Rekonštrukcia a História Vodného Diela Gabčíkovo

Sústava vodných diel Gabčíkovo predstavuje monumentálny inžiniersky projekt, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil nielen energetiku a hospodárstvo Slovenska, ale aj životné prostredie a medzinárodné vzťahy. Tento rozsiahly systém, pôvodne plánovaný ako spoločný projekt Československa a Maďarska, sa stal predmetom dlhoročných diskusií, sporov a napokon aj symbolom úspešného ukončenia významnej časti projektu na slovenskej strane. Jeho hlavným cieľom bolo zabezpečiť ochranu pred povodňami, umožniť lodnú dopravu na Dunaji a produkovať čistú elektrickú energiu.

Počiatky projektu a myšlienka

Už začiatkom 50. rokov minulého storočia sa s myšlienkou vybudovať na Dunaji vodné dielo zaoberal profesor Peter Danišovič, ktorý pôsobil na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej Slovenskej technickej univerzity. Vypracoval dve alternatívy. Dávno predtým v roku 1950 autor Oravskej priehrady začatej v roku 1942 Ing. Peter Danišovič vypracoval návrh na využitie energie Dunaja postavením elektrárne na kanáli v priestoroch Gabčíkova. Ani on nebol originálny, pretože viacstoročné záplavy a ničenie sídiel na Žitnom ostrove od roku 1526 si priam žiadali riešenie.

Z mnohých známych európskych štúdií je pre nás dôležitý návrh švajčiarskeho vodohospodára z roku 1915, ktorý technicky reálne navrhuje derivačný kanál po Žitnom ostrove a elektráreň v dnešnej polohe Gabčíkova. So systematickými prácami na projekte, ktorý bol podkladom pre medzištátnu československo-maďarskú zmluvu, sa začalo v roku 1951. Pred podpisom zmluvy sa už v roku 1971 vydala slovenským Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva jedna z prvých publikácií o Sústave vodných diel na Dunaji.

Podpísanie Zmluvy a Prvé Stavebné Práce

Reálne kontúry nadobudol projekt vodného diela až v roku 1977, keď 16. septembra predsedovia vlád Československej socialistickej republiky (ČSSR) a Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) podpísali v maďarskej Budapešti medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Cieľom tohto ambiciózneho projektu bolo regulovať tok rieky v úseku od Bratislavy po Budapešť, čím by sa zabránilo ničivým povodniam, aké postihli región v rokoch 1945 a 1965. Okrem protipovodňovej ochrany mala sústava zabezpečiť aj produkciu čistej elektrickej energie a zlepšiť podmienky pre lodnú dopravu.

Pôvodný plán predpokladal výstavbu dvoch hlavných stupňov: vodného diela Gabčíkovo na území vtedajšej Československej socialistickej republiky s ôsmimi turbínami s celkovým výkonom 720 MW a menšej priehrady a elektrárne pri maďarskej obci Nagymaros s kapacitou 158 MW. Odklonenie časti toku Dunaja malo byť realizované umelým kanálom z oblasti Dunakiliti do Gabčíkova, pričom spätné vovedenie vody do Dunaja by bolo zabezpečené pri Nagymarosi. Práce na projekte sa začali v roku 1978, avšak už v roku 1981 došlo k dohode o spomalení výstavby z dôvodu ekonomických ťažkostí.

Už v 70. rokoch sa plánovalo vybudovať mohutné vodné dielo pri Gabčíkove. Keďže základy elektrárne budú 30 m pod úrovňou terajšieho terénu, kde hĺbka štrkov je asi 200 metrov a hladina podzemnej vody je bezprostredne pod povrchom, bolo treba najskôr vybudovať pre základy tzv. vaňu. Pracovníci Geologického prieskumu v Brne vedení inž. Verflom a hodonínski naftári - prieskumno-ťažobný závod Gbely, tu museli urobiť asi 1400 vrtov. V hĺbke 40-50 metrov sa vháňala do štrkopieskov flocementová zmes, aby sa znížila ich priepustnosť. Pomocou tejto injektáže vznikla na mieste gabčíkovskej hydrocentrály injektážna vaňa.

