V tomto článku by sme radi znova trocha zabŕdli do nášho obľúbeného kúta Slovenska a to konkrétne do Západných Tatier. Toto pohorie si na mnohých miestach stále udržiava pomerne nízku návštevnosť, napriek tomu, že hory sú tu skutočne veľkolepé. Návštevníci tu totiž nenájdu vymoženosti v podobe množstva horských chát, bufetov a podobných nazvime to ,,doplnkov“, bez ktorých si mnoho turistov už návštevu hôr nedokáže predstaviť.
Základným horským celkom sú Tatry. Tie sa ďalej delia na 2 geomorfologické celky, tj. na Západné a Východné, v Poľsku Zachodnie a Wschodnie. Západné Tatry (Roháče) sú súčasťou Tatranskej prírodnej oblasti a nachádzajú sa na Slovensku na západ od hlavného pásma Vysokých Tatier okolo Slovensko-Poľských hraníc. Roháče nerovná sa Západné Tatry (Západné Tatry), ako niekedy býva nepresne uvádzané. Roháče sú medzi turistami pojmom.
Prístup a východiskový bod túry
Najlepšou možnosťou, ako sa do týchto končín dostať, sa nám javí cestovať autom. Tieto časti Západných Tatier sa nám zdajú už naozaj odľahlé, hoci nie sú vyslovene mimo civilizácie. Zuberec je predsa veľmi populárnym turistickým centrom Slovenska. Dopraviť sa môžete i pravidelnými autobusovými linkami z Liptovského Mikuláša a Zuberca. V takomto prípade je cesta autom asi jednoznačnou voľbou. Ak ste nútení absolvovať kľukatú cestu z Liptovského Mikuláša do Zuberca, poteší vás, keď konečne vystúpite na parkovisku v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená.
Parkovisko je naozaj obrovské, no počas lyžiarskej sezóny môže byť aj poriadne vyťažené. My sme ho našli začiatkom jesene, na prelome sezón v čase koronakrízy, takmer opustené. Vyzerá to tak, že obyčajne sa tu za parkovanie platí, no my sme tentokrát parkovali bezplatne.
Hlavné turistické značky, i tie ktoré sa týkajú nášho okruhu, začínajú práve pri chate Zverovka. Chata Zverovka je turistická chata nachádzajúca sa na severnej (oravskej) strane Západných Tatier, na polane Zverovka v nadmorskej výške 1 024,8 m, blízko ústia Látanej a Roháčskej doliny do Studenej doliny. Prechádzajú však i parkoviskom v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená.
Záleží, ktorým smerom sa chcete na okruh vydať. Ak chcete začať Roháčskou dolinou, vydajte sa od chaty Zverovka po červenej značke, prípadne z parkoviska krátko po zelenej, ktorá sa napája na spomínanú červenú. Ak chcete vystupovať Salatínskou dolinou, vydajte sa po modrej a neskôr po zelenej značke. Modrá tiež začína pri Zverovke a prechádza parkoviskom v lyžiarskom stredisku. Neskôr stúpa na hlavný hrebeň Západných Tatier Spáleným žľabom. Môžete sa však odpojiť na zelenú a pokračovať Salatínskou dolinou až na koniec zjazdovky. My sme volili začiatok túry na parkovisku v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená.
Odporúčaná trasa: Okruh Salatínskou dolinou cez Spálený žľab
Radi by sme vám odporučili okruh Salatínskou dolinou cez Salatín, Pachoľa, Baníkovské sedlo s návratom cez Spálenú dolinu. Ide o jednodňovú kondične náročnú túru pre skúsených vysokohorských turistov, ponúkajúcu krásne, prírodné scenérie, ešte aspoň čiastočne divokých hôr. Nám sa ju podarilo absolvovať na jeseň, keď už bola v týchto končinách snehová pokrývka.
Nami prejdený okruh má štart i cieľ v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená. Trasa predstavuje strednú časť roháčskej hrebeňovky. Začína v lesíku pri parkovisku a vedie popod lanovkovú dráhu cez Spálený žľab k vrchnej stanici lanovky. Počas časti popod lanovku veľa ľudí nestretnete, väčšina ide hore lanovkou (úspora 1,5 hodiny času), takže to bude kľudná časť túry. Celodenná vysokohorská túra je nádherná hrebeňovka v Roháčoch. Túra, ktorá vedie prevažne Roháčskymi dolinami s prudkým výstupom na Bobrovecké sedlo a ďalším na horu Lúčná.
