Zelené a vegetačné strechy sú čoraz populárnejším riešením v modernej architektúre a urbanizme, vracajú zeleň do miest a kompenzujú zabratie pôdy veľkoplošnou výstavbou. Či už staviate nový dom alebo ho rekonštruujete, uprostred mesta, na jeho periférii alebo na vidieku, zelenú strechu si môžete zaobstarať. Sú to nielen estetické, ale predovšetkým funkčné konštrukcie, ktoré prinášajú nesporné výhody pre životné prostredie, klímu v mestách a dokonca aj pre životnosť samotných budov.
Prečo vegetačná strecha? Prínosy pre životné prostredie a klímu
Zelené strechy sú efektívny nástroj v boji proti klimatickým zmenám. Flóra na horných poschodiach nie je len umeleckým dielom, ale takisto pomáha predchádzať teplotným špičkám, viaže na seba škodlivé látky, ktoré sa nemôžu ďalej šíriť, dokáže si ukladať zrážkovú vodu a zároveň predlžuje životnosť použitých stavebných materiálov. Takéto silné argumenty a podpora verejnosti zabezpečili, že prírode bude vo vyšších poschodiach vyčleňovaných stále viac miesta.
Zmiernenie efektu mestského tepelného ostrova
Klíma v mestskej zástavbe je výrazne vyššia ako teplota prostredia, ktoré nie je zastavané a obsahuje zeleň. Budovy, betónové a asfaltové povrchy ulíc absorbujú cez deň obrovské množstvo tepla zo slnka, ktoré následne vyžarujú do okolia. Teplota v centre miest je vďaka tomuto efektu o 1 až 3° C vyššia oproti zalesneným a zeleným častiam, pričom vo večerných hodinách to môže byť až o 10° C. Mestské tepelné ostrovy majú nielen negatívny vplyv na ľudí, ktorí v nich žijú, ale zvyšujú aj náklady na chladenie budov. Takéto výrazné zvýšenie teploty následne ovplyvňuje aj množstvo zrážok v meste a jeho okolí. Prehrievanie centier miest vedie navyše k stúpaniu teplého vzduchu, ktorý so sebou zo zeme dvíha prach a ďalšie nečistoty, ktoré potom dýchame. Poletujúci prach je príčinou až 15% poklesu slnečného svitu.
Mestská zeleň v parkoch, vegetačných strechách a zelených stenách výrazne redukuje efekt tepelného ostrova. Základným mechanizmom je odparovanie vody z vegetácie (evapotranspirácia) a vodných plôch, čo znižuje teplotu okolitého prostredia. Odparenie jedného litra vody predstavuje ekvivalent cca 0,7 kWh energie potrebnej pre prevádzku chladiaceho zariadenia, teda 1 mm zrážok zadržaných na 100 m² vegetačnej strechy môže zodpovedať úspore 70 kWh energie potrebnej na chladenie budovy v letných horúčavách.
Teplota povrchu plochej strechy pod vegetačným krytom ani v letných mesiacoch zvyčajne nepresiahne 25°C, a je tak až o 55°C nižšia ako teplota povrchu vystaveného priamemu slnku, ktorý sa v horúčavách môže rozpáliť aj na 80 stupňov. Vlhké vegetačné súvrstvie udržiava v interiéri príjemný chládok aj v letných tropických dňoch. V suchom stave zase súvrstvie plochú strechu dobre tepelne izoluje a celoročne tak v budovách zaisťuje príjemnú klímu.
Hospodárenie s vodou a zníženie znečistenia
Zeleň je schopná pohltiť veľké množstvo vody a čiastočne ju aj spotrebovať. Popri znížení tepelných strát, ozelenenie zelenej strechy spolu s vegetačnou vrstvou znižuje odtok zrážkovej vody do kanalizačnej siete. Zelená strecha môže počas dažďov zadržať 30 až 90% zrážkovej vody podľa typu vegetačnej strechy. Odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie je spoplatnené pri budovách, ktoré nie sú určené na trvalé bývanie, a to formou stočného. Je preto vhodnejšie túto vodu využiť na pozemku, práve na prevádzku vegetačnej strechy, alebo ako úžitkovú vodu.