Na výstavbe dunajského vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros sa podieľali naši a maďarskí stavbári. Táto stavba s viacúčelovým komplexným riešením využitia vôd Dunaja, predstavovala značný prínos pre obe krajiny. Národné hospodárstvo ČSSR získalo okrem iného výkonný zdroj elektrickej energie s ročnou výrobou 2 miliardy kilowatthodín. Produkcia takého množstva elektrickej energie v tepelných elektrárňach by sa dosiahla spálením 2,3 milióna ton hnedého uhlia.

V roku 1980 sa na výstavbe sústavy vodných diel urobili práce za 645 miliónov korún, čo bolo oproti roku 1979 viac ako dvojnásobok. Zábery z výstavby vodného diela Gabčíkovo, z úseku Palkovičovo, zachytávajú dopravu korčekového bagra Dneper zo ZSSR cez priepustku hrádze Dunaja, ktorý hĺbil odpadový kanál (20. 3. 1980).

Pracovníci Doprastavu Bratislava položili na 130 tisícoch m2 hrádzí, prívodného kanála a zdrže Sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros asfaltovo-betónové tesnenie, čo predstavuje približne 10 kilometrov diaľnice. Navyše na ďalších dvoch kilometroch uložili spodnú vrstvu. Práce na tomto spevnení hrádzí potrvali do roku 1989. Celková plocha pokrytého priestoru tak dosiahla takmer 1,2 milióna metrov štvorcových. Pracovníci Doprastavu, závod 5 Bratislava, kládli v predĺžených zmenách vodotesný asfaltový medzerovitý betón na hrádzu zdrže Hrušov, pričom Zoltán Sarvaš mal na starosti hutnenie asfaltovej drvy po pokládke za finišérom (3. 7. 1986).

Úlohou 60-členného kolektívu n.p. Váhostav Žilina bolo pokryť plochu 17 kilometrov dlhého prívodného kanála Sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros siedmimi miliónmi štvorcových metrov hydroizolačnej plastickej fólie (25. 7. 1986). Toto neobvyklé technické opatrenie zamedzilo priesaky dunajskej vody z objektu, ktorý vzhľadom na polohu na úrovni terénu a štrkopieskový základ nie je inak schopný udržať veľké množstvo prúdiacej vody.

Pracovníci Hydrostavu OZ Komárno betónovali konštrukcie pravého vtokového krídla vodnej elektrárne. Montáž šiesteho vysokokapacitného žeriava Potain a systém pásovej dopravy betónovej zmesi dokončovali v týchto dňoch pracovníci Hydrostavu v stavebnej jame vodného stupňa v Gabčíkove (26. 5. 1986). Znamenalo to, že stavba bola konečne vybavená potrebnou technikou na plné rozvinutie betonárskych prác, ktoré tu v tomto roku predstavovali úctyhodný objem - vyše 390 tisíc kubických metrov. Pri návrhu a výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros stál Július Binder. Od roku 1986 bol členom spoločnej operatívnej skupiny.

Pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros bolo potrebné do roku 1984 odlesniť na úseku medzi Hrušovom a Palkovičovom približne tritisíc hektárov porastu. Pracovníci Lesnej správy Šamorín odlesnili už osemsto hektárov, s plánom odlesniť ďalších 115 hektárov.

Odstúpenie Maďarska a Variant C

Situácia sa dramaticky zmenila v roku 1989, kedy Maďarsko jednostranne zastavilo práce na projekte. Maďarská vláda pozastavila stavebné práce, pričom v tom čase bolo už 85 až 90 percent prác na československej, resp. slovenskej strane ukončených. Tento krok bol motivovaný rastúcimi obavami o životné prostredie a ekonomickou neudržateľnosťou projektu, ako aj silným odporom domácej verejnosti a environmentálnych organizácií, ako bol napríklad Duna Kör.

Na slovenskej strane však boli stavebné objekty už vo vysokom štádiu rozpracovanosti a ich dokončenie bolo považované za nevyhnutné pre zabezpečenie protipovodňovej ochrany a energetickej bezpečnosti. Po neúspešných rokovaniach s maďarskou stranou sa československá vláda rozhodla pre alternatívne riešenie, známe ako "Variant C". Toto riešenie spočívalo v prehradení Dunaja pri Čunove (t. j. ešte na slovenskom území), čo si vyžiadalo o. i. zabezpečenie podmienok pre plavbu po medzinárodnej vodnej ceste Dunaja.

