Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie v bytových domoch: Analýza a dopady novej vyhlášky

Nová vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 503/2022 Z.z. o rozpočítavaní nákladov na vykurovanie priniesla do praxe množstvo zmien. V tomto článku prinášame praktický príklad jej dopadov na základe údajov z rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 v meste Stará Turá.

Štruktúra bytového domu a rozvody tepla

V analyzovanom bytovom dome viac ako polovica plochy pripadá na domácnosti s vlastným kúrením. Iba cez dva byty s vlastným kúrením prechádzajú rozvody centrálneho zásobovania teplom (CZT). Ostatné odpojené byty predstavujú kompaktný priestor, cez ktorý nevedú žiadne rozvody.

V situačnom náčrte domu sú uvedené koeficienty polohy jednotlivých vykurovaných miestností, ktoré zohľadňujú ich umiestnenie a vplyv na tepelné straty.

Analýza spotreby a právne aspekty

Vývoj denných stupňov v blízkej lokalite Vrbové a nameranej spotreby tepla vykazuje lineárnu koreláciu na úrovni +0,9593. Toto zistenie naznačuje, že správanie sa domácností vykurovaných z centrálneho zdroja sa v období rokov 2018-2023 výrazne nemenilo. Predpokladá sa, že podobná situácia panovala aj v domácnostiach vykurovaných samostatným kotlom.

Vo vyúčtovaní za rok 2023 bola v prípade variabilnej zložky uvedená cena 0.0747 EUR za kWh s DPH, čo zodpovedá cene pre zraniteľných odberateľov.

Z právneho hľadiska a z perspektívy žalôb žiadajúcich vyňatie samostatne vykurovaných bytov z rozpočítavania je dôležitý fakt, že do roku 2022 vrátane neboli tieto byty súčasťou rozpočítavania nákladov na vykurovanie. Merná spotreba bytov so samostatným vykurovaním sa odhadom pohybovala v rozmedzí 50-120 kWh/m², pričom byty s najvyššou mernou spotrebou boli logicky situované nad nevykurovanou pivnicou alebo garážou.

Kontrolný výpočet rozdelenia nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z.

Podľa § 8 ods. 4 vyhlášky: „Základná zložka podľa odseku 3 sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.“

Vo väzbe na odsek 1, ktorý dáva vlastníkom právo znížiť podiel základnej zložky zo 60% až na 30% (čo sa v prípade bytového domu aj stalo), bolo 30% z celkových nákladov 8 385,4438 EUR, teda 2 515,6331 EUR, rozdelených na 994 m² obytnej plochy bytov. Na základe toho pripadá na 529 m² bytov s vlastným kúrením 1 340 EUR a na 465 m² bytov s centrálnym zásobovaním teplom 1 176 EUR.

Z hľadiska energetických jednotiek pripadá zo 63 478 kWh na samostatne vykurované byty 10 135 kWh a centrálne zásobované zostáva celková spotreba 53 343 kWh. Keďže 30% ako základná zložka predstavuje 19 034 kWh, na centrálne vykurované byty zostáva 8 908 kWh na základnú zložku. Spotrebná zložka 44 435 kWh sa bude rozpočítavať podľa dielikov pomerových meračov.

Náklad na m² v EUR a spotreba tepla v kWh na m² sú z výpočtového hľadiska pri pomernom rozpočte rovnocenné veličiny. Pre porovnanie je preto preferovaná jednotka kWh/m², ktorá poskytuje okamžitú informáciu o energetickej efektívnosti.

Rozdielne výpočty a aplikácia § 8 ods. 15 vyhlášky

V zúčtovaní nákladov doručenom vlastníkom bol zistený pomer medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom 3,691994, čo zodpovedá pomeru medzi bytom 13 a 18 podľa kontrolného výpočtu. V tomto kroku sú výpočty v súlade.