Základné štatistiky túry (okruh Salatínskou dolinou):
Pre lepšiu predstavu o náročnosti túry, uvádzame kľúčové dáta:
- Dĺžka trasy: 10,5 km
- Prevýšenie: 1100 m
- Čas: 5,5 h (cesta dole lanovkou)
Pre porovnanie náročnosti pre deti je tu hodnotenie (cesta hore / cesta dole):
| Hodnotenie | Popis |
|---|---|
| 1 - v pohode, aj nabudúce | - |
| 2 - ani ľahké, ani ťažké | - |
| 3 - kedy už tam budeme? | Pre túru hore |
| 31 - v pohode, aj nabudúce | Pre túru dole |
| 4 - ja už nevládzem, zober ma na koňa | - |
| 5 - najhoršia túra v živote | - |
| 6 - to bolo super :) | - |
Popis túry: Od parkoviska na Brestovú
My sme začali túru plní očakávania, pretože jeseň už stihla pocukrovať slovenské hory celkom peknou nádielkou snehu. Správy hlásili miestami okolo 20 centimetrov snehu, nad dvetisíc metrov dokonca súvislú snehovú pokrývku. Žltá farba jesene premiešaná s belobou snehu, nanesená na plátno skalnatého hlavného hrebeňa Západných Tatier. To je to pravé orechové!
Vyrazili sme z parkoviska lyžiarskeho strediska Roháče - Spálená priamo hore zjazdovkou po modrej a neskôr po zelenej značke, smerom na Brestovú. Prvý stupák po zjazdovke turistu pekne rozdýcha, no nie je príliš dlhý. Terén sa neskôr položí a svah relatívne príjemne stúpa až k vrcholovej stanici lanovky. S orientáciou v tejto časti túry problémy neboli.
Zjazdovka bola ľudoprázdna a tak sme mali skôr obavy, či tu nenatrafíme na divú zver v podobe medveďa. Slnečné počasie bolo dokonalé a za takých podmienok bolo príjemné chvíľku sa zastaviť na zjazdovke, na trocha ionťáku z termosky. Predsa len, dlhá cesta autom vyčerpala a treba sa občerstviť. Batoh bol navyše tiež ťažký. Zasnežené kopce v diaľke lákajú a tak stúpame ďalej.
Kto by chcel, zelenou značkou sa dá kúsok vrátiť, dostať znova na modrú a prejsť si trasu cez Spálený žľab na Predný Salatín 1624m. Toto miesto si v teréne zaiste všimnete, no je fajn mať orientáciu naštudovanú vopred aj z mapy. I táto varianta výstupu vedie v konečnom dôsledku na Brestovú. Spálený žľab sa nachádza v masíve Predného Salatína 1624 m n.m. Z parkoviska vo Spálenej doline (1050 m n.m.) vedie cesta asi 2h 30 min. cez vrchol Predný Salatín (strmo svahom) na hrebeň pod Brestovou, kde sa napojuje na červenú hrebeňovú stezku cez Západné Tatry.
V našom prípade sme pokračovali po zelenej značke a zjazdovke ďalej až na jej horný koniec. Tým sme sa pripravili o Spálený žľab a čiastočne aj cestu bočným hrebeňom z Predného Salatína na Brestovú. Na druhej strane sme sa týmto spôsobom dostali na kratší náučný chodník, vedúci od vrcholovej stanice lanovky smerom do miesta Predný Salatín - hrebeň. Zeleno značený chodník v tomto prípade pri stanici zabáča doprava, smerom k bočnému hrebeňu a vyvedie vás o čosi strmším terénom, približne doprostred uvedeného bočného hrebeňa medzi Predným Salatínom a Brestovou. Tento chodník je ozvláštnený infotabuľami a niekoľkými lavičkami, ktoré ponúkajú možnosť posedieť si pri peknom výhľade smerom k Baníkovu. Po prekonaní výstupu na bočný hrebeň už nasleduje krátky pohľadný presun, s nie príliš dlhým stúpaním na Brestovú 1934m.
