Odpadové potrubie a udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou

Na zmenšovaní negatívnych dopadov zmeny klímy sa môžu podieľať všetky mestá a obce tým, že budú udržateľne hospodáriť so zrážkovou vodou. Voda je život - v čase klimatických zmien sa však tento zdroj stáva čoraz vzácnejším. Dlhšie obdobia sucha sa striedajú s prívalovými dažďami a ceny pitnej vody neustále rastú.

Za odvod dažďovej vody, takzvané stočné, platíme všetci. Bez ohľadu na to, či ju využívame, alebo nie. Na Slovensku je využitie dažďovej vody zatiaľ však viac otázka ekologického vnímania ako ekonomická záležitosť. „Ceny vody sú u nás zatiaľ regulované. To znamená, že ľudia platia za odvod vody zo spevnených plôch nejaké peniaze. Ešte stále sú tie peniaze však veľmi malé na to, aby začali rozmýšľať, ako túto vodu využiť,“ povedala Martina Paulíková, programová manažérka súťaže PRE VODU v Nadácii Ekopolis.

Kým pri rodinných domoch a bytoch sa suma pohybuje v desiatkach eur, samosprávy a veľké spoločnosti platia za jej odvod niekoľkonásobne viac. Vtedy začína byť využitie zrážkovej vody o čosi zaujímavejšie. Podľa slov Paulíkovej by mesto Zvolen malo za spevnené plochy - chodníky, cesty, strechy - platiť 150-tisíc eur ročne. Aj napriek faktu, že Slovensko nemá o pitnú vodu zatiaľ núdzu, využívanie tejto alternatívy je pre mestá namieste. Klimatické zmeny túto samozrejmosť pomaly menia.

Význam a benefity udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou

Využívanie zrážkovej vody má teda viacero výhod. Jej zadržiavanie pozitívne ovplyvňuje miestnu mikroklímu, podporuje malý vodný cyklus a pomáha aj v boji proti suchu. Okrem environmentálnych benefitov šetrí náklady na vodné a stočné. Zachytávanie a využívanie zrážkovej vody v obciach a mestách má niekoľko benefitov. Znižuje spotrebu vody z verejných vodovodov, ovplyvňuje pozitívne miestnu mikroklímu, či pomáha v boji proti suchu.

Hospodárenie s vodnými zdrojmi sa stáva nepochybne jednou z naliehavých otázok tohto tisícročia. Veľký význam má z hľadiska budúcnosti akékoľvek zvyšovanie efektívnosti využitia pitnej vody pre potreby človeka a znižovanie jej potrieb na iné účely. Dôvodom je očakávaný pokles zásob pitnej vody v budúcnosti, ktorý bude sprevádzať zvyšujúca sa potreba pitnej vody vzhľadom na neustály nárast populácie.

Zberom dažďovej vody nielenže znižujete svoju ekologickú stopu, ale pri silných dažďoch tiež odľahčujete kanalizáciu. Podľa grafu rozbor priemernej potreby 150 litrov pitnej vody na osobu a deň ukazuje, že asi 60 % tejto potreby sa dá nahradiť vodou zo zrážok. Dôležitá je najmä náhrada pitnej vody na splachovanie toaliet, čo predstavuje takmer 1/3 celkovej priemernej potreby vody. Okrem zníženia potreby vody z vodovodu znižuje domáce využitie zrážkovej vody aj odtok zrážkovej vody do kanalizácie a uličných vpustov, čím sa redukuje zaťaženie kanalizácie.

Benefity udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou

• Znižuje spotrebu pitnej vody z verejných vodovodov.
• Šetrí náklady na vodné a stočné.
• Odľahčuje kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd.
• Pozitívne ovplyvňuje miestnu mikroklímu.
• Podporuje malý vodný cyklus a bojuje proti suchu.
• Znižuje ekologickú stopu.
• Má edukačný rozmer (najmä v školských areáloch).

