Zateplenie tehlového domu: Kompletný sprievodca výberom a aplikáciou omietok

Uvažujete o zateplení vášho domu? Tento krok môže výrazne zlepšiť energetickú efektívnosť vašej nehnuteľnosti a priniesť značné úspory na vykurovaní. Zateplenie domu predstavuje významnú investíciu, ktorá pri správnom vyhotovení prináša mnoho výhod. Zatepľovanie rodinných i bytových domov nie je dôležité len z pohľadu úspory energie, ale prináša mnoho iných výhod.

Prečo zatepliť tehlový dom?

Zatepľovanie panelových budov je v podstate nutnosťou. Otázka zatepľovania tehlových nových či starších stavieb sa však často javí sporná. Bude môcť tehlový dom po zateplení „dýchať“? Je nutné zatepľovať tehlu, ktorá má sama osebe dobré tepelne izolačné vlastnosti? Zatepľuje sa tehla vôbec? Apropo, tehla. Pevný, prírodný materiál s dlhou životnosťou, ktorého novodobá podoba termoblokov so vzdušnými dutinami a poréznymi stenami, má dobré ako tepelne izolačné, tak aj tepelne akumulačné vlastnosti. Chráni pred hlukom a je priedušná. Tehlový dom je synonymom kvality a zdravého bývania. Stúpajúce nároky na energetický štandard stavieb však dlhodobo nútia výrobcov dodatočne posilniť aj vlastnosti tehly.

Kvalitné zateplenie prináša mnoho výhod. Úspora energie - zníženie úniku tepla a šetrenie výdavkov za vykurovanie v dlhodobom horizonte je prvotnou pohnútkou, ktorá mnohých vedie k rozhodnutiu zatepliť svoje obydlie. Teplo má tendenciu unikať cez všetky druhy konštrukcií a stavebných materiálov, no najviac cez steny, strechu, okná, dvere a podlahu. Takzvané tepelné mosty sa nachádzajú v tých miestach budovy, kde sa dramaticky mení jej povrchová teplota. Práve tieto plochy bývajú často príčinou nielen výraznejších únikov tepla, ale aj vzniku kondenzácie a výskytu plesní.

Zdravšie prostredie - kvalitne zateplená budova znamená viac-menej konštantnú vnútornú teplotu, bez výkyvov v rohoch, alebo popri okenných rámoch, bez kondenzácie vodných pár a bez prítomnosti toxických plesní na povrchoch v interiéri. Okrem toho poskytuje aj spoľahlivejšiu záruku, že skutočná teplota bude reflektovať nastavenie termostatu a prispievať k lepšej celkovej pohode pri pobyte v miestnostiach. Na čo by sa nemalo zabúdať, sú aj akusticko-izolačné vlastnosti zatepľovacej vrstvy.

Estetický aspekt - zanedbateľná určite nie je, najmä pri starších budovách, ani výsledná zmena fasády.

Plánovanie a príprava zateplenia

Ako pri mnohých iných činnostiach, aj tu platí staré cliché, dva krát meraj a raz rež. Ako postupovať pri zatepľovaní domu? A to najmä počas prípravnej fázy. Každá stavba je iná, poraďte sa preto s odborníkom. Na materiálovú potrebu zateplenia vplývajú viaceré faktory, na ktoré je potrebné pri výbere vhodného systému dbať. Inak sa zatepľuje novostavba, inak 30 ročný dom. Iné požiadavky na zateplenie budete mať v chladných oblastiach Slovenska a iné v teplejších regiónoch.

Ešte než sa pustíte do akýchkoľvek stavebných prác, je treba pripraviť projekt. Ten slúži na vyhodnotenie súčasného stavu budovy a pomáha s výberom takého postupu tepelnej modernizácie, ktorý bude z hľadiska investícií a funkčných vlastností najlepší. Pred začatím prác je nutné posúdiť technický stav budovy a prípadne spracovať aj energetický audit. Výsledný dokument by mal obsahovať všetky potrebné pokyny od požadovanej hrúbky izolácie až po odporúčaný výkon nového zdroja tepla. V rámci auditu sa vykonávajú aj výpočty tepla a vlhkosti jednotlivých stien, ktoré overia, či navrhované riešenie nezvýši vlhkosť a neskráti tak životnosť zateplenia.

