Vila Stiassni: Prvorepublikový luxus, vládne sídlo a unikátne kúpeľne v Brne

Vila Stiassni je zaujímavá nielen z pohľadu architektúry, ale aj svojím osudom. Na rozdiel od svojej slávnej „sestry“ Tugendhat nie je vila Stiassni taká známa. Honosný dom v brnenských Pisárkach je pritom v mnohých ohľadoch výnimočný, či už svojou rozlohou, zastavanou plochou presahujúcou 900 m², či celkovým architektonickým riešením. Prvorepubliková mestská vila manželov Stiassnych patrí k perlám medzinárodného významu brnenskej medzivojnovej architektúry. Ide o ikonický dom, ktorý môže mnohých inšpirovať.

Vila v sebe spája progresívnu architektonickú koncepciu a meštiansku tradíciu. Rodina vlastnila v Brne množstvo víl aj nájomných domov, toto sídlo však oplýva spojením dokonalej architektonickej koncepcie s meštianskou tradíciou.

História a architektonický zámer

Vilu Stiassni nechal postaviť brnenský textilný továrnik Alfred Stiassni ako reprezentatívne sídlo svojej rodiny. Noblesné sídlo nechal pre manželku Hermine a dcérku Susanne postaviť brnenský továrnik Alfred Stiassni. Stavbu v rokoch 1927 - 1929 realizoval jeden z najlepších brnenských medzivojnových architektov Ernst Wiesner. Architekt dostal k dispozícii veľkorysý rozpočet, ktorý sa napokon vyšplhal až k sume štyroch miliónov korún. Za takú cenu by sa vtedy postavilo niekoľko desiatok bežných rodinných domov. Z účtovných záznamov potom vyplýva, že na projekte rodinnej vily sa podieľali obaja manželia, Alfred a Hermine, čo nebolo na vtedajšiu dobu tak vídané.

Pre svoj dom si manželia vybrali v Brne v Pisáreckom údolí majestátnu trojhektárovú parcelu, ktorá bola vtedy prestížnou zónou mesta. Vila sa stala miestom, kam mohol podnikateľ pozývať svojich obchodných partnerov a jeho žena usporadúvať spoločenské akcie pre mestskú smotánku.

Architektúra exteriéru

Vstup do záhrady a k samotnej vile je možný cez bránu, na ktorú nadväzuje alej vedúca k domu. Hlavný vstup do domu vedie z ústredného dvora alebo pomyselného nádvoria, ktoré obklopuje z dvoch strán hmota vily nadväzujúca na oporný múr záhrady a prízemný trakt s garážami. Vila má pôdorys písmena L a je funkčne rozdelená na dve časti - obytné miestnosti s oknami na juh a prevádzkové zázemie. Wiesnerov projekt rozdeľoval dom na obytné a prevádzkové priestory, aby rodina nebola rušená služobníctvom, ale zároveň boli všetky priestory dokonale prepojené.

Architekt Wiesner navrhol modernú funkcionalistickú, tvarovo čistú a jednoduchú puristickú stavbu s pôdorysom v tvare obráteného písmena L, elegantne zasadenú vo svahovitom pozemku. Nazelenalú fasádu vily členili veľké obdĺžnikové okná so šambránami z hořického pieskovca a spišského travertínu, ktoré boli vybavené výklopnými drevenými žalúziami. Nechýbali výsuvné markízy, ktoré spríjemňovali pobyt na terasách pred južným a východným priečelím.

Stupňovitá hmota vily, tvorená dvoma kvádrami na pôdoryse písmena L, je usadená hlboko vo svahovitej záhrade. Zvonku vila celkom zodpovedá puristickému štýlu architekta.

Luxusný interiér a unikátne kúpeľne

Hoci zvonku budova zodpovedá puristickému štýlu architekta Wiesnera, vo vnútri si rodina presadila prvorepublikový luxus. Puristická vila, pripomínajúca zvonku vily v Taliansku, skrýva vo vnútri úplne iný svet. Historizujúce a luxusné interiéry navrhol pre rodinu Stiassných architekt Franz Wilfert z Viedne. Wiesnerov návrh síce s takým zariadením počítal, pani domu sa však nepáčil. Chcela bývať v klasicky ladenom prostredí, ktoré čo najviac pripomínalo zámocké sídlo. Práve v takom prostredí prežila mladosť u rodičov. Architekt Wiesner v prípade vily Stiassni neustúpil a zariaďovania interiéru sa ujal viedenský architekt Franz Wilfert.