Vegetačné strechy súčasne pohlcujú prachové častice a zeleň dokáže škodlivé plyny a prach vo vzduchu vďaka fotosyntéze výrazne redukovať. Bolo vypočítané, že jeden hektár zelene dokáže na seba naviazať 24 ton oxidu uhličitého. Napríklad len v samotnej Viedni by bolo možné zazelenať takmer 20 percent striech, čo je okolo 850 hektárov. Ak by na tieto strechy boli nainštalované len jednoduché koberce s rastlinami, dokázali by na seba naviazať okolo 85 000 ton oxidu uhličitého.
Predĺženie životnosti strechy a protipožiarna ochrana
Ak je hydroizolácia dobre spádovaná a nestojí na nej voda, vegetačná strecha predlžuje životnosť hydroizolácie, pretože tá nepodlieha degradácii UV žiareniu. Plynulý odtok vody je dôležitý z toho dôvodu, že vo "výluhu" zeminy v mlákach na hydroizolácii sa výborne darí mikroorganizmom, ktoré znižujú životnosť hydroizolácie. Nemusíte sa obávať, že by rastliny korienkami poškodili fóliu. Používajú sa špeciálne fólie na to určené a je dokázané, že majú dokonca dlhšiu životnosť ako niektoré iné bežné krytiny. Kvalita strešnej izolácie je veľmi vysoká a regulovaná normami. Inštitút Fraunhofer odhaduje životnosť zelenej strechy, ktorá bola vyhotovená ako obrátená strecha, na 40 rokov.
Málokto asi vie, že vegetačná strecha môže zabezpečiť aj protipožiarnu ochranu budovy (vegetačné strechy sú zaradené do kategórie nehorľavé). Ak je hrúbka zaťažujúcej vrstvy (vegetačná, štrk) minimálne 30mm a obsah organických látok maximálne 20%, strecha má dostatočnú požiarnu odolnosť.
Väčšia biodiverzita a nové rekreačné priestory
Okrem toho zelené strechy vytvárajú nové prostredie na život pre zvieratá a ďalšie rastliny, čo je z hľadiska vymierania druhov veľmi dôležitá funkcia. Čo sa rôznorodosti druhov a biodiverzity týka, ponúkajú, predovšetkým extenzívne zelené strechy, obrovský potenciál. Opeľujúci hmyz (najmä voľne žijúce včely) pre nás všetkých zabezpečuje dostatočné množstvo potravín. V neposlednom rade poskytujú vyššie položené záhrady aj miesto na odpočinok pre ľudí, ktorí bývajú v husto zastavaných častiach miest.
V Európe sa stále viac objavujú projekty, ktorých výsledkom je čoraz viac zelených striech, vysadených strešných terás a strešných záhrad - či už u súkromných staviteľov, ktorí na strechách zriaďujú súkromné rekreačné priestory, developerov veľkých obytných priestorov alebo kancelárskych budov. Kroky v tomto smere podnikajú dokonca samotné mestá, ktoré vynakladajú vlastnú iniciatívu a zavádzajú zelené strechy a v novostavbách ich dokonca robia štandardnou súčasťou. Takýmto príkladom je aj budova „Bosco Verticale“ v Miláne, ktorá slúži ako "vertikálny les" a zlepšuje mestskú klímu, znižuje množstvo vyprodukovaného CO2 a chráni vnútro budovy pred extrémnymi teplotami.
Typy vegetačných striech: Extenzívna vs. Intenzívna
Zelené ploché strechy môžeme rozdeliť podľa typu rastlín, ktoré na nej porastú, na extenzívne a intenzívne. Rozdielna je ale náročnosť údržby, ktorú musíte jednotlivým typom striech venovať.
Extenzívna vegetačná strecha
Extenzívna zelená strecha je typ zelenej strechy, ktorá je úsporná a nevyžaduje si údržbu. Tvorí ju nenáročná zeleň, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Na extenzívnu vegetačnú strechu sa využívajú sukulenty, nízke nenáročné rastliny, ktoré netreba polievať a ani kosiť - stačí im ranná rosa. Zvládnu sa vysporiadať s extrémnymi podmienkami - dlhotrvajúcim suchom, vetrom a priamym slnečným žiarením. Existuje množstvo druhov sukulentov v širokej palete farieb a robia strechu peknou a živou. Rozchodníky (Sedum) majú pekné hrubé listy s rôznymi odtieňmi, Sempervivum spp, ktoré sú vždy zelené, či Delosperma spp. s kvetmi podobnými sedmokráskam, kvitnúce po celé vegetačné obdobie.
