Účtovanie a Daňové Aspekty Nepeňažného Vkladu Rekonštrukcie do Podnikania

Vklad do základného imania spoločnosti predstavuje prvotný majetok, ktorý spoločníci či akcionári vložia pri jej založení, aby mohla úspešne fungovať. Tento vklad môže mať formu peňažnú alebo nepeňažnú. Zatiaľ čo peňažný vklad je priamočiary, nepeňažný vklad, najmä ak ide o rekonštrukciu, prináša so sebou špecifické účtovné a daňové otázky. Pochopenie správneho účtovania týchto transakcií je kľúčové pre presnosť finančných výkazov a dodržiavanie legislatívy.

Podľa §59 Obchodného zákonníka (OZ) je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej zmluve.

Schéma: Typy vkladov do základného imania spoločnosti (peňažný vs. nepeňažný)

Nepeňažný Vklad: Pohľad Vkladateľa a Prijímateľa

Účtovanie nepeňažného vkladu sa líši v závislosti od toho, či sa naň pozeráme z pohľadu osoby, ktorá vklad poskytuje (vkladateľ), alebo spoločnosti, ktorá vklad prijíma (prijímateľ). Nepeňažný vklad sa v účtovníctve zachytí odlišne v závislosti od toho, či sa na nepeňažný vklad pozeráme z pohľadu vkladateľa takéhoto nepeňažného vkladu alebo z pohľadu jeho prijímateľa. Tento rozdiel je fundamentálny a ovplyvňuje spôsob, akým sa majetok a záväzky zachytávajú v účtovných knihách.

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Vzhľadom na to, že spoločnosť NOVO, s.r.o. (prijímateľ nepeňažného vkladu) je novovznikajúca účtovná jednotka, nepeňažný vklad musí byť splatený pred jej zápisom do Obchodného registra SR. Z toho vyplýva, že nepeňažný vklad sa nebude účtovať, ale prejaví sa až v otváracej súvahe zostavenej ku dňu, ku ktorému spoločnosť vznikne (t. j., ku ktorému bude zapísaná do Obchodného registra SR).

Nepeňažný Vklad v Podobe Podniku alebo Jeho Časti

V prípade nepeňažného vkladu v podobe podniku (časti podniku) je potrebné osobitne oceniť znaleckým posudkom jednotlivé zložky majetku a záväzkov, ako aj podnik (časť podniku) ako jeden celok. Ak je predmetom nepeňažného vkladu celý podnik alebo jeho časť tvoriaca samostatnú organizačnú zložku, je nevyhnutné podrobné ocenenie prostredníctvom znaleckého posudku. Tento posudok musí pokrývať jednotlivé zložky majetku a záväzkov, ale aj oceniť podnik ako celok. Predmetom vkladu môže byť aj časť podniku (odštepný závod lebo iný organizačný útvar podniku, napr. účtovné stredisko). Vkladaná časť podniku by mala mať všetky znaky podniku podľa §5 OZ - teda hmotné zložky (napr. zásoby), nehmotné zložky (napr. pohľadávky, resp. patenty) a osobné zložky (napr. zamestnanci, dodávatelia, odberatelia).

Z rozdielu medzi ocenením podniku (časti podniku) ako celku (resp. hodnoty uznanej na vklad, ktorá môže byť aj v tomto prípade nižšia ako ocenenie vyplývajúce zo znaleckého posudku) a súčtu hodnôt majetku (kladné sumy) a záväzkov (záporné sumy) sa po identifikovaní zložiek dlhodobého nehmotného majetku, ktoré nemohli byť predtým u vkladateľa vykázané (pretože to Postupy účtovania nedovoľovali) a prípadne aj po zohľadnení odloženej dane z príjmov, určí výška goodwillu (resp. záporného goodwillu).

