Komplexný sprievodca hydroizoláciou základov

Hydroizolácia základov je nesmierne dôležitá a zásadným krokom pri stavbe domu. Chráni váš dom pred poškodením vodou, čo môže viesť k nákladným opravám a poškodeniu konštrukcie. Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. Všetky stavby je potrebné dostatočne účinne chrániť proti nepriaznivým účinkom vody tak, aby mohli dlho a dobre slúžiť svojim užívateľom.

Hydroizolácia základov môže zabrániť presakovaniu vody cez trhliny v stenách a podlahách suterénu, čo môže spôsobiť rast plesní a poškodenie vecí. Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie je presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií. Takáto vlhkosť v interiéri môže zapríčiniť vznik plesní, výskyt alergií a ďalších zdravotných rizík.

Význam a dôsledky nedostatočnej hydroizolácie

Stojí za to investovať do hydroizolácie už v štádiu výstavby. Náklady na opravu poškodenej alebo zle nanesenej hydroizolácie sú oveľa vyššie než náklady na kvalitnú hydroizoláciu. V tomto prípade sa neoplatí šetriť na kvalite materiálov a špecializovaných pracovníkoch. Podcenenie kvality materiálu sa môže škaredo vypomstiť. Ak vidíte, že stena je mokrá, parkety a dlaždice sa oddeľujú alebo sa na stene objavuje pleseň, je už neskoro.

Pri výbere materiálu, ktorý bude použitý na izoláciu základov, majitelia budúceho domčeka často šetria. Najčastejšou chybou je použitie tenkých asfaltových pásov, ktoré nie sú vhodné na takýto typ izolácie. V drvivej väčšine prípadov sa tieto pásy postupom času opotrebujú a skôr či neskôr ich budete musieť opraviť, vymeniť alebo nahradiť. Napriek tomu, že ste ušetrili na materiáloch, budete musieť zaplatiť mnohonásobne viac za opravu vlhkých základov. Pri výbere izolantu vám odporúčame dohliadnuť na to, aby mal garantovanú hrúbku a v ideálnom prípade spodnú stranu s hrebeňovým profilom.

Typy vody a zodpovedajúce hydroizolačné riešenia

Jedným z najčastejších dôvodov vlhnutia základov je ich nedostatočná izolácia. Hydroizoláciu je potrebné prispôsobiť druhu pôsobenia vody na konštrukciu.

• Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti

  Ak ste si istí, že vaše základy budú čeliť iba zemnej vlhkosti, postačí vám jedna vrstva izolácie. Izolácia proti vlhkosti postačuje, ak je dom postavený na priepustných pôdach, ako sú piesky a štrky.

  

• Hydroizolácia proti stekajúcej vode

  Pokiaľ sa na mieste stavby vyskytuje voľne stekajúca gravitačná voda, jedna vrstva izolácie vám stačiť nebude. Ak by ste to neodhadli, ľahko sa vám môže stať, že budete zajtra vodu z pivnice vylievať vedrami.

  

• Hydroizolácia proti tlakovej vode

  Tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody. V prípade, že je objekt vystavený vode pod tlakom, nanáša sa dvojitá alebo trojitá vrstva bitúmenových pásov.

  

Voľba materiálu pre hydroizoláciu základov

Pri izolovaní spodnej stavby máte na výber voľne pokladané plastové fólie alebo systémy s asfaltovými pásmi. Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia.

Najčastejšie používanou hydroizoláciou je povlaková hydroizolácia - môže byť realizovaná dvoma spôsobmi, ktoré sa odlišujú technológiou realizácie. Prvým spôsobom je striekaná hydroizolačná hmota alebo náterová stierková hydroizolačná hmota. Druhým spôsobom je použitie nataviteľných hydroizolačných pásov, a to buď asfaltových pásov alebo plastových fólií.

Hydroizolačné fólie

Hydroizolačné fólie plnia mimoriadne dôležitú úlohu pri izolácii stavby, pričom poskytujú mnohostranné využitie. Uplatnenie nájdu pri hydroizolácii plochých aj mierne šikmých striech, balkónov a terás, ale aj všetkých typoch pozemných a podzemných stavieb (základy, suterény), kde izoluje proti zemnej vlhkosti a podpovrchovej vode. Hydroizolačné fólie sa používajú ako jednovrstvová izolácia.

