Výnimočný majster vrcholnej renesancie Michelangelo Buonarroti zanechal mnohostranné dielo, ktoré z neho urobilo jednu z najslávnejších a najvýznamnejších osobností v dejinách umenia. Jeho nezmazateľný rukopis nesie aj Sixtínska kaplnka vo Vatikáne. Nástenné maľby s kresťanskou tematikou vyniesli túto pamiatku medzi najnavštevovanejšie miesta na svete. Sixtínska kaplnka, nachádzajúca sa v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, predstavuje z historického a umeleckého hľadiska jednu z najvýznamnejších častí pápežského paláca vo Vatikáne. V utorok 1. novembra 1512 boli Michelangelove stropné maľby v tomto svätostánku predstavené verejnosti, čo znamenalo zavŕšenie monumentálneho umeleckého projektu, ktorý dodnes obdivuje celý svet.
Zrod a raná história Sixtínskej kaplnky
Sixtínsku kaplnku dal koncom 15. storočia postaviť pápež Sixtus IV., po ňom nesie aj svoje meno. Pápež Sixtus IV., ktorý mal veľký podiel na urbanistickej obnove Ríma, dal kaplnku postaviť ako svoju palácovú kaplnku, vnímajúc ju ako "novú Šalamúnovu halu". Začiatok výstavby siaha okolo roku 1475 a kaplnka bola dokončená v roku 1480. V skutočnosti išlo o prestavbu staršej pápežskej kaplnky, pôvodná výzdoba ktorej pôsobila oveľa jednoduchšie. Posvätnosť tohto miesta mali umocniť architektonické prvky ranokresťanského obdobia.
Z architektonického hľadiska je Sixtínska kaplnka pomerne jednoduchou stavbou. Rozľahlá pravouhlá sieň má dĺžku 40,23 metra a šírku okolo 13,5 metra. Klenba s nepravidelne rozmiestnenými lunetami sa dvíha do výšky 25 metrov. Po oboch pozdĺžnych stenách je po šesť veľkých okien. Interiér s rozlohou 1000 m² je bohato zdobený freskami. Pôvodný strop, ktorý mal predstavovať pohľad na nočnú oblohu, bol natretý modrou farbou s hviezdami.
Kľúčové rozmery Sixtínskej kaplnky
| Parameter | Rozmer |
|---|---|
| Dĺžka | 40,23 metra |
| Šírka | 13,5 metra |
| Výška klenby | 25 metrov |
| Plocha interiéru | približne 1000 m² |
Umelecká výzdoba pred Michelangelom
Sixtínsku kaplnku preslávila predovšetkým fresková výzdoba. Výzdobu bočných stien kaplnky v rokoch 1481-1482 realizovali jedni z najvýznamnejších florentských umelcov svojej doby, povolaní pápežom Sixtom IV. Ide o prvú veľkú zákazku tohto druhu vo výtvarnom umení. Medzi umelcov, ktorí sa podieľali na tejto výzdobe, patria Sandro Botticelli, Cosimo Rosselli, Piero di Cosimo, Ghirlandaio, Luca Signorelli a Pinturicchio. Títo majstri vytvorili dvanásť malieb znázorňujúcich výjavy zo Starého a Nového zákona, ktoré sú navzájom prepojené podľa ikonografického plánu daného Sixtom IV.
Na severnej stene (pri vstupe do kaplnky vpravo) sú znázornené výjavy zo života Ježiša Krista, zatiaľ čo na južnej stene (pri vstupe do kaplnky vľavo) nájdeme príbehy zo života Mojžiša. Práce na týchto nástenných maľbách trvali sotva jedenásť mesiacov. Nástenné fresky tlmočia príbehy Mojžiša a Ježiša Krista prostredníctvom diel, ktoré sú navzájom prepojené. Výtvarné scény začínali pri oltárnej stene a o polstoročie ustúpili Michelangelovmu dielu.
Michelangelovo majstrovské dielo: Strop Sixtínskej kaplnky
Maliarsku výzdobu Sixtínskej kaplnky zavŕšil Michelangelo Buonarroti, ktorý sa z poverenia pápeža Júliusa II. pustil do maľby stropu vypínajúceho sa do výšky viac ako 20 metrov. Pápež Július II., ktorý rád podporoval umenie, si dal Michelangela Buonarrotiho povolať do Ríma v roku 1505. Sprvoti sa tejto ponuke bránil, pretože sa cítil byť najmä sochárom. Odmietol však pomoc skúsených maliarov fresiek, ktorí boli povolaní z Florencie. Všetko zoškrabal, zamkol sa v kaplnke a viac ich tam nepustil.
