Rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný v októbri a novembri 2024 odhalil vysoký výskyt osamelosti a sociálnej izolácie v dospelej populácii. Osamelosť a sociálna izolácia sú globálnym spoločenským problémom, ktorý je už roky v centre pozornosti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej komisie a ďalších odborných inštitúcií. WHO označila osamelosť za významný determinant zdravia a v roku 2023 zriadila Komisiu pre sociálne prepojenie. Na Slovensku sa tejto téme venuje projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci projektu bol v spolupráci s agentúrou FOCUS realizovaný reprezentatívny epidemiologický výskum na vzorke 3 006 dospelých z celého Slovenska. Cieľom bolo zmapovať výskyt a dôsledky tohto fenoménu.
Nedávny kvantitatívny výskum osamelosti a sociálnej izolácie ukázal, že 25,3 % populácie na Slovensku pociťuje osamelosť a až 5,2 % ľudí sa cíti extrémne osamelo. Ako najrizikovejšia sa ukázala skupina starších ľudí nad 65 rokov. Osamelosťou sú výrazne ohrození aj nezamestnaní, chronicky chorí či ľudia žijúci sami. „Osamelosť nie je len individuálny problém, ale aj celospoločenská výzva, ktorú potrebujeme komplexne riešiť.“ Každý štvrtý dospelý pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov, čiže je sociálne izolovaný.
„Extrémnu izolovanosť alebo osamelosť pritom pociťuje približne 5 % ľudí. To znamená, že takmer neustále prežívajú pocity osamelosti, izolácie a zároveň majú často aj dojem, že sú odmietaní alebo ignorovaní,“ uviedol doc. Michal Hajdúk, vedúci projektu DISCONNECT z Katedry psychológie FiF UK.
Osamelosť a sociálna izolácia najviac postihujú starších ľudí
Výsledky epidemiologickej štúdie priniesli dôležité údaje o výskyte osamelosti a sociálnej izolácie na Slovensku. Každý štvrtý dospelý pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov, čiže je sociálne izolovaný. Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov, čo zodpovedá aj výsledkom podobných výskumov v zahraničí. Potvrdilo sa tiež, že osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia vo veku 65+ rokov. „Naopak, mladí ľudia nepociťujú osamelosť a sociálnu izoláciu v takej miere ako ostatné vekové skupiny. Kým takmer 38 % starších ľudí nad 65 rokov sa cíti osamelo, v skupine 18 až 24 rokov je to necelých 18 %. Napriek tomu sa pocity osamelosti u mladých vyskytujú aj napriek množstvu sociálnych kontaktov, čo môže súvisieť s ich odlišnými očakávania od vzťahov, ale aj s nízkou kvalitou a krehkosťou ich vzťahov,“ vysvetlil doc. Roman Džambazovič, vedúci Katedry sociológie FiF UK, ktorý sa na výskume podieľa.
Viacnásobne viac starších ľudí nad 65 rokov v porovnaní s mladými pociťuje osamelosť a sociálnu izoláciu. „Môžeme povedať, že tu máme novú sociálnu pandémiu, pandémiu osamelosti,“ uviedol docent Roman Džambazovič, vedúci Katedry sociológie FiF UK, ktorý sa na výskume podieľa. Ako uviedol na tlačovej konferencii pri predstavovaní výsledkov prieskumu, príčin je viacero. „Prvou sú demografické zmeny v spoločnosti, starnutie populácie. V iných vekových kategóriách je to tzv. singlovstvo, život bez partnera. Ďalšou z príčin je rozmach digitálnych technológií a s tým súvisiace zmeny v pracovnom živote, rozmach práce z domu alebo telepráce.“
Nedávno sme publikovali prvé výsledky epidemiologického výskumu osamelosti. Výsledky epidemiologickej štúdie nám priniesli dôležité údaje o výskyte osamelosti a sociálnej izolácie na Slovensku. Zistili sme, že 25,3 % populácie pociťuje osamelosť a skoro jedna pätina Slovákov (19,1 %). To znamená, že každý štvrtý dospelý sa cíti osamelo z dôvodu nedostatočnej kvality alebo počtu sociálnych vzťahov. Skoro každý piaty človek je sociálne izolovaný. Osamelosť a sociálna izolácia sa teda týkajú nezanedbateľnej časti dospelej populácie Slovenska. Ide o prvý z dvojice kvantitatívnych reprezentatívnych výskumov, ktorý realizovala Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v rámci projektu DISCONNECT. Uskutočnil sa koncom minulého roka dotazníkovým dopytovaním, ktoré zabezpečila agentúra FOCUS na vzorke 3606 dospelých z celého Slovenska. Druhý výskum sa bude realizovať s ročným odstupom. Našou snahou je získať odpovede minimálne od 70 % opýtaných z prvého výskumu, čím ho posúva ešte do ďalšej úrovne. Jej longitudinálny a panelový charakter nám umožní zachytiť dynamické trendy v populácii.
