Železničná stanica Nové Zámky: Komplexný Dopravný Uzol a Národná Kultúrna Pamiatka

Železničná stanica Nové Zámky predstavuje kľúčový dopravný uzol na Slovensku, s bohatou históriou a významnou architektonickou hodnotou. Leží na elektrifikovanej (25kV 50Hz) trati ŽSR č. 130 Bratislava - Štúrovo.

Strategické Umiestnenie a Traťové Spojenia

Železničná stanica (ŽST) Nové Zámky je situovaná v km 145,385 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate Szob MÁV - Bratislava hlavná stanica. Okrem tohto hlavného koridoru je stanica východiskovým bodom pre viacero ďalších dôležitých tratí.

• V km 35,424 sa napája jednokoľajná elektrifikovaná trať Komárno - Nové Zámky.
• V km 0,000 odbočuje jednokoľajná trať Nitrianske Pravno - Nové Zámky, ktorá je v úseku Šurany - Nové Zámky elektrifikovaná.
• Zo stanice odbočujú trate č. 135 do Komárna a č. 150 do Zvolena.

Nesamostatné stanice a zastávky

ŽST Nové Zámky má pridelené štyri nesamostatné stanice, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jej prevádzky. Medzi ne patria NŽST Bajč, NŽST Dvory nad Žitavou a NŽST Palárikovo.

Okrem toho, zastávka ĽUDOVÍTOV leží v km 139,092 medzi stanicami Palárikovo - Nové Zámky. Zastávka je neobsadená, no disponuje vyvýšenými nástupišťami s dĺžkou 180 m. Osvetlenie nástupíšť je elektrické a je riadené automaticky spínačom cez fotobunku.

Infraštruktúra Koľajiska a Vybavenosť Stanice

Pre nastupovanie a vystupovanie cestujúcich slúžia štyri kryté vyvýšené nástupištia. Na všetky koľaje s nástupišťami je možné uskutočňovať vchody a odchody vlakov na a zo všetkých smerov. Na každom nástupišti je výťah, ktorý je však v súčasnosti mimo prevádzky.

Hranicou medzi osobným koľajiskom a odstavným koľajiskom je námedzník výhybky 12b. Hranicou medzi osobným koľajiskom a nákladovým obvodom je výkoľajka Vk 11 na koľaji číslo 301. Číslovanie koľají a výhybiek je rozlíšené sériou 200.

Typy koľajísk a špecializované prevádzky

• Zriaďovacie koľajisko: Tvoria ho vchodové koľaje číslo 401 - 406, smerové koľaje číslo 501 - 509 a manipulačné koľaje číslo 510 - 601. (Koľaje 602 a 603 nepatria ŽSR.)
• Odstavné koľajisko: Pre osobné vozne ho tvoria koľaje číslo 201 - 208. (Čistiaca koľaj 205a nepatrí ŽSR.)
• Nákladový obvod: Tvoria ho koľaje 301 - 307 a 304a.

V pokračovaní koľaje 301a sa nachádza opravovňa trakčného vedenia, ohraničená začiatkom výhybky číslo 319. Rušňové depo je ohraničené námedzníkom výhybky 206 na odstavnom koľajisku, námedzníkom výhybky číslo 5 na štúrovskom zhlaví a námedzníkom výhybky číslo 135 na bratislavskom zhlaví.

Zabezpečovacie zariadenia

Stanica Nové Zámky je vybavená zabezpečovacím zariadením 3. kategórie, t.j. reléovým zabezpečovacím zariadením s cestovým systémom. Posunové jazdné cesty v obvode zriaďovacieho koľajiska je možné stavať z pomocných stavadiel Pst.1, Pst.2, Pst.

Traťové zabezpečovacie zariadenia (TZZ) sú taktiež prispôsobené pre bezpečný chod dopravy:

• Nové Zámky - Dvory nad Žitavou: TZZ 3. kategórie - obojsmerný traťový súhlas s kontrolou voľnosti traťovej koľaje.
• Nové Zámky - Palárikovo: TZZ 3. kategórie.
• Nové Zámky - Výhybňa Bánov: TZZ 2. kategórie - reléový poloautomatický blok doplnený kontrolou voľnosti koľaje.
• Nové Zámky - Bajč: TZZ 2. kategórie - reléový poloautomatický blok doplnený kontrolou voľnosti koľaje.

Nákladná Doprava a Manipulačné Priestory

Pre vykládku a nakládku vozňových zásielok slúži krytá bočná rampa s rozmermi 10 x 50 m a otvorená bočná rampa s rozmermi 10 x 40 m pri 303. koľaji. Pri 304. koľaji je rampa čelná a bočná s rozmermi 10 x 18 m. Na 301. koľaji sa nachádza koľajová váha.

