Komplexný sprievodca kotvením fasád: Od izolácie po finálnu úpravu

Pripravili sme pre vás sprievodcu zatepľovaním fasády polystyrénom a ďalšími súvisiacimi krokmi. Zatepľovanie stavieb prebieha v rôznych fázach a nie je to úplne jednoduchý proces. Veľmi dôležitá je preto svedomitá a dôkladná príprava. Či už sa na to podujmete sami, alebo radšej zateplenie necháte na odborníkov, určite sa oplatí vedieť správny postup od výberu materiálu až po realizáciu.

Prečo je správne zateplenie a kotvenie fasády kľúčové?

Kvalitným zateplením sa vám podarí účinne znížiť spotrebu tepla na vykurovanie a tiež zlepšiť podmienky bývania. Aby malo zateplenie tú správnu účinnosť a zároveň spĺňalo aj príslušné normy, je nevyhnutná správna montáž a ukotvenie izolačného materiálu. Pred začatím akýchkoľvek prác a už pri samotnom plánovaní vám určite odporúčame, aby ste sa poradili s odborníkom, alebo špecializovanou spoločnosťou. Výber kvalitného a vhodného materiálu je totiž len jedným z predpokladov správneho a účinného zateplenia. Tým ďalším je bezpochyby správna a odborne vykonaná montáž.

Výber materiálu na zateplenie fasády

Medzi najpoužívanejšie materiály využívané na zatepľovanie fasád patrí polystyrén, ktorý je na tieto účely veľmi vhodným materiálom. Overeným materiálom, ktorý sa javí ako jeden z najvhodnejších na zatepľovanie fasády, je expandovaný polystyrén, ktorý má vynikajúce izolačné termoizolačné parametre. Siahnuť môžete aj po špeciálnych polystyrénových materiáloch, ktoré sú presne prispôsobené na zateplenie fasády.

Takým sú napríklad polystyrénové dosky Austrotherm GrEPS 70 s prídavkom grafitových častíc, ktoré dokážu účinnejšie absorbovať slnečné žiarenie. Takto upravené polystyrénové dosky sú pritom rovnako recyklovateľné, ako dosky z bežného EPS polystyrénu. Ich nepopierateľnou výhodou sú až o 20% lepšie termoizolačné schopnosti v porovnaní s bežným expandovaným polystyrénom.

Grafitové dosky Austrotherm GrEPS ale nie sú zďaleka jedinou možnosťou. Ak vám záleží na tom, aby bola účinná izolácia čo najtenšia, ideálnou voľbou budú dosky Austrotherm Resolution Fasáda, ktoré sú vyhotovené z peny s obojstranne uzavretou bunkovou štruktúrou. Izolačné vlastnosti tejto dosky navyše zlepšuje vrstva polystyrénu s prídavkom grafitu, ktorá je nanesená z oboch strán. Všetky tieto materiály sú navyše ideálne aj pre nízkoenergetické stavby. Tepelné izolácie určené na zatepľovanie fasád kontaktným spôsobom, napr. ISOVER TF PROFI, ISOVER NF333, ISOVER EPS GREYWALL PLUS alebo ISOVER EPS 70 F, sa vždy lepia na fasádu pomocou lepidla. Kotvenie tepelnoizolačných dosiek z minerálnej vlny (MW) s kolmou orientáciou vlákien (lamely) sa vykonáva podľa kotviaceho plánu.

Príprava podkladu - základ úspešného zateplenia

Správna funkčnosť izolácií pri zateplení fasády závisí od dvoch kľúčových faktorov - v prvom rade je to výber vhodného materiálu, čiže aby mal potrebné vlastnosti spĺňajúce vaše potreby. Pri podklade sa držíme zásady, že musí byť čistý, suchý a schopný niesť izolačný materiál. To znamená, že ho musíme pred začatím aplikácie materiálov poriadne ošetriť - zbaviť špiny, prachu, porastu, odstrániť ostré výbežky malty a záverom použiť dezinfekčný prostriedok.