Výzvy a problémy súčasných odvodňovacích systémov

Na Slovensku máme spoločnú, jednotnú kanalizáciu pre vodu dažďovú a pre takzvanú čiernu, splaškovú vodu. Pri väčších dažďoch sa stáva, že kanalizácia jednoducho nestíha. Je projektovaná pre určitý počet obyvateľov a určité množstvá vody. „Pri prívalových dažďoch sa stáva, že voda zahltí kanalizáciu a môže vyplaviť čističku. Vyplaví z nej baktérie, ktoré rozkladajú znečistenie a tým pádom sa stáva nefunkčnou,“ informovala Paulíková.

Preto sa v mestách využívajú takzvané odľahčovacie komory. Ide o nádrže, ktoré vodu vypúšťajú priamo do rieky, avšak aj so všetkými splaškami, napríklad toaletným papierom. Tento scenár taktiež nie je ideálny a práve preto sa pristupuje k využitiu zrážkových vôd.

Silnejšie búrky a prívalové dažde dávajú zabrať každej stavbe. Pri novostavbách aj starších domoch je odvod dažďovej vody jedným z najpodceňovanejších rizík. Správne navrhnuté kanalizačné žľaby a nadväzujúci systém potrubí dokážu bezpečne odviesť zrážkovú vodu mimo citlivých konštrukcií. Ako zistíte, že je systém urobený zle? Počkajte si na prvú silnejšiu búrku. Voda postupne preniká do podložia pri základoch, a to vedie k ich oslabeniu a vzniku trhlín v murive. Vlhkosť patrí medzi najčastejšie príčiny porúch konštrukcií spodnej stavby. Narušuje izolácie, podmýva terén a urýchľuje degradáciu materiálov. Stretávame sa aj s tým, že nesprávne riešené kanalizačné vpuste alebo úplná absencia povrchového odvodnenia vedú k tomu, že sa dažďová voda nekontrolovane rozlieva po pozemku.

Najčastejším problémom, pri upchatej kanalizačnej sústave potrubí, sú priľahlé rastliny a stromy, ktoré svojim koreňovým systémom prerastajú cez štrbiny a praskliny do potrubia. Na koreňoch sa zachytáva obsah kanalizácie, ako je mydlo, tuk, papier a iné zložky, ktoré po čase môžu kanalizáciu upchať. Ak dôjde k upchatia kanalizačného potrubia, môžu v domácnosti nastať vysoké škody na majetku, najmä počas silných búrok a prívalových dažďov. Upchatá kanalizácia môže spôsobiť spätné vydutie hladiny odpadových vôd, ktoré môžu vystúpiť cez odpadové odtoky a toalety.

Právne aspekty a legislatíva zrážkovej vody

Vody z povrchového odtoku sú vody z atmosférických zrážok („zrážková voda“) a považujú sa za odpadové vody, pokiaľ sú odvádzané verejnou kanalizáciou. Ak zrážková voda nevsiakne do zeme, ale zo spevnených plôch nehnuteľnosti (strechy, betónové a asfaltové povrchy) je odvedená do verejnej kanalizácie (keď aj voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpuste) je vlastník nehnuteľnosti povinný za ňu platiť stočné v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, v znení neskorších predpisov.

Ak niekto odvádza takéto odpadové vody alebo vypúšťa vody z povrchového odtoku do splaškovej kanalizácie vybudovanej výlučne na odvádzanie splaškovej odpadovej vody, dopúšťa sa neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle § 25 ods. 3 písm. a) alebo písm. g) zákona č. 442/2002 Z. z. Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má potom v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. právo na náhradu spôsobenej škody.

Zrážková voda sa považuje za odpadovú vodu. Pokiaľ je vypúšťaná do kanalizácie, musí byť v zmluve na odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou uvedený výpočet množstva zrážkových vôd. Spôsob výpočtu množstva odvádzaných zrážkových vôd do VK stanovuje vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z. Plochami pre účel výpočtu zrážkových vôd sa rozumejú strechy, spevnené plochy, plochy s vegetáciou a pod. Údaje o zastavaných a spevnených plochách sa čerpajú z listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, vynásobia sa súčiniteľom odtoku podľa povrchu plôch, čím sa vypočítajú tzv. redukované plochy.

