Rekonštrukcia a technicko-hospodárske ukazovatele: Komplexné posúdenie efektívnosti

V súčasnej dobe je kľúčové zvažovať optimálne riešenia v stavebníctve nielen z technického, ale aj z ekonomického hľadiska, a takisto z hľadiska investičných a prevádzkových nákladov. Sektor stavebníctva je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich a pokiaľ ide o spotrebu energie, tvorí viac ako 40 % jej konečnej spotreby. Zníženie spotreby energie a znečistenia životného prostredia je preto v energetickej udržateľnosti dôležitým cieľom. Zlepšenie energetickej účinnosti budov je prioritnou otázkou v Európskej únii, kde pripadá na stavebný sektor najväčší podiel z celkovej spotreby primárnej energie [1].

Je zrejmé, že rekonštrukcia bytového domu sa musí riešiť komplexne tak, aby bola budova energeticky úsporná, ekologicky bezpečná a ekonomicky efektívna. V takom prípade možno dosiahnuť požadované a značné úspory energie. Nové budovy sa v súčasnosti stavajú ako nízkoenergetické a už bez problémov spĺňajú tepelnotechnické požiadavky na stavebné konštrukcie.

Energetická obnova budov a metódy jej hodnotenia

Na hodnotenie budov treba určiť ich životný cyklus (LCA), ktorý je jedným z najznámejších nástrojov používaných na posúdenie ekologicky udržateľného rozvoja. Celý proces posudzovania životného cyklu budov zahŕňa propagáciu udržateľných budov s nízkou spotrebou energie a vysokou účinnosťou, čo podporuje inovácie v odvetví stavebníctva. LCA (Life Cycle Assessment) sa používa v stavebníctve už od roku 1990 a je dôležitým nástrojom na hodnotenie budov. Metodika LCA vychádza z medzinárodných noriem radu ISO 14040 a skladá sa zo štyroch samostatných analytických krokov: definovanie cieľa a rozsah, vytváranie zásob, posúdenie vplyvu a interpretácia výsledkov [9].

LCA budovy sa používa na posúdenie environmentálneho vplyvu budovy počas jej celého životného cyklu - od prvotnej ťažby surovín cez fázu výroby až po vytvorenie výsledného produktu (stavebné dielo), jeho užívanie a ukončenie existencie (likvidácia/recyklácia) [3]. Túto analýzu možno aplikovať pri rozhodovaní o akejkoľvek investícii do obnovy bytového domu, predovšetkým pri vynakladaní vyšších prvotných nákladov s cieľom znížiť tie budúce. Analýza LCC bytového domu sa zameriava na optimalizáciu nákladov počas jeho životnosti, ktorá je limitovaná nielen technickou, ale aj ekonomickou životnosťou jednotlivých konštrukcií a zariadení. Zvyčajne sa počíta s obdobím životného cyklu budovy na 20 alebo 30 rokov.

Prípadová štúdia: Posúdenie obnovy bytového domu

Článok, ktorý vychádza z uskutočnenej štúdie, sa venuje posúdeniu bytového domu z hľadiska potreby energie a nákladov potrebných na jeho obnovu. Cieľom tohto posúdenia je nájsť a vyhodnotiť ziskovosť jednotlivých navrhnutých energeticky úsporných opatrení a správne ich zoradiť. Energeticky úsporné opatrenia sa navrhujú komplexne tak, aby bola budova po ich zrealizovaní energeticky úsporná, ekologicky bezpečná a ekonomicky efektívna. Pri výpočtoch sa brala do úvahy ekonomická životnosť materiálov a zariadení. Celému procesu technicko-ekonomického posúdenia jednotlivých navrhnutých opatrení vždy predchádza kvalitné tepelnotechnické posúdenie stavebných konštrukcií, diagnostika skutkového stavu a projektová príprava.