Slávny umelec sa na každú postavu detailne pripravoval, študoval tvary modelov, a tak mohol neobyčajne vierohodne vystihnúť súhru svalov každej postavy. Michelangelo nakreslil vyše 200 prípravných skíc výzdoby stropu, ktoré potom rozkreslil na kartóny. Nástropnu maľbu začal Michelangelo realizovať pravdepodobne v roku 1508 a dokončil ju v roku 1512. Práca na výzdobe bola nesmierne náročná - psychicky i fyzicky. Počas tvorby musel ležať v polotme na chrbte (štyri a pol roka), farby mu stekali do očí, v kaplnke jedával i spával. Okrem toho mal, aspoň spočiatku, veľa technických problémov, ako bolo napríklad šírenie plesní na čerstvo namaľovaných freskách, ktoré musel riešiť Giuliano da Sangallo.
Hlavnou témou výzdoby Sixtínskej kaplnky sa stalo Stvorenie sveta, človeka a jeho hriešny pád. Začína sa od oltárnej strany "Stvorením sveta" a končí pri vstupe "Noemovým príbehom". Maliarsku výzdobu rozmerného stropu vyriešil Michelangelo v duchu sochárskej imaginácie. Strop si rozdelil iluzórnou architektúrou, pre ktorú boli dopredu dané klenbové polia s príslušnými lunetami. Obrazový obsah 343 postáv je objasnený.
Ústredné biblické scény
Veľké priečne pole prestriedal Michelangelo vždy s menšími poliami a položil tak dôraz na štyri hlavné obrazy: Boh oddeľuje svetlo od tmy, Stvorenie Adama, Prvotný hriech a Vyhnanie z raja a Potopa. Tieto biblické scény sú z oboch strán oddelené pilastrami. Scény s mnohými figúrami z Noemovho príbehu sú umiestnené nad vstupný priestor, zatiaľ čo obrazy s málo postavami umiestnil do vzdialenejšej časti, bližšie k oltáru. Počet postáv v obrazových poliach sa takto postupne znižuje v smere od vstupnej steny.
Proroci, Sibyly a Ignudi
Medzi hlavnými obrazmi sú umiestnené postavy siedmich pohanských sibýl a piatich židovských prorokov. Nad vchodom do kaplnky je zobrazený Zachariáš. Na opačnom konci je na čestnom mieste nad oltárom zobrazený prorok Jonáš, ktorý prorokoval Kristovo zmŕtvychvstanie. Z ľavej strany nasleduje Sibyla delfská, prorok Izaijáš, Sibyla kumská, prorok Daniel a Sibyla líbyjská. Na pravej strane sa nachádza prorok Joel, Sibyla eritrejská, prorok Ezechiel, Sibyla perzská a prorok Jeremiáš. Proroci a sibyly sú usadení v tmavých výklenkoch, pričom pozícia každého z nich je jedinečná. Takmer všetky postavy sú zobrazené posediačky.
Na pilastroch je zobrazených dvadsať nahých mladých mužov, tzv. „ignudi“, ktorých pózy sú plné nekľudu, pohybu a krásy. Zvíjajúce a preťahujúce sa telá pôsobia veľmi expresívne. Vyzerajú ako živé sochy a spájajú v sebe ženské i mužské rysy. Títo mladíci nemajú žiadny vzťah k symbolickým scenériám, ktoré ich obklopujú. Presný význam postáv nie je známy, sú však dôležitým prvkom. Podľa niektorých zdrojov mali „ignudi“ sediaci priamo nad sibylami a prorokmi predstavovať anjelov, na to sú ale priveľmi individualizovaní.
Bočné výjavy a Kristovi predkovia
V štyroch rohoch ústredných výjavov sú zobrazené starozákonné výjavy a ich hrdinovia: Trest Hamana, Nehanebný had, Dávid a Goliáš, Judita a Holoférmes. Scény ilustrujú vražedný fanatizmus ľudí bez Boha a ich búrlivé myšlienky. V ôsmich poliach sú znázornení Kristovi predkovia. V lunetách nad oknami sa nachádzajú Kristovi predchodcovia a nasledovníci (Kristov rodokmeň). Starozákonných predchodcov zobrazil v tmavých poliach, ako keby boli v tme zahaľujúcej spasenie. Na voľných plochách po oboch stranách okien sú namaľované ďalšie výjavy s množstvom tragických postáv, menej známych prorokov a židovských hrdinov, vedených rukou Boha.
Technika a perspektíva
Michelangelo pracoval na výzdobe stropu takmer bez prestávky štyri a pol roka. V otázke vyrovnávania veľkostí bral umelec vopred do úvahy zväčšujúcu sa vzdialenosť. Postavy umiestnené bližšie k oltáru (ďalej od pozorovateľa) sú znázornené vo väčšej veľkosti, aby boli lepšie rozpoznateľné. Majstrovsky zobrazoval ľudské postavy, predovšetkým mužské akty. Aj k ženským postavám si objednával mužské modely. Veľké rozmery jeho malieb boli napodobeninami sôch a heroické telá pokrývajú každú časť povrchu kaplnky. Obrazový obsah 343 postáv je objasnený, avšak celkový zmysel nástropnej maľby a dôvody pre prepojenie kresťansko-teologického programu s antickými motívmi zostávajú predmetom rôznych interpretácií.