Problematika zrážkových vôd z povrchového odtoku v SR nebola zatiaľ komplexne riešená, ale už bola snaha zakomponovať túto problematiku do platnej legislatívy. V roku 2001 vypracovalo Ministerstvo Životného Prostredia usmernenie pre postup orgánov štátnej správy pri posudzovaní a povoľovaní odpadových vôd z odľahčovacích objektov jednotnej a polodelenej sústavy z povrchového odtoku dažďových sietí delenej stokovej sústavy v čase prívalových dažďov.

Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku možno povoliť iba vtedy, ak sú zbavené plávajúcich látok a usaditeľných látok. Pod pojmom "plávajúce látky" sa rozumieme "nerozpustné látky plávajúce na hladine vody" (definícia podľa STN EN 1085, čl. 3190), teda aj látky, spôsobujúce tzv. "estetické znečistenie" - rôzne väčšie tuhé látky, transportované stokovou sieťou, ktoré pôsobia nevzhľadne, znečisťujú brehy povrchových vôd a tým obmedzujú alebo zhoršujú rekreačnú a urbanistickú funkciu vodného toku. Pod pojmom "usaditeľné látky" sa rozumieme "hmotnostnú koncentráciu alebo objemu nerozpustných látok, ktoré sa usadili za presne stanovených podmienok" (definícia podľa STN EN 1085, čl. 3180).

Cieľom ustanovení týchto odsekov je dosiahnuť zníženie prítoku vôd z povrchového odtoku do stokovej siete. Preto je žiadúce, aby sa vody z povrchového odtoku, ktoré spĺňajú požiadavky podľa paragrafu 6 odstavec 2, nezaúsťovali do stokovej siete, ale aby sa podľa možností vypúšťali priamo na mieste ich vzniku do podzemných vôd, alebo využívali na technické účely ako je napr. regulované vypúšťanie vody z povrchového odtoku, ktorá sa nevyužila ako úžitková voda alebo sa nemohla likvidovať vsakovaním cez detenčnú dažďovú nádrž do stokovej siete.

Praktické riešenia a technológie pre využitie zrážkovej vody

Zberné plochy a dažďové záhrady

Plochu povodia, resp. záchytnú plochu zrážkovej vody tvorí strešná konštrukcia alebo spevnená plocha, z ktorej sa zrážková voda následne odvádza dažďovými odpadovými potrubiami do akumulačnej nádrže. Zelená strecha na škole, fontána v meste či dažďová záhrada - to je len niekoľko príkladov využitia dažďovej vody zo slovenských miest. Jednou z možností je teda zadržiavanie vody vo forme dažďovej záhrady.

Takéto projekty sa dajú dobre realizovať v školských areáloch, kde naberajú aj edukačný rozmer. Ide vlastne o zníženiny s priepustnou pôdou, drenážou a rastlinnou výsadbou na zachytávanie zrážkovej vody, ktorá priteká zo spevnených nepriepustných plôch ako sú strechy, chodníky, či ihriská. Technická akadémia v Spišskej Novej Vsi takúto záhradu na svojom pozemku už má - vodu zachytáva priamo zo strechy telocvične. Podľa projektovej správy je táto záhrada schopná zachytiť viac ako 11 m3 vody a zvyšná je odvádzaná bezpečnostným prepadom do kanalizácie.

Akumulačné nádrže a ich umiestnenie

Akumulačná nádrž je základnou zložkou celého systému využívania zrážkovej vody z povrchového odtoku. Na akumuláciu zrážkovej vody existuje viacero metód. V minulosti sa najčastejšie využívali murované nádrže s objemom 2 až 3 m3. V niektorých prípadoch boli akumulačné nádrže zostavené z betónových skruží. Pre väčšie množstvá vody sú optimálnym riešením podzemné cisterny. Umiestnenie akumulačnej nádrže zrážkovej vody pod zem sa považuje za najvýhodnejšie dispozičné riešenie.

Dôvodom je zamedzenie prístupu slnečného svetla nevyhnutného na tvorbu mikrobiologických procesov, ktoré negatívne vplývajú na senzorické vlastnosti vody. Veľkou výhodou je tiež to, že pod zemou je voda chladná a má stálu teplotu. Pri tomto umiestnení sa do značnej miery vylučuje aj prístup zvierat a hmyzu do akumulačnej nádrže. Zároveň odpadávajú priestorové nároky na umiestnenie nádrže a súčasne sa vylučuje možnosť zaplavenia v budove.