Bytový dom bol vybraný tak, aby reprezentoval najväčšiu vzorku existujúceho pôvodného bytového fondu na Slovensku. Najväčšie zastúpenie majú panelové bytové domy postavené pred rokom 1983, ktoré tvoria až 46 % z celkovej podlahovej plochy celého bytového fondu [10]. Stavebné konštrukcie bytového domu sú väčšinou v pôvodnom stave - okrem strechy, kde sa v roku 2003 spravila nová hydroizolácia, a nových plastových okien (tvoria približne 2/3). Skladba teplovýmenných stavebných konštrukcií je viditeľná na schéme. Zdrojom tepla na vykurovanie bytového domu je odovzdávacia stanica tepla (OST), ktorá je v pôvodnom stave. Vykurovací systém je hydraulicky vyregulovaný od roku 2001. Teplá voda (TV) sa dodáva zo zásobníkov TV umiestnených v OST, ktoré sú v pôvodnom stave.

Navrhované energeticky úsporné opatrenia a varianty obnovy

Navrhnuté energeticky úsporné opatrenia sú zamerané na stavebné konštrukcie a technické systémy na zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy. Opatrenia sú cielené najmä na zníženie prechodu tepla obvodovými konštrukciami, zníženie tepelnej straty budovy a zlepšenie tesnosti obálky budovy. Navrhované energeticky úsporné opatrenia zahŕňajú napríklad zateplenie obvodového plášťa kontaktným zatepľovacím systémom - s expandovaným polystyrénom do požiarnej výšky (do 8. NP, tzn. 22,4 m) a s minerálnou vlnou nad úrovňou požiarnej výšky (9. až 13. NP). Pri zateplení strechy sa uvažuje expandovaný polystyrén.

Navrhnuté sú tri varianty obnovy bytového domu, ktoré sa navzájom líšia úrovňou tepelnej ochrany stavebných konštrukcií. Pre lepšiu prehľadnosť sú varianty zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 1: Porovnanie variantov obnovy bytového domu

Technicko-ekonomické posúdenie a ziskovosť opatrení

Výsledky posúdenia sa líšia podľa toho, aká metóda posúdenia bytového domu sa použila. Technicko-ekonomické posúdenie posudzuje každé jedno opatrenie samostatne, preto možno z navrhnutých opatrení vyskladať najvhodnejší variant obnovy bytového domu. Ako kritérium ziskovosti úsporných opatrení sa v tejto štúdii použil koeficient čistej súčasnej hodnoty NPVQ, ktorý predstavuje čistú súčasnú hodnotu všetkých budúcich úspor spojených s opatrením počas uvažovaného časového obdobia v pomere k investíciám. NPVQ predstavuje čistú súčasnú hodnotu všetkých budúcich úspor spojených s opatrením počas uvažovaného časového obdobia, podelenú investíciami.

V predmetnej štúdii vychádzajú ako najziskovejšie izolácia rozvodov TV, automatická regulácia a nočný teplotný útlm i izolácia rozvodov vykurovania. Menej výhodne, ale stále ziskovo vychádzajú opatrenia spojené so zlepšením tepelnej ochrany. Z ekonomického hľadiska je obdobie prevádzky (užívania) stavby tým najnáročnejším, tvorí až 3/4 celkových nákladov počas životnosti stavby. Podrobnejšia analýza prevádzkových nákladov ukázala, že percentuálne najvyšší podiel z celkových prevádzkových nákladov majú náklady na vykurovanie, je to približne 65 % [2].

Zamerali sme sa na obdobie 30 rokov od realizácie obnovy, čo je predpokladaná ekonomická životnosť opatrení na zlepšenie tepelnej ochrany budovy. Výpočet sa vykonal v rámci pôvodného stavu a troch variantov zateplenia. Prevádzkové náklady závisia od potreby tepla na vykurovanie a prípravu TV, od účinností systémov vykurovania a prípravy TV (určených výpočtom), klimatických podmienok a od správania užívateľov (normalizovaného). Uvažovali sa náklady na pravidelné opravy pri fasáde (neobnovenej, obnovenej), streche, oknách a rozvodoch vykurovania a TV. Vychádzalo sa z predpokladanej poruchovosti konštrukcií a intervalu nevyhnutnosti jednotlivých opráv.

Tabuľka 2: Celkové náklady počas 30-ročného životného cyklu (LCC)

Výsledky výpočtu LCC budovy potvrdili, že zatiaľ čo počiatočné náklady sú najvyššie pri V 3 s najvyššou úrovňou zateplenia, najvyššie náklady po 30 rokoch sú pri pôvodnom stave, a to najmä v dôsledku vysokých prevádzkových nákladov a nákladov na opravy. Investorovi sa odporúča pri posudzovaní investičných projektov hľadať optimálne riešenie nielen z technického, ale aj z ekonomického hľadiska a takisto z hľadiska investičných a prevádzkových nákladov, keďže tie môžu pri posudzovaní efektívnosti vynakladaných finančných prostriedkov v podstatnej miere ovplyvniť rozhodovanie o výbere variantu riešenia zateplenia bytového domu.