Typy termomodernizácie a jej rozsah

Podľa rozsahu prác rozlišujeme tri spôsoby modernizácie:

• Ľahká termomodernizácia spočíva iba vo výmene alebo úprave vykurovacieho systému.
• Stredná termomodernizácia už okrem výmeny vykurovacieho systému zahŕňa aj zateplenie vonkajších stien a strechy.
• Komplexná (alebo tiež hĺbková) termomodernizácia zahŕňa inštaláciu ústredného vykurovania a teplej vody, zateplenie všetkých vonkajších stien, odstránenie tepelných mostov, výmenu okien a dverí, modernizáciu odvetrávania a využitie obnoviteľných zdrojov energie.

Príprava podkladu a načasovanie prác

Zateplenie pomocou ETICS musí byť z certifikovaných komponentov v rámci jedného zatepľovacieho systému. Než začneme s realizáciou zateplenia, je treba vykonať všetky sanačné práce, dokončiť stavebné práce spojené s výmenou okien a dverí, a pod. Veľmi dôležité je správne pripraviť podklad, na ktorý budeme lepiť tepelnoizolačné dosky. Zatepľovaná stena musí byť suchá, pevná, súdržná, rovná, bez prachu a mastnoty. V prípade, že je stena vlhká, je treba zistiť príčinu vlhkosti a tú odstrániť, napríklad vhodným sanačným opatrením. Nasiakavé podklady je vhodné napenetrovať penetračným náterom, ktorý zvýši prídržnosť lepidla.

Okrem prípravy je dôležité aj načasovanie. Tepelnoizolačné práce je najlepšie vykonávať v období, keď sa teploty pohybujú medzi 5 °C a 25 °C. Vyššie teploty môžu nepriaznivo ovplyvniť nanášanie a vysychanie malty. Optimálne nie sú ani nižšie teploty a daždivé počasie, ktoré môže priebeh prác výrazne pozdržať. Najlepším obdobím na termomodernizáciu domu je preto prelom jari a leta. Aj tak je však treba chrániť steny a materiály pred poveternostnými vplyvmi. Steny s nalepenou minerálnou izoláciou a nedokončené časti (parapety, atika a pod.) je treba chrániť fóliami pred zatečením dažďovej vody do zatepľovacieho systému.

Metódy zateplenia a výber materiálov

Obvodové steny domu je možné zatepliť dvoma spôsobmi - mokrou alebo suchou metódou. Vhodný spôsob zateplenia môžeme zvoliť podľa stavu zatepľovanej steny a podľa toho, aký chceme mať finálny vzhľad fasády domu. Pokiaľ má mať fasáda omietkovú povrchovú úpravu, potom zvolíme tzv. mokrú metódu a obvodové steny zateplíme vonkajším kontaktným zatepľovacím systémom (ETICS).

Mokrá metóda (ETICS)

ETICS je systém zložený z niekoľkých vrstiev vzájomne na sebe plošne lepených. Skladá sa z vhodných tepelnoizolačných dosiek z kamennej vlny, ktoré sú lepené a kotvené na súdržný a pevný podklad. Kontaktný systém ďalej obsahuje lepiace a armovacie tmely, rôzne typy hmoždiniek určených pre zvolený systém, omietky, penetračné nátery a príslušenstvo. Povrch fasády väčšinou tvorí omietka, v ojedinelých prípadoch lepený obklad.

Suchá metóda (Prevetrávaná fasáda)

Pri suchej metóde - zateplení prevetrávaným spôsobom - sa tepelná izolácia vkladá medzi nosné prvky roštu, ktorý môže byť napríklad z hliníkových profilov alebo z drevených lát. Drevo musí byť dobre vysušené a impregnované. Tepelná izolácia z minerálnej kamennej vlny sa vkladá medzi nosné prvky roštu, ktorý nesie obklad fasády. Medzi izoláciou a obkladom fasády je vytvorená vetraná vzduchová medzera. Obklad fasády môže tvoriť sklo, kov, drevo, vláknocementové šablóny alebo keramika.

