Divadelná hra Váňa, ktorá sa odohráva na scéne Divadla v Řeznické v koprodukcii s Didi.art, predstavuje fascinujúcu adaptáciu klasického diela Antona Pavloviča Čechova. Táto inscenácia, premiérovaná 15. januára 2025, je monodrámou súčasného britského dramatika Simona Stephensa, ktorý sa zameral na motívy večnej ľudskej neistoty a pochybností, ktoré rezonujú aj v súčasnom svete.
Váňa a Sonya and Masha and Spike: Pôvod a Koncept
Hra Vanya and Sonya and Masha and Spike bola pôvodne napísaná a produkovaná divadlom McCarter Theatre Center v Princetone, New Jersey. Umeleckou šéfkou bola Emily Mann a generálnym riaditeľom bol Timothy J. Uvedenie v roku 2012 sa uskutočnilo v Lincoln City Centre, New York. Autorské práva pre túto inscenáciu zastupuje Aura - Pont s. r. o.
Súrodenci Váňa a Soňa prežili celý život v ústraní. Zatiaľ čo ich zamestnávala starostlivosť o chorých rodičov a vlastná zatrpknutosť, sestra Máša precestovala svet ako úspešná herečka. Máša sa jedného dňa vráti, aby jej hviezdna prítomnosť okorenila miestny maškarný bál. Prichádza s výrazne mladším milencom, príliš horlivou asistentkou a plánmi, ktoré nikto nečakal. Rodina bude musieť skutočne zhodiť masky. Ešteže je tu podivná upratovačka Kasandra a jej veštby hrôzostrašnej budúcnosti. Čo z nich sa skutočne naplní?
Česká Premiéra a Monodramatický Prístup
Monodrama súčasného britského dramatika na motivy Čechovovej hry Strýček Váňa spracováva tému večnej ľudskej neistoty a pochyb. Hra je plná paradoxov, humoru i temných miest. Kľúčovými otázkami sú: Křehkosť, zraniteľnosť, neistota alebo prílišná změkčilost, nechuť čeliť problémom? Čechovovo dnes toľko aktuálne téma „zbytočného človeka“ vo Váňovi rezonuje nebývalou silou.
Je skutočne tak veľký rozdiel medzi zneuznaným moskovským profesorom Serebrjakovom a kedysi slávnym intelektuálom, režisérom Alexandrom…? Stárnoucí profesor Serebrjakov přijíždí se svojí mladou ženou Jelenou na venkovské sídlo, z jehož výnosů financuje svůj nákladný život ve městě. Statek spravuje profesorova dcera Soňa a její strýc Váňa. Po příjezdu manželů je celá domácnost vzhůru nohama - despotický parazit Serebrjakov dává ostentativně najevo svoji profesní i osobní krizi. Do okouzlující Jeleny se kdekdo zamiluje. Váňa řeší krizi středního věku a běhá za Jelenou jako pejsek. Soňa dře na statku jako kůň a trpí neopětovanou láskou k lékaři Astrovovi.
Čo nám bráni v tom plniť si svoje sny? Čo je tým pravým zmyslom ľudského života v dnešnom nestabilnom svete? Je možné uniknúť z kruhu večnej nespokojnosti? Má obětování zmysel, pokiaľ nie je docenené? Čechov ako priekopník moderného drámy vykreslil svoje postavy s takým citom a pochopením i potrebnou dávkou irónie a humoru, že sa v nich poznávame aj dnes.
Autor S. Stephens sa v monodrame pokúšal vyzdvihnúť z Čechovovho „Strýčka Váni“ motívy samoty, s ktorou sa hrdinovia hry potýkajú. Príliš sa však sústredil na líčenie deja a zbytočné detaily, ktoré nepriňosne ukradli neadekvátny priestor a ústredná téma sa tak často ocitala príliš v pozadí. Též obohatenie o moderné prvky bolo poněkud nahodilé.
Herecký Výkon a Režijné Uchopenie
Potenciálna inscenácia bude predovšetkým hereckou exhibíciou, v dobrom slova zmysle. Český predstaviteľ Michal Kern je fenomenálny, svojím nasadením si podmaňuje publikum, kreácie patria k jeho vrcholom. Na Kernovom výkone sa otisklo aj výborné vedenie režisérky Diany Šoltýsovej, ktorá navyše potešila aj radou nápadov.
Inscenácia D. Šoltýsovej je v mnohom rafinovanejšia a náročnejšia než britská alternatíva. Náročnejšia najmä v tom zmysle, že si ani M. Kern, ani diváci, nijako nepomáha ilustratívnou výpravou - neslúži v tomto zmysle prázdna scéna, ktorej dominantou je drevená bedňa plná papierov, ani kostýmové prvky; všetka práca leží na pleciach samotného predstaviteľa všetkých postáv, M. Kerna, ktorý si s ňou dokázal obdivuhodne poradiť, hoci najmä v počiatku je náročné sa medzi postavami orientovať. Najsilnejšie inscenácia pôsobí tam, kde sa najviac prejavuje režijný rukopis D. Šoltýsovej, tj. výrazný podiel hudobnej i pohybovej zložky.
