Po ukončení hrubej stavby stojíme pred rozhodnutím, čím náš príbytok „zaodejeme“ zvonka i zvnútra. Kým vonkajšie omietky musia byť dostatočne odolné, pretože sú priamo vystavené klimatickým vplyvom a tvoria akoby nárazník proti pôsobeniu vonkajšieho prostredia, odolnosť omietkových zmesí určených na vnútorné konštrukcie môže byť nižšia. Vnútorné omietky patria k základným druhom povrchových úprav stien interiérov. Tvorí ich jedna alebo viaceré vrstvy maltoviny, ktoré nanášame na povrch múrov, stropov či deliacich priečok.

Hlavnou úlohou interiérových omietok je regulovanie vlhkosti v miestnosti, no taktiež by mali poskytnúť stenám atraktívnu štruktúru. Rozdiel medzi exteriérovými a interiérovými omietkami je ten, že úlohou exteriérových omietok je chrániť stavbu proti externým vplyvom. Interiérové omietky zase zveľaďujú bývanie. Interiérové omietky síce nečelia poveternostným podmienkam, ako to býva u vonkajších omietok, no taktiež by ste mali ich výber dobre premyslieť.

Základné vlastnosti interiérových omietok

Omietka chráni konštrukčné prvky pred mechanickým poškodením, skvalitňuje vlastnosti konštrukčných prvkov, a samozrejme, prispieva k zvyšovaniu trvanlivosti muriva a ďalších zabudovaných stavebných materiálov. Medzi ďalšie vlastnosti omietok patria tepelnoizolačné akumulačné a zvukovoizolačné schopnosti, prievzdušnosť, ale aj tepelná rozťažnosť.

Výsledná kvalita omietky závisí od kvality jednotlivých vrstiev, z ktorých sa omietka skladá.

Ako vybrať tú správnu interiérovú omietku?

Aká interiérová omietka je pre vás tá najvhodnejšia? V súčasnosti máme k dispozícii veľa možností, ako a čím omietnuť vnútorné priestory našej domácnosti. Stačí si len vybrať zo širokej ponuky najrôznejších materiálov i spracovateľských technológií. Čo sledovať pri výbere interiérovej omietky?

• Vhodná interiérová omietka by mala taktiež aj dobre izolovať, či už zvukovo alebo tepelne.
• Mala by byť prievzdušná, aby mohla dýchať a tým pádom by interiér nepodliehal vlhkosti.
• Interiérová omietka by sa vám vo finále mala páčiť.

Dávajte si pozor do akého priestoru sa ide omietka dávať. Podľa toho vyberajte aj druh omietky. Máme na mysli vlhkosť v miestnosti (kúpeľňa, kuchyňa) alebo typ nehnuteľnosti (dom, byt). Dávajte si pozor aj na podklad na aký typ muriva idete nahadzovať omietku (Betón, Tehla, kameň, pórobetón, drevotrieskové tvarovky). Nie všetky omietky sa hodia na každý typ muriva.

Musíme však mať na pamäti, že nie všetky sa hodia do konkrétnych priestorov v konkrétnej situácii. Mimoriadnu pozornosť by sme mali venovať najmä úprave povrchov starších objektov. Ak nie sme si istí, akú omietku použiť, potrebné informácie získame napríklad priamo v predajniach stavebnín. Predstavu si môžeme dotvoriť preštudovaním názorov na príslušných internetových fórach, kde sa o skúsenosti navzájom delia domáci majstri.

Druhy interiérových omietok

K najčastejšie používaným druhom interiérových omietok patrí vápenná štuková, vápenno-cementová štuková, sadrová, silikátová, umeloživičná omietka a iné špeciálne druhy. Omietky môžeme aplikovať na rôzne druhy tehlového, kamenného i zmiešaného muriva, na betón, pórobetón, sendvičové panely, drevotrieskové tvarovky a iné stavebné materiály, a to v závislosti od funkcie a estetického charakteru vnútorného priestoru.

Hlinená omietka

Hlinená omietka je starší typ omietky, ktorý používali naši predkovia. Priaznivci alternatívneho bývania čoraz častejšie siahajú k omietkovému materiálu, ktorý poznali už naši predkovia. Pripravuje sa z ílu a rôznych zrnitostí a je nanášaná v hrubej vrstve. Tradičná hlinená omietka má viacero zaujímavých vlastností. Napríklad nie je agresívna k pokožke, pretože netvrdne chemickou reakciou, ale schnutím. Je difúzne otvorená, čo znamená, že má schopnosť prijímať a viesť vodu aj vzdušnú vlhkosť. Je prirodzená, trváca, dobre absorbuje vlhkosť, je trvácna, prirodzene pekná, dá sa tvarovať, dokonca modelovať a znáša sa takmer so všetkými stavebnými materiálmi. Využíva sa aj pri vzorovaných stenách.