Analýza ukázala, že po zrealizovaní navrhnutých energeticky úsporných opatrení je potenciál úspory energie viac ako 50 %. Cieľom úprav bolo odstrániť existujúce nedostatky, znížiť energetickú náročnosť a celkovo zvýšiť kvalitu bývania. Z hľadiska výpočtu celkových nákladov na obdobie 30 rokov sme dospeli k výsledku, že najvýhodnejší variant zateplenia je V 3, pri ktorom obvodový plášť a strecha spĺňajú požiadavky na tepelnú ochranu podľa STN 73 0540:2012 pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Na základe výpočtu NPVQ možno ako najviac optimálnu odporučiť hrúbku tepelnej izolácie obvodového plášťa 14 cm a hrúbku tepelnej izolácie strechy takisto 14 cm.

Financovanie projektov obnovy

Vypracovala sa finančná analýza pre investora, ktorá jasne určuje čas, za ktorý sa investícia splatí a začína byť výnosná. Vypracovalo sa niekoľko variantov financovania projektu. Ako najvýhodnejšie vyšlo riešenie, pri ktorom sa 80 % z celkových nákladov financuje prostredníctvom úveru od ŠFRB [12]. Hoci je finančný tok v tomto prípade veľmi priaznivý, treba vziať do úvahy, že len časť bytových domov má možnosť čerpať úver za takýchto podmienok. Na porovnanie je uvedený alternatívny, najmenej výhodný, spôsob financovania prostredníctvom pôžičky z banky. Forma splácania - hotovostný tok (tzv. Cashflow) poskytuje základ na finančnú analýzu a určuje čas, za ktorý sa investícia splatí a začína byť výnosná. Celá plánovaná investícia musí byť zisková a celý cashflow za požadovaný čas musí skončiť v pluse.

Rekonštrukcia a modernizácia zdravotníckych stavieb

Zdravie človeka je najvyššou hodnotou národa. Zabezpečovanie zdravotníckej starostlivosti pre našu spoločnosť má veľmi dôležitý význam z hľadiska naplnenia ústavy, ktorá zabezpečuje právo na ochranu zdravia a na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti v potrebnom rozsahu každému občanovi. Zdravotníctvo zasahuje do všetkých odvetví národného hospodárstva. Keď sa zdravotníctvo stane biznisom odsunuté sú jeho hodnoty, je narušená rovnováha medzi prioritou zisku a optimálnymi výdavkami na zdravotnícku starostlivosť.

Diagnostika a liečba chorého organizmu človeka sa vyvíja od praveku dodnes a bude sa vyvíjať, pokiaľ ľudstvo bude žiť. Existujú celosvetové medicínske programy. Konajú sa celosvetové odborné konferencie za účelom analýzy poznatkov, skúseností s následnou koordináciou a výslednými odporúčanými závermi. Zdravotnícke stavby patria medzi finančne a technicky najnáročnejšie a najkomplikovanejšie pozemné stavby so zabudovanou progresívnou technikou, zdravotníckou technológiou, ekonomicky funkčným, progresívnym a vývoja schopným dispozičným riešením. Stavebné konštrukcie, detail, stavebný materiál musia zabezpečiť energeticky nenáročnú stavbu s ekonomickou prevádzkou.

Zdravotnícke stavby, hlavne areálové nemocnice s poliklinikou, špeciálne národné ústavy, tvoria hlavné stavebné dominanty mesta. Ich kvalitné architektonicko-urbanistické riešenie situované v súlade so smerným územným plánom malo by umocňovať životné prostredie. Už z dávnej histórie sú známe kvalitné architektonické zdravotnícke stavby - nemocnice. Osobne som navštívila a preštudovala areál pavilónovej nemocnice de la Santa Creu i Sant Pau v Barcelone, ktorá je zaradená UNESCOM do svetového dedičstva. Bola založená v roku 1401 v civilno - gotickom slohu Katalánska. Na jej dotvorení sa podieľal Pablo Picasso a Antonio Gaudi. Dnes v interiéri zmodernizovaná a vybavená progresívnou zdravotníckou diagnostickou a liečebnou technológiou patrí stále medzi špičkové zariadenia.