Plastové zásobníky ponúkajú rôzni výrobcovia v objemoch od 600 do 9000 l. Plastové nádrže sú vyrábané najčastejšie z polyetylénu alebo pre umiestnenie do zeme z plastu zosilneného sklennými vláknami. Výhodou týchto zásobníkov je odolnosť voči korózii, malá hmotnosť, využitie priestoru variabilným zložením - usporiadaním, voľba výšky nádrže podľa výšky priestoru, jednoduchá montáž a údržba.

Betónové zásobníky môžu byť zostavené zo skruží, alebo monolitické, zhotovené ako jeden odliatok. Ako materiál sa používa betón B45 alebo B65. Na rozdiel od plastových sú odolné veľkému vonkajšiemu tlaku, preto sa doporučujú pre stavbu pod príjazdovými cestami. Podzemný zásobník sa doporučuje hlavne pri novostavbách, kedy môže byť za priaznivú cenu vykopaná diera súčastne so stavebnou jamou. Môže byť postavená pod vjazdom alebo príjazdovou cestou, takže zostáva viditeľný iba poklop.

Vnútorné zásobníky sú naproti tomu ľahké, cenovo dostupné a umožňujú rýchlu stavbu zariadenia na dažďovú vodu bez náročných zemných prác. Sú vhodné pre dodatočnú stavbu ako aj pre novostavbu, pokiaľ je v budove k dispozícii dostatočný priestor. Celkový objem môže byť rozdelený do viac navzájom spojených plastových nádrží. Vďaka tomu môže byť zásobník rozdelený do dvoch priestorov, alebo dopravený do pivnice i cez úzke vstupné dvere. Pivničný priestor pre zásobník nemá byť teplejší ako 18 °C, aby nebolo obmedzené nebezpečie kontaminácie mikroorganizmami. Umiestnenie akumulačnej nádrže zrážkovej vody v rámci dispozície podzemného podlažia - či už v pivnici, alebo strojovni - je oproti stavbe podzemnej nádrže jednoduchšie.

V porovnaní s podzemnou nádržou sa v tomto prípade nevyžadujú výkopové práce pre nádrže a vedenia potrubí. Aj obsluha tejto nádrže je jednoduchšia vzhľadom na jednoduchý a ľahký prístup. K nevýhodám patria priestorové nároky v rámci dispozície podlažia či reálna možnosť zaplavenia podzemného podlažia. Nadzemná nádrž sa umiestňuje zvyčajne v tesnej blízkosti budovy, ktorá sa bude zásobovať zrážkovou vodou. Výhodou pri tomto type nádrže je jej ľahká obsluha, dostupnosť, monitorovanie a údržba. Nevýhodou sú priestorové nároky dané najmä požadovanou veľkosťou, resp. objemom nádrže.

Filtrácia a riadenie prítoku

Voda stekajúca z povodia strechy obsahuje nečistoty rozličného pôvodu, či už ide o rastlinné alebo biologické znečistenie alebo znečistenie z ovzdušia. Od účelu použitia zrážkovej vody závisí, do akej miery by sa mala voda filtrovať alebo dezinfikovať. Prvotnú filtráciu zabezpečuje sito nasadené na odkvapové žľaby, ktoré zachytáva najmä hrubé nečistoty. Spodná časť dažďového odpadového potrubia je dobrým miestom na vstavanie filtra. Dažďové zberače sú integrované priamo do odpadovej rúry a automaticky odvádzajú časť dažďovej vody do vašich zásobníkov.

Filtrovanie od začiatku: Nainštalujte filter už na odpadovom potrubí, aby ste zabránili vniknutiu hrubých nečistôt. Na to slúži filter, v ktorom zrážková voda preteká jemným oceľovým sitom s veľkosťou oka 0,17 mm a následne odteká do akumulačnej nádrže. Pri bežných zrážkach odvádza filter asi 90 % zrážkovej vody do zberača, pri výdatnejších zrážkach podiel zachytenej vody klesá a pri prietržiach sa môže znížiť až na 50 %. Zníženie zisku zrážkovej vody pri bežných zrážkach je asi 10 % a tento údaj by sa mal tiež vziať do úvahy pri dimenzovaní nádrže.

