Východná fasáda je často prehliadanou, no významnou súčasťou architektúry budov. V tomto článku sa zameriame na charakteristiky východných fasád, ich architektonické stvárnenie a historický kontext, pričom využijeme informácie z dvoch architektonických diel: Trnavského Domu kultúry a Vily doktora Mokrého.
Trnavský Dom kultúry: Príklad neskorej moderny
Trnavský Dom kultúry je mimoriadne výraznou stavbou neskorej moderny. Vznikol na základe víťazného súťažného návrhu architektov Jozefa Danáka, Juraja Štecka a Jozefa Žiarana z roku 1971. Dom kultúry zaujal polohu v bezprostrednom centre historického jadra Trnavy. Architekti sa s touto exponovanou lokalitou vyrovnali prostredníctvom monobloku s expresívnou formou, ktorý vytvoril kompaktný front námestia vychádzajúci zo stopy jeho pôvodného stredovekého tvaru. Novostavba Domu kultúry zároveň prostredníctvom systému pasáží organicky prepájala dvorové trakty historickej zástavby pôvodných mestských priestorov, Hlavnej ulice a Zeleného rínku.
Hlavná fasáda, orientovaná do Trojičného námestia, je traktovaná podľa jeho rozponu. Jednotlivé moduly ukončuje strešné zošikmenie, ktoré malo prispôsobiť tvar kultúrneho domu historickému prostrediu. Východná fasáda je plochá, s výraznými pásmi vertikálnych betónových segmentov.
Vila doktora Mokrého: Funkcionalizmus v praxi
Vila doktora Mokrého, postavená v roku 1934, je jedinečnou ukážkou funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Stavebníkom bol lekár Viktor Mokrý, architektom Eugen Rosenberg, rodák z Topoľčian, ktorý vilu navrhol ako 26-ročný počas svojho štúdia a praxe v Paríži v ateliéri Le Corbusiera. Dodnes ostala vila v rukách pôvodných majiteľov a rodina Mokrých obýva vilu aj v súčasnosti.
Vila bola projektovaná ako viacúčelová stavba, byt majiteľa, lekára Viktora Mokrého, spojený s ordináciou a pracovňou majiteľa. Na poschodí boli technické miestnosti, vrátane izieb pre hostí a služobníctvo. Dodnes je vila zachovaná v takmer autentickej podobe. Najzaujímavejšou miestnosťou domu je centrálne komponovaná obytná hala, 60 m2, ktorá je úplne autentická s pôvodným vzhľadom a má zachované všetky pôvodné prvky a zariadenia, vrátane nábytku.
Z architektonického hľadiska bola vila projektovaná ako viacúčelová stavba, byt majiteľa spojený s ordináciou. Predná časť je dvojpodlažná, pozostávajúca z dvoch rovnakých hranolových blokov. Hlavná fasáda je symetrická, členená na tri časti. Stredná časť je ustúpená, členená dvoma vstupmi, zvlášť pre obytnú časť a zvlášť pre ordináciu.
Južná, dvorová fasáda je členená nepravidelnou kompozíciou hmôt, z ktorých vystupuje prízemná južná časť členená na tri úseky a za ňou symetricky riešená fasáda 1. poschodia. Prízemie má v strednej časti vstup na terasu riešený priamym 5-stupňovým betónovým schodiskom. Z terasy sa vstupuje do objektu presklenou stenou s celozasklenými dvojkrídlovými dverami. Západná časť prízemia má pásové okno a východná vystupujúca časť je hladká, bez otvorov. Fasáda poschodia má v strede tiež pásové 5-dielne okno.
Západná fasáda sa skladá z dvoch častí: severnej 2-podlažnej a južnej prízemnej. Dvojpodlažná časť je 2-osová, pričom severnú os stvárňuje vertikálny okenný pás schodiskového priestoru, prebiehajúci dvomi podlažiami a južnú os 4-dielne pásové okno v oboch podlažiach. Prízemná južná časť je hladká s asymetricky osadeným malým vetracím oknom. Východná fasáda sa skladá tiež z dvoch častí - prízemnej a poschodovej, ktoré sú jednoducho členené pásovými 4-dielnymi oknami, na prízemí piatimi a na poschodí dvomi, ktoré odrážajú počet miestností na podlaží.
Význam východnej fasády v architektúre
Hoci sa v diskusiách o architektúre často zameriavame na hlavné a často aj najvýraznejšie fasády, východná fasáda má svoje nezastupiteľné miesto. V prípade Trnavského Domu kultúry je východná fasáda charakteristická svojou plochosťou a výraznými pásmi vertikálnych betónových segmentov, čo jej dodáva moderný a industriálny vzhľad. Naopak, vo Vile doktora Mokrého je východná fasáda jednoducho členená pásovými oknami, odrážajúcimi funkčné využitie jednotlivých miestností.
Východná fasáda, podobne ako ostatné fasády, prispieva k celkovému výrazu budovy a jej začleneniu do okolia. Jej stvárnenie je ovplyvnené nielen architektonickým štýlom, ale aj účelom budovy a jej umiestnením v urbanistickom kontexte.