote. Preto je dôležité, predovšetkým pre elastické podlahové krytiny (PVC, vinyl, lino a podobne), dorovnať lokálnu rovinnosť a hladkosť povrchu pomocou samonivelačnej hmoty. Anhydritové potery doporučujeme vždy nivelovať nivelačnými hmotami weber. Napríklad weberpodklad floor riedený vodou v pomere 1:2, ak hrbka vrstvy následne liatej samonivelačnej hmoty nepresiahne 10 mm. Podlahová hmota weberfloor 4150, weberfloor 4160 či webernivelit S sa pripraví postupným vmiešaním jedného vreca (25 kg) suchej zmesi do príslušného množstva vody. Míchá sa pomocou elektrického miešadla s nízkými otáčkami (cca 500 ot./min.) do homogénnej zmesi bez hrudiek po dobu 3-5 min. Po riadnom premiešaní hmoty ju aplikujeme na pripravený povrch, a to pomocou podlahárskej špachtle alebo rakla.
Normy a maximálne dovolené hodnoty zbytkové vlhkosti
Hodnoty najvyššej dovolenej zvyškovej vlhkosti cementového poteru alebo poteru na báze síranu vápenatého v hmotnostných % v dobe pokládky nášľapnej vrstvy sú stanovené normou ČSN EN 74 4505. Za prevedenie skúšky je vo väčšine prípadov zodpovedný realizátor nášľapnej vrstvy, pretože práve on zodpovedá za to, že nebude pokládka prevedená skôr, než bolo dosiahnuté normových hodnôt zvyškovej vlhkosti. V prípade, že súčasťou podlahy je systém podlahového vykurovania, musí byť požiadavka na najvyššiu dovolenú vlhkosť u cementového poteru znížená o 0,5 % a u poteru na báze síranu vápenatého o 0,2 %.
Najvyššia dovolená vlhkosť anhydritového poteru v % v dobe pokládky finálnej krytiny:
- Kamenná alebo keramická dlažba: 0,5 %
- Syntetická podlaha: 0,5 %
- Paropriepustná krytina: 1,0 %
- PVC, linoleum, guma, korok: 0,5 %
- Drevené podlahy, laminátové, parkety: 0,5 %
Ak je súčasťou podlahy podlahové kúrenie, hodnota sa musí znížiť o - 0,2 %.
Metódy merania zbytkové vlhkosti
Existuje niekoľko metód na meranie zbytkové vlhkosti v poteroch, od orientačných až po presné profesionálne metódy.
Orientačná fóliová metóda
Táto metóda je veľmi jednoduchá a slúži len na predbežné určenie, či má zmysel vykonať karbidovú metódu merania vlhkosti. Spočíva v prekrytí skúšaného miesta plastovou fóliou o rozmeroch približne 500 mm x 500 mm, ktorá sa po obvode prilepí k podlahe lepiacou páskou. Fólia po 16 hodinách zabráni unikaniu vlhkosti z podlahy do okolitého vzduchu. Ak je na povrchu fólie viditeľná skondenzovaná vodná para, alebo ak je povrch dosky vlhký, znamená to, že povrch pravdepodobne ešte nie je pripravený na pokládku nášľapnej vrstvy. Tento spôsob merania nedáva žiadne konkrétne namerané hodnoty vlhkosti a jeho výsledok môže ovplyvniť teplota prostredia alebo slnečné žiarenie.
Najpoužívanejšia karbidová metóda (CM metóda)
Jedná sa o destruktívnu metódu merania zvyškovej vlhkosti s možnosťou kontroly a vyhodnotenia výsledkov priamo na mieste. Kontrolný vzorka sa ručne vyseká z realizovanej podlahy v celej hrúbke a jej vlhkosť sa stanoví pomocou CM prístroja. Princíp spočíva v chemickej reakcii, pri ktorej sa uhličitan vápenatý rozkladá vodou za vzniku hydroxidu vápenatého a acetylénového plynu. Odobratý vzorka sa rozdrví, zváži a vloží do tlakovej nádoby spolu s tromi oceľovými guľôčkami a jednou ampulkou uhličitanu vápenatého. Po zatvorení nádoby s manometrom a silným zatrepaním dôjde k rozbitiu ampulky a vzniku pretlaku acetylénového plynu, ktorý sa odčíta na manometri. Táto hodnota sa pomocou prevodovej tabuľky prevedie na obsah vody v percentách CM, ktorý sa následne prepočíta na hmotnostnú vlhkosť v percentách. Presnosť merania sa uvádza ± 3 %, ale môže sa výrazne zhoršiť pri nesprávnej manipulácii.