Veľké zníženie zachytenej vody pri prívalových zrážkach má menší význam vzhľadom na to, že zásobník pri týchto veľkých zrážkach často preteká. Zrážková voda tečie dažďovým odpadovým potrubím z veľkej časti na jeho vnútornej stene a tam sa zachytáva filtračným zberačom. Minimálne 1 m pred zberačom musí byť potrubie rovné a nepoškodené, aby sa voda nezvírila. Filtre osadené na prítoku zrážkovej vody môžu vďaka relatívne veľkým priemerom oka na sitách zachytiť len hrubé nečistoty. Jemné nečistoty sa môžu zachytiť jemným filtrom v tlakovom potrubí čerpadla. Takýto jemný filter má veľkosť oka 0,1 mm.

Jemný vírivý filter je vstavaný do zeme a je vhodný aj na filtráciu väčšieho objemu vody z viacerých dažďových odpadových potrubí. Na rozdiel od filtračného zberača sa môže použiť aj v zime a mraze. Zrážková voda steká z rúry vodorovne uloženej v zemi do vírivého jemného filtra. Tu preteká ako vír sieťovou vložkou s veľkosťou oka 0,18 mm. Šachtové filtre sa vstavajú do zeme. Voda z dažďového odpadového potrubia preteká v šachtovom filtri so vstavaným sitom s priemerom oka 0,5 mm a odvádza sa do akumulačnej nádrže.

Pri preplnení zásobníka odtečie plávajúca vrstva nečistôt prepadovým zápachovým uzáverom. Prepad je chránený proti spätnému vzdutiu vody z kanalizácie jeho umiestnením nad rovinou spätného vzdutia. Ak to nie je konštrukčne možné, umiestni sa do potrubia od zásobníka poistné zariadenie proti vzdutej vode alebo sa inštaluje ponorné čerpadlo do zásobníka, spúšťané plavákovým spínačom, ktoré prečerpá prebytočnú vodu nad hladinu vzdutia v kanále. Prepad je potrebné opatriť zápachovým uzáverom, aby neprenikali do zásobníka kanálové plyny. Proti vniknutiu hlodavcov sa vkladá do potrubia nerezová mriežka. Nainštalujte prepad, ktorý odvádza prebytočnú vodu do záhrady alebo do kanalizácie. V prípade cisterien by mal prepad viesť do vsakovacej jamy alebo do kanalizácie.

Čerpadlá a automatické riadenie

Čerpadlo je hlavnou zložkou celého systému a jeho úlohou je zabezpečiť prúdenie vody na výtokoch s dostatočným tlakom. Samonasávacie čerpadlá môžu byť umiestnené nezávisle od nádrže v inom priestore alebo dokonca v inej budove. Vzdialenosť čerpadla od nádrže je však obmedzená jeho schopnosťou nasávať vodu. Ponorné čerpadlá nepotrebujú nasávacie potrubia, do zásobníka sa čerpadlo postaví, zavesí alebo položí.

Moderné riešenia, ako je BOSCH GardenPump 18V-2000 , efektívne dopravujú zachytenú vodu presne tam, kde ju potrebujete. Výkonné čerpadlo na dažďovú vodu pohodlne dopraví vodu aj do vzdialenejších záhonov alebo do zavlažovacích systémov. Najčastejšie sa využívajú automatické elektrické snímače stavu vody v akumulačnej nádrži. Pri elektrickej metóde sa meria naplnenie nádrže pomocou kapacitného senzora a výsledok sa prenáša krokovo po 1 % na displej.