Medzinárodné pohľady na modernizáciu zdravotníckych zariadení

Rozsiahlej problematike v plánovaní, príprave a výstavbe zdravotníckych zariadení, obdobne ako v medicíne, sú venované medzinárodné zdravotnícke kongresy IUA PHG - International union of architects - Public health group, v kooperácii s Medzinárodnou zdravotníckou federáciou IHF - International hospital federation. Za účasti odborníkov z celého sveta rozdielnych ekonomicko-hospodárskych systémov je analyzovaný a vyhodnocovaný súčasný stav v jednotlivých krajinách so závermi pre optimálne riešenie nasledujúcich rokov.

IX. medzinárodný zdravotnícky kongres ÚIA //PHS 84 / za účasti odborných zástupcov z 40 krajín socialistického, kapitalistického tábora a rozvojových zemí z celého sveta, konaný v Budapešti, potvrdil aktuálnosť priebežnej modernizácie nemocníc, výhody a nevýhody pavilónového a monoblokového systému riešenia nemocníc aj výhody socialistického zdravotníctva. Názor, že rekonštrukcie nemocníc za účelom modernizácie sú nevhodné, ich výsledky nie sú adekvátne vynaloženým finančným prostriedkom, bol vyvrátený a zamietnutý ekonomickým zdôvodnením. Súčasne bolo na kongrese konštatované obmedziť výstavbu nových nemocníc. Útlm bol predpokladaný v rokoch 1980 - 2000. Pavilónové nemocnice dostali ekonomickú, architektonicko-urbanistickú prednosť pred monoblokovým riešením z dôvodu variability, inovácie, etapovitej výstavby, humánnych aspektov, v tvorbe životného prostredia. Tie isté názory potvrdili aj ďalšie kongresy v Prahe, Helsinkách.

História a vývoj projektovania zdravotníckych stavieb na Slovensku

V období rokov 1860 -1945 boli vybudované mnohé zdravotnícke zariadenia (ZZ) a nemocnice v Bratislave, Košiciach a v ostatných mestách ako napríklad Nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach, v Bratislave Krajská nemocnica Mickiewiczova, Evanjelická nemocnica na Partizánskej, nemocnice Milosrdných, Bezručova, na Hlbokej ceste a ďalšie. Z roku 1948 zákon č.185 definitívne rozhodol o charaktere socialistického zdravotníctva. Boli zoštátnené všetky liečebné a ošetrovacie ústavy, čím sa vlastne položili základy koncepcie ZZ a nastal značný rozvoj starostlivosti o zdravie spoločnosti. Mnohé kláštory, kaštiele aj kasárne rekonštrukciou boli inovované na objekty ZZ a sociálnej starostlivosti.

História prípravy, výstavby Fakultnej nemocnice a lekárskej fakulty ako sústredeného klinického zdravotníckeho centra v Bratislave pre progresívnu zdravotnícku starostlivosť, vývoj, výučbu, bola a dodnes je veľmi nepriaznivá. Prvopočiatky snáh o jej výstavbu siahajú až do bývalého Rakúsko-Uhorska do roku 1905. Od toho času prebiehali mnohé medzinárodné súťaže, dokonca jedno z určených území bol Hrad. Súťaž z roku 1949 priniesla cenné poznatky v sústredení progresívneho nemocničného a fakultného centra. Čiastočnou náhradou bola v rokoch 1950-1952 príprava klinickej nemocnice na Kramároch v Bratislave, odkedy sa aj traduje prvé zoskupenie architektov, špecialistov pre zdravotnícku výstavbu.

Konkrétna úloha z roku 1963-1964, vypracovaný „Plán siete ZZ“, zodpovedajúci problémom územných celkov, demografickému zdravotnému stavu obyvateľstva, veľkosti spádového územia, bol podnetom pre prehĺbenie koncepcie regionálneho usporiadania ZZ na Slovensku, ako aj tlakom na investičnú a projektovú prípravu stavieb ZZ. 60-členný zdravotnícky ateliér v Stavoprojekte Bratislava nestačil vyhovieť tlaku investorov, ktorý vyvíjali jednotlivé kraje, a tak pre investičnú výstavbu, nakoniec nielen zdravotnícku, vznikali rezortné projektovo-inžinierske organizácie. V roku 1966 ustanovujúcou listinou MZ SSR vzniká Zdravoprojekt so sídlom v Bratislave, neskôr rozšírený o ateliéry v Piešťanoch, Banskej Bystrici a Prešove.