Už naše prvé analýzy ukazujú, že osamelí a sociálne izolovaní udávajú častejšie depresívne a úzkostné stavy, horšie subjektívne vnímajú svoj zdravotný stav, vo všeobecnosti častejšie navštevujú lekára, majú sedavejší spôsob života a v porovnaní s rovesníkmi sú menej fyzicky aktívni. Udávajú horší spánok a častejšie pociťujú aj ďalšie somatické symptómy, akými sú napríklad bolesti, zažívacie ťažkosti a podobne.
„Sociálna izolácia a osamelosť sú zjavné pre našu neskoro modernú spoločnosť, v ktorej žijeme. Sú akoby súčasťou súčasných spoločností, aj preto ju mnohí nazývajú novou sociálnou pandémiou a 21. storočia.“
Kľúčové faktory osamelosti a sociálnej izolácie
Zistenia výskumu možno do veľkej miery vysvetliť aj aktuálnymi demografickými trendmi, ako sú globálne starnutie populácie či rastúci počet ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach. „Zaujímavým zistením je, že osamelosť a sociálnu izoláciu pociťujú najmä ľudia s nižším vzdelaním, môžu za tým však stáť aj iné socioekonomické a zdravotné faktory, ktoré s tým súvisia,“ podotkol Džambazovič.
Výskum potvrdil, že medzi kľúčové rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patria sociálno-ekonomické problémy, ako sú chudoba, sociálne vylúčenie ale aj rodinné okolnosti - rozvod, vdovstvo alebo život osamote. Významným faktorom je taktiež aj aktuálna pracovná situácia. „Ukazuje sa, že ľudia, ktorí sú dlhodobo mimo pracovného trhu, sú výrazne viac ohrození osamelosťou a sociálnou izoláciou. Ide o dlhodobo nezamestnaných, chronicky chorých, invalidných dôchodcov, ale aj rodičov na rodičovskej dovolenke či ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach. Do veľkej miery sa problém týka aj rodičov, ktorí sami vychovávajú deti,“ dodal Džambazovič.
„S mierou pociťovanej osamelosti súvisí aj miesto bydliska. Až 30,4 % ľudí žijúcich vo veľkých mestách nad 100-tisíc obyvateľov sa cíti osamelo.“
V prieskume sme sa pýtali ľudí, či zažili nejaký spôsob diskriminácie. Ukázalo sa, že vysokú mieru osamelosti a sociálnej izolácie pociťuje aj 50 % ľudí s inou sexuálnou orientáciou než heterosexuálnou. Ukazuje sa, že sociálna izolácia a osamelosť idú naprieč geografickým priestorom a sociálnymi kategóriami.
Dopady na zdravie a spoločnosť
Osamelosť a sociálna izolácia úzko súvisia s vyšším rizikom výskytu symptómov depresie, úzkosti a iných psychických ťažkostí. Okrem toho sa spájajú s rizikovým správaním, ako je nadmerná konzumácia alkoholu či nadmerné používanie sociálnych sietí. „Sociálne siete sa v mnohých prípadoch nejavia ako príčina sociálnej izolácie, ale skôr ako náhrada nedostatočnej kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov, keďže súvisia viac s osamelosťou,“ vysvetlil Hajdúk.
Osamelí ľudia navyše častejšie trpia somatickými ťažkosťami, ako sú bolesti hlavy, chrbtice či zažívacie problémy. Pri komplexných štatistických modeloch sa ukázalo, že pocity osamelosti predikujú výskyt chronických ochorení aj po zohľadnení relevantných demografických a psychologických premenných. „Chronické pocity osamelosti môžu mať podobný dopad na zdravie ako dlhodobé fajčenie alebo obezita.“
Odborníci upozorňujú, že nedostatok sociálnych kontaktov môže mať závažné zdravotné dôsledky. Z najnovších výskumov vyplýva, že absencia sociálneho spojenia zvyšuje riziko predčasného úmrtia rovnako ako fajčenie 15 cigariet denne. „Osamelosť a sociálna izolácia zvyšujú riziko predčasného úmrtia o 26 %,“ hovorí Dr. Vivek Murthy pre The Guardian.
Sociálna izolácia a osamelosť môžu výrazne skrátiť život človeka, a to až o 15 rokov. Štúdia na Kalifornskej univerzite v San Franciscu ukázala, že osamelosť môže viesť k zhoršeniu schopnosti vykonávať každodenné činnosti. Až 59 % osamelých ľudí má problémy s bežnými činnosťami, ako je chôdza po schodoch alebo dlhšie prechádzky. Osamelosť a sociálna izolácia negatívne ovplyvňujú aj zdravie mozgu, znižujú kognitívne funkcie a zvyšujú riziko demencie o 50 %, vrátane Alzheimerovej choroby. Tento vplyv na mozog môže mať dlhodobé následky pre mentálne zdravie a nezávislosť jednotlivca.
Emocionálne dôsledky osamelosti a straty spojenia s komunitou sú rovnako závažné. Chronická osamelosť vedie k pocitom emocionálnej bolesti, ktorá môže byť rovnako devastujúca ako fyzické zdravotné problémy.