Brestová je oblý vrchol (1933,6 m n.m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier a jeden z šiestich vrcholov vo skupine Salatínov a zároveň je aj hlavnou križovatkou hrebeňov tohto horského masívu. Je známa krásnymi výhľadmi na centrum Západných Tatier s Baníkovom a Roháčmi, ako aj tým, že sa v tomto mieste napojíte na hlavný hrebeň pohoria, značený červenou značkou. Na západ si z Brestovej môžete dopriať pohľad na Sivý vrch. Ten je prvým kopcom, ktorý dosiahnete po začatí hrebeňovky Západných Tatier v smere od západu na východ. Brestová je pekné miesto, dalo by sa tu kochať vcelku dlho. Stretáme tu i zopár turistov, ktorí ako sa neskôr ukáže, taktiež prechádzajú náš okruh. Je teda zjavne obľúbený. Na nás už však máva Salatín a tak sa poberieme naň.
Z Brestovej na Salatín
Prvý úsek z parkoviska v lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená až po hrebeň Predného Salatína predstavuje kondične náročnú túru, no bez technicky náročných úsekov. Terén sa neskôr, za Brestovou a najmä Salatínom, zmení na oveľa náročnejší. To už sa pohybujete po hlavnom hrebeni Západných Tatier, kde sa k fyzickej náročnosti vo výraznej miere pridá i technická. Našťastie, za dobrých poveternostných podmienok, je stále na čo pozerať.
Z Brestovej hrebeň smerom k Salatínu najskôr klesne do sedla Parychvost 1870m, aby opätovne znova strmo stúpal. V týchto miestach sa objavujú prvé skalnaté úseky, nejde však o nič mimoriadne náročné. V našom prípade sme boli zvedaví najmä na strmší zasnežený výstupový svah tesne pod vrcholom Salatína. Vyzeral riadne šikmý a na prvý pohľad šmykľavý. Tento úsek nie je dlhý, no pošmyknutie by mohlo skončiť veľmi dlhým pádom po svahu až hlboko smerom do Bobroveckej doliny. Počas našej túry bol sneh mäkký a nebolo treba použiť ani mačky. Na kvalitných podrážkach sa po ňom dalo pohodlne vystúpať. Terén bol teda ľahší ako sa pôvodne zdal z vrcholu Brestovej. V prípade, že by tu sneh nebol, výstup chodníkom nie je technicky zložitý. Ďalší postup na Salatín už bol absolútne bezproblémový. Chodník v tejto časti prebiehal okrajom rozľahlého, mierne stúpajúceho svahu až na vrchol uvedeného kopca. Výhľady nepoľavovali na kráse a z vrcholu Salatína sa už návštevník týchto končín môže smelo pozrieť na ďalšiu cestu hrebeňom. Spätný pohľad na Salatín.
Hrebeň Skriniarok: Technicky náročný úsek
Zo Salatína nasleduje zostup hlavným hrebeňom smerom k jeho časti známej ako Skriniarky. Chodník tu vedie skalnatým terénom priamo po hrebeni. Je čiastočne exponovaný. Od severu sú strmšie skalné zrázy. V zimných podmienkach to môže byť nebezpečné miesto pre menej skúsených turistov. Počas búrky, silného vetra, alebo zlej viditeľnosti patrí k najnebezpečnejším miestam hrebeňa.
Tento úsek už nemusí byť pre každého a za ťažších podmienok, ako je sneh, ľad, alebo neprívetivé počasie ho radšej vôbec neodporúčame osobám bez patričných skúseností, výbavy a kondície. Zostúpiť v prípade problémov totiž nie je veľmi kde a zostáva len návrat prejdenou trasou smerom na Salatín, alebo prechod cez Spálenú a Pachoľa do Baníkovského sedla, čo môže byť za určitých okolností extrémne vyčerpávajúce fyzicky i psychicky.
