Len máloktorí rodičia sa s architektom dohodnú na tom, že vytvoria bývanie, ktoré sa v prvom rade prispôsobí ich ratolestiam. Klienti architektky Florence Charron zo štúdia Indee Design to však skúsili. Tehlová stavba sa nachádza v rezidenčnej štvrti kanadského Montrealu zvanej Plateau-Mont-Royal.
V zadaní stálo premeniť pôvodný duplex na rodinný dom. Zaujímavé na tom je, že majitelia sa rozhodovali medzi dvoma plánmi - buď podniknúť cestu okolo sveta po mori, keďže sú náruživí dobrodruhovia, alebo si kúpiť dom. Ešte zaujímavejšie je, že tento projekt spája obidva sny, ktoré pôsobia naoko protichodne. Myšlienka cestovania sa stala hlavnou niťou projektu.
Pôvodný rodinný dom mal dve podlažia, ktoré ponúkali obmedzený, nie práve ideálny priestor a pôsobil pomerne ponuro. Architektka Florence Charron porušila vo svojom návrhu tradičné kódy, zachovala však určité prvky, ako sú trámy a obvodové múry, vymedzujúce dom smerom do exteriéru.
V rámci dispozície sa inšpirovala marockými riádmi s vnútornou záhradou alebo nádvorím. Existujúci dom si až do tejto premeny zachoval pôvodné usporiadanie, mal teda pomerne veľa priečok a separátnych miestností.
Zmena nastala v tom, že architektka vytvorila nový cirkulačný priestor medzi dvoma podlažiami. Do popredia obývacej izby postavila schodisko, zložené z perforovaných oceľových panelov na vytvorenie jednotlivých stupienkov. Súčasťou je aj katamaránová sieť a šmykľavka. Tá sa zvažuje z poschodia nadol priamo ponad kuchynskú linku, akoby bola jej neoddeliteľnou súčasťou.
Tento radikálny zásah zvýraznila Florence drevenými tónmi a použitím ocele v námorníckej modrej farbe, ktorá sa počas dňa mení vzhľadom na svetelné podmienky. Projektu tiež dominujú geometrické línie, ktoré odkazujú na povolanie pána domu, ktorý ako inžinier miluje priamky a zarovnané lícujúce detaily. Architektka presadila zarovnané plochy v horizontálnej aj vertikálnej rovine domu. Napríklad, šmykľavku vyrobili na mieru tak, aby mala rovnakú šírku (resp. hĺbku) ako kuchynská linka.
V tomto dome rozhodne nemôžete hľadať štandardnú dispozíciu a klasické členenie priestorov. Komunikácia medzi jednotlivými miestnosťami sa líši vďaka originálnym, hravým a nečakaným prvkom. Architektka ich strategicky rozmiestnila po celom dome. Oslovujú nielen deti, ale aj dospelých.
Hravé prvky pre deti aj dospelých
- Zatiaľ čo detskú izbu zdobí horolezecká stena, šmykľavka a veľká sieť prepájajú poschodie s kuchyňou a ponúkajú alternatívu k samotnému schodisku.
- Katamaránová sieť natiahnutá v strope prízemného podlažia má pôsobiť ako plachetnica zavesená nad obývacou izbou.
- Horolezecká stena viditeľná z prizemia tiež prispieva k hravej atmosfére v dome.
Architektka nechala do stien podľa geometrickej logiky vyvŕtať panely z javorového dreva, do ktorých sú zabudované rôzne farebné úchyty na lezenie. Deti tak môžu využívať celú výšku podlažia a slobodne sa šplhať až po strop - na rozdiel od iných domácností, kde to majú ratolesti zakázané.
Všetko podčiarkujú ušľachtilé lokálne materiály ako javorové či čerešňové drevo. Už na začiatku bolo jasné, že domu bytostne chýba svetlo. Vďaka novej dispozícii a prepojeniu jednotlivých častí svetlo cirkuluje priestorom v ktorejkoľvek časti dňa. Návrh využíva prirodzené osvetlenie podľa pohybu slnka od východu na západ. Kým ráno preniká do interiéru z dvora v prednej časti domu, na poludnie sa dovnútra dostáva cez strešné okná. Stropným otvorom dopadá prirodzené denné svetlo do domu pod 90-stupňovým uhlom, a to nielen na poschodie, ale až na prízemie.
Kúpeľňu, naopak, architektka poňala o čosi tradičnejšie a dopriala jej ešte viac veselých farieb. V centre pozornosti sú retro keramické dlaždice, ktoré pripomínajú niekdajšie obklady. Steny prežiarila sýtym žltým odtieňom, ktorý sa objavuje aj na samostatne stojacej vani. V malom priestore sa vyníma na nožičkách pripomínajúcich levie labky, čo jej dodáva rozprávkový kráľovský nádych.
Pri v vstupe do domu zasa púta pozornosť veľká nástenná maľba. V neposlednom rade priestor aj predmety, ktoré majitelia našli alebo zakúpili na cestách, vrátane kníh a starožitností patriacich do rôznych kultúr či historických období. Už sa ani nečudujeme, že projekt dostal názov Atelier Chabot.