Hlinenú omietku si môžeme pripraviť aj svojpomocne (optimálny pomer častíc v omietke by mal byť 20 % ílu a 80 % piesku rôznej zrnitosti) alebo, ak si netrúfame, môžeme si zakúpiť hotovú omietkovú hlinenú zmes v suchej forme vo vreciach. Tú už len zmiešame s vodou a aplikujeme rovnako ako iné typy omietok. Jednovrstvová - jadrová hlinená omietka môže mať hrúbku od 20 do 80 mm. Dvojvrstvová má okrem prvej vrstvy aj vrstvu jemnej omietky v hrúbke 10 až 20 mm. O trojvrstvovej hovoríme vtedy, ak na jemnú omietku nanášame ešte tenkú, dvojmilimetrovú vrstvu hlinenej stierky. Vo všeobecnosti platí zásada, že spodné vrstvy sú ílovitejšie a vrchné obsahujú viac piesku.

Hlinou môžeme omietnuť takmer všetky stavebné materiály, najmä prírodné. Keďže hlinená omietka ostáva po aplikácii dlho vlhká a tvárna, umožňuje otláčanie a vyrývanie rôznych štruktúr, upravenie povrchu špongiou, kefou či zdrsnenie rydlom. Hlinu môžeme pri správnom namiešaní s vlákninou nanášať až v hrúbke 10 cm, čo nám umožňuje vytvárať dokonca plastiky a reliéfy. Sgrafito je technika, pri ktorej nanesieme na seba dve rôznofarebné vrstvy hlinenej omietky. Vrchnú omietku potom špeciálnymi nástrojmi zoškrabúvame tak, aby sme na príslušných miestach odhalili spodnú vrstvu, čím vytvárame dvojfarebný motív alebo vzor.

Hladkú povrchovú úpravu hlinenej omietky získame použitím jemnej stierky. Tú si môžeme sami vyrobiť preosiatím piesku na veľmi jemnú frakciu alebo si zadovážime čistý ílovitý prášok z hlín rôznej farby, bežne dostupný na trhu. Po pridaní jemného piesku a vody získame stierku pripravenú na aplikáciu. Niektoré firmy ponúkajú už hotové prírodné hlinené farebné stierky. Hlina môže mať rôzne odtiene (od bielej, hnedej, žltej, sivej až po červenú) podľa náleziska, kde bola vyťažená. Farebné hliny z rôznych ložísk sveta dostaneme kúpiť aj v práškovej forme. Svetlosť farby môžeme ovplyvniť farbou piesku. Ďalšie farby získame primiešaním prímesou prírodných farbív a na vytvorenie sýtych primárnych farieb môžeme použiť napríklad oxidanty. Farebnosť závisí aj od štruktúry povrchu - hladký povrch je svetlejší ako zdrsnený.

Sadrová omietka

Sadrová omietka patrí k najčastejším interiérovým omietkam. Vyznačuje sa hladkým povrchom, vďaka tomu je vhodná na použitie v spoločenských priestoroch. Má veľmi jemnú štruktúru povrchu, preto ju môžeme použiť aj na omietanie spoločenských a reprezentatívnych priestorov. Pôsobí príjemne a, navyše, je aktívnym materiálom, ktorý umožňuje stenám dýchať (to neplatí, ak je nanesená na čisto cementový podklad), čím reguluje klímu v miestnosti. Sadrová omietka dobre dýcha a absorbuje vlhkosť.

Zložkami omietky sú vápno a sadra ako spojivo. V závislosti od typu (tvoreného ďalšími prímesami) môžeme sadrovú omietku použiť na celoplošné stierkovanie stropov a stien, na omietanie betónových panelov a murovaných stien, ako podklad pre maliarske a tapetárske práce, na sanáciu trhlín, dier a škár. Pri rekonštrukciách musíme pred aplikáciou sadrovej omietky odstrániť starú maľbu až na základ omietky. Stenu impregnujeme penetračným náterom. Jadro omietky by malo mať hrúbku 15 mm. Naň aplikujeme povrchovú vrstvu hrubú 5 mm, vytvorenú z vody, vápna a sadry so zrnitosťou 0,2 mm.

Fajčiari si však musia dať pozor - sadrová omietka absorbuje cigaretový dym, čím natrvalo zosivie a zapácha po dyme. Preto sa neodporúča jej použitie v priestoroch, kde rátame s výskytom fajčiarov.