Infografika: Proces oceňovania podniku pri nepeňažnom vklade

Nepeňažný Vklad Individuálneho Majetku

V prípade nepeňažného vkladu, ktorým je individuálny majetok sa bude u vkladateľa takéhoto nepeňažného vkladu postupovať nasledovne:

  • suma uznanej hodnoty vkladu sa účtuje na príslušný účet účtovej skupiny 06 - Dlhodobý finančný majetok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 367 - Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov,
  • majetok v účtovnej hodnote sa vyradí z účtovníctva so súvzťažným zápisom na účet 367 - Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov a
  • rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku sa účtuje podľa charakteru buď na ťarchu účtu 568 - Ostatné finančné náklady, alebo v prospech účtu 668 - Ostatné finančné výnosy.

V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa účtuje na jednotlivé vecne príslušné účty majetku majetok v uznanej hodnote vkladu. Prijatie nepeňažného vkladu konkrétneho majetku a záväzkov sa potom účtuje súvzťažne voči účtu 353 v ocenení reálnou hodnotou podľa §27 ods.2 zákona o účtovníctve (spravidla na báze znaleckého posudku). Ocenenie reálnou hodnotou ustanovuje §2 ods.1 pism. f) zákona o účtovníctve.

1. Účtovanie nepeňažného vkladu upravuje §27a Postupov účtovania. Účtuje sa na účtu 367-Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladu sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568-Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668-Ostatné finančné výnosy (568/367, príp. 367/668).

Príklad Účtovania Nepeňažného Vkladu Automobilu

Spoločnosť NOVO, s.r.o. zakladajú dvaja spoločníci. Jeden z nich - p. František Beblavý je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý sa zaviazal splatiť pred vznikom spoločnosti peňažný vklad v hodnote 2 500 €. Druhým spoločníkom je právnická osoba - INVESTOR, s.r.o., ktorá sa zaviazala vložiť do základného imania spoločnosti NOVO, s.r.o. nepeňažný vklad v podobe osobného automobilu zn. BMW 5.

Základné údaje o vkladanom automobile:

  1. Obstarávacia cena osobného automobilu: 48 000 € bez DPH.
  2. Doteraz uplatnené účtovné odpisy: 29 000 €.
  3. Zostatková cena v účtovníctve vkladateľa: 19 000 €.
  4. Účtovné odpisy v roku splatenia nepeňažného vkladu: 2 000 €.
  5. Na daňové účely zostatková cena zistená u vkladateľa: 12 000 €.
  6. Znaleckým posudkom bol automobil ocenený na sumu: 20 500 €.
  7. Spoločníci sa v spoločenskej zmluve dohodli, že predmetný nepeňažný vklad bude uznaný za vklad spoločníka vo výške: 17 500 €.

Podiel p. Františka Beblavého na základnom imaní spoločnosti NOVO, s.r.o. je 12,5% a spoločnosti INVESTOR, s.r.o. 87,5 %.

Účtovanie v spoločnosti INVESTOR, s.r.o. (vkladateľ):

Vyradenie automobilu z účtovníctva vkladateľa INVESTOR, s.r.o.:

  • Zostatková účtovná hodnota automobilu (19 000 €) sa vyradí.
  • Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu (17 500 €) a účtovnou hodnotou (19 000 €), teda -1 500 €, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 568 - Ostatné finančné náklady.
  • Súvzťažne sa účtuje na účet 367 - Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov.

Účtovanie v spoločnosti NOVO, s.r.o. (prijímateľ):

Vstup automobilu do účtovníctva prijímateľa NOVO, s.r.o.:

  • Automobil sa zaúčtuje na príslušný účet majetku v uznanej hodnote 17 500 €.
  • Súvzťažne sa účtuje na účet 367.
Diagram: Účtovné zápisy pre vkladateľa a prijímateľa nepeňažného vkladu

Rekonštrukcia ako Súčasť Nepeňažného Vkladu alebo Technické Zhodnotenie

Pri účtovaní rekonštrukcie je dôležité rozlišovať medzi technickým zhodnotením a opravou. Podľa zákona o dani z príjmov, ako aj účtovných predpisov, technickým zhodnotením sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie, ktoré prevyšujú pri jednotlivom hmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Rekonštrukcia mení účel použitia, kvalitu alebo technické parametre majetku.