Voľba izolačného materiálu pre tehlové murivo

Stojíte pred rozhodnutím, aký izolačný materiál použiť pri zateplení vášho domu? Správny výber materiálu je kľúčový pre dosiahnutie optimálnych výsledkov. Správny výber izolačného materiálu závisí od vašich konkrétnych požiadaviek, rozpočtu a parametrov budovy.

Polystyrén je jednou zo štandardných zatepľovacích tepelných izolácií. Bežne je dostupný v rôznych hrúbkach i hustotách a použiť ho môžete na zateplenie základov, pivnice a suterénu, podláh, soklov, striech, no predovšetkým fasády. Dve formy fasádneho EPS, ktoré nájdete na trhu sú biela a šedá. Biely polystyrén je tradičný, najčastejšie používaný penový izolant. Šedý variant obsahuje mikročastice grafitu vstrebávajúce infračervené častice, čím môže pri identickej hrúbke až o 20% zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti zatepľovacieho systému.

Minerálna vlna nachádza vďaka svojim špecifickým vlastnostiam využitie pri zatepľovaní striech, podkrovia, stropu i ako súčasť vetraných fasádnych systémov a v neposlednom rade moderných drevodomov. Na trhu je ponuka aj špeciálnych izolačných dosiek určených pre zateplenie drevodomov. Izolačné dosky z kamennej vlny s vynikajúcimi tepelno a zvukovoizolačnými vlastnosťami boli vyvinuté špeciálne pre drevodomy. Ideálnym partnerom tehly, ktorý podporuje a dopĺňa jej vlastnosti ako stavebného materiálu, je kamenná minerálna vlna. Má vynikajúce tepelne izolačné vlastnosti, je paropriepustná (má veľmi nízky difúzny odpor a zachováva priedušnosť stien, čím znižuje riziko zadržiavania vlhkosti v konštrukcii), je tvarovo aj objemovo stála. Takisto zvyšuje požiarnu bezpečnosť stavby, pretože je nehorľavá. Dobre pohlcuje zvuk, čo umožňuje akustický komfort v interiéri, a je neorganického pôvodu (nenapadajú ju plesne, huby ani baktérie). Navyše, ide o plne recyklovateľný prírodný materiál.

„Zateplenia starších tehlových budov kamennou minerálnou vlnou sa netreba báť. Naopak, keďže oba materiály sú prírodné, paropriepustné a majú výborné tepelne izolačné vlastnosti, stavba touto kombináciou len získa na kvalite i bezpečnosti,“ hovorí M. Pri stavbe domu býva vždy orieškom, ako vybrať priority spĺňajúce stavebné materiály a vmestiť sa pritom do rozpočtu. Na obvodových stenách nie je vhodné šetriť, pretože by mali spĺňať prísne požiadavky technických noriem na tepelnú ochranu budov z hľadiska tepelných strát a tým aj budúcich nákladov na energie. Dôležitú rolu pri výbere stavebných materiálov by malo hrať aj bezpečnostné hľadisko. Izolácia z kamennej minerálnej vlny patrí do najvyššej triedy reakcie na oheň A1, to znamená, že odolá teplotách vyšším ako 1 000 °C. To platí aj v prípade, keď sa rozhodnete pre tehlovú stavbu.

„Pálené tehly sú vďaka svojim mechanickým vlastnostiam vhodným podkladom pre zateplenie. Vďaka tradičnej technológii výroby, ktorej súčasťou je výpal, sa na stavbu dostávajú s nulovou expedičnou vlhkosťou. Ak sa aj počas výstavby dostane do nich nejaká vlhkosť, veľmi rýchlo sa jej zbavia. Tepelnoizolačný systém je možné aplikovať bez výraznejšej čakacej doby na vysychanie muriva,“ uvádza I. Vozárik zo spoločnosti Wienerberger.