Štuková omietka

Štuková omietka je jednozrnná omietka, ktorá sa hodí pod maľovku a tapety. Nanáša sa v dvoch vrstvách. Hladká štuková (jemnozrnná) vápenná omietka je vhodným podkladom pod maľovku alebo tapety, čo ju predurčuje byť jednou z najčastejšie používaných omietok v interiéri.

Spodná vrstva - jadro - má hrúbku 15 mm a tvorí ju hrubá vápenno-cementová malta (ak chceme dosiahnuť väčšiu pevnosť, zhotovíme jadro z cementovej malty). Na jadrovú omietku nanášame poslednú - štukovú vrstvu. Lícnu štukovú vrstvu pripravíme z jemnej vápennej malty a naťahujeme ju v hrúbke 3 až 5 mm drevenými alebo kovovými hladidlami na vyrovnané jadro. Na výrobu štukovej omietky musíme použiť veľmi jemný preosiaty piesok. Lícnu vrstvu vyhladíme dreveným alebo plsteným hladidlom za stáleho kropenia stierkou.

Vápenná omietka

Hladká vápenná omietka je vhodná do miestností, v ktorých je zvýšená vlhkosť, napríklad do kúpeľne alebo kuchyne. Oproti ostatným druhom býva lacnejšia a má dobré hlukovo izolačné schopnosti. Hrubá vápenná omietka má väčšie zrná ako hladká omietka. Je vysoko odolná a využíva sa na komíny, pivnice a povaly.

Vápenno-cementové omietky

V miestnostiach s prechodne vlhkým ovzduším (kúpeľne, kuchyne) môžeme použiť napríklad hladké dvojvrstvové vápenno-cementové omietky. Prvú vrstvu s hrúbkou 15 až 20 mm tvorí vápenno-cementová malta, pri požiadavke vyššej súdržnosti omietky s podkladovým murivom použijeme cementovú maltu. Druhá vrstva je z jemnej vápennej malty - štuku. Nanášame ju v minimálnej hrúbke 2 až 4 mm. Použiť ju môžeme opäť v miestnostiach so zvýšenou vlhkosťou, ale aj tam, kde je omietka vystavená väčšiemu opotrebeniu.

Existuje aj jednovrstvová omietka z vápenno-cementovej alebo cementovej malty v hrúbke 10 až 12 mm. Pre priestory ako práčovne alebo garáže sú vhodné dvojvrstvové a čiastočne vodotesné vápenno-cementové omietky. Jadro z cementovej malty má zvyčajne hrúbku 12 mm. Použijeme ju na povrchovú úpravu monolitických a prefabrikovaných konštrukcií. Ide o veľmi pružnú omietku, ktorá prechádza minimálnymi objemovými zmenami.

Perlitová omietka

Perlitová omietka je príjemná na dotyk a zlepšuje tepelnú izoláciu. Vnútorné tepelnoizolačné omietky sú príjemné na dotyk a slúžia na zvýšenie nedostatočného tepelného odporu muriva.

Sanačná omietka

Sanačná omietka sa využíva na ošetrenie vlhkého muriva. Je špeciálnou kategóriou omietok na ošetrovanie vlhkého muriva. Sú súčasťou stavebnotechnických opatrení, ktoré často zásadným spôsobom zasahujú do existujúcich konštrukcií objektu. Pri jej použití v interiéroch je potrebné dostatočné počiatočné vetranie rekonštruovaných priestorov. Konečnú povrchovú úpravu by nemali tvoriť uzatvárajúce nátery, tapety ani obklad.

Štruktúrovaná omietka

Štruktúrovaná omietka sa využíva na zvýraznenie prvkov, akým je napríklad kozub. Vďaka plastickej povrchovej kresbe ju môžeme použiť na zdôraznenie určitého stavebného prvku, ako je napríklad kozub alebo exponovaná stena. Nie je však vhodná na všetky steny v miestnosti, pretože na jej plastickom povrchu sa vo zvýšenej miere usádza prach. Tieto omietky sa bežne nepoužívajú na celoplošné omietanie miestností, ale skôr ako dekoratívny prvok.

Zloženie omietok

Na výrobu omietok môžeme použiť rozličné druhy mált. Pozostávajú zo spojiva, plniva, prísad a vody, pričom medzi najpoužívanejšie spojivá patrí vápno (na vnútorné omietky sa zväčša používa vzdušné, čisté a obyčajné vápno), sadra a cement. Najčastejší výskyt zaznamenávajú malty z hydraulického vápna alebo vápenno-cementové malty.

Medzi plnivá patria piesky rôznej zrnitosti, kamenné drviny, jemné kamenné múčky. V maltách na ručné miešanie nájdeme piesok kopaný, riečny alebo drvený. Plnivo v šľachtených omietkach tvorí drvený kameň alebo piesky vyrobené z čistých pieskovcov. Medzi prísady patria rozličné farbivá a prostriedky zabezpečujúce malte špecifické vlastnosti, napríklad vodotesnosť, mrazuvzdornosť a pod.