Fotografia: Rekonštruovaná budova pred a po zásahu

Ak ide o výmenu materiálu pri zachovaní porovnateľných vlastností, nejde o zmenu technických parametrov. Napríklad, výmena sololitových dosiek za plechové dosky na strope, ak sa tým len odstraňuje poškodenie a uvádza sa do prevádzkyschopného stavu, sa považuje za opravu. Nákup plechu v hodnote 900 € by sa v takom prípade účtoval ako výdavok na materiál do základu dane z príjmov a viedol by sa v knihe zásob. Ak by celková suma plechu a práce presiahla 1 700 €, mohlo by ísť o technické zhodnotenie, ktoré sa odpisuje.

V prípade, že rekonštrukcia predchádzala nepeňažnému vkladu majetku, jej hodnota by sa mala zahrnúť do obstarávacej ceny majetku, ak spĺňa kritériá technického zhodnotenia, a tým ovplyvňuje účtovnú aj daňovú zostatkovú cenu majetku, ktorý je predmetom vkladu.

Nepeňažné Vklady z Pohľadu Dane z Príjmov

Nepeňažné vklady sú osobitnou problematikou aj z pohľadu zákona o dani z príjmov. Ocenenie nepeňažného vkladu v účtovníctve prijímateľa tohto nepeňažného vkladu v niektorých prípadoch nemusí byť totožné z jeho ocenením na daňové účely. Zákon o dani z príjmov dáva totiž prijímateľovi nepeňažného vkladu možnosť voľby z dvoch režimov ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely, konkrétne:

  1. ocenenie nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách a
  2. ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách.

Prijímateľ nepeňažného vkladu ocení individuálne vložený majetok v sume započítanej na vklad (§17b ods.3 pism. a) ZDP). Prijímateľ nepeňažného vkladu ocení vkladaný podnik alebo jeho časť - reálnou hodnotou (§17b ods.3 pism. b) ZDP).

Ročné zúčtovanie dane alebo daňové priznanie?

Režim Ocenenia v Reálnych Hodnotách

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách na daňové účely u jeho prijímateľa je síce ocenenie v účtovníctve totožné s ocenením na daňové účely (t. j. v hodnote uznanej na vklad spoločníka), ale je potrebné, aby vkladateľ zahrnul do základu dane z príjmov (a to buď v roku, kedy dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, alebo počas siedmych bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne) položky taxatívne vymedzené v zákone o dani z príjmov.

Vychádzajúc z predchádzajúceho príkladu s automobilom, by vkladateľ musel do základu dane z príjmov zahrnúť:

  • rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku, v našom prípade sumu -1 500 €, ktorá by mu znížila základ dane z príjmov a zároveň
  • rozdiel medzi zostatkovou cenou zistenou v účtovníctve vkladateľa a jeho zostatkovou cenou na daňové účely (zostatková cena v účtovníctve vkladateľa bola v našom príklade 19 000 € a zostatková cena na daňové účely 12 000 €); vychádzajúc z nášho príkladu by vkladateľ musel zvýšiť základ dane z príjmov o sumu 7 000 €.

Uvedené riešenie je len ilustratívnym riešením konkrétneho príkladu a riešenie by mohlo byť odlišné v závislosti od druhu nepeňažného vkladu alebo ostatných skutočností. Podrobný postup je možné nájsť v § 17b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ak počas najviac 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom - je prijímateľ vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi (§17b ods.7 ZDP). Táto povinnosť súvisí s režimom zdanenia oceňovacieho rozdielu u vkladateľa (§17b ods.1 pism. a) ZDP).

Režim Ocenenia v Pôvodných Cenách

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu v pôvodných cenách na daňové účely u jeho prijímateľa vychádza ocenenie v účtovníctve z hodnoty uznanej na vklad spoločníka, ale ocenenie na daňové účely bude prevzaté od vkladateľa. Inak povedané v prípade dlhodobého hmotného majetku odpisovaného by sa ocenenie na daňové účely použité u prijímateľa nepeňažného vkladu rovnalo zostatkovej cene zistenej u vkladateľa tohto nepeňažného vkladu.