Najväčšou výhodou je ich vysoká odolnosť, či už voči poveternostným vplyvom a vplyvom okolia, sadaniu stavby, ale aj voči neželanému prerastaniu rastlinstvom. Fólia teda vyniká svojou dlhou životnosťou. Čo sa týka samotnej pokládky, určite oceníte jej vynikajúcu zvariteľnosť, nízku hmotnosť, výbornú pružnosť a ohybnosť aj za chladnejšieho počasia a nenáročnosť na prípravu podkladu. Hydroizolačná fólia účinne izoluje aj prenikanie radónu. Najčastejšie sa využívajú HDP (high-density polyethylene, resp. polyetylén s vysokou hustotou) a PVC (polyvinylchlorid) fólie.

Fólie majú oproti pásom istú nevýhodu. V prípade ich poškodenia je lokalizácia konkrétnej trhliny veľmi náročná. Voda totiž prenikne cez fóliu v mieste trhliny, ale môže pod ňou voľne tieť, čo výrazne sťažuje opravu. Fólie sú zároveň asi dvakrát tenšie ako asfaltové pásy a sú veľmi náchylné na mechanické poškodenie behom výstavby. U fólií sa poškodenie izolácie základov nedá lokalizovať, voda pod nimi často putuje a vyteká na úplne inom mieste. Z plastových fólií sa môžeme najčastejšie stretnúť s polyetylénovou HDPE fóliou. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby.

Asfaltové pásy

Asfaltové pásy sú najčastejšie používanou hydroizoláciou spodnej stavby. Asfaltové pásy bývajú celoplošne natavované, čo znamená, že pod nimi voda nemôže pretekať a lokalizácia defektu je tak oveľa jednoduchšia. Asfaltové pásy sa plnoplošne natavujú, voda sa pod nimi nemôže voľne pohybovať, čo dáva možnosť presnejšej lokalizácie prípadného poškodenia.

Rozlišujeme niekoľko typov asfaltových pásov:

• Oxidované asfaltové pásy: Vyrobené z asfaltu, ktorý bol chemicky upravený na zvýšenie jeho odolnosti proti poveternostným podmienkam a teplotným výkyvom. Ich životnosť je 10 až 15 rokov a ich kvalitatívne parametre klesajú z hľadiska životnosti.
• SBS (Styren-Butadien-Styren) modifikované pásy: Tieto pásy obsahujú polyméry, ktoré zvyšujú pružnosť a odolnosť pri nízkych teplotách. Modifikované asfaltové pásy majú životnosť 30 až 35 rokov.
• APP (Ataktický Polypropylén) modifikované pásy: Obsahujú polypropylénové polyméry, ktoré zvyšujú odolnosť proti UV žiareniu a teplu.

Príprava podkladu pre hydroizoláciu

Podklad, na ktorý sa hydroizolačná vrstva kladie, musí byť predovšetkým hladký, rovný, bez ostrých hrán a nerovností. Tento krok je obzvlášť dôležitý najmä ako prevencia proti pretrhnutiu izolácie. Pred začatím hydroizolácie základov vyčistite povrch, na ktorom budete pracovať. Podkladový betón nesmie obsahovať vlhkosť a prach a musí byť dostatočne vyzretý.

Hydroizolačná vrstva sa kladie na rovný podklad zbavený mechanických nečistôt a ostrých výstupkov. Podklad môže na dvojmetrovej late vykazovať nerovnosť maximálne 20 mm. V ploche sa nedá akceptovať zvlnenie tam, kde vzdialenosť vrcholov dvoch vĺn je menšia ako 1 m. Betóny a omietky sa upravujú latou alebo dreveným hladidlom. Stojatá voda musí byť vysušená a plochy, ktoré sú trvalo mokré alebo nemôžu preschnúť, nie sú vhodné pre aplikáciu.