Vrstvenie a aplikácia omietok

Podklad pod omietku musí byť pevný, dostatočne únosný a nezmrznutý. Výsledná kvalita omietky závisí od kvality jednotlivých vrstiev, z ktorých sa omietka skladá.

1. Postrek: Podkladovú vrstvu tvorí postrek - postreková malta, ktorá má byť dostatočne riedka, aby vnikla do všetkých škár a vyrovnala nerovnosti podkladu.

2. Jadro omietky: Na zatuhnutý postrek nahadzujeme jadro omietky, v jednom kroku maximálne v hrúbke 20 mm. Jadrová omietka môže vyplniť nerovnosť podkladu do hĺbky maximálne 50 mm, takže ak potrebujeme výslednú hrúbku širšiu ako 20 mm, nanášame jadrovú omietku vo viacerých vrstvách. Pri nanášaní postupujeme zdola nahor. Povrch poslednej vrstvy jadra musí byť v celom rozsahu rovinný. Pri vápennej malte môžeme ďalšiu vrstvu jadra nanášať až vtedy, keď predchádzajúca vrstva zbelie. Nanesenú jadrovú vrstvu musíme zhutniť a zarovnať ešte pred začiatkom jej tuhnutia.

3. Štuková vrstva: Na jadrovú omietku nanášame poslednú - štukovú vrstvu.

Hladké stierky a ich využitie

Hladké stierky sú určené na vytváranie povrchu stien, pri ktorých sa vyžaduje hladká štruktúra. Môžu sa aplikovať na betón, sadrokartónové dosky alebo existujúce omietky pri obnove vnútorných priestorov.

Typy hladkých stierok:

• Minerálna stierka na vápennej báze: Jemná interiérová minerálna stierka na vápennej báze s obsahom prírodnej sadry a s prísadami na zlepšenie priľnavosti. Túto prírodne bielu stierku možno naniesť vo veľmi tenkej vrstve. Disponuje krémovou konzistenciou, dobrou spracovateľnosťou a paropriepustnosťou. Je určená na celoplošné stierkovanie v interiéri, tmelenie stykov a vypĺňanie škár na prvkoch určenaých na suchú výstavbu. Taktiež nájde uplatnenie v oblasti obnovy. Je vhodná na ručné spracovanie a môže sa nanášať v rozpätí 0 až 2 mm v jednej vrstve. Je určená na podklady z vyzretých alebo čerstvých omietok (metódou „čerstvé do čerstvého“) pripravených tradičnou technológiou alebo aj omietok z vopred namiešaných zmesí. Je vhodná na aplikáciu v interiéri pred nanesením finálnych náterov alebo iných povrchových úprav.

• Sadrová stierka: Prášková, jemná stierka na sadrovej báze, zušľachtená syntetickými prísadami, na ručné nanášanie. Stierku je možné použiť na celoplošné stierkovanie a vytvorenie jemných, hladkých povrchov v hrúbke vrstvy 0 až 10 mm. Je vhodná do interiéru, do všetkých suchých priestorov s bežnou vlhkosťou a do domácich vlhkých miestností, ako sú napr. kúpeľne. Tiež sa hodí na vypĺňanie menších dier, škár a trhlín na všetkých bežných stavebných podkladoch, ako aj pri suchej výstavbe (napr. sadrokartónové dosky a iné). Je určená na vyrovnanie povrchu pred maľovaním - lokálne opravy nerovností a celoplošné stierkovanie ako náhrada omietky a hladenie povrchu, ako aj na vyrovnanie drsnejších povrchov. Má vysokú priľnavosť aj na starých vápenných a cementových omietkach. Stierku možno aplikovať až do hrúbky 3 mm. Je ideálna na stierkovanie rôznych povrchov, napr. omietok, sadrokartónových alebo sadrovláknitých plôch a pod. Hodí sa na drobné opravy a vyrovnávanie, na vyplnenie inštalačných priestupov, nerovností, dutín, na montáž a pod. Jednoducho sa mieša aj aplikuje a má bielu farbu. Odporúča sa pripraviť len také množstvo stierky, ktorú je možné spracovať počas doby spracovateľnosti (približne 40 minút).

• Designové stierky: Designové stierky ako BETON EXCLUSIVE alebo BETON NATURAL ponúkajú moderné a trvanlivé riešenia pre zmenu vzhľadu stien, či už v odtieňoch šedej alebo slonovej kosti. S týmito stierkami je možné zmeniť vzhľad vašich stien a získať moderné a trvanlivé riešenie.