Kroky aplikácie kontaktného zatepľovacieho systému (ETICS)

Ak ste sa už rozhodli pre správny kontaktný zatepľovací systém, postup jeho aplikácie je možné zjednodušene popísať v pár krokoch:

1. Penetrácia podkladu

   Bez ohľadu na to, či ide o tehlu či o panel, podklad je potrebné dôkladne napenetrovať. Nepodceňujte tento krok, je dôležité, aby sa vám lepidlo v ďalšom kroku o podklad kvalitne prichytilo. Podkladovú vrstvu pod pásikmi tvorí stužujúca vrstva s hrúbkou aspoň 5 mm (stvrdnuté vyhladené stavebné lepidlo vystužené sklotextilnou tkaninou).

2. Nalepenie izolantu

   Inak sa postupuje pri lepení minerálnej vlny, inak pri fasádnom polystyréne. Základom je lepidlo určené pre vybraný systém. Jeho príprava spočíva v postupnom vmiešavaní lepidlového prášku do čistej vody za pomoci rýchlobežného miešadla. Dávkovanie lepidla dodržujte podľa pokynov výrobcu. Vo všeobecnosti platí, že v prípade, ak je izolantom fasádny polystyrén, lepidlo sa nanáša po celom obvode a na stred polystyrénovej dosky tak, aby bolo na minimálne 40-tich percentách jej plochy. Na dosku z minerálnej vlny je potrebné lepidlo naniesť na celý jej povrch.

   Dosky naliepajte na vonkajšiu stenu múru po šírke (dlhšou stranou) zdola nahor „do väzby“ (nesmú vznikať zvislé škáry medzi doskami v dvoch radoch nad sebou, t.j. škára medzi doskami v nižšom rade je prekrytá doskou vo vyššom rade). Dávajte pozor, aby sa lepidlo nedostalo na bočnú stenu izolačnej dosky. Na vyplnenie škár, ktoré vzniknú medzi polystyrénovými doskami použite PUR penu. Ak sú škáry väčšie ako 1 cm, vyplňte ich odrezkami z polystyrénu.

   Tepelnoizolačné dosky sa zakladajú na latu alebo do soklového profilu vopred umiestneného pozdĺž spodnej časti steny. Ku stene sa tepelnoizolačné dosky lepia lepiacou maltou na zraz, pričom nesmú vzniknúť škáry s medzerami. Ak vzniknú škáry medzi jednotlivými doskami do šírky najviac 4 mm, je nutné ich vyplniť izolačnou penou a nechať dôkladne vyschnúť. Celý povrch treba následne dokonale vyhladiť, teda zbaviť akýchkoľvek výstupkov, nerovností, či zvyškov peny.

3. Kotvenie izolantu

   Na kotvenie polystyrénu aj vaty používajte rozperné kotvy, tzv. tanierové hmoždinky s plastovým alebo kovovým tŕňom podľa pokynov výrobcu. Dôležitým pri výbere vhodnej hmoždinky je druh muriva, do ktorého sa izolant kotví (tehla, panel,…) a tiež hrúbka a druh samotného izolantu (vata je ťažšia ako polystyrén). Tanier hmoždinky nesmie vytŕčať z izolantu, musí byť doň zapustený, ideálne cca 2-3 mm. Počet kotiev na 1m2 závisí od vyššie uvedeného. Rozperné kotvy sa zvyčajne osádzajú 1 až 3 dni po nalepení dosiek tepelnej izolácie.

   Po tom, ako izolačné dosky kvalitne ukotvíte, obrúste prípadné nerovnosti hladidlom.