Celková výška vegetačného substrátu sa pohybuje v rozpätí 60 až 150 mm, pričom sukulenty rastú v malej hrúbke substrátu (4-6cm). Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200kg/m2 (mokrý substrát). Extenzívne strechy sa dajú realizovať s relatívne nízkymi finančnými nákladmi a nevyžadujú žiadnu špeciálnu predimenzovanú strešnú konštrukciu. Extenzívnu zeleň možno použiť nielen na ploché strechy so sklonom od 2%, ale aj na šikmé strechy so sklonom až do 30°.
Pre extenzívnu strechu môže byť filtračná, drenážna a hydroakumulačná vrstva, ktorá okrem prepúšťania prebytočného množstva vody zachytáva aj časť zrážkovej vody a zabraňuje vyplavovaniu substrátu, jednoducho nahradená jednou vrstvou hrubej geotextílie (s minimálnou plošnou hmotnosťou 300g/m2). Tá potom aj chráni fóliu pred ostrejšími časťami substrátu.
Intenzívna vegetačná strecha
Intenzívna zelená strecha je typ zelenej strechy, ktorá má z pohľadu využitia oveľa širšie možnosti. Je to skôr ako záhradka, o ktorú sa treba starať a polievať. Pre tento druh vegetačnej strechy je typická väčšia výška vegetačného substrátu (zväčša viac než 300 mm) a vyššie nároky na výber vegetácie - od trávnatých plôch cez kríky až po stromy. Plošná hmotnosť vegetačného súvrstvia sa pohybuje od 200 do 500kg/m2 alebo aj viac. Najväčšou limitáciou pre tvorbu intenzívnej zelenej strechy je faktor statického zaťaženia strechy, a preto aj statika domu a strechy musí byť podľa toho navrhnutá.
Na takejto zelenej streche je možné relaxovať, cvičiť, užívať si posedenia s rodinou alebo grilovačky so susedmi. Vo svete sa komunitné záhrady na strechách využívajú na pestovanie zeleniny, byliniek a ovocia. Intenzívne vegetačné strechy dávajú možnosti vysádzať širokú škálu rastlín, kríkov a stromov. Tento typ zelene vyžaduje odbornú a stálu starostlivosť a údržbu s automatickou závlahou.
Porovnanie typov vegetačných striech
| Parameter | Extenzívna vegetačná strecha | Intenzívna vegetačná strecha |
|---|---|---|
| Typ vegetácie | Nenáročné sukulenty, rozchodníky, machy, trávy | Trávniky, kríky, stromy, trvalky |
| Hrúbka substrátu | 60 - 150 mm (často 4-6 cm pre sukulenty) | Viac ako 300 mm (zväčša nad 20 cm) |
| Plošná hmotnosť (mokrý substrát) | 90 - 200 kg/m2 | 200 - 500 kg/m2 a viac (až do 1000 kg/m2) |
| Údržba | Minimálna (1-2x ročne), nenáročná | Vysoká, pravidelná, odborná starostlivosť, automatická závlaha |
| Finančné náklady | Relatívne nízke (od 25 do 35 eur/m2) | Vyššie |
| Nosnosť strechy | Nízka, vhodná pre väčšinu konštrukcií | Vyžaduje vysokú nosnosť (železobetónová konštrukcia) |
| Sklon strechy | Ploché (od 2%) a šikmé (až do 30°) | Ploché strechy |
| Využitie | Ekologický prvok, ochrana strechy | Rekreačné priestory, komunitné záhrady, relax |
Konštrukcia vegetačnej strechy: Vrstvy a materiály
Zelené strechy sa skladajú zo súvrstvia strešného plášťa a súvrstvia vegetačného. Návrh a realizácia zelených plochých striech vyžaduje profesionálny prístup. Podľa typu zelene treba navrhnúť zodpovedajúce skladbu jednotlivých vrstiev strešného plášťa, doplniť ju o vhodné detaily ako je oplechovanie všetkých prestupujúcich prvkov a konštrukcií, špeciálne ochranné koše vtokov, alebo zábradlie.