Zdravoprojekt bol poverený výkonom projektovo-inžinierskej činnosti podľa vyhlášky č.88/1976. Zastával funkciu generálneho projektanta, vypracovával územno-plánovacie podklady pre územné plány - generely nemocničných areálov, zodpovedal za komplexnú projektovo-inžiniersku činnosť, ekonómiu zdravotníckych stavieb - dodržanie finančného limitu. Priamo podliehal a bol metodicko-odborne riadený MZ SSR v intenciách jednotnej celoštátnej zdravotníckej politiky. V oblasti prierezovej projektovej činnosti, tak ako ostatné rezortné projektovo-inžinierske organizácie, podliehal Ministerstvu výstavby a techniky (MVT) SSR - Sekcii štátnej expertízy.

Za územné plánovanie zodpovedali samostatné projektové organizácie (Urbion), útvary hlavného architekta vo väčších mestách, čím bola sledovaná urbanizácia a kvalita životného prostredia. Bola vylúčená živelná výstavba, ktorá napríklad dnes pretrváva presadzovaním záujmov developerov, súvisiacich s korupciou. Činnosť komplexných projektovo-inžinierskych rezortných organizácií a stavoprojektov bola kladne medzinárodne hodnotená. Projekčné organizácie vypracovali projekty stavebných investícií ČSSR do zahraničia.

Problematika výstavby nemocníc s poliklinikou (NsP) a modernizácia jestvujúcich bola najnáročnejšou, najzložitejšou a rozhodujúcou náplňou Zdravoprojektu. V období rokov 1965-1989 boli zrealizované všetky nové nemocničné areály v krajských a okresných mestách a zmodernizované jestvujúce rekonštrukciou, dostavbou v etapovitej výstavbe, napríklad: Banská Bystrica, Galanta, Nové Zámky, Dunajská Streda, Topoľčany, Čadca, Trnava, Prešov, Svidník, Trebišov, Michalovce, Žiar nad Hronom, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca, Ružomberok, Žilina, Spišská Nová Ves a mnohé ďalšie. V Bratislave nemocnica Ružinov, Petržalka, zdravotnícky areál Kramáre FNsP, Detská fakultná nemocnica, Infekčný pavilón, Štátne sanatórium, Výskumné ústavy, dostavba a rekonštrukcia Vojenskej nemocnice Na Patrónke, ako aj ostatné významné zdravotnícke stavby sú dodnes v prevádzke, niektoré z nich sú nedokončené.

Systém socialistického zdravotníctva bol na princípe zjednotenej nemocnice. Základnú bunku tvorili obvodné zdravotnícke strediská (ObZS) v obciach, projektované v 3. veľkostiach podľa veľkosti obce. Vyšším typom boli polikliniky v mestách a na sídliskách. Týmto riešením zdravotnícka starostlivosť bola posunutá do najbezprostrednejšej blízkosti obyvateľstva. Na architektonické riešenie opakovaného projektu 1. ObZS do slovenskej dediny bol kladený dôraz z dôvodu zachovania znakovosti ľudovej architektúry, podpory životného prostredia. ObZS so šikmou strechou boli postavené v Moči, Hornom Bare, Varíne, na Štrbskom Plese v Modrom Kameni. Z územných polikliník možno spomenúť: Bratislava Ružinov, Karlova Ves, Bratislava III.