Maďarská vláda 7. mája 1992 vypovedala zmluvu z roku 1977. To slovenská i československá federálna vláda označili za právne neúčinný krok, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní. Slovensko sa tak rozhodlo pre dokončenie projektu podľa variantu C, ktorý už nerátal s účasťou Maďarska. Výstavba Variant C sa začala v novembri 1991.

Prehradenie Dunaja a Uvedenie do Prevádzky

Kľúčovým momentom bolo prehradenie prirodzeného koryta Dunaja, ktoré sa začalo 24. októbra 1992 v predpoludňajších hodinách. V kalendári sa písal dátum 24. októbra 1992. Pri Čunove pod Bratislavou začali nákladné autá zhadzovať do Dunaja kamene a betónové kvádre. Odštartovalo sa tým prehradzovanie koryta Dunaja, čím Slovensko spustilo finálnu fázu takzvaného náhradného riešenia výstavby vodného diela Gabčíkovo.

Slovensko začalo prehradzovať európsky veľtok aj napriek ostrému nesúhlasu Maďarov, ktorí tri roky predtým predčasne zastavili práce na plánovanom spoločnom projekte Gabčíkovo - Nagymaros. Udalosť sprevádzali protesty ochranárskych organizácií z Maďarska, Slovenska a okolitých krajín a tiež značný záujem médií aj zo zahraničia. Proti prehradeniu Dunaja, ako aj celkovému sprevádzkovaniu VEG na medzinárodnej pôde protestovalo Maďarsko.

Prvé kamene s hmotnosťou približne do 200 kg vysypali 24. októbra 1992 predpoludním špeciálne upravené nákladné autá do Dunaja. O 9:55 hodine sa tým začala na Vodnom diele Gabčíkovo pri obciach Hamuliakovo a Čuňovo záverečná fáza prehradzovania Dunaja. Prehradenie Dunaja betónovými kockami pokračovalo aj v noci z 24. na 25. októbra 1992. Prehradzovanie Dunaja pokračovalo 25. októbra 1992 zo súlodia ako aj bočnými násypmi. Ani po rozšírení nebude hrádza nepriepustná, pretože sa v nej vybuduje 30 metrov hlboká stena, ktorou presiakne 300 m3 vody za sekundu. Stav prehradenia Dunaja z 26. októbra 1992 o 15:00 hod bol neustále monitorovaný. Pohľad na prehradenie Dunaja pri Čunove z 29. 10. 1992 a vysýpanie štrku z 3. 11. 1992 svedčia o rozsahu prác. Pri projekte sa angažovali aj vládni predstavitelia ako Ing. Dominik Kocinger, J. Prokeš a J. Binder, ktorý bol projektant Gabčíkova a bývalý šéf podniku Vodohospodárska výstavba v čase spustenia gabčíkovského diela do prevádzky.

Železné vráta pravej plavebnej komory na VD Gabčíkovo sa otvorili prvýkrát pre osobnú loď Martin 6. novembra 1992. Dňa 6. novembra 1992 preplávala prívodným kanálom a plavebnou komorou v Gabčíkove ako prvá osobná loď Martin. Prvé nákladné lode, Fatra a Žitava, sa preplavili dňa 9. novembra 1992. Všetkých osem turbín VEG slávnostne spustili do trvalej prevádzky 17. mája 1996. Letecká snímka hydrocentrály a plavebných komôr VD Gabčíkovo bola zhotovená 28. 10. 1992.

Medzinárodný súdny spor a rozhodnutie

Rozhodnutie o realizácii Variant C viedlo k medzinárodnému sporu medzi Slovenskou republikou (ako nástupníckou krajinou Československa) a Maďarskom. Spor sa dostal pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý v roku 1997 vyniesol rozsudok potvrdzujúci platnosť Zmluvy z roku 1977. Súd zároveň vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené a uložil obom stranám viesť rokovania v dobrej vôli o naplnení pôvodných cieľov zmluvy. Aj napriek tomuto rozhodnutiu však medzinárodný spor v plnom rozsahu nebol dodnes vyriešený. V rámci usporiadania vzťahov boli uzatvorené dohody o dodržiavaní prevádzkových vodných stavov v starom koryte Dunaja a v Mošonskom ramene a o nevyhnutnom monitoringu. Nakoniec aj Medzinárodný súdny dvor v roku 1997 uznal, že pôvodná zmluva z roku 1977 stále platí a maďarská strana ju prakticky porušila pozastavením prác. Dodnes (2024) pretrváva medzinárodný spor medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorý vznikol v dôsledku rozdielnych prístupov k realizácii spoločného projektu.