Zásady vhodného podkladu

• Vlhký podklad: Najskôr sa musí odstrániť príčina vlhkosti, zatepľuje sa až po vyschnutí muriva.
• Zaprášený, špinavý podklad: Je nutné mechanicky očistiť, omiesť, prípadne umyť tlakovou vodou.
• Zvetraný povrch: Je nutné mechanicky očistiť, obiť, prípadne odstrániť s použitím vhodnej technológie a následne vyrovnať vhodnou hmotou preukázateľne zabezpečujúcou súdržnosť podkladu.
• Mach, plesne, huby: Je nutné mechanicky očistiť a následne stenu ošetriť vhodným fungicídnym prípravkom.
• Vystupujúce časti: Nutné odstrániť ostré, vystupujúce časti malty, nesúdržné a odlupujúce sa vrstvy náteru a omietky.
• Zvyšky oddebňovacích prípravkov: Očistiť tlakovou vodou s pridaním detergentu.
• Savý podklad: Sa očistí a napenetruje vhodnou penetráciou, priedušné neaktívne spóry.
• Trhliny: Neaktívne trhliny sa utesnia pružným tmelom, pri aktívnych trhlinách treba vyriešiť príčinu ich šírenia.
• Rovinnosť podkladu: Prípustná tolerancia nerovnosti podkladu je 20 mm na dĺžku 1 m. Táto podmienka platí v prípade lepených, a zároveň kotvených systémov. Pri systémoch len lepených je prípustná nerovnosť podkladu max. 10 mm na dĺžke 1 m. Podklad sa nesmie vyrovnávať vrstvou tepelnej izolácie. Opravený podklad sa vždy ošetrí penetračným náterom.

Vhodnými podkladmi sú murované steny, betónové povrchy panelov, pevné a súdržné cementové, vápeno-cementové a polymércementové omietky, pórobetón a pod. Opravy nesúdržných podkladov sa realizujú s predstihom, aby mohlo dôjsť k dostatočnému vyzretiu opravovaných plôch (aspoň 14 dní). Odporúča sa priemerná súdržnosť podkladu najmenej 200 kPa s tým, že najmenšia jednotlivá prípustná hodnota musí byť aspoň 80 kPa. Z hľadiska najvhodnejšieho technologického postupu stavebných prác by sa mala prípadná montáž okien, dverí a práce súvisiace s osadzovaním vonkajších otvorov realizovať ešte pred začiatkom zatepľovania. Rovnako tak to platí aj pre prvky vonkajšieho tienenia, prípadne konzoly na uchytenie ťažších konštrukcií. Parapetné dosky sa v ideálnom prípade osadzujú v priebehu zatepľovania.

Založenie prvého radu izolácie

Zatepľovací systém s použitím minerálnej vlny sa zakladá minimálne 30 cm nad úrovňou budúceho terénu. Zatepľovací systém z polystyrénu alebo minerálnej vlny sa následne zakladá aspoň 30 centimetrov nad touto lištou, pričom soklové časti sa izolujú doskami z extrudovaného polystyrénu. Je viacero spôsobov ako začať.

Osadenie zakladacích líšt

Štandardne sa zakladá na zakladaciu lištu, ktorej šírka a pevnosť musia zodpovedať hrúbke použitého izolačného materiálu. Osadí sa zakladacia lišta príslušnej šírky (podľa hrúbky izolácie) z ľahkých, alkalicky stálych kovov, prípadne PVC. Tieto sa kotvia skrutkami v min. počte 3 ks na 1 bm. Na zakladacie lišty sa aplikujú tesniace a dilatačné prvky. Vzájomné napojenie zakladajúcej lišty sa vykoná s medzerou 2 mm. Potrebné zaistenie rovnosti čela zakladajúcich líšt sa u nerovných podkladov dosiahne pomocou distančných umelohmotných podložiek. Vzniknutý priestor medzi zakladajúcou lištou a stenou objektu sa vyplní nízko-rozťažnou PU penou, alebo tmelom tak, aby po montáži izolácie nevznikli dutiny a zabránilo sa vzniku „komínového efektu“, ktorý môže ochladzovať stenu.