Metóda skúšobných vrtov
Táto metóda sa najviac používa v USA a Veľkej Británii. Výhodou je nepatrné narušenie podlahy. Do vrtu s hĺbkou minimálne do 40 % hrúbky betónu alebo anhydritu sa vloží rukáv a uzavrie na 72 hodín. Po uplynutí tejto doby sa vloží sonda a po 5 minútach sa vykoná meranie. Nevýhodou je časová náročnosť.
Kalcium chloridová metóda
Merený povrch sa očistí a naň sa položí miska s presným množstvom chloridu vápenatého, celé sa prekryje nepriepustným krytom. Po 72 hodinách sa miska s chloridom vápenatého odošle do laboratória na zváženie. Nevýhodou je opäť časová náročnosť.
Zapichovacie vlhkomery
Tieto prístroje sú u nás najrozšírenejšie kvôli dostupnosti a jednoduchosti. Nie sú však vhodné pre meranie vlhkosti betónov a anhydritov, sú určené pre drevo a iné mäkké materiály. Merajú na princípe elektrického odporu a ukazujú len vlhkosť vrchnej vrstvy.
Príložné vlhkomery
Tieto vlhkomery sú ideálne pre meranie betónu a anhydritu. Okamžite zobrazujú namerané hodnoty do hĺbky až 20-30 mm a meranie je založené na kapacitnom alebo impedančnom meraní. Zisťujú vlhkosť vo vnútri materiálu. Táto metóda však zatiaľ nie je zakotvená v norme.
Príprava anhydritového poteru pred pokládkou
Pred pokládkou finálnej krytiny je nutné anhydritové podlahy vysušiť na minimálne predpísané hodnoty. Nedodržanie maximálne prípustného % zvyškovej vlhkosti sa často prejavuje až po niekoľkých rokoch. Anhydritové potery sa zbavujú zvyškovej vlhkosti v priemere až 3x dlhšie ako klasické betónové potery. Preto je nutné pred aplikáciou zvyškovú vlhkosť riadne zmerať v celej vrstve poteru, hlavne v spodnej tretine.
Proces kladenia dlažby na anhydritový poter
Proces kladenia dlažby na anhydritovú podlahu sa zakladá na rovnakom princípe ako v prípade akéhokoľvek savého povrchu. Jednou z najpoužívanejších povrchových úprav anhydritových podláh je pokladanie dlažby. Kontrola zvyškovej vlhkosti je kľúčová. Zbytková vlhkosť u vyhrievaných anhydritových poterov by nemala presiahnuť 0,3 % CM.
Dôležitá je tiež povrchová úprava - je potrebné obrúsiť naplavené spojivo. Následne je potrebné posúdiť rovinnosť podlahy, napríklad pomocou hliníkovej laty dĺžky 2 m a viac. V prípade anhydritu je vždy potrebné aplikovať penetračný náter, pretože sa jedná o veľmi savý podklad. Obvykle sa riedi vodou v pomere 1:3, pričom ideálne je ho aplikovať v dvoch vrstvách. Pri väčších rozmeroch dlaždíc si dajte pozor, aby ste na dlaždicu naniesli dostatok lepidla (lepenie formou floating and buttering).
Urychlenie vysušenia anhydritového poteru
Existuje niekoľko metód, ako urýchliť vysušenie anhydritového poteru:
- Prievan: Je najrýchlejším vysúšačom podkladov.
- Podlahové kúrenie: U väčšiny anhydritových povrchov sa dá už od 10. dňa od aplikácie kúriť a tým výrazne skrátiť čas vysychania. Je však dôležité dodržať obrúsenie povrchu. Pri používaní podlahového kúrenia na vysúšanie sa kúri konštantne na nízku teplotu, ktorá môže byť maximálne o dva stupne vyššia, než je teplota okolia.
- Priemyselné vysúšače: Pri tejto metóde sa naopak okná aj dvere utesňujú, pretože vysúšač musí nasávať vlhko z celého priestoru.
NEZAČÍNAJTE SADIŤ! Toto musíte urobiť s pôdou v MARCI (Kompletný návod)
Je dôležité si uvedomiť, že anhydrit je suchý až vtedy, keď to potvrdí CM meranie, nie odhadom, orientačným prístrojom alebo podľa kalendára. Farba poteru na tom nič nemení. Na povrchu anhydritu vzniká tzv. syntr - jemná vrstva, ktorá bráni správnej priľnavosti lepidiel, penetrácií a nivelačných stierok. Práve preto je nevyhnutné povrch obrúsiť.
Nemeriať zvyškovú vlhkosť poteru sa nevyplatí nikdy. Je to technické riziko, finančný hazard a častý dôvod sporov. Každý profesionál vie, že podlaha sa nepokladá na domnienky, ale na zmerané dáta. Zodpovednosť nesie podlahár, ktorý podlahu pokladá a poskytuje záruku na dielo.