Kaštieľ v Divíne: Komplexná História, Architektúra a Súčasná Obnova Renesančnej Perly

Na otvorenie opraveného renesančného kaštieľa v Divíne v okrese Lučenec si budú musieť občania a návštevníci tejto obce ešte niekoľko mesiacov počkať. Táto fáza rekonštrukcie mala byť podľa projektu podporeného z eurofondov dokončená po dvoch rokoch realizácie v auguste.

Ako pre agentúru SITA uviedol divínsky starosta Ján Koza, dôvodom predĺženia rekonštrukcie sú pôvodne neočakávané technické problémy, najmä nutnosť odvodnenia suterénov a stabilizovanie celej stavby. V súvislosti s týmito komplikáciami prebieha dôležité administratívne konanie. „Na riadiacom orgáne pre Regionálny operačný program - ministerstve pôdohospodárstva prebieha už od novembra zmenové konanie. Máme podanú žiadosť o predĺženie lehoty dokončenia projektu do konca tohto roka i o vecné zmeny.“

Dodávateľom rekonštrukcie kaštieľa v Divíne je firma Euro-building. Celý projekt je významne podporený z externých zdrojov, čo svedčí o jeho regionálnom význame.

Finančné Parametre Projektu Rekonštrukcie

Obnovený kaštieľ chce obec využívať na kultúrno-spoločenské projekty a poznávací cestovný ruch, čím sa opäť stane dôležitým centrom regiónu.

História Kaštieľa v Divíne: Od Stredovekej Kúrie po Renesančné Sídlo

História kaštieľa siaha hlboko do minulosti. Najstaršou časťou kaštieľa je bloková obdĺžníková stavba, z ktorej sa zachovali múry čiastočne zahĺbené do prvého podlažia. Tento objekt je možné datovať do predrenesančného obdobia (14. až 15. storočie). V rámci ďalších stredovekých a neskorostredovekých úprav vznikli prístavby na východnej a západnej strane. V polovici 16. stor. stredoveká zástavba sídla zanikla a na jej mieste vzniká renesančná dvojpodlažná bloková stavba s pivnicou zahĺbenou do svahu hradného vrchu.

Kľúčovým obdobím vo vývoji kaštieľa bola renesančná prestavba. Kaštieľ v Divíne postavili v rokoch 1670 až 1671. Jeho prvým majiteľom bol zemepán Imrich III. Balassa, ktorý predtým obýval divínsky hrad. Renesančný kaštieľ v obci Divín dal pravdepodobne postaviť Imrich III. Balassa na mieste starovekej kúrie. Táto stavba získala v roku 1670 neskororenesančné opevnenie s nárožnými baštami, ktoré dal postaviť Imrich III. Balassa.

Architektúra a fortifikačná funkcia kaštieľa

Už z toho stručného opisu je zjavné, že kaštieľ v tej forme, ako ho Balassa dal postaviť, mal mať v prvom rade fortifikačnú funkciu. Opevnený kaštieľ má pravidelný, približne štvorcový pôdorys. Ústrednou stavbou je dvojkrídlová budova kaštieľa, situovaná v juhozápadnom rohu areálu. Jadrom kaštieľa je dvojkrídlová hranolová budova, opevnenie bolo postavené na štvorcovom pôdoryse a hradné múry s jedným radom štrbinových strieľní boli na nárožiach zosilnené prevýšenými bastiónmi.

Na túto budovu nadväzuje opevnenie, ktoré tvorí obvodová hradba vymedzujúca priestor nádvoria. Nárožia opevnenia spevňujú štyri nárožné bašty. V strede severného hradného múru bola brána. Okolo kaštieľa bola pravdepodobne priekopa napĺňaná vodou z neďalekého potoka s výnimkou južnej strany, kde sa priamo múry opierajú o svah hradného kopca. Vstup do areálu je v strede severnej hradby. Je vytvorený vstupnou bránou, ktorá má na východnej strane jednopodlažnú prístavbu. Komplex opevneného kaštieľa dopĺňa torzo predsunutej bašty situovanej na juhovýchodnej strane do svahu hradného vrchu.

Zemepán býval v obytnej budove, posádka a služobníctvo v bastiónoch rozdelených drevenými povalami na tri etáže. Takéto usporiadanie podčiarkovalo strategický význam sídla.

Obdobie Zichyovcov a neskoršie úpravy

Renesančný vývoj sídla uzatvára dostavba palácového západného krídla realizovaná Adamom Zichym okolo roku 1694. Od roku 1686 až do konca II. svetovej vojny vlastnil divínsky kaštieľ rod Zichyovcov. Majitelia Zichyovci urobili na kaštieli ešte aj ďalšie úpravy. Z ďalších stavebných úprav boli najvýraznejšie adaptácia obytnej budovy spojená s výmenou krovu, prestavba bášt spojená s vytvorením okien v obvodových múroch, ktoré nahradili strieľne.

Ďalšia výrazná zmena sa uskutočnila začiatkom 20. stor., keď vtedajší majitelia Zichyovci zasypali suterény západného krídla a upravili výšky podláh prvého podlažia. Súčasťou týchto úprav bola aj plošná výmena okien a ostení portálov v obytnej budove kaštieľa.

Osud Kaštieľa po Druhej Svetovej Vojne a Obdobie Chátrania

Po skončení 2. svetovej vojny sa pre kaštieľ začalo neľahké obdobie. Dňa 1. 8. 1945 bola rodina grófa Zichyho vyhostená z Divína. Grófsky veľkostatok bol po odchode Zichyovcov zoštátnený a stihol ho nemilý osud.

Pôda bola rozparcelovaná a divínska časť sa stala základom pre novoutvorené jednotné roľnícke družstvo (JRD). Po 1. auguste 1945 sídlila v kaštieli Lesná správa a nachádzali sa tu byty pre jej zamestnancov. Neskôr sa opäť kaštieľ dostáva do správy JRD.

Správa kaštieľa premenila dvor kaštieľa na skladisko umelých hnojív a iného materiálu, obytné priestory na liaheň kurčiat a obilné sklady. Pretože užívatelia sa o kaštieľ nestarali, tak rýchlo začal chátrať. Vzhľadom na zlý stav sa podnájomníci vysťahovali. V priebehu 2. polovice 20. stor. boli v kaštieli realizované len menšie úpravy a stavba postupne pustla. V roku 1970 na tejto národnej kultúrnej pamiatke opravili strechy.

Napriek zhoršujúcemu sa stavu existovali snahy o jeho záchranu. V rokoch 1969 a 1989 boli vypracované rôzne projekty pre rekonštrukciu kaštieľa, ale ani jeden z nich sa nerealizoval.

Moderná Obnova a Súčasné Využitie Kaštieľa

Zlom nastal na začiatku 90. rokov, keď sa kaštieľ dostal pod správu miestnej samosprávy. Od roku 1992 je v správe obce Divín. Veľká etapa obnovy sa uskutočnila v rokoch 2010 - 2014, kedy prebehla jeho rekonštrukcia, ktorá mu vrátila život a umožnila nové využitie. Od roku 1992 je kaštieľ v správe obce Divín a v rokoch 2010 - 2014 prebehla jeho rekonštrukcia.

Dnesje v priestoroch Zichyho kaštieľa zriadené Múzeum histórie obce Divín, kaviareň, informačná kancelária a nádvorie kaštieľa sa využíva na organizovanie rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí, čím sa opäť stáva živým centrom komunitného života.

tags: #kastiel #divin #rekonstrukcia