Pred každou realizáciou je dobré si zistiť, akú má strecha nosnosť. Tieto informácie získate z projektu (pri novostavbe) alebo z vypracovaného posudku od statika. Návrh vegetačnej strechy treba vždy prekonzultovať so statikom, ktorý musí prerátať únosnosť existujúcej strechy, resp. pri novostavbe správne navrhnúť jej zaťaženie.
Súvrstvie strešného plášťa
Kľúčovou hodnotou pri navrhovaní zelených striech je samotná nosnosť strechy. Od maximálneho možného zaťaženia sa odvíja aj typ navrhovanej vegetácie. Štrkové plochy na strechách sú v súčasnosti štandardom, a preto novostavby už počítajú s väčšou záťažou. Z pohľadu nosných konštrukcií strešného plášťa je najlepšou voľbou pre zelené strechy železobetónová konštrukcia, kde môžeme počítať aj s väčšou vrstvou substrátu, a teda je možné navrhovať aj polo intenzívne až intenzívne strešné záhrady. Pri jednoduchých konštrukciách (jednoplášťových) je možné navrhovať iba extenzívne zelené strechy s čo možno najmenšou záťažou.
Parotesniaca vrstva
Dôležitou vrstvou je tiež parotesniaca vrstva - parozábrana, ktorá obmedzuje alebo úplne zamedzuje prenikaniu vodnej pary do stavebnej konštrukcie. Vrstva vegetácie zamedzuje prirodzenému odparovaniu vody zo strešného plášťa a mohla by sa v ňom trvalo zadržiavať skondenzovaná vodná para. Preto je parozábrana dôležitou súčasťou strešného plášťa pri vegetačnej streche.
Tepelná izolácia
Tepelnú izoláciu vyberáme s potrebnými technickými parametrami, ako je pevnosť tlaku a malá stlačiteľnosť. Pre vyššie tlakové zaťaženia odporúčame do strešnej konštrukcie použiť Austrotherm EPS 200 alebo produkty z extrudovaného polystyrénu XPS® TOP 30. Pri obrátenej streche sa veľmi osvedčili tiež Austrotherm XPS® Premium, Austrotherm XPS® PLUS a Austrotherm XPS® TOP. Pre extenzívne zazelenané strechy, po ktorých by sa nemalo chodiť, sú vhodné produkty z expandovaného polystyrénu biele alebo s prímesou grafitu. Zamedzenie vzniku tepelných mostov sa vytvorí kombináciou rovných a spádových dosiek.
Separačná vrstva
Separačná vrstva oddeľuje od seba dva materiály. Používa sa pri jednoplášťových plochých strechách alebo pri obrátených strechách.
Hydroizolačná vrstva
Hydroizolačná vrstva musí byť dlhodobo odolná voči prerastaniu koreňov. Môže to byť súvrstvie aspoň dvoch hydroizolačných modifikovaných asfaltových pásov alebo vrstva hydroizolačnej fólie, prípadne môže byť použitý viacvrstvový fóliový systém. Často sa využíva napr. EPDM fólia, ktorá je z ekologického hľadiska lepšia ako PVC. Vedia vám ju dodať aj pripravenú na mieru v jednom kuse na celú strechu.
TIP: Pred realizáciou vegetačnej strechy je možné previesť skúšku vodotesnosti strešného plášťa, čím sa vylúči jeho poškodenie. Týmto sa predíde nákladnému vyhľadávaniu prípadného poškodenia alebo netesnosti.
Vegetačné súvrstvie
Použité materiály na vegetačnú strechu sa nesmú negatívne ovplyvňovať, vyžaduje sa ich fyzikálna a chemická stálosť, musia spĺňať všetky potrebné normy. Pred pokladaním vegetačného súvrstvia je vhodné, aby sme povrch strechy vyčistili od prebytočných nečistôt, prípadne nanosených kamienkov alebo stojatej vody. Musíme si ujasniť, či je naša hydroizolácia odolná voči prerastaniu koreňov alebo budeme pokladať aj fóliu proti prerastaniu koreňov.