Vychádzajúc z nášho príkladu by osobný automobil v spoločnosti NOVO, s.r.o. bol v účtovníctve ocenený v hodnote 17 500 € (hodnota uznaná za vklad spoločníka), ale na daňové účely by jeho hodnota bola vo výške 10 000 € (zostatková cena zistená od vkladateľa po zohľadnení pomernej časti ročného odpisu pripadajúcej na celé kalendárne mesiace, počas ktorých vkladateľ o majetku účtoval, t. j. rozdiel zostatkovej ceny vo výške 12 000 € a pomernej časti odpisov vo výške 2 000 € týkajúcej sa dvoch kalendárnych mesiacov, počas ktorých bol osobný automobil v majetku vkladateľa nepeňažného vkladu).

Nepeňažný Vklad Fyzickou Osobou - Nepodnikateľom

Osobitne sa pri určení ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely u nadobúdateľa nepeňažného vkladu bude postupovať v prípade, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba - nepodnikateľ. V takomto prípade sa hodnota na daňové účely u prijímateľa nepeňažného vkladu zistí v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ocenenie bude závisieť od toho, či predmet nepeňažného vkladu bol po dobu predchádzajúcich 5 rokov súčasťou obchodného majetku, či by príjem z jeho predaja bol u vkladateľa oslobodený od dane z príjmov, atď.

Z pohľadu vkladateľa - fyzickej osoby (nepodnikateľa) je splatenie nepeňažného vkladu obdobou predaja majetku, ktorý je predmetom nepeňažného vkladu. Z uvedeného vyplýva, že na daňové účely vkladateľa, ktorý je fyzickou osobou (nepodnikateľom) treba postupovať tak, ako keby šlo o predaj majetku a posúdiť, či v prípade predaja majetku, ktorý je nepeňažným vkladom, by tento príjem bol predmetom dane z príjmov. Ak áno, potom vkladateľ, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ) by musel rozdiel medzi hodnotou uznanou na vklad spoločníka a sumou, ktorú vynaložil za obstaranie tohto majetku v minulosti zahrnúť do svojho daňového priznania. Ak by bol predmetom nepeňažného vkladu byt, ktorý fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla napr. pred troma rokmi (pričom v tomto prípade by sa na predaj bytu nevzťahovalo oslobodenie od dane z príjmov), potom by základom dane z príjmov fyzickej osoby (nepodnikateľa) bol kladný rozdiel medzi hodnotou uznanou na vklad spoločníka a obstarávacou cenou bytu vrátane prípadných dodatočných preukázateľných nákladov na jeho rekonštrukciu (tento rozdiel by daňovník mohol zahrňovať do základu dane z príjmov najviac počas siedmych po sebe bezprostredne nasledujúcich rokov, najmenej vo výške 1/7 ročne počnúc rokom, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu).

Nepeňažný Vklad cez Hranice

Nepeňažný vklad cez hranicu je situácia, ak slovenský vkladateľ vkladá nepeňažný vklad do spoločnosti sú sídlom v zahraničí, a naopak. Od 1. januára 2018 sa pri nepeňažnom vklade aj pre daňové účely použije len ocenenie v reálnych hodnotách - s jednou výnimkou (novela č.344/2017 Z.z.). Postup podľa §17d ods.1 až 6 ZDP (teda ocenenie v pôvodných cenách) sa výnimočne uplatní - ak prijímateľ nepeňažného vkladu sídli v členskom štáte EÚ alebo EHP, ak majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území SR a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách (§17d ods.7, 8; §52zn ods.8 ZDP).

Mapa: Krajiny EÚ/EHP pre pravidlá cezhraničných vkladov

Nepeňažné Vklady z Pohľadu DPH

Posúdenie súvisu nepeňažného vkladu a dane z pridanej hodnoty bude opäť závisieť od toho, či predmetom nepeňažného vkladu je individuálny majetok alebo podnik (časť podniku) ako celok.