Založenie prvého radu na soklovej izolácii

Čoraz častejšie sa začína zakladať prvý rad na vyrovnanú soklovú izoláciu. Na izolovanie soklovej časti sa používajú nenasiakavé dosky, najčastejšie na báze extrudovaného polystyrénu. Sú dva spôsoby založenia prvého radu minerálnej izolácie. Prvým je, že hrúbka soklovej izolácie je totožná s hrúbkou minerálnej izolácie. V tomto prípade sa nepoužívajú okapové lišty, no spoj je potrebné 2x vystužiť. V druhom prípade je hrúbka soklovej izolácie menšia ako hrúbka minerálnej izolácie, pričom odporúčame rozdiel 3-4 cm. V tomto prípade je však nutné použiť okapovú lištu, aby voda stekala od fasády.

Lepenie izolácie na stenu

Samotnému lepeniu izolácie predchádza jeden alebo dva kroky, v závislosti od typu dosky. Minerálne dosky sa musia pred aplikáciou lepiaceho materiálu skontrolovať, či je ich povrch dostatočne suchý a bez mechanického poškodenia. V prípadne potreby sa odstráni prach z dosky.

Penetrácia izolácie a nanášanie lepiacej malty

V prípade produktu bez povrchovej úpravy je potrebné povrch dosky penetrovať tenkou vrstvou lepiacej malty. Penetrácia lepidlom sa robí v mieste nanášania lepidla po obvode dosky a na 1 až 3 terče v strede dosky. Keď je doska bez špeciálnej povrchovej úpravy, musí byť pred nanesením lepiacej malty napenetrovaná vtlačením tenkej vrstvy lepiacej malty.

Ak je doska opatrená špeciálnou povrchovou úpravou (napr. SMARTwall S C1 alebo C2), penetrácia lepidlom na takomto povrchu nie je potrebná. V prípade dosiek SMARTwall C1 odporúčame špeciálnu povrchovú úpravu dosky smerovať do exteriéru. V prípade otočenia smerom k stene nevznikne žiadny problém. V prípade, že sa jedná o povrch dosky so špeciálnou úpravou, lepiaca malta môže byť nanesená priamo.

Pri izolantoch FKL s kolmou orientáciou vlákien sa lepiaca malta nanáša celoplošne, hrebeňovým hladidlom. Výška hrebeňa sa určí podľa nerovnosti podkladu. Rovnako tak platí, že pokiaľ je povrch bez špeciálnej povrchovej úpravy, je nutná penetrácia lepidlom. Na dosku bez povrchovej úpravy sa lepiaca malta nanáša na penetrovaný povrch po obvode dosky a na terče v strede dosky.

Nanesenie lepiacej malty musí byť minimálne na 40% plochy dosky po jej zatlačení na stenu. V prípade rozmeru 400x1200mm postačí naniesť tenší rámik po obvode (cca. 6 cm po zatlačení na stenu). V prípade lamiel FKL je lepenie celoplošné. Dodržanie minimálnej plochy lepiacej malty je dôležité pre stabilitu zatepľovacieho systému. Lepiaca malta nesie zaťaženie celého kontaktného systému.

Zásady správneho lepenia izolačných dosiek

Nalepenie dosiek na stenu musí byť na tesno bez špár. Maximálna povolená špára je 4 mm a musí sa v celej hrúbke vyplniť izolantom. Aby nevznikol tepelný most, lepiaca malta sa nesmie dostať do špáry. EPS alebo FKD S izolačné dosky sa na stenu lepia na zraz, tesne vedľa seba a bez škár. V prípade výskytu škár sa vypĺňajú nízkoroztiažnou penou, no nemali by mať viac ako 4 mm.

Pri lepení dosiek musí vzniknúť „T“ spoj, nie krížový spoj dosiek „+“. Zvislé špáry musia byť od seba minimálne 100 mm. Dilatácie v stene musia byť dodržané, dosky ich nesmú prekrývať. Dosky sa zásadne lepia na stenu s minimálnym presahom 20 cm a vždy smerom hore od zakladacej lišty. Odrezky je možné použiť, len ak majú minimálnu šírku 150 mm. Takýto odrezok sa umiestni len do plochy, nie ku okraju otvorov alebo rohu budovy.

