Slovenské domácnosti čelia nielen výzvam spojeným s prechodom na ekologickejšie zdroje vykurovania, ale aj rastúcim tlakom zo strany európskych regulácií. V tomto kontexte Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo významnú výzvu, ktorá má pomôcť domácnostiam s transformáciou ich vykurovacích systémov.
Výzva na výmenu kotlov za 35 miliónov eur
Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo výzvu za 30 miliónov eur z Operačného programu Kvalita životného prostredia na výmenu starých kotlov na tuhé palivo v domácnostiach za ekologickejšie. So spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu ide o celkovú sumu 35 miliónov eur.
Oprávnenými žiadateľmi sú v prvej etape vyššie územné celky či štátne rozpočtové a príspevkové organizácie v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia. Tí predložia projekty, ktorými sa zaistí efektívny systém výmeny kotlov v domácnostiach. Ak všetko pôjde podľa očakávaní, do domácností by prvé kotly mohli doraziť už počas prvého polroka 2020.
Ciele a dopady programu
„Za posledné štyri roky sa ochrana ovzdušia vrátila na mapu záujmu nielen tohto ministerstva, ale celej vlády. Som tomu rád, pretože máme čo dobiehať.“ Podľa ministra životného prostredia je v súčasnosti na Slovensku odhadom 120 000 domácností, ktoré využívajú vykurovacie zariadenia staršie ako 30 rokov. Práve znečistenie z lokálnych kúrenísk patrí medzi najväčšie výzvy pri ochrane zdravého ovzdušia v krajine.
Podľa prieskumu Slovenského hydrometeorologického ústavu a Štatistického úradu SR z roku 2017 až 90 % rodinných domov využíva ako tuhé palivo drevo, v menšej miere uhlie či iné palivá. No aj v prípade dreva, len každá druhá domácnosť používa riadne vysušené drevo. Presné parametre si síce budú nastavovať žiadatelia, no ministerstvo predpokladá, že na jednu domácnosť by poskytnutá podpora mala dosiahnuť až 3000 eur.
„Práve 3000 eur predstavuje sumu, za ktorú možno obstarať nový ekologický kotol na plyn a pokryť aj náklady spojené s inštaláciou,“ povedal Matej Ovčiarka, generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov ministerstva životného prostredia.
Širší kontext: Výzvy dekarbonizácie EÚ a dopad na domácnosti
Snaha o dekarbonizáciu v rámci Európskej únie prináša so sebou aj nové povinnosti a náklady pre domácnosti. Od roku 2027 budú musieť aj domácnosti v EÚ platiť emisné povolenky za emisie z kúrenia a pohonných látok. Zavádzajú sa v rámci Green Dealu ako nástroj na zníženie emisií skleníkových plynov a urýchlenie prechodu na ekologickejšie zdroje energie.
Nové emisné povolenky pre domácnosti a dopravu sú súčasťou systému ETS2, ktorý rozširuje pôvodný systém ETS1 (ten sa týkal veľkých znečisťovateľov ako elektrárne, fabriky či letecký priemysel). ETS2 by negatívne zasiahla slovenské domácnosti nielen priamymi nákladmi, ale najmä nepriamymi nákladmi.
Priame a nepriame náklady ETS2
Čo sa týka priamych nákladov, tak pri konzervatívnom odhade ceny ETS2 (pri cene povolenky 59,2€/tCO2 - prognóza ceny ETS2 z INEKP pre rok 2030) to predstavuje pre jednu domácnosť cca 460€ ročne (cca 260€ na vykurovaní (ročná spotreba plynu 1 845 m3) + 200€ na PHM (benzín, 20 000 km ročný nájazd, dojazd na 50l nádrž: 700 km, ETS2 = 14c/l). Čo sa týka nepriamych nákladov, tie je v súčasnosti ťažké odhadnúť, nakoľko ETS2 by sa určite premietla do ceny väčšiny tovarov a služieb, ktoré domácnosti nakupujú (nakoľko výrazne zvýši náklady na dopravu napr. potravín resp. tovarov všeobecne a tiež náklady na energie napr. pekární, sušičiek obilia, vykurovanie menších prevádzok a pod.). Tieto nepriame náklady pre slovenské domácnosti budú pravdepodobne väčšie ako priame náklady a ich dopad na slovenské domácnosti sa spolu kumuluje.
Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že bežná česká domácnosť môže po zavedení povoleniek ročne zaplatiť o 83-tisíc českých korún viac - teda približne 3 300 eur. Analytici upozorňujú, že zdražovanie sa môže vyšplhať až o 30 centov na liter pohonných látok a výrazne zvýšiť náklady na kúrenie. Podľa odborníkov musí cena povolenky stúpnuť až na 260 eur, ak má mať Green Deal požadovaný efekt. Varuje aj pred zavádzaním verejnosti: „Strop 45 eur je ilúzia. Možno na začiatku bude, ale potom ceny povoleniek prudko porastú.“
Z vyššie uvedených dôvodov jednoznačne vyplýva, že zvyšovanie nákladov slovenské domácnosti objektívne nezvládnu a to ani prípadné vynútené investičné náklady na hĺbkové obnovy rodinných domov a prechod na OZE - drahšie zariadenia na výrobu tepla (TČ), ani vyššie prevádzkové náklady na energie (ETS2).