4. Aplikácia sieťky

   Po obrúsení nerovností naneste na izolant výstužnú maltu. Do nej vtláčajte hladidlom sieťku, ktorú odvíjate zhora nadol. Susediace sieťky napájajte tak, že vrchnou prekryjete aspoň 10 centimetrov spodnej. Hrúbka výstužnej vrstvy rovnako závisí od druhu izolantu. Zhotovenie výstužnej vrstvy (3-5 mm) sa realizuje zatlačením sklovláknitej mriežky vždy do vopred nanesenej mokrej výstužnej malty na vrstve tepelnej izolácie. Výstužná malta, ktorá vystúpi okami mriežky, sa následne po prípadnom doplnení jej množstva, vyrovná a uhladí. Sklovláknitá mriežka sa ukladá od vonkajšieho povrchu v tretine, ale najviac v polovici hrúbky vrstvy. Nárožie, hrany ostenia, parapet a nadpražie sa vystužujú lištami so sieťovinou. Pri vytváraní celoplošnej vrstvy musí byť sieťka z plochy preložená cez sieťku lišty minimálne o desať centimetrov. Mechanickú odolnosť systému je možné zvýšiť doplnením štandardnej vrstvy výstuže o ďalšiu „doplnkovú“ vrstvu výstužnej tkaniny. Toto zosilňujúce vystuženie sa odporúča pri fasádach so zvýšeným rizikom mechanického poškodenia. Pomocou diagonálnej výstuže sa vykoná dodatočné vystuženie rohu okien a dverí, ktoré zamedzí popraskaniu omietky.

5. Fasádna omietka

   Fasádnu omietku aplikujeme po vyzretí výstužnej vrstvy. Na výber sú biele aj farbené, minerálne, silikátové, akrylátové či silikónové, s rôznymi zrnitosťami. Aj použitá omietka musí byť v súlade s certifikovanou skladbou fasádneho zatepľovacieho systému. Na minerálne izolácie sa používajú priedušné omietky minerálne, silikátové alebo silikónové. Akrylátové omietky na použitie v kombinácii s minerálnou vlnou nie sú vhodné, pretože sú menej priedušné. Na paropriepustnú minerálnu vlnu je vhodné aplikovať priedušné omietky, ktoré zachovajú priedušnosť celého systému.

   Fasádna omietka. Postup nanášania omietky na fasádu - HGP Siladekor

Typy fasádnych omietok a ich vlastnosti

Komponentom ETICS je skupina priemyselne zhotovených výrobkov špecifikovaných v ETICS, ktorá sa uvádza v dokumentácii výrobcu ETICS. Jedným z komponentov ETICS je povrchová úprava. Povrchová úprava môže byť omietka farbená v hmote, dekoratívna omietka, náter alebo obklad. V súčasnosti je na trhu dostatočne široký sortiment vonkajších omietok a náterov určených na povrchovú úpravu fasád a ETICS. Tenkovrstvové pastovité omietky sú v súčasnosti najpoužívanejším typom povrchovej úpravy fasád a ETICS. Svoje prvenstvo si udržujú najmä vďaka celému radu parametrov, ktoré ich predurčujú k tomuto typu aplikácie. Tenkovrstvové pastovité omietky sú ľahko aplikovateľné, dostupné v širokej škále farebných odtieňov a ľahko spracovateľné. Medzi vlastnosti, ktoré sú obvykle sledované patrí difúzia vodných pár, nasiakavosť, prídržnosť, trvanlivosť.

Prehľad typov tenkovrstvových omietok:

Biokorózia a hydrofóbnosť vs. hydrofilnosť omietok

Významným faktorom pri rozhodovaní o povrchovej úprave v poslednom období sa stáva aj vplyv povrchovej úpravy na životné prostredie ako aj samotná možná biokorózia povrchových úprav. Biokorózia sa vzťahuje na akékoľvek neželateľné zmeny vo vlastnostiach materiálov, spôsobené činnosťou mikroorganizmov a organizmov, ktoré patria do rôznych systematických skupín. Do popredia vystupujú otázky použitia biocídov v povrchových úpravách ako aj iné alternatívne zloženia povrchových úprav - „tzv. bez biocídne“ omietky.