Manipulačné priestory sú vymedzené pozdĺž všeobecných nakládkových a vykladkových koľají 305, 306, 304a (Výpalisko 1) a 307 (Výpalisko 2), ktoré sú bez trakčného vedenia. Bezpečne možno vykonávať vykládku a nakládku mechanizmami na koľajách 304, 305, 306 a 307.

Prehľad nákladných koľají

Dôležité koľaje určené pre nákladnú manipuláciu sú detailne špecifikované:

Priemyselné vlečky

Na stanicu sú napojené aj významné priemyselné vlečky:

• Vlečka REAL - H.M. spol s r. o. Komárno je v pokračovaní koľaje 401d a je ohraničená výkoľajkami RVk 2 a RVk 1.
• Vlečka OZÓN odbočuje v km 33,929 trate Komárno - Nové Zámky výhybkovou spojkou 1XA / T1 s odvratnou slepou koľajou.
• Vlečka NOVOFRUCT spol. s r.o. Nové Zámky odbočuje v km 34,123 trate Komárno - Nové Zámky výhybkovou spojkou 1 / E1 s odvratnou slepou koľajou.

Architektonický Skvost: Výpravná Budova Železničnej Stanice

Architektonické a technické pamiatky železničnej dopravy sú nepochybne významnou súčasťou nášho spoločného kultúrneho dedičstva. Najnovšie bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená železničná stanica v Nových Zámkoch, ktorá je prvým veľkým architektonickým dielom železničnej dopravy druhej polovice 20. storočia a vo všeobecnosti ďalším z radu mimoriadnych architektonických diel neskorej moderny na Slovensku.

História a Koncept

Nová výpravná budova železničnej stanice bola v Nových Zámkoch postavená v rokoch 1966 - 1971. Stála na mieste svojej predchodkyne, pochádzajúcej z druhej polovice 19. storočia, ktorá bola zničená počas bombardovania mesta 7. a 14. októbra 1944 a 14. marca 1945 ako strategicky významný cieľ.

Vzhľadom na význam Nových Zámkov ako železničného dopravného uzla mal projektom poverený Ing. arch. Vojtech Fifik (1929 - 2009) možnosť navrhnúť veľkorysý urbanisticko-architektonický koncept výpravnej budovy, ktorý zodpovedal aktuálnym európskym trendom v železničnej doprave. Kompozícia staničnej budovy pritom vychádzala z dispozičného návrhu železničnej stanice, ktorý navrhol Ing. Imrich Csintalan, pričom zásadným pre návrh bol daný výškový rozdiel koľajiska oproti okolitému terénu, ale aj existujúce obslužné prvky a úloha vhodne staničnú budovu zapojiť do rozvíjajúceho sa urbanizmu mesta.

Architektonický Štýl a Funkčnosť

Výpravná budova pozostáva z horizontálnej dvojpodlažnej časti pre verejnosť a administratívu s dominantnou prevýšenou vybavovacou halou s presklenou fasádou a vertikálnej časti, výškovej budovy s ďalšími administratívnymi priestormi, riadiacim strediskom a bytmi zamestnancov.

Architekt budovu zasadil v rámci výškového rozdielu tak, že zo strany koľajiska má druhé podlažie charakter prízemia perónu a cestujúci sa z výpravnej haly dostanú na prvé nástupište z galérie haly na poschodí a na nasledujúce nástupištia priamo z prízemia, bez nutnosti zostupovania do podchodu. Na vybavovaciu halu sú naviazané priestory služieb, vrátane oddychových sektorov, reštaurácie, samostatnej čakárne pre matky s deťmi, či dokonca vlastnej kultúrnej sály a priestorov pre lekára.

Po architektonickej stránke bola výpravná budova navrhnutá v intenciách neskorej moderny 60. rokov 20. storočia a nesie znaky tzv. bruselského štýlu. Pre tento štýl, inšpirovaný úspechmi Československa na svetovej výstave Expo Brusel '58, je charakteristická celková ľahkosť a subtílnosť formy, premodelovanie pravouhlej skladby geometrických architektonických objemov do voľnejších kompozičných väzieb, šikmo zrezaných a prelamovaných či zmäkčených tvarov. Tie výrazne formujú celkový vzletný architektonický výraz, ku ktorému prispievajú aj veľké presklené plochy, teplé pastelové farby či významné dotvorenie architektúry súborom kvalitných umeleckých diel v nadštandardnom počte.