Interiérová omietka: vlastnosti, druhy a správny výber pre vaše bývanie

Po ukončení hrubej stavby stojíme pred rozhodnutím, čím náš príbytok „zaodejeme“ zvonka i zvnútra. Kým vonkajšie omietky musia byť dostatočne odolné, pretože sú priamo vystavené klimatickým vplyvom a tvoria akoby nárazník proti pôsobeniu vonkajšieho prostredia, odolnosť omietkových zmesí určených na vnútorné konštrukcie môže byť nižšia. Vnútorné omietky patria k základným druhom povrchových úprav stien interiérov. Tvorí ich jedna alebo viaceré vrstvy maltoviny, ktoré nanášame na povrch múrov, stropov či deliacich priečok.

Hlavnou úlohou interiérových omietok je regulovanie vlhkosti v miestnosti, no taktiež by mali poskytnúť stenám atraktívnu štruktúru. Rozdiel medzi exteriérovými a interiérovými omietkami je ten, že úlohou exteriérových omietok je chrániť stavbu proti externým vplyvom. Interiérové omietky zase zveľaďujú bývanie. Interiérové omietky síce nečelia poveternostným podmienkam, ako to býva u vonkajších omietok, no taktiež by ste mali ich výber dobre premyslieť.

Základné vlastnosti interiérových omietok

Omietka chráni konštrukčné prvky pred mechanickým poškodením, skvalitňuje vlastnosti konštrukčných prvkov, a samozrejme, prispieva k zvyšovaniu trvanlivosti muriva a ďalších zabudovaných stavebných materiálov. Medzi ďalšie vlastnosti omietok patria tepelnoizolačné akumulačné a zvukovoizolačné schopnosti, prievzdušnosť, ale aj tepelná rozťažnosť.

Výsledná kvalita omietky závisí od kvality jednotlivých vrstiev, z ktorých sa omietka skladá.

Ako vybrať tú správnu interiérovú omietku?

Aká interiérová omietka je pre vás tá najvhodnejšia? V súčasnosti máme k dispozícii veľa možností, ako a čím omietnuť vnútorné priestory našej domácnosti. Stačí si len vybrať zo širokej ponuky najrôznejších materiálov i spracovateľských technológií. Čo sledovať pri výbere interiérovej omietky?

• Vhodná interiérová omietka by mala taktiež aj dobre izolovať, či už zvukovo alebo tepelne.
• Mala by byť prievzdušná, aby mohla dýchať a tým pádom by interiér nepodliehal vlhkosti.
• Interiérová omietka by sa vám vo finále mala páčiť.

Dávajte si pozor do akého priestoru sa ide omietka dávať. Podľa toho vyberajte aj druh omietky. Máme na mysli vlhkosť v miestnosti (kúpeľňa, kuchyňa) alebo typ nehnuteľnosti (dom, byt). Dávajte si pozor aj na podklad na aký typ muriva idete nahadzovať omietku (Betón, Tehla, kameň, pórobetón, drevotrieskové tvarovky). Nie všetky omietky sa hodia na každý typ muriva.

Musíme však mať na pamäti, že nie všetky sa hodia do konkrétnych priestorov v konkrétnej situácii. Mimoriadnu pozornosť by sme mali venovať najmä úprave povrchov starších objektov. Ak nie sme si istí, akú omietku použiť, potrebné informácie získame napríklad priamo v predajniach stavebnín. Predstavu si môžeme dotvoriť preštudovaním názorov na príslušných internetových fórach, kde sa o skúsenosti navzájom delia domáci majstri.

Druhy interiérových omietok

K najčastejšie používaným druhom interiérových omietok patrí vápenná štuková, vápenno-cementová štuková, sadrová, silikátová, umeloživičná omietka a iné špeciálne druhy. Omietky môžeme aplikovať na rôzne druhy tehlového, kamenného i zmiešaného muriva, na betón, pórobetón, sendvičové panely, drevotrieskové tvarovky a iné stavebné materiály, a to v závislosti od funkcie a estetického charakteru vnútorného priestoru.

Hlinená omietka

Hlinená omietka je starší typ omietky, ktorý používali naši predkovia. Priaznivci alternatívneho bývania čoraz častejšie siahajú k omietkovému materiálu, ktorý poznali už naši predkovia. Pripravuje sa z ílu a rôznych zrnitostí a je nanášaná v hrubej vrstve. Tradičná hlinená omietka má viacero zaujímavých vlastností. Napríklad nie je agresívna k pokožke, pretože netvrdne chemickou reakciou, ale schnutím. Je difúzne otvorená, čo znamená, že má schopnosť prijímať a viesť vodu aj vzdušnú vlhkosť. Je prirodzená, trváca, dobre absorbuje vlhkosť, je trvácna, prirodzene pekná, dá sa tvarovať, dokonca modelovať a znáša sa takmer so všetkými stavebnými materiálmi. Využíva sa aj pri vzorovaných stenách.