Pokiaľ pri okne vychádza špára v úrovni parapetu alebo nadpražia a nie je možné vytvoriť z dosky „hokejku“ s výrezom minimálne 100 mm v horizontálnom a vertikálnom smere dosky, je možné otočiť dosku o 90°. Na rohoch sa musia rady dosiek preväzovať. Ideálne je striedať na rohu celú a polovičnú dosku. Pre zamedzenie vytvorenia tepelného mostu okolo okien a dverí prekryjeme rám minimálne 2 cm minerálnou izoláciou. V prípade zapusteného okna v ostení je potrebné použiť na zaizolovanie ostenia dosky FKD RS. Tieto sú zapustené vo fasádnej izolácii tak, že špára nie je priebežná kolmo od rámu okna po vonkajší povrch izolácie.

Na konci dňa odporúčame prekrývať hornú hranu dosiek pred prípadným zatečením od dažďovej vody. V prípade hotovej výstužnej vrstvy na stene je nutné prekryť aspoň hrany izolácie v mieste parapetu, pokiaľ nie sú ešte osadené.

Kotvenie izolačných dosiek

Jednou z veľmi dôležitých častí zatepľovania je správne ukotvenie fasádneho polystyrénu. Vykonáva sa pomocou fasádnych hmoždiniek a fasádneho tanierika. Kotvenie systému sa vykonáva po kontrole rovinnosti, spravidla 1 až 3 dni po nalepení izolácie. Kotvenie odporúčame vykonať pomocou skrutkovacích rozperných kotiev s kovovým tŕňom. Kotva musí vždy prechádzať cez lepiacu maltu, preto terče je nutné umiestniť na konkrétnom mieste. Kotvenie prenáša len horizontálne sily od účinkov vetra. Čím väčšia plocha lepiacej malty, tým je celková stabilita zateplenia lepšia.

Zásady kotvenia a inštalácia

Kotvenie, druh rozperných kotiev, ich počet, poloha voči výstuži a rozmiestnenie v ploche ETICS, určuje projektová dokumentácia (toto štandardne platí pre budovy s výškou nad 8 m). Pri návrhu kotiev projektant postupuje v súlade s STN 73 29 01, STN 73 29 02, ETAG 004, ETAG 014, STN EN 1991-1-4 Zaťaženie konštrukcií Časť 1-4: Všeobecné zaťaženie - Zaťaženie vetrom a technickou dokumentáciou ETICS. Maximálna doba vystavenia rozperných kotiev UV žiareniu nesmie byť prekročená. Táto doba predstavuje čas, počas ktorého kotvy nie sú zakryté ďalšími vrstvami systému. Presnú dobu vystavenia určuje výrobca kotiev.

Dĺžka rozpernej kotvy sa všeobecne stanovuje jednoduchým výpočtom: minimálna požadovaná hĺbka kotvenia v nosnej konštrukcii + zostávajúca omietka (v prípade rekonštrukcie) + lepiaca malta a hrúbka izolácie = potrebná dĺžka kotvy. Vŕtanie pre osadenie rozperných kotiev sa vykonáva kolmo na podklad. Priemer vrtáku sa stanovuje podľa druhu použitej rozpernej kotvy definovanej v projektovej dokumentácii. Do vysoko poréznych hmôt a hmôt s dutinami sa otvory vŕtajú bez príklepu! Hĺbka vrtu sa prevedie o 10 mm viac ako je predpísaná minimálna požadovaná hĺbka kotvenia v nosnej konštrukcii rozpernej kotvy. V prípade rozmiestnenia kotiev je nutné dodržiavať správne kotviace schémy pre daný rozmer izolácie.