Samočistiaci efekt je dôležitou a žiadanou vlastnosťou fasádnych pastovitých omietok. Je to vlastnosť, ktorá výrazným spôsobom zvyšuje jej úžitkovú a estetickú hodnotu a predlžuje ich životnosť. Kvapalná voda stekajúca po fasáde zo silno hydrofóbnym povrchov z nej, ako už bolo vysvetlené, efektívne zmýva rôzne typy znečistenia, vrátane spór plesní a rias a zaisťuje tak i určitú prirodzenú odolnosť takto modifikovaných materiálov voči biokorózii. Napriek tomu voda zostáva médiom, ktoré tieto mikroorganizmy potrebujú pre svoj život. Takisto tenkovrstvové omietky obsahujú celú radu substancií, ktoré môžu plesne a riasy použiť pre svoj rast a z tohto dôvodu sú do tenkovrstvových pastovitých omietok pridávané látky - biocídy, ktoré tieto mikroorganizmy aktívne ničia a udržujú tak povrch povrchovej úpravy fasády čistý. Vzhľadom na to, že biocídy sú rozpustné vo vode a z tohto dôvodu môžu byť z tenkovrstvových omietok v čase „vymývané“ a takisto sa „bojom“ s mikroorganizmami spotrebovávajú, môžu byť v samotnej omietke „skonzumované“ ešte pred skončením životnosti povrchovej úpravy a výrobca nemôže túto okolnosť nijako ovplyvniť. Tento efekt má následne negatívny vplyv na ochranu povrchových úprav pred biokoróziou.

Novým riešením ako vyriešiť túto, do istej miery a za určitých podmienok nedokonalosť biocídom chránených produktov sú nové rady hydrofilných omietok s použitím anorganických aditív, ktoré v styku so vzduchom oxidujú. Zatiaľ čo doteraz bola miera hydrofóbnosti často meradlom kvality povrchovej úpravy, hydrofilné omietky cielene vytvárajú povrch výrazne hydrofilný. Výsledkom prítomnosti tejto hydrofilnej štruktúry je len minimálne množstvo kvapalnej vody na povrchu omietky. Nasiaknutá voda vyvoláva reakciu s katiónmi anorganických aditív, ktorej výsledkom je zničenie živých mikroorganizmov na povrchu povrchovej úpravy. Dôsledkom týchto reakcií a tohto chovania povrchovej úpravy je, že na povrchu sa nevyskytuje voda v kvapalnej forme a plesne a riasy nemajú médium k svojmu rastu. Hydrofilné omietky sú vďaka tomuto spôsobu a svojmu zloženiu vysoko odolné voči rastu plesní a rias, a to i napriek tomu že neobsahujú akýkoľvek organický biocíd. Tieto omietky sú zároveň šetrnejšie k životnému prostrediu.

Pri výbere správneho typu tenkovrstvovej omietky ako povrchovej úpravy vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov a fasád budov je nevyhnutné brať do úvahy komplexnosť a rôznorodosť vplyvu okolitého prostredia stavby. Na základe zhromaždených informácií sa následne vyberie tenkovrstvová omietka, ktorej fyzikálne a chemické ukazovatele majú tie najlepšie výsledky.

Časté chyby pri zatepľovaní a ako sa im vyhnúť

Každý dom si vyžaduje individuálny prístup a pre termomodernizáciu to platí dvojnásobne. Existujú však univerzálne chyby, s ktorými sa stretávame na mnohých stavbách - či už ide o nedbalo nanesené lepidlo, zlé mechanické upevnenie alebo nesprávna pokládka izolačného materiálu na stene. Zateplenie pomocou ETICS musí byť z certifikovaných komponentov v rámci jedného zatepľovacieho systému. Pri realizácii zateplenia je nutné dodržať technologický postup a operácie. Technologické postupy sa môžu líšiť podľa rôznych výrobcov. Pri zateplení sa musia používať systémové lepidlá, nátery, omietky i certifikované hmoždinky určené pre daný systém, typ izolácie aj podkladu. Dôležitá pre stabilitu systému je aj aplikácia rozperných kotiev v miestach, kde je pod izolantom vrstva lepiacej malty.