Hlinenú omietku si môžeme pripraviť aj svojpomocne (optimálny pomer častíc v omietke by mal byť 20 % ílu a 80 % piesku rôznej zrnitosti) alebo, ak si netrúfame, môžeme si zakúpiť hotovú omietkovú hlinenú zmes v suchej forme vo vreciach. Tú už len zmiešame s vodou a aplikujeme rovnako ako iné typy omietok. Jednovrstvová - jadrová hlinená omietka môže mať hrúbku od 20 do 80 mm. Dvojvrstvová má okrem prvej vrstvy aj vrstvu jemnej omietky v hrúbke 10 až 20 mm. O trojvrstvovej hovoríme vtedy, ak na jemnú omietku nanášame ešte tenkú, dvojmilimetrovú vrstvu hlinenej stierky. Vo všeobecnosti platí zásada, že spodné vrstvy sú ílovitejšie a vrchné obsahujú viac piesku.

Hlinou môžeme omietnuť takmer všetky stavebné materiály, najmä prírodné. Keďže hlinená omietka ostáva po aplikácii dlho vlhká a tvárna, umožňuje otláčanie a vyrývanie rôznych štruktúr, upravenie povrchu špongiou, kefou či zdrsnenie rydlom. Hlinu môžeme pri správnom namiešaní s vlákninou nanášať až v hrúbke 10 cm, čo nám umožňuje vytvárať dokonca plastiky a reliéfy. Sgrafito je technika, pri ktorej nanesieme na seba dve rôznofarebné vrstvy hlinenej omietky. Vrchnú omietku potom špeciálnymi nástrojmi zoškrabúvame tak, aby sme na príslušných miestach odhalili spodnú vrstvu, čím vytvárame dvojfarebný motív alebo vzor.

Hladkú povrchovú úpravu hlinenej omietky získame použitím jemnej stierky. Tú si môžeme sami vyrobiť preosiatím piesku na veľmi jemnú frakciu alebo si zadovážime čistý ílovitý prášok z hlín rôznej farby, bežne dostupný na trhu. Po pridaní jemného piesku a vody získame stierku pripravenú na aplikáciu. Niektoré firmy ponúkajú už hotové prírodné hlinené farebné stierky. Hlina môže mať rôzne odtiene (od bielej, hnedej, žltej, sivej až po červenú) podľa náleziska, kde bola vyťažená. Farebné hliny z rôznych ložísk sveta dostaneme kúpiť aj v práškovej forme. Svetlosť farby môžeme ovplyvniť farbou piesku. Ďalšie farby získame primiešaním prímesou prírodných farbív a na vytvorenie sýtych primárnych farieb môžeme použiť napríklad oxidanty. Farebnosť závisí aj od štruktúry povrchu - hladký povrch je svetlejší ako zdrsnený.

Sadrová omietka

Sadrová omietka patrí k najčastejším interiérovým omietkam. Vyznačuje sa hladkým povrchom, vďaka tomu je vhodná na použitie v spoločenských priestoroch. Má veľmi jemnú štruktúru povrchu, preto ju môžeme použiť aj na omietanie spoločenských a reprezentatívnych priestorov. Pôsobí príjemne a, navyše, je aktívnym materiálom, ktorý umožňuje stenám dýchať (to neplatí, ak je nanesená na čisto cementový podklad), čím reguluje klímu v miestnosti. Sadrová omietka dobre dýcha a absorbuje vlhkosť.

Zložkami omietky sú vápno a sadra ako spojivo. V závislosti od typu (tvoreného ďalšími prímesami) môžeme sadrovú omietku použiť na celoplošné stierkovanie stropov a stien, na omietanie betónových panelov a murovaných stien, ako podklad pre maliarske a tapetárske práce, na sanáciu trhlín, dier a škár. Pri rekonštrukciách musíme pred aplikáciou sadrovej omietky odstrániť starú maľbu až na základ omietky. Stenu impregnujeme penetračným náterom. Jadro omietky by malo mať hrúbku 15 mm. Naň aplikujeme povrchovú vrstvu hrubú 5 mm, vytvorenú z vody, vápna a sadry so zrnitosťou 0,2 mm.

Fajčiari si však musia dať pozor - sadrová omietka absorbuje cigaretový dym, čím natrvalo zosivie a zapácha po dyme. Preto sa neodporúča jej použitie v priestoroch, kde rátame s výskytom fajčiarov.