Ochranná vrstva a fólia proti prerastaniu koreňov
Na čistú hydroizoláciu, ktorú sme pred pokladaním vrstiev vizuálne skontrolovali (alebo prebehla kontrola - iskrová skúška), pokladáme ochrannú vrstvu, ktorá bude zabezpečovať stálosť materiálov. Táto vrstva bude dlhodobo vystavená zmáčaniu a musí byť nielen vyrobená z kvalitných materiálov, ale aj odolná voči plesňovej degradácii. Preto sa používa ochranná geotextília s gramážou 300g/m2. Je vyrobená zo syntetických materiálov a musí pokrývať celú hydroizoláciu aj s presahmi vo výške vegetačného súvrstvia, a aj na zvislých konštrukciách ako sú atiky, svetlíky, bleskozvody či presahy.
TIP: Pri pokládke každej ochrannej vrstvy majte na pamäti, že geotextílie pokladáme cez seba. Vytvárame presahy vo výške vegetačného súvrstvia alebo na zvislých konštrukciách!
Na ochrannú geotextíliu pokladáme špeciálne odolnú fóliu proti prerastaniu koreňov. Je vyrobená z hrubého elastického polyetylénu a slúži aj na reguláciu objemu pary. Fóliu ukladáme na reálnu plochu strechy s presahmi cez seba. Presahy na zvislých konštrukciách nevytvárame.
Drenážno-akumulačná doska
Ďalšou vrstvou je drenážno-akumulačná doska, ktorej úlohou je odvádzať prebytočnú vodu do odvodňovacieho zariadenia. Táto vrstva chráni pred stálym zamokrením substrátu - rastliny pred vyhnívaním. Rovnako ako fóliu proti prerastaniu koreňov, drenážno-akumulačné dosky pokladáme na reálnu plochu strechy bez presahov.
TIP: Nezamieňajte drenážno-akumulačnú dosku za obyčajnú nopovú fóliu! Nopová fólia nie je prispôsobená na odvádzanie vody - strecha sa zbytočne preťažuje a poškodzujú sa aj rastliny, ktoré budú vystavené mokrému substrátu.
Namiesto geotextílie je možné použiť aj retenčné rohože (2cm) z recyklovaného textilu, ktorého výroba je aj na Slovensku (na Záhorí), pre vylepšenie hydroakumulačnej vrstvy.
Filtračná vrstva a substráty
Na drenážno-akumulačnú dosku pokladáme znova ochrannú/filtračnú vrstvu 150, ktorá ju bude oddeľovať od substrátu, a tak sa zamedzí upchávanie medzier pre odtekanie vody a zároveň zamedzuje vyplavovaniu jemných častíc substrátu.
Na vegetačné strechy používame sterilné substráty, ktoré nemajú tendenciu sa preburiňovať. Môžeme použiť klasický substrát, ktorý má váhu v plnom nasýtení vodou 16 kg/m2 alebo ľahčený 11,5 kg/m2. Substráty vyberáme aj na základe maximálnej nosnosti strechy.
Na vytvorenie vegetačnej strechy možno použiť aj hydrofilnú minerálnu vlnu, ktorá slúži ako čiastočná náhrada substrátu, rastliny sa do nej môžu bez problému zakoreniť. Dosky z hydrofilnej minerálnej vlny sú ľahké a vzdušné, okrem ozeleňovania novostavieb sú vhodné aj na rekonštrukcie. V kombinácii so substrátom sa používajú ako spodná vrstva vegetačného súvrstvia pri budovaní zelených striech. Vďaka tomu možno vytvárať dynamickú profiláciu povrchu bez výrazného preťaženia nosnej konštrukcie, ako je to pri výlučne substrátových riešeniach.