Z dôvodu častého rozporu medzi náročnými požiadavkami užívateľa a neprekročiteľným finančným limitom, MZ oddelenie typizácie a expertízy poverilo Zdravoprojekt na vypracovanie typizačných smerníc zdravotníckych stredísk 1., 2., 3. typu, polikliník, univerzálnych lôžkových oddelení, pavilónov pre dlhodobo chorých. Že Zdravoprojektu záležalo na kvalite konceptu, komplexnosti a skoordinovanosti, so stálym zreteľom na dosiahnutie vysokej architektonickej, prevádzkovej i ekonomicko-spoločenskej hodnoty, svedčili vnútropodnikové súťaže, súťaž o najlepší projekt roka, zapájanie sa do súťaže medzirezortných projektových organizácií riadených MVT SSR. Kvalitu jednotlivých projektov sledovala a ohodnocovala architektonicko-technická rada pri Zdravoprojekte. Veľa zdravotníckych stavieb, najmä kúpeľných, bolo vyhodnotených rôznymi významnými cenami a v súťažiach na pôde ZSA. Zdravoprojekt okrem stavieb ZZ sa zaslúžil o zveľadenie všetkých 23 medzinárodne známych kúpeľných areálov na Slovensku. Známe liečebné ústavy sú napríklad Sitno, Smaragd v Dudinciach - Grand Splendid v Piešťanoch - Krym v Trenčianskych Tepliciach - Ozón v Bardejove - Choč v Lúčkach - Travertín v Ružbachoch, Kunerád a ďalšie.

Výzvy v súčasnej výstavbe a modernizácii nemocníc

Po vyhodnotení celoštátnej súťaže z roku 1971 sa začalo v roku 1979 s projektovou prípravou FNsP - TÚ (teoretickými ústavmi) v rozsiahlom 59 ha areáli na Rázsochách v prírodnom, tichom prostredí na úpätí Malých Karpát s výhodnou južnou orientáciou a dobrým dopravným prístupom. Okrem FNsP TÚ boli pripravované Ústavom klinickej onkológie (ÚKO), neskôr Národný ústav kardiovaskulárnych chorôb (NÚSCH). Predprojektovej príprave sa venoval určený zbor uznávaných odborníkov, ktorý na základe vedeckých štúdií a odborných medzinárodných zdravotníckych programov (onkologického, kardiovaskulárneho...) vypracoval podklady pre Investičný zámer s lokalitným programom. Na základe tohto bol vyprojektovaný celý areál so zónovaním, etapizáciou a architektonicko-urbanistickým riešením jednotlivých stavieb.

Takto plánované univerzitné mesto určené pre výskum, vzdelávanie a výučbu s najvyššou odbornou zdravotníckou starostlivosťou, vybavené najmodernejšou finančne náročnou zdravotníckou technikou, malo slúžiť pre celé spádové územie Slovenska, ale hlavne pre bratislavský kraj. Ďalej nasledoval len tragikomický príbeh pripravených stavieb, v ktorom hlavnú úlohu zohrávala spolitizovaná činnosť ponovembrových vlád, meniace sa názory a nasledované rozhodnutia. Zoberme si príklad z Nemecka, ktorým sa darí realizovať preverené správne rozhodnutia bez pripustenia polemiky a kritiky. Ľudský potenciál rozumu a syzifovská práca odborníkov bola zneuctená a zmarená.

Z výstavby univerzitného mesta zostalo len torzo rozostavanej FNsP zahájenej v roku 1987, niekoľkokrát pozastavenej s posledným predloženým návrhom z roku 2013 postaviť „Novú nemocnicu v Bratislave“. Po 15-ročnej príprave stavby ÚKO v rôznych lokalitách na Rázsochách a Kramároch belgické konzorcium výslovne z politických dôvodov, nerešpektujúcich analýzu odborníkov z „rozostavanej stavby ÚKO na Kramároch“, zrealizovalo (1994) NÚSCH. Komplexnou analýzou hodnotiacich kritérií pre zdravotnícku výstavbu sa v minulosti podrobne zaoberali v študijných úlohách členovia Komisie pre zdravotnícke stavby pri Zväze architektov ZSA a ZČA: „Problematika hodnotenia a kritérií projektov a stavieb ZZ“, „Optimalizácia ZZ z hľadiska efektívneho využitia priestorových fondov a technologického vybavenia“, „Modernizácia ZZ“, „Optimalizácia energetických systémov v nemocniciach a poliklinikách“.