Štuková omietka

Štuková omietka je jednozrnná omietka, ktorá sa hodí pod maľovku a tapety. Nanáša sa v dvoch vrstvách. Hladká štuková (jemnozrnná) vápenná omietka je vhodným podkladom pod maľovku alebo tapety, čo ju predurčuje byť jednou z najčastejšie používaných omietok v interiéri.

Spodná vrstva - jadro - má hrúbku 15 mm a tvorí ju hrubá vápenno-cementová malta (ak chceme dosiahnuť väčšiu pevnosť, zhotovíme jadro z cementovej malty). Na jadrovú omietku nanášame poslednú - štukovú vrstvu. Lícnu štukovú vrstvu pripravíme z jemnej vápennej malty a naťahujeme ju v hrúbke 3 až 5 mm drevenými alebo kovovými hladidlami na vyrovnané jadro. Na výrobu štukovej omietky musíme použiť veľmi jemný preosiaty piesok. Lícnu vrstvu vyhladíme dreveným alebo plsteným hladidlom za stáleho kropenia stierkou.

Vápenná omietka

Hladká vápenná omietka je vhodná do miestností, v ktorých je zvýšená vlhkosť, napríklad do kúpeľne alebo kuchyne. Oproti ostatným druhom býva lacnejšia a má dobré hlukovo izolačné schopnosti. Hrubá vápenná omietka má väčšie zrná ako hladká omietka. Je vysoko odolná a využíva sa na komíny, pivnice a povaly.

Vápenno-cementové omietky

V miestnostiach s prechodne vlhkým ovzduším (kúpeľne, kuchyne) môžeme použiť napríklad hladké dvojvrstvové vápenno-cementové omietky. Prvú vrstvu s hrúbkou 15 až 20 mm tvorí vápenno-cementová malta, pri požiadavke vyššej súdržnosti omietky s podkladovým murivom použijeme cementovú maltu. Druhá vrstva je z jemnej vápennej malty - štuku. Nanášame ju v minimálnej hrúbke 2 až 4 mm. Použiť ju môžeme opäť v miestnostiach so zvýšenou vlhkosťou, ale aj tam, kde je omietka vystavená väčšiemu opotrebeniu.

Existuje aj jednovrstvová omietka z vápenno-cementovej alebo cementovej malty v hrúbke 10 až 12 mm. Pre priestory ako práčovne alebo garáže sú vhodné dvojvrstvové a čiastočne vodotesné vápenno-cementové omietky. Jadro z cementovej malty má zvyčajne hrúbku 12 mm. Použijeme ju na povrchovú úpravu monolitických a prefabrikovaných konštrukcií. Ide o veľmi pružnú omietku, ktorá prechádza minimálnymi objemovými zmenami.

Perlitová omietka

Perlitová omietka je príjemná na dotyk a zlepšuje tepelnú izoláciu. Vnútorné tepelnoizolačné omietky sú príjemné na dotyk a slúžia na zvýšenie nedostatočného tepelného odporu muriva.

Sanačná omietka

Sanačná omietka sa využíva na ošetrenie vlhkého muriva. Je špeciálnou kategóriou omietok na ošetrovanie vlhkého muriva. Sú súčasťou stavebnotechnických opatrení, ktoré často zásadným spôsobom zasahujú do existujúcich konštrukcií objektu. Pri jej použití v interiéroch je potrebné dostatočné počiatočné vetranie rekonštruovaných priestorov. Konečnú povrchovú úpravu by nemali tvoriť uzatvárajúce nátery, tapety ani obklad.

Štruktúrovaná omietka

Štruktúrovaná omietka sa využíva na zvýraznenie prvkov, akým je napríklad kozub. Vďaka plastickej povrchovej kresbe ju môžeme použiť na zdôraznenie určitého stavebného prvku, ako je napríklad kozub alebo exponovaná stena. Nie je však vhodná na všetky steny v miestnosti, pretože na jej plastickom povrchu sa vo zvýšenej miere usádza prach. Tieto omietky sa bežne nepoužívajú na celoplošné omietanie miestností, ale skôr ako dekoratívny prvok.

Zloženie omietok

Na výrobu omietok môžeme použiť rozličné druhy mált. Pozostávajú zo spojiva, plniva, prísad a vody, pričom medzi najpoužívanejšie spojivá patrí vápno (na vnútorné omietky sa zväčša používa vzdušné, čisté a obyčajné vápno), sadra a cement. Najčastejší výskyt zaznamenávajú malty z hydraulického vápna alebo vápenno-cementové malty.

Medzi plnivá patria piesky rôznej zrnitosti, kamenné drviny, jemné kamenné múčky. V maltách na ručné miešanie nájdeme piesok kopaný, riečny alebo drvený. Plnivo v šľachtených omietkach tvorí drvený kameň alebo piesky vyrobené z čistých pieskovcov. Medzi prísady patria rozličné farbivá a prostriedky zabezpečujúce malte špecifické vlastnosti, napríklad vodotesnosť, mrazuvzdornosť a pod.

