Zvuková a grafická stránka slovenského jazyka je definovaná tromi základnými pojmami: fonéma, hláska a graféma. Týmito otázkami sa zaoberajú dve kľúčové jazykové disciplíny: fonetika a fonológia. Predmetom fonetiky je skúmanie a opis tvorenia zvukov rečí artikulačnými orgánmi a ich zvukového znenia, zatiaľ čo fonológia skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významorozlišovacej funkcie.
Základné pojmy: Fonéma, hláska a graféma
Pre správne pochopenie izolácie prvej fonémy v slove je nevyhnutné rozlišovať medzi týmito jednotkami:
- Fonéma: Je najmenšia zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slova v jazyku (ako v systéme). Jedna fonéma ako jazyková jednotka môže mať viacej konkretizácií v hláskach ako rečových jednotkách.
- Hláska: Je konkrétnou realizáciou fonémy v reči. Hláska je najmenšia zvuková jednotka, rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia.
- Graféma: Je osobitný grafický znak, písmeno. Je to najmenšia grafická jednotka.
O Fica sa ruské médiá TRHALI, prezradil čo sa spýta Putina
Vzťah medzi zvukom a písmom v slovenčine
V slovenčine v zásade platí, že jednej fonéme (resp. hláske) zodpovedá jedna graféma. Existujú však špecifické prípady, kedy sa tento vzťah líši:
- Zapisovanie jednej fonémy spojením dvoch grafém: ch, dz, dž.
- Písanie i a y na zaznamenanie jednej fonémy.
- Písanie d, t, n, l, ktoré nahrádzajú ď, ť, ň, ľ, ak po nich nasleduje -e, -i alebo dvojhláska.
Pri fonetickom zápise textu, teda pri transkripcii, sa používa pre každú fonému vždy len jedna graféma, napríklad: tykanie (tikaňie), prišli (prišľi), prach (prax), medza (me3a) a pod.
| Typ hlásky | Počet | Charakteristika |
|---|---|---|
| Samohlásky | 11 | Tóny, priechod vzduchu je voľný |
| Dvojhlásky | 4 | Spojenie dvoch samohláskových prvkov |
| Spoluhlásky | 29 | Šumy, vzduch naráža na prekážku |
Klasifikácia hlások a ich význam
Slovenské hlásky sa členia na samohlásky, dvojhlásky a spoluhlásky. Fonológia skúma, ktoré zvuky ľudskej reči sa využívajú na dorozumievanie v jazyku a pomocou ktorých zvukov sa v jazyku rozlišujú slová a tvary. Fonéma je zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov. Jedna fonéma môže mať rôzne varianty, avšak tieto varianty nerozlišujú význam slov, napríklad dve varianty tej istej fonémy n v slovách Jano - Janko.
Samohlásky sú základom slabík a majú slabikotvornú funkciu. Členia sa na krátke (a, ä, e, i, o, u) a dlhé (á, é, í, ó, ú). Dlhé samohlásky vyslovujeme približne dvojnásobne dlhšie ako krátke samohlásky. Dvojhlásky majú taktiež slabikotvornú funkciu a sú vždy dlhé. Spoluhlásky tvoria najpočetnejšiu skupinu, kde vzduchový prúd pri tvorbe naráža na nejakú prekážku.