Študijné úlohy, ako aj spoločné odborné zasadania členov oboch komisií, boli podkladom pre projektantov, užívateľov - investorov v procese projektovania. Stavba bola posudzovaná z hľadiská kritérií prevádzkových, stavebnotechnických a ekonomických. Nemocnica s poliklinikou je zložitým organizmom s rastúcimi požiadavkami po stránke funkčnej a technickej kvality, energetickej hospodárnosti, ekonomickej medicínskej efektívnosti. Prudký neustály rozvoj vedy a techniky, drahej progresívnej zdravotníckej prístrojovej techniky pre diagnostiku a liečbu majú priamy vplyv na neustálu inováciu a modernizáciu nemocníc. Po 6-10 rokoch aj nové nemocnice majú požiadavky na úpravy. Preto názory, že Rázsochy sú zastarané a nemoderné na ich dokončenie, sú neodborné. Rozostavaná stavba má staticky dobrý veľkorozponový skelet s variabilným využitím v dispozičnom riešení.

Dokončenie si vyžaduje odbornú ekonomickú analýzu, odborne pripravené podklady, lokalitný program pre investičný zámer, vypracovaný vybraným tímom odborníkov. Predprojektová fáza potrebných štúdií vyčísli záväzné finančné náklady stavby pred výberom zhotoviteľa stavby. Náklady a nároky na prístrojovú techniku prudko stúpajú, vyžadujú zvýšenú pozornosť v organizačných opatreniach. Diferenciácia spádových území, vytváranie spoločných zariadení, viaczmennosť v prevádzkovaní prinesie značné úspory. V celkových nákladoch stavby zdravotnícka technika predstavuje minimálne 19 %, v stavbe ÚKO až 50 %.

Prevádzkové náklady svojím významom a výškou sú pri ekonomickom posudzovaní projektov dôležitejšie ako investičné náklady, preto sú dôležité transparentné metódy a finančné výkazy pre určovanie prevádzkových nákladov. Investor musí zákonite žiadať vykonávateľa zdravotníckych služieb o návratnosť vkladaných prostriedkov a účelné hospodárenie so základnými fondami. Pri objektívnom ekonomickom hodnotení je vhodné použiť technicko-hospodárske ukazovatele, stanovené na základe rozboru niekoľkých stavieb. Humanizmus zdravotníckych zariadení a nemocníc, ľudské meradlo architektúry, odpovedajúce ľudskému prostrediu pre psychiku pacienta a liečebný proces, je na celom svete v popredí záujmu.

Veľa rozostavaných zdravotníckych stavieb a nemocničných areálov projektovaných a rozostavaných pred rokom 1989 zastihla zmena spoločensko-ekonomického systému a zámery hospodárskej politiky štátu. Stratilo sa centrálne plánovanie stavieb vrátane drahej prístrojovej zdravotníckej techniky a systém centrálneho riadenia zdravotníckej starostlivosti. Schválená zdravotnícka sieť podľa potrieb regiónov s pasportizáciou neexistuje. Ministerstvo zdravotníctva sa vzdalo mnohých štátnych nemocníc. Poisťovne dosahujú pomerne vysoké zisky, a to všetko na úkor zdravia obyvateľstva. A tak nástupom „demokratických postupov“ v legislatíve i praxi nesmelé nádeje zhasli skôr, než uzreli v čosi konkrétnejšie.

Technicko-hospodárske ukazovatele v projektovaní a realizácii stavieb

Generálny projektant je povinný zabezpečovať v celom procese prípravy a realizácie stavieb národohospodárske (celospoločenské) hľadiská a dávať podklady pre rozhodovanie o príprave a realizácii na príslušných úrovniach riadenia. Ak sa na rozhodnutie predkladá rozpor medzi inými účastníkmi výstavby, zaujíma k nemu generálny projektant vždy svoje stanovisko [§ 73 ods. 1 písm. b) vyhlášky]. Výkon funkcie generálneho projektanta zahŕňa spoluprácu na prípravnej dokumentácii, zabezpečovanie projektovej dokumentácie a autorský dozor.

Úloha generálneho projektanta a projektová úloha

Pri spolupráci na prípravnej dokumentácii je generálny projektant (organizácia, ktorá uzavrela dohodu podľa § 12 vyhlášky) povinný spracovať stanovisko k projektovej úlohe (§ 23 vyhlášky). Toto stanovisko obsahuje najmä vyjadrenie k úplnosti návrhu projektovej úlohy a komplexnosti, účelnosti a hospodárnosti navrhovaného riešenia, k miere investičnej náročnosti, k technicko-ekonomickému, architektonickému a výtvarnému riešeniu, k technickej pokrokovosti a hospodárnosti technológie výroby, prípadne prevádzky, k miere uplatnenia výsledkov vedecko-technického rozvoja, prípadne vrátane návrhu na riešenie potrieb stavby vo výskume a vývoji.