Súčasná funkčnosť a význam

Sústava vodných diel Gabčíkovo je najväčším vodohospodárskym projektom na Slovensku a jedným z najvýznamnejších v Európe. Jej súčasťou je rozsiahla vodná plocha zdrže Hrušov, ktorá je chránená systémom hrádzí a priesakových kanálov. Stupeň Čunovo zabezpečuje prerozdelenie vody do Mošonského ramena a zároveň slúži na výrobu elektrickej energie vo vodnej elektrárni Čunovo. Prívodný kanál privádza vodu zo zdrže Hrušov k hlavnej Vodnej elektrárni Gabčíkovo, ktorá je srdcom celého projektu. Táto elektráreň je vybavená ôsmimi turbínami s celkovým inštalovaným výkonom 720 MW a pokrýva približne osem percent celkovej spotreby elektriny na Slovensku. Odpadový kanál odvádza vodu od stupňa Gabčíkovo späť do pôvodného koryta Dunaja.

Okrem výroby elektrickej energie plní Sústava vodných diel Gabčíkovo aj ďalšie kľúčové funkcie:

Plavebná prevádzka

• Plavebné komory umožňujú bezpečnú a nepretržitú lodnú dopravu na Dunaji, čím prispievajú k rozvoju medzinárodného obchodu a dopravy.
• Výstavba stupňa Gabčíkovo a súvisiacich objektov odstránila brodové úseky a umožnila plavbu lodí s minimálnou hĺbkou ponoru.
• Plavebné komory stupňa Gabčíkovo sú neoddeliteľnou súčasťou diela a tvoria významný dopravný uzol na Dunaji.
• Od začiatku prevádzky do konca roka 2016 bolo plavebnými komorami preplavených celkom 371 164 plavidiel, čo predstavuje 144,7 mil. ton nákladu a 7,77 mil. cestujúcich.
• Vzhľadom na nepretržitú prevádzku plavebných komôr Gabčíkovo je zabezpečená bezpečná a spoľahlivá plavba na slovenskom úseku rieky Dunaj.
• Dunaj nie je len nosnou tepnou multimodálneho TEN-T koridoru Rýn - Dunaj. Ako vodná cesta medzinárodného významu E80 musí spĺňať záväzné plavebné parametre potrebné pre celoročné využitie vodnej dopravy v súlade s Európskym dohovorom o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (AGN), ako aj Belehradským dohovorom a odporúčaniami Dunajskej komisie. Strategickým cieľom projektu preto bolo zvýšenie výkonnosti, spoľahlivosti a tým konkurencieschopnosti vodnej cesty Dunaj, ktorá je súčasťou transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

Protipovodňová ochrana

• Dielo zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane územia pred povodňami, najmä v úseku od Sapu po Štúrovo a na priľahlých tokoch Váhu a Hrona.
• Jeho efektivita sa naplno preukázala počas storočnej vody v roku 2013, kedy boli mimoriadne stavy hladiny Dunaja úspešne riadené bez väčších škôd.
• Zabezpečenie protipovodňovej ochrany na územiach Slovenskej republiky a Maďarskej republiky je jedným z hlavných úžitkov vodného diela Gabčíkovo.
• Tento účel sa plne preukázal pri veľkých povodniach v rokoch 2002 a 2013.
• Podľa Ministerstva životného prostredia SR sa v priebehu 25-tich rokov prevádzkovania vodného diela Gabčíkovo potvrdili jeho kvality, najmä zvýšenie protipovodňovej bezpečnosti hlavného mesta Bratislava a priľahlých území.