Minimálna vzdialenosť medzi rozpernými kotvami a od hrany steny sa odporúča 10 cm. Tanier osadenej rozpernej kotvy nesmie narúšať rovnosť základnej vrstvy. Zle osadená, poškodená alebo zdeformovaná rozperná kotva sa odstráni a nahradí sa novou. Ak je rozperná kotva zle osadená, deformovaná alebo inak poškodená a pokiaľ je to možné sa odstráni (zvyšný otvor sa vyplní tepelnoizolačným materiálom a výstužnou maltou) a nahradí novou vedľajšou rozpernou kotvou v jej blízkosti. Rozperné kotvy je možné použiť iba do podkladov, ktoré sú označené na kotve a na balení. Minimálna kotevná hĺbka sa meria od nosného materiálu bez omietky.

Prázdne miesto po rozperných kotvách sa vyplní izolačným materiálom - je neprípustné vypĺňať ho lepiacou maltou. Aby sa zabránilo vzniku panter efektu na fasáde, odporúčame zapustiť kotvy do izolantu a prekryť ich minerálnou tepelnoizolačnou zátkou. Pre správnu montáž zapustených kotiev je nevyhnutné používať aplikačný nástavec odporúčaný daným výrobcom kotiev. Frézovacie aplikačné nástavce neodporúčame pre použitie v minerálnej izolácii.

Spôsoby kotvenia môžu byť rôzne, vo všeobecnosti sa ale odporúča aspoň 6 - 12 fasádnych kotiev na 1 m2. Po zatvrdnutí fasádneho lepidla sa hmoždinky umiestňujú do vyvŕtaných dier v murive. V tomto bode si treba dať veľký pozor na zatvrdnutie lepidla (môže trvať až 2-3 dni), aby ste zabránili dodatočným pohybom izolácie, aj milimetrový pohyb totiž môže byť problémom. Nutnosť použitia kotiev a ich presný počet na m2 udáva výrobca systému, napr. systém Weber Terranova, štandardne sa počet kotiev pohybuje v počte 6-8ks na m2 s priemerom prídržného taniera min. 60mm pri izolante ISOVER TF Profi, a v počte 1ks/doska ISOVER NF333 s priemerom prídržného taniera 140mm. Minimálne množstvo kotiev, aby doska bola zakotvená po obvode aj v ploche je 6 ks / m2.

Základná výstužná vrstva

Pokiaľ nie sú použité dosky s povrchovou úpravou, je potrebných ich povrch napenetrovať. V prípade dosiek SMARTwall smerom do exteriéru stačí napenetrovať len miesta izolácie bez úpravy, ako napríklad rohy budov, minerálne zátky, ostenia atď.

Armovanie nároží a detailov

Najskôr sa armujú nárožia, hrany, ostenia a nadpražia objektu a určené plochy v projektovej dokumentácií. K tomu sa používajú špeciálne plastové profily s výstužnou sklotextilnou mriežkou. V miestach spojov rohových profilov musí byť tkanina riadne preložená min. 10 cm. V oblasti rohov okien a dverí sa vykonajú diagonálne výstuhy s plochou min. 20x30 cm, odporúča sa rozmer 25x50 cm. V styku okenného ostenia a nadpražia sa vykoná vystuženie pásmom armovacej sieťky v ostení (nadpraží) min. 15 cm od rohu na každú stranu. V doterajšími krokmi sme si vytvorili „hrubý náčrt" izolácie a pre jej dokonalé fungovanie je nutné ju zafixovať na stenu pomocou izolačných kotiev. Pred samotným procesom armovania sa minerálne izolačné dosky penetrujú malou dávkou lepidla, následne sa aplikuje armovacie lepidlo a do pripraveného lôžka sa vloží sieťka. Pri polystyrénoch EPS F sa penetračná vrstva lepidla vynecháva.

V prípade nedodržania odporúčaných postupov môže dôjsť ku vzniku trhlín v rohoch okolo okien. Trhliny spôsobia zatečenie vody do systému, čím sa degraduje funkčnosť systému.