Umelecké Diela ako Súčasť Architektúry

Výrazovo najsilnejším prvkom interiéru vybavovacej haly je bezpochyby vo voľnom priestore stojace točité schodisko s fontánou, ktorá je unikátnym dielom uznávaného maliara a grafika Ernesta Zmetáka (1919 - 2004), rodáka z Nových Zámkov.

Interiér výpravnej haly okrem fontány dotvára párová dvojica rozmerných obrazových reliéfov sochára Jaroslava Kočiša (1933 - 1990), reprezentanta štrukturálnej abstrakcie a nefiguratívnej tvorby na slovenskej výtvarnej scéne. Priestor na poschodí výpravnej haly s východom na prvé nástupište zase dotvára dvojica charakteristicky štylizovaných drevených reliéfov Leto a Zima sochára Ludwika Korkoša (1928 - 1992).

Do reštauračných priestorov a kultúrnej sály navrhol drevené skulptúry český sochár a dizajnér Václav Kautman (1922 - 1981) a čakáreň pre matky s deťmi zútulnil trojicou rozprávkových keramických reliéfov keramikár Ignác Bizmayer (1922 - 2019).

Pred výpravnou halou je osadené tematické bronzové sochárske dielo oceňovaného slovenského výtvarníka a rodáka Juraja Meliša (1942 - 2016) s názvom Symbol železničnej prevádzky. Zo strany koľajiska je taktiež tematická sochárska kompozícia dvoch travertínových objektov s navzájom si odpovedajúcimi tematickými štylizovanými reliéfmi vzlietajúceho a na zem dosadajúceho vtáka od ďalšieho pôvodom novozámockého výtvarníka Otakara Čičátku (1914 - 1993).

Súčasťou realizovaného projektu je aj komplexné zariadenie interiérov výpravnej budovy podľa návrhov architekta od nábytku v hale, priestoroch služieb a niektorých kanceláriách, drevených obkladov stien či viacerých originálnych interiérových a exteriérových svietidiel, ktoré sú taktiež predmetom pamiatkovej ochrany.

Architekt Vojtech Fifik: Vizionársky Tvorca

Architekt Fifik sa pri projektovaní výpravnej budovy bezpochyby inšpiroval riešeniami výpravných budov, projektovaných v rovnakom období v českej časti republiky, najmä železničnou stanicou v Havířove, postavenou v rokoch 1964 - 1969 podľa projektu architekta Josefa Hejsemnou. Sledovanie diania v celom Československu podporuje aj zaujímavá skutočnosť, že sa Vojtech Fifík zúčastnil za Štátny ústav dopravného projektovania na zasadnutí odbornej komisie, ktorá 4. februára 1964 posudzovala návrh novej výpravnej budovy železničnej stanice v Ostrave-Vítkoviciach. Túto výpravnú budovu projektoval významný český architekt Josef Danda (1906 - 1999), postavená bola následne v rokoch 1964 - 1967 a dnes je pamiatkovo chránená ako jedno z najhodnotnejších architektonických diel 60. a 70. rokov 20. storočia v Čechách.

Život a Dielo Ing. arch. Vojtecha Fifika (1929 - 2009)

Ing. arch. Vojtech Fifik bol kľúčovou osobnosťou v návrhu železničnej stanice Nové Zámky. V rokoch 1947 - 1952 študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde ho názorovo významne ovplyvnil prof. Ing. arch. Dr. techn. Karel Hannauer. Ako mladý absolvent architektúry krátko pracoval na oddelení výstav Povereníctva informácií a osvety a v roku 1954 nastúpil do Štátneho ústavu dopravného projektovania v Bratislave.

Tu sa podpísal pod viacero projektov, z ktorých bezpochyby vynikajú výpravná budova železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto (1964), tiež Železničné odborné učilište vo Vrútkach (1967), výpravná budova železničnej stanice Bratislava-Predmestie (1969, dnes už výrazne nevhodne prestavaná) a v neposlednom rade železničná stanica Nové Zámky (1971).

Po rozsiahlom projekte novozámockej železničnej stanice sa viac projektovaniu dopravných stavieb nevenoval, pretože sa ešte v roku 1966 stal zamestnancom Strediska študijnej projekcie Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Tu sa stal postupne vedúcim odboru študijnej projekcie, neskôr riaditeľom strediska projektovania a nakoniec riaditeľom Ústavu vývoja a projektovania stavieb kultúry a pamiatok.

V tomto období sa podpísal pod architektonické riešenia množstva výstav, vrátane výstavy 450. výročie Majstra Pavla z Levoče v roku 1968 (v spolupráci s Dr. K. Vaculíkom), či výstavy Hrady a stredoveké mestá na Slovensku v roku 1972 (v spolupráci s P. Ostertágom). Od roku 1973 externe prednášal na Katedre teórie a dejín architektúry Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave.