Podnik alebo Časť Podniku ako Predmet Vkladu

V prípade, ak by bol nepeňažným vkladom podnik alebo časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku, takýto nepeňažný vklad sa na účely zákona o dani z pridanej hodnoty nepovažuje za dodanie tovaru, ak prijímateľ takéhoto nepeňažného vkladu je tiež platiteľom DPH alebo z titulu nadobudnutia podniku alebo časti podniku tvoriaceho samostatnú organizačnú zložku sa stane platiteľom DPH (bližšie podrobnosti viď v § 10 ods. 1 a § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Vloženie podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva sa za podmienok uvedených v § 10 ods. 1 zákona o DPH nepovažuje za dodanie tovaru a dodanie služby.

Podľa §10 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ZDPH) sa za dodanie tovaru a dodanie služby nepovažuje vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom dane alebo sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 6. Upozorňujeme, že vklad individuálneho majetku by bol predmetom DPH, ako aj vklad časti podniku, ktorá by nevyhovovala definícii. Podľa dostupných výkladov podnik ako aj časť podniku musí mať všetky tri zložky - hmotnú zložku (napr. majetok v triede 0 alebo 1), nehmotnú zložku (napr. pohľadávky, nehmotný majetok) a osobné zložky (napr. databáza zákazníkov, know-how, obchodné meno).

Pohľadávky a Cenné Papiere

Predmetom dane z pridanej hodnoty nie je ani nepeňažný vklad v podobe pohľadávky, pretože pri takomto nepeňažnom vklade sa postupuje v zmysle Obchodného zákonníka ako v prípade postúpenia pohľadávky a postúpenie pohľadávky sa z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty nepovažuje za dodanie služby, a teda nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Predmetom dane z pridanej hodnoty taktiež nie je aj nepeňažný vklad v podobe cenných papierov.

Individuálne Zložky Majetku

V prípade jednotlivých zložiek majetku (ktorými sú napr. dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý nehmotný majetok alebo zásoby) sa nepeňažný vklad považuje za dodanie tovaru za protihodnotu a z tohto dôvodu je vkladateľ nepeňažného vkladu (za predpokladu, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty) povinný odviesť z nepeňažného vkladu daň z pridanej hodnoty. Analogicky, ak je prijímateľ nepeňažného vkladu platiteľom dane z pridanej hodnoty, tento si môže nárokovať jej vrátenie (resp. odpočítanie). Ak by prijímateľ nepeňažného vkladu nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty, potom by daň z pridanej hodnoty tvorila súčasť ocenenia nepepeňažného vkladu, nie však pre potreby zistenia hodnoty uznanej na vklad, ale na účely ocenenia majetku pre potreby účtovníctva prijímateľa nepeňažného vkladu.

Nehnuteľnosť ako Nepeňažný Vklad

Ak by bola predmetom nepeňažného vkladu nehnuteľnosť, pri určení či nepeňažný vklad je z pohľadu vkladateľa dodaním tovaru na účely dane z pridanej hodnoty, postupovalo by sa podľa osobitného ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty (§ 38 ods. 1). V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty je oslobodené dodanie stavby alebo jej časti vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti.

Ikona: Grafické znázornenie pravidiel DPH pre nehnuteľnosti

Základné Imánie, Kapitálové Fondy a Pôžičky

Základné imanie predstavuje prvotný majetok vložený spoločníkmi. Môže byť peňažný alebo nepeňažný. Hodnota nepeňažného vkladu musí byť ocenená znalcom. Rozdiel medzi dohodnutou sumou a hodnotou podľa znaleckého posudku sa zdaňuje. Vklad do základného imania je súčasťou vlastného imania spoločnosti.

Kapitálový fond z príspevkov umožňuje spoločníkom vkladať dodatočné prostriedky nad rámec základného imania. Tieto vklady sú tiež súčasťou vlastného imania. Výber prostriedkov z kapitálového fondu sa zdaňuje, pričom od sumy výberu možno odpočítať vložený vklad ako daňový výdavok. Od 1.1. 2018 treba od vkladu do základného imania odlišovať - príspevok do kapitálového fondu z príspevkov. Tento sa u poskytovateľa príspevku účtuje do ocenenia finančnej investície (06x/367) a u prijímateľa príspevku do vlastného imania (353/413) tak, ako to upravuje § 27a a § 27b postupov účtovania v znení Opatrenia č.MF/14776/2017-74. Toto oceňovacie pravidlo je aj v ustanovení §28 ods.5 novely zákona o účtovníctve (novela č.264/2017 Z.z.).