Michal Kern pod tou najlepšou možnou réžiou, zabalený do tej najlepšej možnej výpravy, ktorá unikátnemu holému priestoru v Řeznické veľmi svedčí. Zmäť postáv je zo začiatku trochu nerozluštiteľná, ale neskôr sa usadí. Hodina a pol ubehne ako voda. Všetky emócie, charaktery, vzťahy doľahli až do poslednej rady. Nikto iný by to skrátka takto nezohral.
Michal Kern ako čertík z krabičky a potom sa do nej niekoľkokrát vráti. A ono to úplne stačí. K tomu jeden igelit, jedna prázdná fľaša a stovky strán papiera. 100 minútová inscenácia trvá pocitovo tak 40 minút a každá z nich je naplnená akciou a neuveriteľnou energiou. Úprava Simona Stephensa pre jedného herca prenáša Strýčka Váňu z Ruska do Anglicka (však aj tam sa pije čaj), z profesora je režisér a niektoré postavy zmenili mená. Podstata ale zostáva a ako monodráma je Váňa snáď dokonca prehľadnejšia než klasické inscenácie. To, čo Michal Kern a Diana Šoltýsová vytvorili, je originálne, chytro premyslené a vtipné.
Jeden herec, Michal Kern, nám na jeden záťah prevyprávěl Strýčka Váňu - a to takmer bez rekvizít, resp. len s jednou bedňou, igelitom, papierom a zavesenou fľašou. Vôbec nechápem, kde sa v jednom človeku vzalo toľko energie, aby odohral takmer dvojhodinové, veľmi náročné, predstavenie! Boli sme svedkami mnohých emócií, ktoré hravo striedal ako mávnutím čarovného prútika; neuveriteľných pohybových kreácií, dokonalej mimiky, koordinácie zdanlivo nekoordinovateľného a ani na chvíľu nás svojim konzistentným výkonom nenechal na pokoji. Hlboko sa skláňam a tlieskam postojačky!
Jednoznačne obdivuhodným hereckým výkonom, maximálnym nasadením a absolútnou koncentráciou potvrdzuje Michal Kern všestrannosť a šírku svojho talentu. Ako skalná fanúšička záznamu londýnskej inscenácie Vanya nachádzam sympatickým, že tvorivý tím si zvolil vlastnú, originálnu cestu celkového uchopenia i výkladu hry a tlieskam, ako viac než dobre celá ich do detailu premyslená koncepcia funguje.
Hodnotenia a Recenzie
Ocenenia a Hodnotenia Redakcie:
- Pavel Širmer: 70 %
- Iva Bryndová: 80 %
- Jan Pařízek: 80 %
- Helena Grégrová: 80 %
Hodnotenia Užívateľov:
- Teres: 70 %
- Jaroslavz: 10 %
- Barcee: 100 %
- Blahanec: 90 %
- Terez80: 90 %
- Zachardi: 80 %
- Pavel.Tomas: 70 %
- Aga: 100 %
- Rybkaa: 50 %
- BarboraSalome: 100 %
- Fekete: 80 %
- Eliduc: 70 %
- Vladimír Rogalewicz: 80 %
- Jerman: 70 %
- Ivan Andrejevič Bubnov: 90 %
- Tomáš Klement: 80 %
- Karel1964: 90 %
- Guildenstern: 80 %
- Vyfuk: 80 %
- LOP: 70 %
- J.anek: 90 %
- Forwhat: 90 %
- Valmez: 80 %
- R.JELEN.21: 70 %
- Strany: 100 %
- SJC: 80 %
- Annaj: 80 %
- Kancléř: 50 %
- Jull: 90 %
- Snekac: 70 %
- Dajcik: 60 %
- Kosan: 60 %
- Yves: 90 %
- Plšík: 80 %
- Lovin: 60 %
- Betka.c: 80 %
- Xcepek: 50 %
- Zzzz: 70 %
- Loar: 90 %
Väčšina divákov oceňuje najmä fenomenálny výkon Michala Kerna, ktorý dokáže sám utiahnuť celé predstavenie. Niektorí však upozorňujú na náročnosť sledovania dlhého monodramatického predstavenia a na potrebu poznať predlohu pre plné pochopenie diela.
Scottov výkon je obdivuhodný minimálne pre množstvo textu, ktoré sa musel naučiť. Celú dobu som ale premýšľal, aké hlbšie opodstatnenie malo rozhodnutie nechať jedného herca hrať všetky postavy. Neskutočný, dychberúci, dokonalý Andrew.... Človek sa smeje, plače, túži, hanbí sa, miluje, zúfa a len zíra s otvorenou pusou, ako Andrew zobrazuje osem postáv, bez akéhokoľvek pochybenia a pochybnosti, o koho v tú chvíľu ide. Každého pritom so špecifickou rečou, intonáciou, gestami, akciami a rekvizitami. Skvele vymyslená scéna, vtipy sú vypointované, rekvizity sú vychytane umiestnené a použité.
Sundali sme QUEENU na Battlegroundech
Čechovovo dnes toľko aktuálne téma „zbytočného človeka“ vo Váňovi rezonuje nebývalou silou. Je skutočne tak veľký rozdiel medzi zneuznaným moskovským profesorom Serebrjakovom a kedysi slávnym intelektuálom, režisérom Alexandrom…?
Dĺžka predstavenia: 100 minút bez prestávky.