Vegetačná vrstva a okrajové prvky
Rovnako od nosnosti strechy používame zeleň na strechy - buď volíme rezky, rozchodníkové štuple, rozchodníkové mačiny alebo riešime väčšiu záťaž pri polointenzívnych alebo intenzívnych strechách. Na hydrofilnú izoláciu sa potom rovnomerne rozhrabe minerálny substrát s hrúbkou 20 až 30 mm. Finálnu vrstvu budú tvoriť rozchodníkové koberce. Kotúče rozchodníkových kobercov sa rozrolujú na minerálny substrát a konce sa navzájom zapracujú. Po okrajoch sa doplní riečny štrk do potrebnej výšky.
Pred aplikovaním substrátu na všetky tieto vrstvy si vyčleníme okrajovými lištami vpuste, okraje, atiky, svetlíky, prípadne pochôdzne plochy na streche. Nezabúdajte, že lišty musíme tiež vystlať filtračnou vrstvou tak, aby sa jej otvory na odvádzanie vody neupchali. Osadíme kontrolné šachty či už okrajové alebo priestorové v potrebnej výške. Keď už máme všetky komponenty na pravom mieste a lišty sú vystlané filtračnou vrstvou, môžeme začať vypĺňať plochy substrátom a štrkom. Dôležitým detailom pri vegetačnej streche je návrh vpustu.
Príklad strešnej konštrukcie
- Substrát (výška podľa použitých rastlín) a vegetačná vrstva
- Filtračná vrstva - geotextília PP Tipptex 300g/m2
- Hydroakumulačná a drenážna vrstva - Fatradren
- Hydroizolačná vrstva - Fatrafol 810 (alt. Fatrafol 818/V-UV)
- Separačná vrstva - geotextília PP Tipptex 300g/m2
- Tepelná izolácia - Austrotherm EPS 200 mm
- Parozábrana - Fatrapar PE
Starostlivosť a údržba vegetačných striech
Údržba zelenej strechy nie je náročná a zvládne ju naozaj každý. Pravidelná údržba je kľúčom k správnemu a prosperujúcemu rastu vysadenej zelene. Údržba pre extenzívnu a intenzívnu či polointenzívnu strechu je odlišná. Údržba vegetačnej strechy začína už pri návrhu.
Údržba extenzívnych striech
U najrozšírenejšieho typu, teda pri extenzívnych vegetačných strechách, postačuje údržba raz za rok. Hoci sú extenzívne zelené strechy nenáročné na údržbu a nevyžadujú žiadne automatické zavlažovacie systémy, nesmieme sa spoliehať na to, že po dvoch rokoch prípadnej zazmluvnenej starostlivosti o vegetačnú strechu je plocha automaticky bez údržby a netreba sa o ňu starať. Starostlivosť je nižšia ako pri iných typoch zelených striech, ale stále tam je.
Aj samotná extenzívna strecha potrebuje zalievanie, hnojenie či odstraňovanie náletových drevín a burín. Novozaložená strecha potrebuje dostatočný prísun vody po dobu 2 - 3 týždňov, aby sa vysadená vegetácia dostatočne prekorenila. Po zakorenení rastlín už zalievanie nemusí byť potrebné, obzvlášť ak ide o rastliny ako rozchodníky, ktoré dokážu šetrne hospodáriť s vodou.
Pravidelné odstraňovanie náletových burín či drevín by malo byť samozrejmosťou, pretože buriny, ktoré sa agresívne rozmnožujú, môžu úplne vytlačiť vysiatu/vysadenú vegetáciu. Rastliny podľa potreby striháme, odstraňujeme odkvitnuté časti, aby sme predĺžili kvitnutie. Pri prerastaní napríklad rozchodníkovej vegetácie je vhodné plochu presvetliť skosením. Odrezky, ktoré nám vznikli, vieme znovu použiť na dosiatie prípadných voľných miest.
Údržba intenzívnych striech
Iná starostlivosť nastáva pri intenzívnych a polointenzívnych strechách. Údržba o rastliny ako trvalky, okrasné trávy a stromy je vyššia, rovnako musí prebiehať jarná a jesenná údržba.
Všeobecná údržba
- V prípade erózie alebo rozfúkania substrátu je potrebné jeho doplnenie.
- Pri väčších prázdnych miestach dosádzame alebo doosievame chýbajúce rastliny.
- Odstraňovanie/opravovanie kotviacich prvkov.
- Vyväzovanie okrasných tráv, zabezpečujeme ochranu na zimné obdobie.