Pre zabezpečenie pevného, nosného, čistého a rovného podkladu je potrebné obrúsiť alebo oceľovou kefou odstrániť nečistoty. Hrany sa upravia zaoblením a trhliny a podobné poškodenia sa vyplnia maltou VODOTES.

Penetračný náter

Ďalším krokom je nanesenie penetračného náteru, ktorý zaručí pevnejšie a kvalitnejšie spojenie pásu s podkladom a zlepšuje priľnavosť a odolnosť nasledujúcej hydroizolačnej vrstvy. Pred kladením hydroizolácie základy a vonkajšiu stranu steny budovy treba potiahnuť Ibitolom.

Pred použitím dôkladne premiešajte asfaltový penetračný náter, aby sa zabezpečila rovnomerná konzistencia. Naneste penetračný náter rovnomerne na povrch pomocou štetca, valčeka alebo striekacej pištole. Ak používate štetec alebo valček, nanášajte náter v tenkej vrstve a v jednom smere. Po nanesení nechajte penetračný náter úplne vyschnúť. Doba schnutia závisí od typu náteru, teploty a vlhkosti prostredia. Skontrolujte, či je povrch rovnomerne pokrytý a suchý.

Technológie aplikácie hydroizolácie

Pokládka hydroizolačných fólií

Na pripravené podkladové vrstvy sa najprv položí podkladová a separačná textília, potom sa realizuje izolačný povlak z fólie, ktorý sa po kontrole tesnosti spojov a plochy opäť zakryje ochrannou vrstvou. Podkladové a separačné textilné vrstvy, tvoriace súčasť izolačného súvrstvia, sa na podklad kladú voľne s presahmi širokými minimálne 50 mm. Orientácia jednotlivých pásov textílie a ich presahov nerozhoduje, dôležité je iba, aby podklad celkom pokryla ochranná vrstva a pritom nehrozil posun. Na vodorovných plochách sa textília zásadne nekotví, len sa podľa potreby na okrajoch plôch provizórne priťaží proti vplyvom vetra.

Na zvislých a šikmých plochách sa podkladová textília najprv dočasne mechanicky pripevní pri hornom okraji plochy, a to podľa okolností tak, že sa pribije cez dosku alebo prehne cez hranu muriva a zaťaží, potom sa riadne ukotví úchytnými prvkami fóliového izolačného povlaku.

Pásy izolačnej fólie sa na podkladovú a separačnú textilnú vrstvu rozbalia z balov so vzájomným presahom širokým minimálne 50 mm (bočné a čelné presahy) a podľa potreby sa ich dĺžka upraví odrezaním. Medzi susednými pásmi fólie musia byť čelné presahy vzájomne posunuté (tzv. kladenie na väzbu) aspoň o 100 mm. Orientácia fóliových pásov a ich presahov k stavbe a smeru pôsobenia vody nie je rozhodujúca. Iba pri zvislých izoláciách sa jednotlivé pásy fólie orientujú zvisle.

Pokládka hydroizolačnej plastovej fólie sa vykonáva na vopred upravený hladký a rovný povrch, pokrytý po celej ploche geotextíliou. Fólia sa rozprestiera a zvára v spojoch. Presahy jednej fólie cez druhú by mali mať minimálne 0,5 cm, v prípade priveľkého presahu použite na jeho zmenšenie orezávací nožík. Spoje umiestňujte tak, aby sa nestretávalo viacero spojov v jednom bode. Následne sa opracujú všetky detaily prestupov.

Zváranie fólií

Zvárame vždy len fóliu, ktorá je v mieste zvaru čistá a suchá! Fóliu nie je potrebné čistiť v prípade, že ju pokladáte ešte čisto novú, priamo rozbalenú. Pokiaľ je však dlhšie (niekoľko dní) vystavená poveternostným podmienkam, čistiť by sa mala.