Vyhotovenie hlavnej výstužnej vrstvy

Keď sú všetky detaily vystuženia okolo rohov a dilatácií dokončené, prechádza sa na zhotovenie hlavnej vrstvy. Na izolačné dosky sa ručne nanesie výstužná malta ozubeným hladítkom 10x10 mm, do ktorej sa vtlačí výstužná mriežka. Výstužná malta, ktorá vystúpi cez mriežku sa následne vyrovná a uhladí. Armovaciu mriežku sa odporúča ukladať smerom od hora dole s min. presahom v spojoch 10 cm. Presah 10 cm sa odporúča vykonať aj v miestach vystuženia a na rohoch objektu.

Základná vrstva sa vykonáva v hrúbke 4-6 mm. Pokiaľ sa nedosiahne hrúbka 4 mm v jednom pracovnom kroku, odporúča sa vykonať ďalšiu vrstvu v priebehu 12-24 hodín už bez ďalšej výstužnej mriežky. Armovacia mriežka nesmie ležať na izolácii bez lepidla a musí byť uložená bez záhybov, oboch strán musí byť krytá lepidlom. Štruktúra armovacej mriežky nesmie byť prekreslená na povrch armovacieho lepidla. Mriežka sa ukladá do tretiny výstužnej vrstvy, minimálne krytie mriežky musí byť 1 mm, v miestach preloženia 0,5 mm. Zvýšenie odolnosti ETICS proti mechanickému poškodeniu možno zabezpečiť dvojitým vystužením v základnej vrstve prípadne použitím pancierovej mriežky. Všetky napojenia ETICS na priľahlej konštrukcii sa vykonávajú tak, aby nedošlo k prieniku vody do systému a ku vzniku škodlivých trhlín.

Finálna povrchová úprava fasády

Po technologickej prestávke, spravidla 5-7 dní, kým vyzrie výstužná vyrovnávacia vrstva, sa plocha fasády prebrúsi, napenetruje a následne nanesie finálna tenkovrstvová omietka v hrúbke 1,5-3 mm. Pri jej aplikácii treba dodržiavať technologické postupy, ktoré odporúča dodávateľ omietky. Pri kontaktnom zateplení z minerálnej izolácie odporúčame použiť silikátovú, silikón-silikátovú alebo silikónovú omietku.

Kotvenie odkvapového systému do zateplenej fasády

Pri montáži odkvapového systému je jedným z kľúčových krokov správne kotvenie objímok zvodových rúr do fasády budovy. Tento proces je dôležitý nielen z hľadiska pevnosti a stability systému, ale aj kvôli minimalizácii vzniku tepelných mostov, ktoré môžu ovplyvniť energetickú efektívnosť stavby.

Metódy kotvenia odkvapového systému

Jednou z najbežnejších metód je kotvenie objímok pomocou tŕňov, ktoré prechádzajú cez izoláciu až do muriva fasády. Táto metóda je osvedčená a poskytuje vysokú pevnosť uchytenia. Tŕne musia byť dostatočne dlhé, aby prešli cez celú hrúbku izolácie a bezpečne sa ukotvili v murive. Nevýhodou tohto typu kotvenia je však vznik tepelného mostu, ktorý môže znižovať energetickú efektívnosť budovy.

Pre tých, ktorí hľadajú energeticky úspornejšie riešenie, sú ideálnou voľbou špirálové hmoždinky. Špirálová hmoždinka umožňuje kotvenie objímky priamo do tepelnej izolácie, čím sa eliminuje potreba prenikania cez izoláciu až do muriva. Montáž špirálovej hmoždinky je jednoduchá a rýchla. Stačí ju aplikovať pomocou štandardne dostupného náradia. Špirálové hmoždinky sú ideálnym riešením pre budovy s hrubou vrstvou zateplenia, vyššou ako 100 mm. V našom sortimente ponúkame špirálovú hmoždinku do zateplenia FISHER M10 FID-R, ktorá sa používa špeciálne na upevnenie do vonkajších kontaktných fasád (ETICS) bez vytvárania tepelných mostov.