Pri dosiahnutí najnižšieho stavu vody v nádrži zapne zariadenie (cez vedenie s napätím 24 V) magnetický ventil na doplnenie vody v nádrži. Pri použití tohto prístroja odpadá potreba použiť plavákový spínač. Iné prístroje môžu pracovať napríklad na princípe s ultrazvukovou sondou. Zariadenie na VZPO nezaručí permanentné zásobovanie vodou. Preto musia byť urobené opatrenia podľa STN EN 1717 v prípade, že množstvo vody nebude stať spotrebe, alebo nastane porucha niektorej časti zariadenia. Doplňovanie pitnej vody je buď do zásobníka alebo sacieho potrubia čerpadla najčastejšie voľným výtokom, pričom medzi výtokom z potrubia pitnej vody a prítokovou nálievkou musí byť zachovaná vzdialenosť zodpovedajúca dvojnásobku vnútorného priemeru potrubia s pitnou vodou (min. 20 mm). Prítok musí byť najmenej 150 mm nad možnou hladinou vzdutej vody. Profesionálny systém na využitie dažďovej vody úplne oddeľuje systém dažďovej vody od siete pitnej vody a pri prázdnej nádrži automaticky prejde na pitnú vodu.

Dimenzovanie a plánovanie systémov zberu zrážkovej vody

Základom je vedieť, z akej plochy zrážková voda steká a aké dažde sú vo vašej oblasti bežné. Pri väčších strechách alebo v regiónoch s vyššími úhrnmi zrážok je nutné voliť väčšie prierezy žľabov a zvodov. Podľa údajov SHMÚ má Slovensko priemerný ročný úhrn zrážok približne 600-700 mm, v niektorých oblastiach však padne v krátkom čase extrémne množstvo vody. Pri výbere žľabového systému sa neriaďte iba cenou a vzhľadom. Dôležitý je profil, sklon a počet zvodov. Menší prierez síce ušetrí materiál, ale pri búrke môže byť rýchlo preťažený.

Na potrebnú veľkosť nádrže má vplyv aj požadovaný stupeň zabezpečenia. Zabezpečovanie zásobovania vodou takmer za všetkých podmienok, vrátane období sucha, bude vyžadovať väčšiu nádrž, ako zabezpečovanie zásobovania vodou za normálnych podmienok. Nižší stupeň bezpečnosti bude vyžadovať alternatívny zdroj dodávky vody. Objem zrážok bude v kombinácii s plochou strechy určovať maximálny objem vody, ktorý sa môže zachytiť a akumulovať. Ak toto množstvo nie je dostatočné, musí sa zväčšiť plocha na zachytávanie (napríklad garáž alebo sklad), alebo znížiť spotreba vody.

Existuje mnoho rôznych metód pre dimenzovanie súčastí systému využitia ZVPO, ktoré sa odlišujú v komplexnosti a premyslenosti. Jednoduchá metóda na výpočet najväčšej požiadavky na akumuláciu založená na veľkosti spotreby vody a množstve obyvateľov v budove. Táto metóda predpokladá dostatočné zrážky a primeranú záchytnú plochu v danej oblasti. V oblastiach s malým množstvom zrážok, alebo kde zrážky nie sú počas roka rovnomerne rozložené, je potrebné venovať správnemu návrhu veľkosti nádrže väčšiu pozornosť. Počas niektorých mesiacov v roku bude možno prebytok ZVPO, zatiaľ čo v iných jej bude deficit.

Ak je počas roka dostatočné množstvo ZVPO na splnenie sumárnych požiadaviek, pre preklenutie období sucha bude nutné nadimenzovať dostatočný objem akumulačnej nádrže. Podľa v súčasnosti platnej STN 73 6760 sa pri návrhu odvodňovacích systémov v budovách vychádza zo zrážky v trvaní 5 minút, ktorá sa vyskytuje raz za 2 roky. Na celé územie SR sa stanovila výpočtová výdatnosť zrážok s hodnotou r = 250 l/(s . ha), resp. Vr = zroč. . A . kde zroč. - priemerný ročný úhrn zrážok pre danú lokalitu. Zisk zrážkovej vody sa znižuje odparovaním a filtráciou vody. V závislosti od typu filtra sa môže strata dostať až k hodnote 10 %, preto treba zisk korigovať súčiniteľom 0,9 až 0,95. Pri výpočte objemu nádrže treba vedieť rozsah použitia zrážkovej vody, zásobu, ktorú budeme uvažovať, počet osôb a ich priemernú spotrebu vody na určené využívanie zrážkovej vody.