Všetky spoje sa zhotovujú výhradne teplovzdušnými zváracími prístrojmi. Zváranie fólií horúcim vzduchom spočíva v zahriatí spájaných povrchov do plastického stavu prúdom vzduchu vystupujúcim z hubice teplovzdušného zváracieho prístroja a v následnom stlačení spoja. Podľa postupu roztavovania hmoty sa teplovzdušný zvárací prístroj posúva v smere spoja a spájané okraje sa vzájomne stláčajú. Na spájanie presahov fólií sa zvyčajne používajú zváracie štrbinové dýzy široké 40 mm, zasunuté do spoja tak, aby okraj širokej štrbinovej dýzy presahoval o asi 3 až 4 mm cez okraj spoja a šírka homogénneho spoja bola minimálne 30 mm. Teplovzdušné spájanie sa v detailoch a zväčša aj na vertikálnych plochách vykonáva ručnými teplovzdušnými zváracími prístrojmi, na horizontálnych plochách zváracími automatmi.

Takzvané zváranie za studena pomocou tetrahydrofuránu (THF) je veľmi citlivé na nepriaznivé poveternostné podmienky. Spájanie prostredníctvom THF je možné iba na otvorenom priestranstve pri teplote ovzdušia viac ako +15 °C a za suchého počasia. Najlepšie je sa celkom vyhnúť úprave tvaru opracovaného detailu.

Hydroizolačná fólia sa v spodnej stavbe s tlakovou vodou odporúča zvárať dvojstopovými zvarmi so skúšobným kanálikov širokým asi 10 mm. V miestach, kde sa pre nedostupnosť dvojstopový zvar nedá vykonať strojovo, odporúča sa jednoduchý zvar realizovaný ručne preplátovať tak, aby sa vytvoril skúšobný kanálik.

Kotvenie fólií

Fóliová hydroizolácia na zvislých stenách sa kotví v úrovniach jednotlivých podlaží - takzvané etapové spoje. Kotvenie sa realizuje len na hornom okraji danej etapy. Na kotvenie fóliovej hydroizolácie na hornom okraji sa vždy používa líniové kotvenie. Líniové kotviace prvky tvoria pásiky z poplastovaného alebo pozinkovaného plechu. Kotviace pásiky pritláčajú fóliovú hydroizoláciu k podkladu alebo sa na ne hydroizolácia teplovzdušne privarí.

Kotviace prvky sa k pevnej podkladovej vrstve z betónu alebo omietnutého muriva bodovo pripevňujú zatĺkacími rozpernými nitmi s rozstupom približne 200 mm. Jednotlivé kotviace pásiky sa osadzujú so styčnými škárami širokými minimálne 3 mm (aby bola možná ich dilatácia). Bodové kotvenie izolačnej fólie na zvislých plochách sa realizuje v presahoch pásu minimálne po 1 m dĺžky, po každých 5 m aj v strede pásu aspoň dvoma kotvami, ktoré sa potom prekryjú záplatou. Kotvenie v okraji pásu sa prekryje ďalším pásom fólie tak, aby šírka teplovzdušného homogénneho zvaru popri kotvách pri fóliách z PVC-P zodpovedala šírke minimálne 30 mm. Opísané bodové kotvenie v presahoch sa využíva najmä v miestach, kde je potrebné, aby hydroizolačná fólia maximálne kopírovala podklad, napríklad v tuneloch.

Klampiarske konštrukcie a tmely

Ukončovacie lišty sa zhotovujú z pozinkovaného plechu hrubého 0,66 mm. Kotviace pásiky sú z pozinkovaného plechu s hrúbkou 0,66 mm, s lakovaným vnútorným povrchom a s vonkajším povrchom kašírovaným vrstvou PVC-P. Na tmelenie ukončovacích líšt sa používa trvalo pružný polyuretánový tmel.

Aplikácia asfaltových pásov

Keď penetračný náter zaschne, je načase plnoplošne nataviť asfaltový pás. V našom postupe aplikujeme ako druhú vrstvu hydroizolačného materiálu - hydroizolačné pásy. Tieto pásy sú vyrobené z bitumenových alebo podobných materiálov, ktoré sú aktivované teplom. Horák, ktorý produkuje plameň, sa používa na zahriatie a rozpustenie povrchu pásov, čím sa umožní ich pevné a vodeodolné spojenie s podkladom.