Pri výbere medzi tŕňmi a špirálovými hmoždinkami by sa mali zohľadniť špecifiká konkrétnej stavby, hrúbka tepelnej izolácie a požiadavky na energetickú efektívnosť. Správny výmer z možností kotvenia odkvapového systému zabezpečí jeho funkčnosť, stabilitu a dlhú životnosť. Či už zvolíte tradičné tŕne alebo moderné špirálové hmoždinky, dôležité je, aby bol systém montovaný precízne a kvalitne. Pri odvetraných fasádnych zatepľovacích systémoch sa izolácia pripevňuje iba mechanicky pomocou kotiev alebo tŕňov.

Špecifiká kotvenia HPL panelov na fasádu

Tehlové obkladové pásiky možno aplikovať aj na kontaktný zatepľovací systém. Musia však byť dodržané určité zásady kotvenia tepelnoizolačných dosiek, odlišné od spôsobu kotvenia, keď je povrchovou úpravou iba omietka. Tieto zásady vyplývajú z plošnej hmotnosti tehlového obkladu, ktorá je v porovnaní s omietkou podstatne vyššia. Treba použiť rozperky s kovovou skrutkou, minimálne však s kovovým tŕňom (zatĺkacie) s potrebnou dĺžkou. Rozperky sa aplikujú cez prvú vrstvu sieťky. Po ukotvení rozperkami treba fasádu ešte raz celoplošne presieťkovať.

Pre umožnenie dilatácie laminátového materiálu HPL musia byť na paneloch pre účely montáže vytvorené pevné a posuvné body. Pevné body sa používajú na rovnomerné rozdelenie rozťažných a sťahovacích pohybov. V laminátových HPL paneloch musí byť väčší než priemer upevňovacieho prvku v závislosti od požadovanej expanznej vzdialenosti od pevného bodu.

Kotvenie HPL panelov na drevenú podpornú konštrukciu

Drevená podporná konštrukcia musí byť navrhnutá a vyrobená v súlade s národnými normami. Pri aplikáciách, ktoré nevyžadujú štrukturálnu analýzu, by mali byť rozmery drevených konštrukcií minimálne 60 x 40 mm pre podkladové horizontálne prvky, minimálne 50 x 30 mm pre podporné vertikálne prvky a 100 x 30 mm pre podporné vertikálne prvky v oblastiach spájania panelov. Drevená podporná konštrukcia by mala byť chránená pred vlhkosťou a UV žiarením. Skrutky nesmú byť nadmerne utiahnuté. Nepoužívajte zápustné skrutky s centrálnym bodom vŕtaného otvoru v laminátových HPL paneloch. Z dôvodu stability a rovinnosti je nutné jednoznačne dodržať okrajové rozstupy pri kotvení.

Vzdialenosť v oblasti spájania panelov musí byť najmenej 8 mm, aby mohol materiál bez problémov meniť rozmery (dilatovať). Vnútorné rozstupy pri kotvení, rozmer „a“ a „b“, volíme na základe statických výpočtov, alebo pokiaľ si to nevyžadujú miestne predpisy, v súlade s tab. 1. Na kotvenie laminátových HPL panelov sa používajú skrutky s polguľovou alebo 6-hrannou hlavou priemeru 5,3 mm a dĺžky 35 mm. Skrutky musia mať driek, ktorý má dĺžku minimálne takú, ako je hrúbka HPL panela.

Kotvenie HPL panelov na hliníkovú podpornú konštrukciu

Hliníková podporná konštrukcia musí byť vyrobená a navrhnutá v súlade s národnými normami a musí byť namontovaná v súlade s technickými údajmi výrobcu pre danú podpornú konštrukciu. Kovové podporné konštrukcie menia svoje rozmery na základe teplotných zmien. Rozmery laminátových panelov HPL sa však menia pod vplyvom zmien relatívnej vlhkosti. Počas inštalácie musíme venovať pozornosť expanznej vzdialenosti. Na paneloch pre účely montáže vytvorené pevné a posuvné body. Pevné body sa používajú na rovnomerné rozdelenie rozťažných a sťahovacích pohybov. V laminátových HPL paneloch musí byť väčší než priemer upevňovacieho prvku v závislosti od požadovanej expanznej vzdialenosti od pevného bodu k hliníkovému roštu. Týmto sa dosiahne vzdialenosť medzi hlavou nitu a povrchom panelu približne 0,3 mm, čo umožňuje pohyb prvku vo vŕtanom otvore. V podpornej konštrukcii sa musí zhodovať s centrálnym bodom vŕtaného otvoru v laminátových HPL paneloch. Z dôvodu stability a rovinnosti je nutné jednoznačne dodržať okrajové rozstupy pri kotvení.