Michelangelova mučivá cesta: Vytvorenie Sixtínskej kaplnky | Renesancia: Krv a krása
Posledný súd: Vyvrcholenie Michelangelovej tvorby
Vyvrcholením interiérovej maľby Sixtínskej kaplnky je Michelangelova monumentálna freska Posledný súd na čelnej (západnej) stene. Prípravné práce začal Michelangelo na príkaz pápeža Klementa VII. v roku 1535, po tom, čo bol opäť povolaný do Ríma pápežom Pavlom III. ako hlavný architekt, sochár a maliar. Freska, ktorá pokrýva plochu zhruba 180 metrov štvorcových, bola dokončená v roku 1541 a Michelangelo na nej pracoval päť rokov.
Táto monumentálna scéna zobrazuje Krista ako prísneho sudcu a duše, ktoré sú buď spasené, alebo zatratené. Po odhalení Posledného súdu v roku 1541 sa proti dielu zdvihli početné hlasy, najmä kvôli zobrazovaniu nahoty. Keď Tridentský koncil v roku 1563 odsúdil zobrazovanie nahoty v náboženskom umení, boli na príkaz pápeža Pia IV. časti postáv na freske dodatočne zahalené.
Sixtínska kaplnka ako centrum konkláve
V súčasnosti využívajú Sixtínsku kaplnku cirkevní hodnostári. Pápežovi slúži predovšetkým na súkromné bohoslužby. Je tiež miestom, kde sa odohráva voľba nového pápeža, tzv. konkláve. V jednom z najposvätnejších kresťanských miest prebieha voľba hlavy Katolíckej cirkvi od roku 1559. Za trvalé miesto konkláve ho oficiálne ustanovil pápež Ján Pavol II. týmito slovami: „Nariaďujem, aby sa voľby naďalej konali v Sixtínskej kaplnke, kde všetko prispieva k pestovaniu povedomia o prítomnosti Boha, pred ktorého sa jedného dňa každý postaví na súd.“
Po úprave podlahy a namontovaní dvoch piecok bol na strechu Sixtínskej kaplnky umiestnený komín. Fungovanie jediného komunikačného systému medzi kardinálmi v konkláve a okolitým svetom preveria žltým dymom. Z komína Sixtínskej kaplnky sa po voľbe pápeža vypúšťa čierny dym - ak je voľba neúspešná, alebo biely dym, ktorý oznamuje jeho úspešné zvolenie. Ak by bol pápež zvolený v prvom hlasovaní, dym vyrazí ešte o hodinu skôr. V prípade úspešnej voľby začnú zvoniť aj zvony na Bazilike sv. Petra, aby nikto neostal na pochybách, že dym je naozaj biely. Od zvolenia pápeža Benedikta XVI. je signalizácia dymu elektronická.
Reštaurovanie a ochrana
Po tridsiatich rokoch od poslednej obnovy sa vo Vatikáne začalo hĺbkové čistenie Michelangelovej majstrovskej fresky „Posledný súd“ v Sixtínskej kaplnke. Hlavný reštaurátor Paolo Violini uviedol, že fresku, ktorej dominuje postava Krista, pokrýva „rozsiahly belavý povlak“. „Vznikol usadzovaním mikročastíc cudzorodých látok prenášaných pohybom vzduchu, ktoré časom znížili kontrast svetla a tieňa a zjednotili pôvodné farby,“ uviedol vo vyhlásení zverejnenom Vatikánom. Vyčistenie majstrovského renesančného diela umožní tieto nánosy odstrániť a obnoví farebnú a svetelnú kvalitu, ktorú autor zamýšľal.
Posledné reštaurovanie stropu modernou technikou (1980-1992) prinieslo niekoľko nových poznatkov o pracovnom postupe a maľba sa ukázala v pôvodnej farebnej harmónii. Očistený nástropný obraz ale ukázal, že maľoval sýtymi a žiarivými farbami. Cez všetku mnohofarebnosť prevládajú zelená a fialová farba. Sixtínska kaplnka bola v roku 1984 zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Praktické informácie pre návštevníkov
Sixtínska kaplnka patrí medzi najnavštevovanejšie atrakcie vo Vatikáne a Taliansku. Návštevníci Sixtínskej kaplnky musia dodržiavať prísny dress code. Turisti nesmú mať odhalené ramená, rovnako nesmú nosiť kraťasy alebo v prípade žien sukne nad kolená. Zákaz fotografovania pôvodne súvisel so zmluvou s japonskou televíznou spoločnosťou Nippon Television Network, ktorá financovala reštaurátorské práce výmenou za exkluzívne práva na vyhotovovanie fotografií a videozáznamov. Sixtínska kaplnka je súčasťou Vatikánskych múzeí a jej návšteva je možná v rámci prehliadky. Odporúča sa navštíviť kaplnku skoro ráno alebo neskoro popoludní, aby sa predišlo najväčším davom. Vstup je možný od 9:00 do 18:00, pričom posledný vstup je o 16:00.
tags: #strecha #sixtinskej #kalnky