• Nesprávne založenie do soklového profilu môže viesť k prasklinám v izolácii.
• Nesprávne lepenie, najmä nenanášanie lepidla po celom obvode izolačných dosiek. Dosky potom nedržia pevne. Lepiaca malta sa nanáša po celom obvode dosky a vo forme terčov (najmenej 2 terče uprostred plochy dosky), najmenej 40% povrchu dosiek musí byť spojených lepiacou maltou s podkladom. Dôsledné kladenie dosiek a presný rez zamedzia vzniku škár, ktoré sú nežiaduce a znamenajú tepelné mosty.
• Nedostatočné vystuženie sieťovinou. Druh výstužnej sieťoviny je určený v stavebnej dokumentácii. Armovaciu sieť je nutné inštalovať aj v súlade s technologickým predpisom výrobcu. Výstužná sieť by mala pokryť celú plochu zateplenej steny. Musí byť navyše s presahom minimálne desať centimetrov.
• Nesprávny výber omietky. Na minerálne izolácie sa používajú priedušné omietky minerálne, silikátové alebo silikónové. Akrylátové omietky na použitie v kombinácii s minerálnou vlnou nie sú vhodné, pretože sú menej priedušné. Na paropriepustnú minerálnu vlnu je vhodné aplikovať priedušné omietky, ktoré zachovajú priedušnosť celého systému.

Mýty o zatepľovaní

• „Steny po zateplení prestanú „dýchať“ čo spôsobuje vznik plesní.“ - Kvalitne zateplená budova s vhodným materiálom a správnym vetraním minimalizuje riziko plesní.
• „Polystyrén sa časom „stráca“.“ - Toto možno platilo kedysi, keď polystyrén horšie odolával teplotám nad 70 °C, moderné materiály sú odolnejšie.
• „Po zateplení musíte častejšie vetrať, čím v skutočnosti ušetríte menej.“ - Pravidelné krátke vetranie je dôležité pre zdravú klímu, ale nespôsobuje výrazné straty tepla pri správne vykonanom zateplení.
• „Stačí 5 - 10 cm izolácie.“ - Stanoviť všeobecne hodnotu hrúbky izolačnej vrstvy nie je možné, závisí od typu budovy a materiálov.
• „Globálne sa otepľuje a zatepľovať už nemá praktický význam.“ - Zateplenie má dlhodobý význam pre úspory aj komfort.
• „Príliš hrubá izolácia môže narušiť statiku vášho domu.“ - Správne navrhnutá izolácia nezhorší statiku.
• „Stačí zatepliť strechu a eliminovať úniky tepla cez okná, zateplenie fasády nie je potrebné.“ - Komplexné zateplenie je najúčinnejšie.

Ďalšie možnosti povrchových úprav: Tehlové pásiky

Tehlové pásiky dobre vyniknú aj na zateplených fasádach. Obkladové pásiky sa môžu lepiť len na vhodné kontaktné tepelnoizolačné systémy. Materiál dosiek musí spĺňať pevnostné parametre, ktoré poskytne výrobca pásikov. Ak sa použijú dosky na báze minerálnej vlny, treba lepiacu maltu nanášať na celú plochu dosky, pričom do povrchu sa musí zapracovať vtláčaním. Pri polystyrénových doskách sa musí lepiaca malta naniesť po okrajoch a do stredu dosky tak, aby pokrývala min. 40 % plochy dosky. V prípade oboch materiálov sa musia dosky ukladať na väzbu. Nesmú byť medzi nimi otvorené škáry. Nevyhnutné škáry je potrebné vyplniť rovnocenným izolačným materiálom. Do škár medzi doskami sa nesmie dostať lepiaca malta, v opačnom prípade vznikajú tepelné mosty. Celé predpokladané množstvo pásikov sa odporúča objednať a odobrať naraz v jednej dodávke, aby sa predišlo prípadným farebným rozdielom, ktoré môžu vzniknúť pri neskoršej dodatočnej výrobe (keďže ide o prírodný materiál). Na lepenie tehlových obkladových pásikov sa používajú lepidlá určené na keramické obklady vhodné do exteriéru (mrazuvzdorné a flexibilné). Lepidlo sa nanáša na podklad pomocou hrebeňovej stierky s výškou zuba 6 mm. Pred lepením odstráňte z rubovej strany pásikov prach, ktorý vzniká pri ich rezaní.

tags: #tehlovy #dom #najprv #zateplenie #potom #omietky