Vrstvenie a aplikácia omietok

Podklad pod omietku musí byť pevný, dostatočne únosný a nezmrznutý. Výsledná kvalita omietky závisí od kvality jednotlivých vrstiev, z ktorých sa omietka skladá.

1. Postrek: Podkladovú vrstvu tvorí postrek - postreková malta, ktorá má byť dostatočne riedka, aby vnikla do všetkých škár a vyrovnala nerovnosti podkladu.

2. Jadro omietky: Na zatuhnutý postrek nahadzujeme jadro omietky, v jednom kroku maximálne v hrúbke 20 mm. Jadrová omietka môže vyplniť nerovnosť podkladu do hĺbky maximálne 50 mm, takže ak potrebujeme výslednú hrúbku širšiu ako 20 mm, nanášame jadrovú omietku vo viacerých vrstvách. Pri nanášaní postupujeme zdola nahor. Povrch poslednej vrstvy jadra musí byť v celom rozsahu rovinný. Pri vápennej malte môžeme ďalšiu vrstvu jadra nanášať až vtedy, keď predchádzajúca vrstva zbelie. Nanesenú jadrovú vrstvu musíme zhutniť a zarovnať ešte pred začiatkom jej tuhnutia.

3. Štuková vrstva: Na jadrovú omietku nanášame poslednú - štukovú vrstvu.

Hladké stierky a ich využitie

Hladké stierky sú určené na vytváranie povrchu stien, pri ktorých sa vyžaduje hladká štruktúra. Môžu sa aplikovať na betón, sadrokartónové dosky alebo existujúce omietky pri obnove vnútorných priestorov.

Typy hladkých stierok:

• Minerálna stierka na vápennej báze: Jemná interiérová minerálna stierka na vápennej báze s obsahom prírodnej sadry a s prísadami na zlepšenie priľnavosti. Túto prírodne bielu stierku možno naniesť vo veľmi tenkej vrstve. Disponuje krémovou konzistenciou, dobrou spracovateľnosťou a paropriepustnosťou. Je určená na celoplošné stierkovanie v interiéri, tmelenie stykov a vypĺňanie škár na prvkoch určenaých na suchú výstavbu. Taktiež nájde uplatnenie v oblasti obnovy. Je vhodná na ručné spracovanie a môže sa nanášať v rozpätí 0 až 2 mm v jednej vrstve. Je určená na podklady z vyzretých alebo čerstvých omietok (metódou „čerstvé do čerstvého“) pripravených tradičnou technológiou alebo aj omietok z vopred namiešaných zmesí. Je vhodná na aplikáciu v interiéri pred nanesením finálnych náterov alebo iných povrchových úprav.

• Sadrová stierka: Prášková, jemná stierka na sadrovej báze, zušľachtená syntetickými prísadami, na ručné nanášanie. Stierku je možné použiť na celoplošné stierkovanie a vytvorenie jemných, hladkých povrchov v hrúbke vrstvy 0 až 10 mm. Je vhodná do interiéru, do všetkých suchých priestorov s bežnou vlhkosťou a do domácich vlhkých miestností, ako sú napr. kúpeľne. Tiež sa hodí na vypĺňanie menších dier, škár a trhlín na všetkých bežných stavebných podkladoch, ako aj pri suchej výstavbe (napr. sadrokartónové dosky a iné). Je určená na vyrovnanie povrchu pred maľovaním - lokálne opravy nerovností a celoplošné stierkovanie ako náhrada omietky a hladenie povrchu, ako aj na vyrovnanie drsnejších povrchov. Má vysokú priľnavosť aj na starých vápenných a cementových omietkach. Stierku možno aplikovať až do hrúbky 3 mm. Je ideálna na stierkovanie rôznych povrchov, napr. omietok, sadrokartónových alebo sadrovláknitých plôch a pod. Hodí sa na drobné opravy a vyrovnávanie, na vyplnenie inštalačných priestupov, nerovností, dutín, na montáž a pod. Jednoducho sa mieša aj aplikuje a má bielu farbu. Odporúča sa pripraviť len také množstvo stierky, ktorú je možné spracovať počas doby spracovateľnosti (približne 40 minút).

• Designové stierky: Designové stierky ako BETON EXCLUSIVE alebo BETON NATURAL ponúkajú moderné a trvanlivé riešenia pre zmenu vzhľadu stien, či už v odtieňoch šedej alebo slonovej kosti. S týmito stierkami je možné zmeniť vzhľad vašich stien a získať moderné a trvanlivé riešenie.

tags: #interierove #hladka #omietka