Európske snahy a ich obmedzenia
Európske nástroje určené na zmiernenie negatívnych ekonomických dopadov dekarbonizácie (e.g. ETS2) sú absolútne nedostatočné - Sociálno-klimatický fond s alokáciou pre SR 1,3-1,5 mld. € pomôže absolútne minimálne - ten v SR ráta s podporou zateplenia len pre 20 tis. EÚ zároveň plánuje vytvoriť Sociálny klimatický fond, z ktorého by mali byť kompenzované domácnosti s nízkymi a strednými príjmami. Financie majú pomôcť so zatepľovaním domov, výmenou kotlov, inštaláciou tepelných čerpadiel alebo nákupom elektromobilov.
Ambiciózne plány EK narazili na ekonomické možnosti domácností v jednotlivých členských štátoch - a tomu zodpovedajúci odpor vlád jednotlivých členských štátov. Prijatie nariadenia o ekodizajne bolo v októbri 2023 pozastavené kvôli odporu viacerých členských štátov, vrátane Slovenska. Do tretice, EPBD bola síce prijatá, ale zo všetkých pôvodných ambicióznych návrhov v nej podstate ostal zachovaný len koncept „Zero-Emission Buildings“ - pre nové obytné budovy platný od roku 2030 a zákaz verejnej finančnej podpory inštalácií nových plynových kondenzačných kotlov od 1.1.2025.
Komisia predstavila súbor návrhov, ktoré sa týkajú témy klimatickej neutrality. Eurokomisia chce do roku 2040 ukončiť vykurovanie budov plynom a ďalšími fosílnymi palivami. Z tohto dôvodu nemajú štáty od roku 2027 poskytovať ľuďom dotácie na plynové kotly.
Hľadanie efektívnych a sociálne únosných riešení
V snahe nájsť nákladovo optimálny model dekarbonizácie individuálneho vykurovania domácností, ktorý by mohol byť pre slovenské domácnosti sociálne zvládnuteľný, bola vykonaná analýza. Pri analýze, ktorý spôsob znižovania emisií je pre štát a dotknuté domácnosti v rodinných domoch najefektívnejší, sme si najprv zadefinovali základný scenár - tým je nezateplený, priemerný rodinný dom na Slovensku (celková podlahová plocha 228 m2 - z dokumentu Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov, MDaV SR, 2020, str. 71, Tabuľka 2) vykurujúci starším nekondenzačným plynovým kotlom. Následne sme porovnávali náklady na jednotlivé varianty/opatrenia na znižovanie emisií.
Porovnanie nákladovej efektivity opatrení
Ako vidno z daného grafu - jediný variant je pre domácnosť na celkových nákladoch za 30 rokov lacnejší ako základný scenár - výmena staršieho plynového kotla za nový kondenzačný. Keďže rozdiel nákladov oproti základnému scenáru je záporný, keď tento záporný náklad rozrátame na dosiahnutú úsporu emisií (-17%), vyjde nám záporná hodnota nákladov na tonu ušetrených emisií (-209 €/tCO2).
Druhé najefektívnejšie opatrenie je výmena staršieho plynového kotla za nový kondenzačný spojená s čiastočnou obnovou rodinného domu (zateplenie obvodového plášťa, strechy, výmena okien a vstupných dverí) s celkovým poklesom potreby energie a emisií o 40%. Naopak dekarbonizačné riešenie prakticky s nulovými emisiami na mieste t.j. hĺbkové obnovy budov (rodinných domov - RD) a prechod na OZE (TČ + fotovoltika (FV) + batéria) je extrémne drahé dekarbonizačné riešenie - náklady na 1tCO2 ušetrených emisií v danom prípade vychádzajú na 245 €/tCO2 t.j. astronomické celkové náklady na dekarbonizáciu sektoru individuálneho vykurovania domácností s relatívne marginálnym dopadom na celkové emisie Slovenska - e.g. vzhľadom na veľmi vysoký celkový počet nezateplených rodinných domov na Slovensku (738 tis. - SOBD 2021) by náklady na ich obnovu a prechod na TČ predstavovali celkovo minimálne cca 31 mld. €.
| Opatrenie | Vplyv na celkové náklady (30 rokov) | Úspora emisií | Náklady na 1tCO2 ušetrených emisií |
|---|---|---|---|
| Výmena staršieho plynového kotla za nový kondenzačný | Lacnejšie ako základný scenár | -17% | -209 €/tCO2 |
| Výmena staršieho plynového kotla za nový kondenzačný + čiastočná obnova RD | Efektívne a sociálne únosné | 40% | (nie je explicitne uvedené) |
| Hĺbková obnova RD + OZE (TČ+FV+batéria) | Extrémne drahé (min. 31 mld. € pre 738 tis. domov) | (prakticky nulové emisie na mieste) | 245 €/tCO2 |
V slovenskej realite zvyšovanie nákladov na vykurovanie nízkoemisným palivom - zemným plynom cez ETS2 vyvolá skôr renesanciu vykurovania drevom a ďalšie zhoršovanie kvality ovzdušia, kvôli ktorej už teraz SR čelí žalobe zo strany EK. Sociálna akceptácia dekarbonizačných opatrení vyžaduje, aby dopad na rozpočty domácností bol minimálny. Treba preto postupovať evolučne a nie revolučne - štát by mal radšej podporiť čo najväčšie množstvo čiastočných obnov rodinných domov (z celkového počtu 738 tis. - SOBD 2021) a podporiť výmenu starších plynových kotlov za nové kondenzačné. Tieto dve opatrenia predstavujú kumulatívne celkovú úsporou emisií na jeden rodinný dom až 40%, čo vôbec nie je málo. Čo je však dôležitejšie - náklady na tieto najlacnejšie opatrenia sú pre dotknuté domácnosti sociálne únosné a pre štát z hľadiska nákladov na 1tCO2 zníženia emisií efektívne.
tags: #na #ekologickejsie #vykurovanie #domacnosti #poputuje #35