Ďalej sa posudzujú požiadavky na zábor poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, k nevyhnutnosti dovozu, prípadne možnosti zámeny predpokladaného dovozu strojov a zariadení tuzemskými dodávkami, k miere a vhodnosti predpokladaného uplatnenia typových podkladov a opakovateľných projektov, k rozsahu a oprávnenosti vyvolaných a podmieňujúcich investícií a investičných nárokov uplatnených v súvislosti s riešením územno-technických vzťahov. Súčasťou je aj hodnotenie spôsobu, rozsahu a účinnosti riešenia ochrany životného prostredia, k reálnosti prepočtových nákladov stavby, k požiadavkám na spôsob a postup uskutočňovania stavby, k zásadám riešenia zariadenia staveniska, najmä k nevyhnutnosti mimoglobálnych a ostatných dočasných objektov a k možnosti použitia trvalých a doterajších objektov na účely zariadenia staveniska, a k lehote výstavby. Pokiaľ vyjadrenie generálneho projektanta vyžaduje spracovanie variantov, je generálny projektant povinný tieto varianty pre investora zabezpečiť.

Projektová úloha má časti ako súhrnné riešenie stavby, ktoré obsahuje požiadavky na riešenie a podmienky zabezpečenia budúcej prevádzky. Zahŕňa identifikačné údaje stavby a investora, základné údaje charakterizujúce stavbu a jej budúcu prevádzku, prehľad východiskových podkladov a zdôvodnenie stavby, jej národohospodárskych, sociálnych, výrobných a technických cieľov. Kľúčové je hodnotenie úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby.

Zabezpečovanie projektovej dokumentácie a autorský dozor

Pri zabezpečovaní projektovej dokumentácie je generálny projektant povinný zabezpečiť pre investora úvodný, prípadne jednostupňový projekt v rozsahu vymedzenom prílohou č. 8 vrátane plánu organizácie výstavby a súhrnného rozpočtu a ich prerokovania v rozsahu ustanovenom v § 37 a 38 vyhlášky. Dôležité je zabezpečiť súlad úvodného (jednostupňového) projektu so schválenou projektovou úlohou, najmä v priebehu spracovania úvodného (jednostupňového) projektu a pri jeho prerokúvaní neuplatniť, prípadne neprijať návrh, ktorý by viedol k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov, k zvýšeniu prepočtových nákladov, k predĺženiu lehoty výstavby a k zhoršeniu ďalších údajov a ukazovateľov proti záväzným údajom a ukazovateľom schválenej projektovej úlohy.

Pri vykonávaní autorského dozoru je generálny projektant povinný, prípadne oprávnený v období spracovania vykonávacích projektov overovať súlad vykonávacích projektov zabezpečovaných vyššími dodávateľmi ako súčasť ich dodávok so schváleným úvodným projektom (§ 41 ods. 5 vyhlášky). Navrhovať investorovi opatrenia, ak zistí odchýlky vykonávacích projektov od schváleného úvodného projektu, ktoré vyžadujú postup podľa § 43 alebo § 66 a 67 vyhlášky. Ďalej spolurozhodovať o použití rezervy súhrnného rozpočtu a zúčastňovať sa na prerokovaní odbytových rozpočtov spracovaných ako súčasť vykonávacích projektov zabezpečovaných vyššími dodávateľmi (§ 58 ods. 2 vyhlášky).

Generálny projektant poskytuje na požiadanie vyšších dodávateľov potrebné vysvetlenia k úvodnému projektu a zabezpečuje súlad situačných alebo vytyčovacích výkresov stavebných pozemných a inžinierskych objektov s celkovou situáciou stavby (zastavovacím plánom) v úvodnom projekte. Je tiež oprávnený schvaľovať voľbu druhu a farby povrchových omietok, obkladov, vonkajších a vnútorných náterov alebo iných úprav povrchov, tvarov, druhov a polohy architektonických prvkov, pevných osvetľovacích telies a podobne.

tags: #rekonstrukcia #technicko #hospodarske #ukazovatele