- Zazimovávanie závlahy, čistenie zavlažovacích automatov a odvodňovacieho zariadenia.
- Nesmieme zabúdať ani na údržbu technických prvkov, ako sú priestorové a okrajové šachty a vtoky, ktoré chránia vpusty. Dbáme na odstraňovanie nánosov a usadenín v žľaboch, opravujeme vzniknuté škody na chodníkoch, konštrukčných prvkoch alebo na okrajových lištách. Po určitom období je potrebné čistiť okrajové lišty od usadenín, ktoré by zamedzovali správnemu odvádzaniu vody.
TIP: Chystáte sa vytvoriť zelenú strechu svojpomocne? Každý typ strechy vyžaduje zásobovanie živinami v závislosti od typu vegetácie a ročného obdobia. Nevyhnutná je závlaha, nielen pri pretrvávajúcom suchu. Ak si netrúfate sami udržiavať vegetačnú strechu, skúste si na prvú údržbu objednať odborníkov a pripojte sa k nim v údržbe. Určite si zapamätáte, ktorá rastlina je neželaná burina, ako čistiť technické prvky či ako vykonať dosadbu.
Ekonomické a legislatívne aspekty
Asi jedinou, pre investora určite nezanedbateľnou nevýhodou vegetačných striech sú vyššie náklady na ich realizáciu v porovnaní s klasickými strechami. Na druhej strane, extenzívne zazelenanie strechy je možné dosiahnuť už za 25 až 35 euro na meter štvorcový. Štúdia "Zeleň na streche" takisto poukazuje len na minimálne rozdiely v nákladoch. Inovačné laboratórium GrünstattGrau vyčíslilo vyhotovenie a údržbu zelenej strechy, s ohľadom na desať rokov, na približnú sumu 0,30 eur na meter štvorcový obytného priestoru, čo je o rok viac ako pri streche s vrstvou štrku. Treba však rátať s väčším zaťažením pri návrhu nosnej konštrukcie stavby.
Podpora a dotácie
Jednotlivé krajiny a mestá prijímajú rôzne opatrenia, ktorými podporujú zazelenanie budov. Príkladom môže byť napríklad Hamburg, ktorý má svoju vlastnú stratégiu na zelené strechy, s cieľom zazelenať prinajmenšom 70 % novostavieb s plochými strechami. Mesto do roku 2019 na to vyčlenilo tri milióny eur.
Aj na Slovensku možno vidieť snahu bojovať proti klimatickým zmenám. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorý možno získať na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine. Predmetom podpory sú opatrenia, ktoré zachytávajú zrážkovú vodu za účelom zmiernenia negatívnych dôsledkov zmeny klímy, ako sú napríklad budovanie bioretenčných systémov, realizácia intenzívnych a extenzívnych vegetačných striech, realizácia vegetačných stien využívajúcich na zálievku zrážkovú vodu zo strechy budovy atď. Ak sa rozhodnete pre projekt zelenej strechy a budete hľadať dotácie na taký projekt, je nevyhnutné, aby ste poznali názvoslovie s tým spojené.
Koeficient zelene a územné plány
Určite ste sa už stretli s pojmami koeficient zelene a súvisiacim indexom zastavaných plôch pri pozemkoch. Koeficient zelene predstavuje pomer medzi započítateľnými plochami zelene, ako zeleň na rastlom teréne alebo zeleň nad podzemnými konštrukciami a plochou pozemku. Vypočíta sa jednoducho: (plocha pozemku mínus spevnené plochy mínus zastavaná plocha) / plocha pozemku.
Index zastavaných a spevnených plôch predstavuje pomer medzi plochou zastavanou stavbami a spevnené plochy, a plochou pozemku. Rozhodujúcim právnym dokumentom, ktorý umožňuje alebo neumožňuje developerom stavať na konkrétnom pozemku, nie je iba územný plán mesta (ÚPM), ale hlavne územný plán zóny (ÚPZ).
Čo ale v prípade, ak nám na pozemku nevychádza dodržanie koeficientu zelene? Jednou z možností, ako zväčšiť podiel zelenej plochy voči zastavanej, je využitie strechy (tzv. vegetačnej strechy).