Výroba elektrickej energie

• V elektrizačnej sústave Slovenska má vodná elektráreň Gabčíkovo svoje jedinečné postavenie.
• To spočíva predovšetkým v skutočnosti, že má najväčšiu výrobu elektrickej energie medzi vodnými elektrárňami.
• Navyše sa táto energia získava z obnoviteľného zdroja.
• Špecifikum vodnej elektrárne Gabčíkovo spočíva aj v skutočnosti, že bola vybudovaná ako regulačná vodná elektráreň.
• Jej hydroagregáty sú na to technicky prispôsobené, pôvodne mali pracovať do špičiek diagramu denného zaťaženia elektrizačnej sústavy.
• V dôsledku nevybudovania stupňa Nagymaros ale vodná elektráreň Gabčíkovo pracuje v priebežnom režime, a to v závislosti od aktuálnych prietokových pomerov v Dunaji.
• V praxi to znamená, že sa naraz nevyužívajú všetky hydroagregáty a už vôbec sa nedá využiť ich veľký inštalovaný výkonový rozsah.
• Výroba elektrickej energie a jej následný predaj tvorí podstatnú časť príjmov, ktoré vytvára prevádzka celého Vodného diela Gabčíkovo.
• Pri priebežnej prevádzke ale vodná elektráreň Gabčíkovo produkuje len tzv. bázovú energiu. Táto sa na trhu s elektrickou energiou predáva za značne nižšie ceny, než ako energia regulačná (podporné služby).
• Preto je približne od roku 2000 snahou prevádzkovateľov vodnej elektrárne Gabčíkovo - napred Slovenské elektrárne, a. s., od roku 2015 Vodohospodárska výstavba, š. p. - využívať aj reguláciu.
• Prevádzka vodnej elektrárne Gabčíkovo je tak síce naďalej priebežná, ale s určitými výkonovými zmenami, nárastom alebo úbytkom výkonu.

Ekologická funkcia a rekreácia

• Podľa odborníkov vytvorilo vodné dielo aj unikátne podmienky pre vznik a udržanie vzácnych biotopov v okolí starého koryta Dunaja, ktoré by bez zmien prirodzeného prúdenia rieky dnes neexistovali.
• Areál vodných športov Divoká voda pri Čunove sa stal centrom pre rozvoj vodných športov a vychoval mnohých olympijských víťazov.
• Ekológovia by mali dnes odvolať všetky svoje horory, ktoré hlásali o skončení života v slovenskej delte Dunaja na Žitnom ostrove.
• Filmy o bujnej faune, flóre, ktorá už netrpí viacnásobnými ročnými záplavami a vyhubením života až po chrobákov v celom povodí, rozmnožení srnčej a jelenej zveri aj bobrov, množstva prilietajúcich a aj zimujúcich vtákov, sú podklady pre doktorandské práce a objavy.
• Vďaka Variant C mohlo napríklad vzniknúť prostredie pre múzeum Danubiana.

Porovnanie pôvodných plánov Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros s realizovaným projektom Gabčíkovo (Variant C) sumarizuje nasledujúca tabuľka:

Mýty a Fakty o Vodnom diele Gabčíkovo

Napriek tridsiatim rokom prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros stále pretrváva u časti verejnosti neznalosť, ktorá vedie k šíreniu rôznych mýtov. Vodohospodárska výstavba, a. s., ktorá prevádzkuje vodné dielo, sa snaží tieto mýty vyvracať a prezentovať fakty.

FAKT č. 1: Vodné dielo Gabčíkovo nie je čierna stavba.

Pojem "čierna stavba" sa vzťahuje na stavby postavené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Žiadny stavebný objekt SVD Gabčíkovo-Nagymaros, vrátane Vodnej elektrárne Gabčíkovo, nespĺňa tieto kritériá. Energetická aj stavebná časť elektrárne majú platné stavebné povolenia vydané v auguste 1984 a januári 1987. Všetky objekty súvislosti s dielom prešli riadnym kolaudačným konaním a majú právoplatné rozhodnutia o trvalom užívaní stavby.

FAKT č. 2: Vodné dielo neslúži len na výrobu elektriny.

Ako už bolo spomenuté, sústava má multifunkčný charakter. Jej prínos spočíva v zabezpečení lodnej dopravy, protipovodňovej ochrane, produkcii elektriny a tiež v podpore ekologických funkcií a rekreačných aktivít.

FAKT č. 3: Československo nezmenilo plán výstavby svojvoľne.

Rozhodnutie o alternatívnom riešení (Variant C) bolo reakciou na jednostranné zastavenie prác zo strany Maďarska a bolo prijaté po neúspešných rokovaniach s cieľom minimalizovať škody a zabezpečiť funkčnosť už investovaných prostriedkov. Medzinárodný súdny dvor v Haagu potvrdil porušenie zmluvy zo strany Maďarska.