Existuje niekoľko počítačových programov na presné vypočítanie veľkosti nádrže. Úlohou počítačovej simulácie je predpovedať výkon systému využitia ZVPO na základe matematického modelu skutočného systému. Systémy využitia VPO sa často navrhujú za použitia určitého štatistického ukazovateľa zrážok pre dané miesto, čo sú najčastejšie priemerné zrážky. Keď sú zrážky slabé a vykazujú veľké kolísanie, potom návrh podložený iba týmto jediným štatistickým ukazovateľom môže byť chybný.

Program Sim Tanka berie do úvahy kolísanie zrážok, pričom dáva každej výchylke jej správnu dôležitosť pre určenie veľkosti systému. Výsledok simulácie umožňuje navrhnúť systém, ktorý bude spoľahlivo spĺňať požiadavky naň kladené, čo znamená, že nájde najmenšiu možnú akumulačnú nádrž spĺňajúcu požiadavky s pravdepodobnosťou do 95 %. Simulačný program sa dá použiť i na určenie predpokladu, aká časť celkových požiadaviek môže byť spoľahlivo naplnená ZVPO.

Príklady využitia zrážkovej vody na Slovensku

Zelená strecha na škole, fontána v meste či dažďová záhrada- to je len niekoľko príkladov využitia dažďovej vody zo slovenských miest. Mesto Levoča prihliada aj na túto skutočnosť, a tak vytvorilo projekt na zadržiavanie zrážkovej vody. „Vybudovanie vodozádržných opatrení mestu prinesie výsledky zmierňovania negatívnych dopadov zmeny klímy v environmentálnej, sociálnej, ekonomickej aj bezpečnostnej oblasti,“ informovala o očakávaniach projektu Zuzana Beregházyová, projektová manažérka z Mestského úradu v Levoči. Projekt sa bude realizovať v areáli nemocnice, kde v súčasnosti nie je vybudovaná dažďová kanalizácia a voda sa odvádza do tej verejnej. O zámeroch informuje projektová správa, kde sa uvádza, že „časť dažďovej vody bude možné využiť aj na údržbu verejnej zelene v areáli nemocnice.“

Technická akadémia v Spišskej Novej Vsi takúto záhradu na svojom pozemku už má - vodu zachytáva priamo zo strechy telocvične. Tento projekt bol pilotný, v roku 2021 však plánujú pokračovať s ďalším využitím zrážkovej vody. Plán ozrejmil Peter Malučký, zástupca riaditeľa Technickej akadémie: „Voda bude zachytávaná samotnou vegetáciou strechy, pri väčších zrážkach zachytávaná do retenčných nádrží a spätne využívaná na udržateľnosť vegetácie ma streche počas suchších období a udržiavanie parku školy.“ Ako výhody projektu uvádza kultiváciu prostredia, pedagogický rozmer, ekonomiku a znižovanie podielu náročnosti odvádzania zrážkových vôd do verejnej kanalizácie.

Ukážkovým príkladom pre slovenské mestá sa stal už spomínaný Zvolen, ktorý využíva zrážkovú vodu aj v mestských inštitúciách. S projektami vodozádržných opatrení začali už v roku 2014. Ako túto vodu využívajú, ozrejmila Paulíková: „Okrem dažďových záhrad a jazierok vodu využívame aj na splachovanie na mestskom úrade. Voda zo zvolenskej univerzity ide taktiež do podzemných nádrží a odtiaľ do fontány, kde sa dá behať či kúpať.“

Mesto Spišská Nová Ves takéto vodozádržné opatrenia nemá vybudované. Dôvodov je hneď niekoľko. Jedným z nich je aj rozsiahla pamiatková zóna, kde nie je možné podzemné zariadenia umiestniť. Ďalší dôvod objasnil Tomáš Hamráček, vedúci oddelenia komunálneho servisu, MsÚ: „Mesto Spišská Nová Ves má účasť v PVPS, a preto má veľké úľavy z platby stočného. Teda z ekonomického hľadiska to nie je pre mesto až také zaujímavé.“ Avšak na polievanie mestskej zelene a kropenie cestných povrchov mesto využíva vodu z rieky Hornád. Výtokový stojan je zriadený na Sadovej ulici, odkiaľ sa voda čerpá v prípade potreby.

tags: #odpadove #potrubie #zrazkovej #vody