Dolné poschodie slúžiace pre reprezentáciu má miestnosti obložené drevom. Na prízemí sa nachádzali izby pre služobníctvo, kuchyňa s prípravňou a výťahom na jedlo. Na poschodí potom samostatné spálne, detská izba s herňou a izba vychovávateľky. Vo vile nechýbali miestnosti pre batožinu a skladovanie kožuchov alebo tzv. žehliareň. Horné poschodie je čisto súkromné. Pre trojčlennú rodinu ponúkala vila skutočne veľmi luxusné priestory. „Už len to, že v dome sú štyri kúpeľne, bolo na prvorepublikový dom výnimočné,“ vysvetľuje kastelánka Kateřina Konečná.

Kúpeľne v čase rodiny Stiassni

Každý z trojčlennej rodiny Stiassných tu mal svoje vlastné apartmá s ložnicou, kúpeľňou a šatňou. Každý člen rodiny tam mal svoju ložnicu, v prípade Mitzi (Hermine) a Alfreda boli prepojené, šatňu a kúpeľňu, dcérke slúžila aj herňa. V interiéri je mnoho zaujímavých funkčných detailov, ako je šatňa pri vstupe, vstavané skrine, alebo zabudovaný priestor na mydlo v kúpeľni presne o veľkosti obkladu.

Rozľahlé záhrady a rekreačné možnosti

Súčasťou areálu sú tri stavebné objekty: vstupný objekt, samotná obytná vila a dom záhradníka s garážami. Vila je položená na terase, ktorá ju obklopuje z južnej a východnej strany, a okolo domu obieha predsadená lavica, ktorá umožňuje pohodlné posedenie s neustále sa meniacimi pohľadmi na záhradu. Záhradu vily s rozlohou 3,5 ha možno rozdeliť na dve časti.

Južná časť, umiestnená pod vilou, bola určená pre reprezentáciu a zábavu. Nájdete tu tenisový kurt s altánkom a priehľadmi na dom. Kúsok od domu je potom bazén so slnečnou terasou. Severná, horná časť záhrady, bola skôr úžitková. V záhrade tak stále nájdeme funkčný tenisový kurt či bazén.

Paralelne so stavbou vily a ďalších objektov v záhrade, ku ktorým patrili vykurované skleníky, plavecký bazén, tenisový kurt či dom vrchného záhradníka Antonína Frömla, bola zakladaná aj záhrada. Základnú kompozičnú schému záhrady stanovil taktiež Ernst Wiesner. Vysoko reprezentatívnu záhradu z neho potom vytvoril záhradný architekt, ktorý naňho nadviazal. Od vchodu z Hroznovej ulice vedie rovnako ako za predvojnových čias lipová alej až k vile. Kvetinové kompozície zdobili obytné terasy, pred východným priečelím sa rozprestierali trvalkové záhony. V južnej časti pod vilou hrali dominantnú rolu porasty stromov a kríkov s priehľadmi, tu mala rodina dostatok súkromia.

V suteréne nechýbala telocvičňa, pretože predovšetkým otec Alfred bol športovo založený a k podobným aktivitám viedol aj svoju dcérku Zuzanku. Zuzanka sa okrem bežných športových aktivít, ako je plávanie či lyžovanie, venovala aj klasickému šermu kordom. Pri vonkajšom bazéne viseli kruhy a hrazda, ktoré tiež s chuťou využívali ona a jej kamarátka Mária.

Útek rodiny a premena na „vládnu vilu“

Rodina si užívala vilu len krátko. Dramatickú zmenu, ktorá navždy zmenila život majiteľov aj zamestnancov brnenskej vily, priniesol jeden februárový večer roku 1938. Deväť rokov po nasťahovaní rodina Stiassni, majúca židovský pôvod, utiekla pred nastupujúcim nacizmom. Brno opustili náhle, počas jediného dňa. Už v roku 1938 utiekli pred hroziacou okupáciou do Londýna a následne cez Brazíliu do Kalifornie.

Po odchode rodiny Stiassni vo vile pobývali dôstojníci generálneho štábu československej armády. Po okupácii objekt zabavila ako židovský majetok nemecká štátna polícia, ktorá ju využívala pre svoje potreby. Oficiálne bola od roku 1940 správcom nehnuteľnosti Moravská eskomptná banka.