Tomuto miestu dominuje výrazná skala, ktorej prechod je zabezpečený reťazami, hoci je to odhadom asi len desať metrov dlhý úsek. Zostup zo Salatína do týchto miest nie je náročný. Ďalej už bolo potrebné pozorne sledovať značenie i skalnatý terén. Ľahko sa stalo, že sme obišli skalnú prekážku z nesprávnej strany a dostali sa tak do zle schodného miesta. Všeobecne je tu však trasa dobre značená a cestu za dobrej viditeľnosti nie je problém nájsť. Úsek s ťažším batohom je fyzicky namáhavý, no zároveň technickejší úsek dovolí sa trocha rozptýliť.
Čo do výhľadov ide o prekrásny úsek. Sú na obe strany hlavného hrebeňa. Do Bobroveckej a Hlbokej doliny na juhu i Roháčskej doliny a Zadnej Spálenej doliny. Takisto pútavé sú spätné pohľady na prejdenú trasu, na Brestovú a Salatín. No až takmer magicky pôsobí pohľad na horu Pachoľa, ktorá sa z týchto miest zdá pre bežného turistu až nedostupná, ako by tam sídlilo nejaké roháčske božstvo. Kopec sa z tejto strany javí skutočne impozantne.
Výstup na Pachoľu
Už sme predtým výstup na Pachoľa absolvovali a tak sme približne vedeli, čo očakávať. Človek, ktorý sa tu však ocitne poprvýkrát, už zaiste vyčerpaný výstupom z doliny a ťažkým batohom, sa môže naozaj mierne vyľakať. A to sa pred ním o malú chvíľu ukáže už spomínaná skala Skriniarok. Miesto sa pri prvom pohľade zdá dosť ťažké na prechod. S pomocou pár reťazí bude rýchlo za vami. Kto má chuť, nervy a čas, vyplatí sa v týchto miestach zastaviť a pokochať sa pohľadmi na jednotlivé kopce v diaľke.
Zo Spálenej na Pachoľa 2167m vedie rovnako zaujímavý, skalnatý, technický hrebeň, ktorý je skôr záležitosťou pre skúsených turistov. Po jeho prechode, kde sa môže vyskytnúť menšie blúdenie medzi skalami, sa dostanete k strmému stúpaniu v skalách Pachole. Stúpanie v skutočnosti nie je tak extrémne náročné, ako sa zdá na prvý pohľad z diaľky, povedzme zo Skriniarok. Uľahčuje ho i reťaz zavesená v najstrmších častiach výstupu. Výstup na Pachoľa netrvá dlho, ale určite však nebude zadarmo. Výstup stále možno zaradiť k fyzicky a technicky náročnejším. Stále je to turistika, ale miestami už zapájate aj ruky. Aj preto sú turistické paličky počas prechodu od Salatína až na Pachoľa skôr na obtiaž. Zároveň sú tieto úseky s plne nabaleným batohom povedzme na komplet hrebeňovku Západných Tatier značne namáhavé. Taktiež tu nie je v prípade problémov k dispozícii žiaden značený zostupový chodník.
Keď sa napokon ocitnete na vrchole Pachoľaťa, za odmenu budete mať pekný výhľad z dvojtisícovky. Na vrchole sme si všimli kríž a bivakový múrik vybudovaný zo skál. Fúkalo tu a tak sme sa dlho nezdržali. Výhľadovo je okruh Salatínom a Pachoľaťom veľmi bohatý. Veľká časť prechádza priamo po hlavnom hrebeni Západných Tatier a tak sa môžete dívať na šíre okolie takmer neustále z výšky blízko k 2000m. Paradoxne najviac zaujmú ani nie tak vzdialené končiny, ale skôr pohľady na samotné horstvo Západných Tatier. Či už je to pohľad na Salatín, Brestovú alebo magické Pachoľa. Veľmi pekné sú už výhľady počas stúpania na Brestovú. Preto ak by ste náhodou túru ukončili už po prekonaní prvého výrazného stúpania na hlavný hrebeň, nič neoľutujete. Z hrebeňa je dobre vidno i na prvý vrchol hrebeňovky na západe - Sivý vrch.
Dolina Parichvost, Pachoľa, Spálená, Skriniarky, Salatín a Hlboká dolina.