Vzdialenosť v oblasti spájania panelov musí byť najmenej 8 mm, aby mohol materiál bez problémov meniť rozmery (dilatovať). Vnútorné rozstupy pri kotvení, rozmer „a“ a „b“, volíme na základe statických výpočtov, alebo pokiaľ si to nevyžadujú miestne predpisy, v súlade s tab. 2. Na kotvenie laminátových HPL panelov sa používajú nity s veľkou, v prípade potreby aj farebne lakovanou hlavou.

Skryté kotvenie HPL panelov

Princíp systému spočíva v zafixovaní hliníkových elementov pomocou rozperných kotiev do zadnej strany laminátových HPL panelov. Týmto systémom kotvenia dosiahneme čistú uzavretú fasádu bez viditeľných kotviacich prvkov. Rozstupy rozperných kotiev volíme na základe statického výpočtu a celkového dispozičného riešenia obkladu a zaťaženie vetrom. Rozstupy obkladov na miestach stykov musia byť dostatočne veľké, aby sa zabránilo stlačeniu obkladov pri dosiahnutí maximálnej teplotnej rozťažnosti. Dbajte na upozornenia výrobcu, ako aj na koeficienty rozťažnosti prvkov spodnej konštrukcie.

Do otvoru vyvŕtaného a podfrézovaného na potrebný rozmer sa vloží matica s rozperným koncom tak, aby fixovala hliníkový element. Do matice sa vloží a zaskrutkuje skrutka so 6 - hrannou hlavou. Rozperná kotva je vyrobená z nerezového materiálu. Jej rozmer (hs) sa mení v závislosti od hrúbky kotveného laminátového HPL materiálu. Rozmer hs sa pohybuje v rozmedzí od 4,0 mm do 15,0 mm. Kotva pevne zafixuje vŕtaný a podfrézovaný otvor a tým vytvorí pevný, nepohyblivý spoj. Otvory na rozperné kotvy sa môžu vŕtať prenosnými vŕtačkami, vŕtačkami so stolom a valčekovým dopravníkom, alebo na automatickom vŕtacom stroji. Vŕtačka musí mať výkyvné vreteno. Celá operácia sa prevedie jedným špeciálnym nástrojom. Hĺbka vŕtaného otvoru závisí od veľkosti rozpernej kotvy v závislosti od hrúbky kotvených laminátových HPL panelov (viď tab. 3).

Lepenie HPL panelov

Lepenie je systém na zakrytú a hospodárnu montáž fasádnych obkladov. Systém pozostáva z trvalo-elastickej lepiacej hmoty a obojstranne lepiacej pásky na fixáciu obkladov, ako aj z produktov určených na prípravu podkladu. Dimenzovanie zvislej spodnej konštrukcie závisí od druhu obkladovej konštrukcie. Dbajte na upozornenia výrobcu, ako aj na koeficienty rozťažnosti prvkov spodnej konštrukcie.

Lepenie je možné vykonávať priamo na stavbe, pri práci je treba chrániť priestor pred poveternostnými vplyvmi a prachom. Počas prác nesmie teplota vzduchu poklesnúť pod +5°C a nesmie prekročiť +35°C. Relatívna vlhkosť vzduchu max. 75%. Nasledujúcich 5 hodín po montáži nesmie teplota poklesnúť pod min. požadovanú teplotu vzduchu. Teplota lepených plôch (obkladov, spodnej konštrukcie) musí byť min. o 3°C vyššia ako je teplota rosného bodu, zabráni sa tým kondenzácii vodných pár na povrchu. Lepené plochy musia byť čisté, suché a bez mastnôt. Čas odvetrania min. 30 minút.

tags: #sposob #kotvenie #fasad