V roku 1976, po delimitácii projekčného strediska Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody sa stal zamestnancom Projektového ústavu kultúry, kde bol aj výrobným námestníkom riaditeľa. Tu sa po zvyšok kariéry venoval tak projektovaniu stavieb, ako aj interiérov. Projekčne sa napríklad podpísal pod obnovu Urbanovej veže v Košiciach a expozíciu umeleckého kovolejárstva v jej interiéri (1977), tiež napríklad pod projekt vybraných interiérov historickej budovy Úradu vlády SR (1978), či koncepciu rekonštrukcie divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (1987).

K ďalším realizáciám patria napríklad rekreačné a reprezentačné priestory MK SSR v Bojniciach (interiéry v spolupráci s P. Ostertágom), interiéry liečebného ústavu Hviezdoslav na Štrbskom Plese, zasadacia miestnosť Správy Východnej dráhy ČSD v Bratislave, či predvádzacia miestnosť Úradu vlády SSR.

Vojtech Fifik bol tiež spolupracovníkom Diela, podniku Slovenského fondu výtvarných umení. Zastával niekoľko dôležitých funkcií. V rokoch 1969 - 1970 bol členom predsedníctva a podpredsedom Zväzu architektov Slovenska do jeho odvolania z funkcie pod vplyvom normalizačných opatrení po Pražskej jari. V roku 1987 bol predsedom komisie Ústredného výboru Zväzu slovenských architektov pre obnovu pamiatok. Bol tiež členom vedeckej rady Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, členom Ústrednej pamiatkovej komisie Ministerstva kultúry SSR a národného komitétu ICOMOS. Patril k publikačne činným architektom, zameraným tak na súčasnú architektonickú tvorbu v Československu aj zahraničí, ako aj na pamiatkovú ochranu. V 60. rokoch bol aj členom redakčnej rady časopisu Projekt, neskôr tiež členom redakčnej rady časopisu Pamiatky a múzeá.

Pamiatková Ochrana a Technické Pamiatky

Architektonická hodnota realizovaného projektu železničnej stanice v Nových Zámkoch sa konkretizuje vo funkčnom dispozično-priestorovom riešení a diferenciácii jednotlivých priestorov, od vnútorného usporiadania odvodenej skladby architektonických hmôt a celkovej kompozície, v zapojení komplexu do urbanizmu a zosúladení funkčného dispozično-priestorového uspôsobenia budovy a jej zapojenia do urbanizmu, v konštrukčnom a materiálovom riešení, riešení a použití jednotlivých prvkov a súčastí architektúry, ich zosúladení, vo výslednej výrazovo silnej architektonickej forme a v neposlednom rade v estetickej hodnote architektonického diela a vsadení umeleckých diel do architektúry tak v interiéri, ako aj exteriéri.

Železničná stanica v Nových Zámkoch je komplexným architektonickým dielom, ktorého pamiatková hodnota sa zakladá na kvalitnom koncepčnom autorskom riešení, stojacom predovšetkým na odbornom vzdelaní, schopnostiach a názore architekta, na kvalite a úplnosti realizácie, zachovalosti a autenticite architektonického diela, dotvoreného súborom kvalitných výtvarných diel oceňovaných výtvarníkov, a v neposlednom rade na historickom a kultúrno-spoločenskom kontexte výstavby.

Vodojemy ako Súčasť Pamiatkového Fondu

Doba vzniku staršieho z dvojice pamiatkovo chránených vodojemov zatiaľ nie je presne známa, patril však k pôvodnej železničnej stanici. Postavený bol pravdepodobne na začiatku 20. storočia. Mladší, alebo, ak chceme, nový vodojem, bol postavený podľa opakovaného projektu už zmieneného Ing. arch. dr. Josefa Dandu. V prípade Nových Zámkov bol vodojem postavený pravdepodobne v roku 1950, alebo krátko predtým.

Oficiálne Vyhlásenie za Národnú Kultúrnu Pamiatku

Podnet na vyhlásenie železničnej stanice v Nových zámkoch za národnú kultúrnu pamiatku podal v novembri 2020 Krajský pamiatkový úrad Nitra. Pamiatkový úrad SR ju spolu s dvoma vodojemami vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku dňa 9. apríla 2021. Rozhodnutie o vyhlásení potvrdilo po odvolaní jedného z účastníkov konania Ministerstvo kultúry SR v máji 2024. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR je železničná stanica evidovaná pod číslom 13018/1 - 6.

tags: #stavebniny #nove #zamky #zeleznicna #stanica