Po druhej svetovej vojne dostihol vilu úplne iný osud. Obnovený československý štát majetok rodiny Stiassni prehlásil za svoj. Krátko po 2. svetovej vojne navštívil slávnu vilu Edvard Beneš. Vila prešla pod národnú správu a bola využívaná na reprezentačné účely a pre ubytovanie štátnych návštev v Brne. S touto dobou sa spája aj jej pomenovanie „vládna vila“. Odvtedy sa tu začali ubytovávať významné návštevy, vrátane prvého indonézskeho prezidenta Sukarna, egyptského prezidenta Násira či kubánskeho vodcu Fidela Castra. Údajne tu bola ubytovaná aj speváčka Eva Pilařová. Medzi miestnymi tak dostala budova prezývku „vládna vila“, ktorú si zachováva dodnes. Až do deväťdesiatych rokov minulého storočia slúžila ako luxusný hotel pre rokovania a ubytovanie vysoko postavených politických predstaviteľov.

Úpravy interiéru a kúpeľní za „vládnej éry“

Pre potreby týchto návštev došlo k niekoľkým úpravám interiéru podľa návrhov architektov Kamila Fuchsa a Adély Jeřábkovej. Pôvodné kúpeľne boli obložené zeleným kubánskym mramorom, rovnakým, aký bol použitý pri stavbe Novej scény Národného divadla v Prahe. Napriek tomu, že nepodarenou renováciou síce prešli kúpeľne a toalety, pri rozsiahlej a zásadnej rekonštrukcii v prvej polovici osemdesiatych rokov bolo našťastie rozhodnuté o zachovaní mnohých pôvodných prvkov.

Komplexná obnova a sprístupnenie verejnosti

V roku 2009 prešla vila do správy Národného pamiatkového ústavu, ktorý zahájil jej kompletnú obnovu. Proběhla rozsiahla rekonštrukcia a obnova do pôvodnej podoby. Hoci pre pripomienku „vládnych“ časov zostala zachovaná aj mramorová kúpeľňa.

Našťastie, pani Hermine rada fotografovala a maľovala, a práve vďaka jej akvarelom bolo možné obnoviť interiéry domu vrátane pôvodnej farebnosti. Od roku 2009 je vila v správe Národného pamiatkového ústavu, ktorý sa pustil do rozsiahlej rekonštrukcie budovy, záhrady aj bazénu. Ako výnimočná pamiatka modernej architektúry bola vila sprístupnená verejnosti na sklonku roku 2014. Slávnostne otvorila svoje brány návštevníkom 13. decembra 2014.

Súčasné využitie a ocenenia

Od roku 2018 je vila na prestížnom zozname Iconic Houses - svetovej siete ikonických domov 20. storočia. Súčasťou areálu je teraz aj badateľské zázemie Metodického centra modernej architektúry. Vo vile sa konajú rôzne akcie, pripomínajúce obyvateľov domu. V suteréne, na mieste bývalej telocvične, bol zriadený sál La Salle d’Armes so štýlovým vybavením šermiarskych klubov z počiatku dvadsiateho storočia, ktorý zase pripomína obľúbený šport Zuzanky.

Spolok Priatelia vily Stiassni sa postaral o návrat portrétov majiteľov, ktorých tvorcom bol viedenský maliar Heinrich Rauchinger. Originály, ktoré v dome viseli, sa po druhej svetovej vojne stratili. Akademický maliar Libor Veselý zhotovil kópie podľa čiernobielych fotografií, ktoré mala rodina vrchného záhradníka Antonína Frömla, a dochovaných akvarelov pani Mitzi.

Kaviareň Café Ernst

V priestoroch bývalej kuchyne vily Stiassni bola otvorená kaviareň Café Ernst. Kaviareň je poctou architektovi Ernstovi Wiesnerovi, jednej z najvýznamnejších osobností brnenskej modernej architektúry, a pripomienkou legendárnej prvorepublikovej kaviarne Esplanade. Studio RAW architekti v nej vytvorili originálnu výstavnú expozíciu a pojali ju ako funkčnú kaviareň.

„Miestnosť sa využívala pre spoločenské akcie, mala teda všetky potrebné prípojky a zásahy boli z hľadiska pamiatkovej starostlivosti minimálne. Zostali tu aj pôvodné dubové parkety. Za barom sa nachádza čierna stena s posuvnými dverami, za ktorou je schovaná servisná časť. Za zmienku stojí aj kachľové obloženie okolo radiátorov: To je typický detail pre 30. roky. Z takého kúrenia môžete krásne utrieť prach bez toho, aby ste ušpinili stenu okolo,“ vysvetľuje architekt Tomáš Rusín.

V ponuke Café Ernst nájdete dobové dezerty, ktoré vychádzajú zo zákuskov éry prvej republiky. Kaviareň nájdete uprostred záhrad Vily Stiassni. Elegantný interiér a impozantná prvorepubliková terasa vám z posedenia pri káve vytvoria nezabudnuteľný zážitok.

tags: #vila #stiassni #kupelna