Osamelí a sociálne izolovaní ľudia vo vysokej miere nedôverujú druhým ľuďom a tiež inštitúciám, majú pocit straty kontroly a slobodného rozhodovania nad vlastným životom, sú náchylnejší uveriť v konšpiračné teórie. Vysoká miera inštitucionálnej nedôvery môže na jednej strane znižovať mieru politickej participácie, ktorej prejavom je napríklad neúčasť vo voľbách. Osamelí a sociálne izolovaní neveria, že osud majú vo svojich rukách a sú fatalistickejší, pretože stratili pocit kontroly slobodného rozhodovania nad svojím životom. Ak by som to mal ešte raz zhrnúť, menej sa občiansky angažujú a zapájajú do komunitného života.
Osamelosť - tichý boj, ktorý všetci cítime
Rozlišujme samotu od osamelosti
„Aké je to cítiť sa osamelo?” pýta sa britská spisovateľka Olivia Laing vo svojej knihe Mesto osamelosti. „Je to ako byť hladný: ako byť hladný, zatiaľ čo sa všetci naokolo pripravujú na bohatú hostinu. Je to zahanbujúci a znepokojujúci pocit, ktorý z človeka postupne začne vyžarovať aj navonok,” odpovedá Laing.
„Samota je fyzická izolácia od druhých ľudí. Ide o samotu v priestore, ktorú si obyčajne môžeme dobrovoľne vybrať,” vysvetľuje PhDr. Beáta Žitniaková Gurgová z Katedry psychológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. „Samota však nepodmieňuje osamelosť: môžeme byť obklopení druhými ľuďmi, ale cítiť sa pritom osamelo,” dopĺňa Žitniaková Gurgová, ktorá skúmala samotu a osamelosť ako psychologické fenomény v práci publikovanej v roku 2013. Samota je objektívny stav, pričom osamelosť je subjektívne prežívanie samoty. „Problém je, že u ľudí, ktorí sa ocitnú sami, sa môže časom rozvíjať osamelosť - a to hlavne, ak je samota dlhodobá,” dodáva.
Ako bojovať s osamelosťou a využiť samotu
Aby sa samota zbavila svojho zlého mena, je kľúčové naučiť sa ju vnímať ako príležitosť venovať sa sebe, a nie ako obmedzenie. Prirodzene, pozerať sa na čas osamote z pozitívnej perspektívy je jednoduchšie, keď si moment vyberieme alebo naplánujeme. Nie, keď nám je nanútený. „V súčasnej situácii je spoločenská izolácia náhly stav, ktorý je nám nariadený autoritami. Ide o stratu kontroly a o to je ten stres zo samoty väčší,” domnieva sa Pomothy.
Ako využiť samotu a izoláciu čo najlepšie?
- Odstráňte podnety: Je potrebné zredukovať či úplne odstrániť vonkajšie podnety: sociálne siete, telefonáty, notifikácie ohľadom správ zo sveta a podobne. „V súčasnej dobe sú ľudia prepodnetovaní. Je potrebné nájsť činnosť, ktorú robíme radi, ale bez rušivých elementov,” radí Žitniaková Gurgová.
- V osobnom živote: buďte sami a vnímajte svoje telo: Je dôležité jednoducho byť sám a vnímať svoje pocity, svoje telo. Premyslieť si, čo sa mi páči alebo nepáči. Večer si spraviť audit dňa, čo sa mi podarilo, s čím nie som spokojný - napríklad formou denníka.
- Nájdite si rituály a maličkosti, ktoré vám prinášajú radosť: Môže ísť o pitie kávy, opaľovanie sa na balkóne, cvičenie alebo praktizovanie mindfulness (všímavosti) pomocou meditácie.
- Buďte svojím vlastným koučom: „Myslím, že vedieť dobre využiť izoláciu je o schopnosti sebamanažovania a sebaregulácie. Je potrebné nastaviť si denný program tak, aby sa pocity osamelosti nemali šancu hlásiť,” hovorí Žitniaková Gurgová.
- Regulujte čas strávený na internete: Podľa Pomothy „by sme si v tom mali urobiť poriadok tak, ako keď ideme na diétu a vyradíme uhľohydráty.”
- V pracovnej sfére: nezaplňte si kalendár videohovormi: „Samota je kľúčová (a podcenená) ingrediencia kreativity,” vyjadrila sa americká autorka Susan Cain, autorka bestselleru Ticho. „Je dôležité dodržať tie rutinné stretnutia, ktoré sme doteraz mali, ale tiež mať dostatok času nato, aby sa nám uvoľnil priestor na vymýšľanie nových vecí. Samota je jednoznačne príležitosť nato.“
„Podľa literatúry a výskumov má osamelosť výrazné a silné negatívne vplyvy na zdravie. Rovnako ako sa pýtame starších dospelých: Fajčíte? Alebo meriate si hladinu cukru v krvi? Mali by sme sa pýtať aj na úroveň osamelosti a ponúkať riešenia.“
Jedným z účinných prístupov je koncept „Kruh priateľov“, trojmesačný program zameraný na podporu sociálnych interakcií a budovanie priateľských vzťahov medzi účastníkmi.