FAKT č. 4: Prehradenie Dunaja nespôsobilo vyplavenie toxických látok.

Štúdie nepreukázali príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vodného diela a prenikaním toxických látok do prírody zo starých environmentálnych záťaží. Vodohospodárska výstavba nie je pôvodcom týchto záťaží. Pravidelné monitorovanie vplyvu sústavy na životné prostredie potvrdzuje, že pozitívne vplyvy jednoznačne prevládajú. Vďaka Variant C mohlo napríklad vzniknúť prostredie pre múzeum Danubiana.

FAKT č. 5: Vodohospodárska výstavba nezamlčiava negatívne vplyvy Gabčíkova.

Spoločnosť pravidelne informuje o prevádzke diela, organizuje konferencie a spolupracuje s environmentálnymi organizáciami pri identifikácii a odstraňovaní prípadných negatívnych vplyvov na životné prostredie. Všetky aktivity sú financované z vlastných zdrojov alebo z úverov, nie zo štátneho rozpočtu.

Modernizácia a Budúcnosť

Prevádzka Vodnej elektrárne Gabčíkovo prešla v rámci privatizácie Slovenských elektrární pod správu štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, š. p. V decembri 2023 bola po rozsiahlej modernizácii spustená ľavá plavebná komora, čo predstavuje významný krok k zabezpečeniu jej dlhodobej prevádzkyschopnosti a efektivity. Celkové náklady na Vodné dielo Gabčíkovo, vrátane súvisiacich infraštruktúrnych investícií, presiahli v roku 2012 sumu 1,3 miliardy eur. Počas rokov prevádzky bolo nutné investovať milióny eur do opráv plavebných komôr a odstránenia porúch na dilatačných škárach. V roku 2025 si pripomíname 33 rokov úspešnej a bezpečnej prevádzky Vodného diela Gabčíkovo.

Hlavnou požiadavkou druhej etapy projektu, ktorý sa realizoval v roku 2020, bola inovácia a modernizácia pravej plavebnej komory pre zvýšenie bezpečnosti a intenzity vodnej dopravy na vodnom diele Gabčíkovo. Súčasťou tejto etapy bola komplexná inovácia a modernizácia technologického vybavenia plavebnej komory, súvisiacich súčastí technologického vybavenia a stavebných častí. Zároveň aj modernizácia hydraulického systému plnenia a vyprázdňovania plavebných komôr.

Sanácia železobetónových povrchov plavebnej komory zahŕňala dôkladné očistenie stien komory vysokotlakým vodným lúčom. Ako hlavný materiál pre celoplošnú opravu a ochranu očistených povrchov železobetónových konštrukcií bola použitá 1-komponentná cementová vodotesná malta Sika MonoTop®-120 Seal. Pri väčších priesakoch bolo potrebné trhliny utesniť v dvoch krokoch, najskôr dočasne penou a následne trvalo injektážnou živicou. Na tomto projekte bola na dočasné zastavenie priesakov vody cez stenu plavebnej komory použitá 2-komponentná polyuretánová pena Sika® Injection 105 RC. Pre možnosť utesnenia prípadných priesakov v budúcnosti bol do pracovných škár zabudovaný systém injektovateľných hadičiek SikaFuko® VT 1. Dilatačné škáry v plavebnej komore boli kvôli väčšiemu pohybu zatesnené vysoko kvalitným systémom Sikadur Combiflex® SG-20 M 250, ktorý sa skladá z flexibilného pásu na báze TPO/FPO a 2-komponentného epoxidového lepidla Sikadur®-31 CF Normal.

Výber materiálov pre takto významné a náročné diela je vždy výzvou pre všetky zúčastnené strany. Spoločnosť Sika Slovensko sa podieľala na projekte s odbornými znalosťami, pričom boli zabudovávané hlavne produkty na opravu a ochranu betónových konštrukcií a produkty na ochranu proti vode. Sústava vodných diel Gabčíkovo tak aj naďalej zostáva kľúčovým strategickým dielom pre Slovensko, ktoré zabezpečuje energetickú bezpečnosť, ochranu pred povodňami a podporuje medzinárodnú lodnú dopravu.

tags: #rekonstrukcia #gabcikovo #nikdy