Pôžičky od Spoločníkov a Ich Účtovanie

Pôžičky od spoločníkov sú považované za cudzie zdroje financovania, nie vlastné. Zvyšujú zadlženosť firmy. Aj keď sú na účely sledovania niektorých finančných ukazovateľov (napr. v režime "kríza" alebo "predĺženie") podriadené, ich vysoká výška nie je priaznivá pre banky a investorov.

Pôžička môže byť bezúročná. Ak sa dohodne úrok, predstavuje účtovný aj daňový náklad spoločnosti a výnos/príjem spoločníka. V prípade transakcií medzi spriaznenými osobami sa uplatňuje princíp trhového úroku (transferové oceňovanie). Pôžičku spoločníka je možné "kapitalizovať" vložením pohľadávky do kapitálového fondu. Táto pohľadávka sa stáva nepeňažným vkladom a musí byť ocenená znalcom.

Ďalšie Súvislosti a Legislatíva

Účtovníctvo upravuje zákon č.431/2002 Z.z. Nepeňažný vklad nie je právnym dôvodom pre mimoriadnu účtovnú závierku. Povinnosť inventarizácie majetku, záväzkov a vlastného imania je podľa §29 a §30 zákona o účtovníctve viazaná na účtovnú závierku. Pretože z dôvodu nepeňažného vkladu nie je povinnosť zostavovať účtovnú závierku, neexistuje ani povinnosť inventarizácie majetku, záväzkov a vlastného imania.

Spoločnosť, ktorá má byť v pozícii prijímateľa vkladu podniku alebo jeho časti, je potrebné riadne a včas prihlásiť za platiteľa DPH, ako aj za daňovníka pre ostatné dane (napr. daň z motorových vozidiel, daň z nehnuteľností).

Ak sú predmetom nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti aj motorové vozidlá, potom vkladateľovi zaniká daňová povinnosť a prijímateľovi vzniká daňová povinnosť. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok (§9 ods.1). Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania (§10 ods.7). Lehota na podanie daňového priznania je do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností sa v súčasnosti neuplatňuje. Vyplýva to z ustanovenia §18 zákona č.554/2003 Z.z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, podľa ktorého sa ustanovenia tohto zákona uplatnia, ak daňová povinnosť vznikne do konca roku 2004.

Aj obce a neziskové organizácie sa stretávajú s účtovaním rekonštrukcií. Dotácie na rekonštrukciu, ako aj náklady na projektovú dokumentáciu, sa účtujú v súlade s platnou legislatívou a internými smernicami. Napríklad, projekt na rekonštrukciu telocvične uhradený z bežných výdavkov môže byť zaúčtovaný cez účet 518. Rekonštrukcia sochy, ak nie je zaradená ako odpisovaný majetok, sa zvyčajne účtuje ako náklad na opravu alebo údržbu, pokiaľ výrazne nezvyšuje jej hodnotu.

Správa finančného riaditeľstva k nepeňažným vkladom je komplexná a odkazuje na viaceré opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky. Úplné znenie opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov, je kľúčové. Účtovanie nepeňažných vkladov a nepeňažných príspevkov je ustanovené v § 27a opatrenia č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. podľa § 59 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "uznaná hodnota vkladu"). Pri výpočte tohto rozdielu sa k uznanej hodnote vkladu pripočíta aj hodnota splateného príspevku do kapitálového fondu z príspevkov, prídel do rezervného fondu alebo emisného ážia (ďalej len "iné príspevky"), ak sú dohodnuté v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine (ďalej len "príslušná zmluva").

Graf: Legislatívny rámec účtovania v SR

tags: #zaplatena #rekonstrukcia #ako #vklad #do #podnikania