Rozložte hydroizolačné pásy na zamýšľané miesto, aby ste sa uistili, že sú správne zarovnané a pokrývajú všetky potrebné oblasti. Zapnite horák a nastavte ho na vhodnú teplotu podľa pokynov výrobcu. Držte horák tak, aby plameň smeroval na spodnú stranu hydroizolačného pásu, pričom si dávajte pozor, aby ste plameň nepridržiavali na jednom mieste príliš dlho, aby nedošlo k poškodeniu materiálu.

Pomaly posúvajte horák pozdĺž pásu, zároveň tlakom valčeka alebo inej pomôcky pritláčajte zahriaty pás k povrchu. Tento proces zabezpečí, že rozpustený bitúmen správne spojí pás s podkladom. Dbajte na to, aby bol pás dôkladne natavený po celej dĺžke a nielen v bodoch. Zabezpečte, aby všetky spoje a prekrytia boli riadne zahriate a stlačené, čo zaručí vodotesné a pevné spoje. V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von. Pásy môžu byť samolepiace a ľahšie sa kladú priamo na konštrukciu.

Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi. Pri podpivničených domoch je potrebné nataviť izolačné pásy na vonkajší obvod obvodovej nosnej steny. Častou chybou pracovného postupu býva izolácia natavená na obmurovke, pričom následne sa vymuruje nosné murivo.

Dodatočné metódy a systémy hydroizolácie

Biela vaňa

V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. V tomto prípade ide o vodonepriepustný betón. Limitná šírka trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a príslušným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie a používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov.

Nopová fólia

Nopová fólia, resp. povrchová membrána, je vyrobená z polyetylénu s vysokou hustotou. Je odolná voči tlaku a vodotesná. Nopy (výstupky) na povrchu fólie vytvárajú určitú a rovnomernú dištanciu (odstup), ktorá ako „medzivrstva“ chráni určitý povrch.

Bitúmenové nátery a zmesi

Bitúmenové nátery ako sú Fragmat alebo Ibitol sú kompozitné zmesi používané na inštaláciu hydroizolácie; môžu sa aplikovať za horúca okolo základov, kladením lepiacich bitúmenových pásov so škárovacou hmotou a lepením izolačných dosiek. Izotekt alebo Izotekt V4 je obchodný názov pre bitúmenové hydroizolácie vyrábané spoločnosťou Fragmat (Slovinsko), aj keď sa čoraz viac používa na označenie bitúmenových hydroizolácií všeobecne. Izotekt je ideálny pre sklenené sieťoviny, ktoré sú zvyčajne obložené (pokryté) bitúmenovými zmesami. Väčšinou sa používajú na izoláciu obytných budov, v jednej alebo dvoch vrstvách v styku so zeminou a je možné ich aplikovať aj na slabo vlhké podklady.

Ochrana hydroizolačnej vrstvy

Po dokončení jednovrstvovej hydroizolácie je nevyhnutné fóliu chrániť proti mechanickému poškodeniu, a to napríklad geotextíliou a betónovou vrstvou. Krycia vrstva sa na zvislých a šikmých plochách zavesí na prečnievajúci okraj podkladovej vrstvy. Pri stenách vyšších ako 3,5 m možno kryciu ochrannú vrstvu podľa potreby k izolačnej fólii bodovo prichytiť polyuretánovým lepidlom aj v ploche steny. Po tom, ako sa izolácie dokončia a odovzdajú, treba v čo možno najkratšom čase zhotoviť predpísané ochranné vrstvy.

Podkladové a ochranné betónové mazaniny sa zhotovujú z betónu triedy C20/25. V podkladových betónoch sa má použiť kamenivo frakcie do 8 mm. Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné.

Vplyv vonkajších podmienok na realizáciu

Izolácie z fólií sa zvyčajne realizujú pri teplotách okolitého vzduchu, no najmä podkladu rovnajúcich sa alebo vyšších ako +5 °C. Ak je chladno, odporúča sa izolačné fólie pred položením temperovať vo vyhriatych priestoroch. Pri daždi a snehu sa práce musia buď prerušiť, alebo sa musí zabezpečiť ochrana pracovného priestoru pred nepriaznivým počasím. V prípade, že teplota vzduchu klesne pod 0 °C, hydroizolačné práce sa musia zastaviť. Nesmú sa vykonávať ani stavebné práce, ktoré sa týkajú hydroizolačného povlaku - napríklad kladenie ochrannej betónovej mazaniny. Pri nanášaní a schnutí nesmie byť izolácia vystavená dažďu.