Zostup Spálenou dolinou
Zostup z Pachole do Baníkovského sedla je relatívne rýchly a vhodný na použitie paličiek. My sme mali tento svah zasnežený a tak sa nám podarilo rýchlo zostúpiť. Nad sedlom už sa strmí skalnatý svah vedúci na vrchol Baníkov. Je možné z neho po pár výškových metroch odbočiť smerom na zostupový chodník cez Jaloveské sedlo k Žiarskej chate, o ktorej je dobre vedieť. Je to jediná chata blízko k hlavnému hrebeňu, hoci je nutné zostúpiť až celkom do Žiarskej doliny.
My však na Baníkov nestúpame, ale zostúpime smerom Spálenou dolinou do Roháčskej. Najskôr je nutné prekonať kompletne zasnežený severný svah. Sneh je mäkký, no ak by bol zmrznutý, odporúčali by sme si už v sedle nasadiť mačky a vytiahnuť aj čakan. Strmosť je dostatočná, aby prípadné pošmyknutie skončilo nešťastne. Keďže v našom prípade sú podmienky vhodné, volíme jazdu po zadku až na koniec svahu. Z Baníkovského sedla ešte treba pripočítať dlhý zostup Spálenou dolinou.
Spálená dolina je typická ľadovcová dolina na severnej strane pohoria, juhozápadná vetva Roháčskej doliny. Od Tatliakovy chaty vedie zelená značka pešinou v louke a kosodrevine serpentínami celkem mírně až do travnatého sedla Zábrať (300 m převýšení, 30 min.). Roháčska dolina je scenéricky najcennejšia dolina Západných Tatier a druhá najdlhšia dolina tohto pohoří. Od Zverovky po Tatliakovo pleso meria 5 km. Jej prirodzeným pokračovaním je Smutná dolina.
Pôvodne sme mali v pláne ešte obzrieť Roháčske plesá, ktoré nie sú až tak vzdialené, no je to zachádzka a deň je na jeseň prikrátky. Klesáme preto dolinou až k Roháčskemu vodopádu. Roháčsky vodopád je asi 23 m vysoký vodopád na prahu Spálenej doliny, a na prítoku Roháčskeho potoka. Je to najvyšší a najvodnatejší vodopád Západných Tatier, ktorý vznikol v dobách posledného zaľadnenia pred 8000 - 10000 rokmi, kde ľadovec Spálenej doliny v týchto miestach končil.
Miestami je chodník premočený. Najlepšia obuv sa nám tu zdajú klasické vibramy, hoci sme na hrebeni stretli odvážlivca, ktorý celý popisovaný okruh prešiel v ľahučkých barefootkach a jednu krátku časť po snehu i celkom naboso. Dá sa povedať, že samotného zostupu sme už mali plné zuby. Asi sa prejavil nedostatok spánku a dlhá cesta autom. A to bolo ešte nutné prekonať záverečnú pasáž po červenej značke Roháčskou dolinou až k miestu Šindľovec rázcestie. V tomto mieste sa odpája krátky úsek zelenej značky smerom k parkovisku, z ktorého sme ráno vyrážali. Buďte obozretní, aby ste odbočku neminuli.
Dôležité informácie pre turistov
Občerstvenie
Pri parkovisku sú reštaurácie a bufety, pri hornej stanici je bufet. Pozor: od 1.11. sa môže ponuka líšiť.
Poistenie zásahu Horskej služby na Slovensku
Keď sa pripravujete na túru, jedna z vecí, na ktoré netreba zabudnúť pri turistike po kopcoch na Slovensku je poistenie zásahu Horskej služby. Už sme si zvykli, že na našich cestách po horách vidíme záchranársky vrtuľník, ktorý pomáha turistom v tiesni. Keďže v horách sa môže stať čokoľvek, treba mať zabezpečené poistenie zásahu horskej služby.
Zásah Horskej služby na Slovensku za najnižšiu cenu si môžete uzatvoriť online. Postup uzatvorenia:
- Destinácia: Slovensko
- Účel cesty: dovolenka
- Typ poistenia:
- Krátkodobé - ak chodíte na turistiku iba párkrát do roka
- Celoročné - ak chodíte na turistiku často
Odporúčaná výbava
Tip: V ruksaku máme vždy papierovú mapu oblasti, ktorá nám často pomohla, hlavne keď sa stretáva viac chodníkov a turistických značiek.