Teplota skúšanej hydroizolácie by pri vykonávaní skúšok hydroizolačných systémov z mäkčeného PVC nemala byť nižšia ako 0 °C. Ak sú teploty nižšie, v dôsledku zvýšenia tuhosti jednotlivých vrstiev sa veľmi predlžuje čas vysávania sektora aj skúšobných kanálikov. V priebehu pretlakových, prípadne vákuových skúšok fóliovej hydroizolácie nesmie teplota vzduchu a podkladu klesnúť pod 5 °C, respektíve 0 °C. Počas skúšky ihlou a iskrovej skúšky nesmie teplota vzduch a podkladu klesnúť pod 0 °C. Teplotu podkladu a vzduchu možno zvyšovať vhodným konštrukčným riešením (zateplením, zastrešením).

Až do staticky bezpečného zabudovania hydroizolácie, respektíve konštrukcie objektu by sa hladina podzemnej vody mala udržiavať čerpaním zo studní najmenej 300 mm pod najnižšie položeným miestom stavebnej jamy. Po nechránenej izolácii môžu prechádzať iba pracovníci realizujúci hydroizoláciu, a to len v nevyhnutných prípadoch a len v obuvi s mäkkou podrážkou.

Integrovaná hydroizolácia a tepelná izolácia

Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia. Pri výstavbe základov je vhodné využívať terénne podmienky. Základové pásy sa preto odporúča vyliať do výšky terénu. Následne nad terénom použijeme debniace tvarovky, ktoré nám zabezpečia rovnú vonkajšiu hranu základov.

V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky. Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm. Po zaliatí základovej dosky môžeme začať s hydroizoláciou domu.

Sokel treba obložiť polystyrénom (Styrodurom) v súlade s európskou smernicou o stavebných výrobkoch SIST EN 13163. Modernejšia montáž hydroizolácie je taká, že sa doska izoluje z vonkajšej strany, priamo pri spojení pozemku s budovou. Pod základovú dosku, aby sa zabránilo prenikaniu a hromadeniu vody, ktorá po zamrznutí môže zdvihnúť základy, najprv sa kladie drsná polystyrénová doska s presahmi na každej strane, hrúbky 5 až 8 cm. Kladie sa na pripravený podklad alebo podkladný betón.

Na Styropor (polystyrén) sa nalepia samolepiace bitúmenové pásy, ktorými sa zvaria presahy. Potom sa na izoláciu kladie Styropor (polystyrén), ktorý môže byť v doskách 2 × 10 cm alebo 20 cm. Stenu z vonkajšej strany treba potiahnuť Ibitolom, na ktorý sa kladú bitúmenové pásy, ktorými sa zvaria presahy, a potom sa kladie ďalšia vrstva Styroporu (polystyrénu).

Technické údaje hydroizolačného náteru (príklad)

Dôležité tipy a najčastejšie chyby

Odhliadnuc od skutočnosti, že máme rôzne spôsoby hydroizolácie, pri každej hydroizolácii platí, že samotná hydroizolácia musí byť vyhotovená kvalitne. Ak sa chystáte izolovať základy domu a nemáte s týmto typom práce skúsenosti, môže sa vám poľahky stať, že ostanete zaskočený množstvom dostupných materiálov a technológií. Ako vybrať správny izolant a postup? V prípade, že si na takúto prácu netrúfate sami alebo si myslíte, že nie ste dostatočne zručný, odporúčame vám spoľahnúť sa na overených odborníkov. Pri izolácii zvislých múrov sú častokrát potrební dvaja až traja ľudia, aby bola odvedená práca kvalitná. Disponujeme skupinou odborníkov, ktorí vám radi poradia.

tags: #hydroizolacia #zaklady #prekrytie