Avšak pri samostatne vykurovanom byte č. 9, kde kontrolný výpočet uvádza sumu 154 EUR, rozpočítanie doručené správcom uvádza sumu 298,42 EUR. Tento rozdiel vznikol z dôvodu mechanického uplatnenia § 8 ods. 15 vyhlášky.

Podľa § 8 ods. 15 vyhlášky: „Ak v rámci zúčtovacieho obdobia pre objekt rozpočítavania podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru podľa odseku 14 prekročí hodnotu 2,5, upraví sa základná zložka podľa odseku 1 na najbližšie celé percento so zaokrúhlením nahor tak, že hodnota P je 2,5 alebo menšia. Rozpočítanie nákladov sa vykoná s takto upravenou základnou zložkou.“

Mechanické uplatnenie spočíva v tom, že do druhého kola rozpočítavania boli zahrnuté aj „nevykurované plochy“ bytov odpojených od CZT. Definícia vykurovaného priestoru v § 2 vyhlášky uvádza: „i) vykurovaným priestorom vykurovaný byt alebo nebytový priestor, vykurovaný spoločný priestor okrem schodísk a chodieb v objekte rozpočítavania s jednotným systémom merania za obdobie kalendárneho roka v užívaní jedného alebo viacerých konečných spotrebiteľov.“

Ak by tvorca vyhlášky zamýšľal zahrnúť do rozpočítavania nevykurovanú plochu v druhom kole, táto výnimka by mala byť v texte výslovne uvedená. Podporu pre toto tvrdenie nachádzame aj v § 5 ods. 2 vyhlášky: „Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, cez ktoré prechádzajú spoločné rozvody vykurovacej sústavy, náklady na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 30 % a spotrebná zložka 70 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka sa rozpočíta aj medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním.“

V zmysle zásady „rovnakého zaobchádzania“ nie je možné vyžadovať od odpojených domácností v objekte vykurovania viac ako podiel podľa nejakého rozpočítavacieho kritéria na 30% z celkových nákladov systému zásobovania teplom objektu rozpočítavania.

Úprava základnej a spotrebnej zložky

V nižšie uvedenej tabuľke je rozpočítanie nákladov po zistení, že pomer špecifických nákladov medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom presahuje 2,5. Iteračnou metódou bol pre vykurovaný priestor stanovený pomer základnej a spotrebnej zložky na 40% základná zložka a 60% spotrebná zložka.

Vyhláška v § 5 a § 6 stanovuje pravidlá pre rozpočítavanie nákladov na teplo pre priestory, kde je rozpočítavanie podľa plochy alebo objemu vykurovaného priestoru, a striktne stanovuje podiel základnej zložky na 30% pri existencii bytov odpojených od systému CZT. Dôvodová ani predkladacia správa k vyhláške neposkytuje vysvetlenie tohto konkrétneho nastavenia, avšak podstatné je, že tvorca vyhlášky rešpektuje potrebu stanovenia limitu pre právnu istotu. Ak pri rozpočítavaní s meranou spotrebou pomerovými meračmi v jednotlivých vykurovaných priestoroch nie je stanovený podobný limit, stráca sa právna istota a ekonomická predvídateľnosť pre domácnosti zabezpečujúce vykurovanie samostatným systémom.

Chyby vo vyúčtovaní

V predloženom vyúčtovaní nákladov na vykurovanie za rok 2023 sa uvádza vypočítaný pomer základnej zložky na celkových nákladoch 58%, čo naznačuje, že spoločnosť rozpočítavajúca náklady na teplo postupovala v rozpore s definíciou výpočtu tzv. základnej zložky podľa vyhlášky. Na základe uvedených skutočností konštatujem, že predložené vyúčtovanie nákladov na vykurovanie pre bytový dom za rok 2023 je chybné a nie je v súlade s vyhláškou MH SR 503/2022 Z.z.

Koeficienty polohy a ich aplikácia

Teplo si môžu vymieňať iba telesá alebo priestory s rôznou teplotou. Na schéme sú vyznačené byty s vlastným kúrením a tie, ktoré sú zásobované teplom zo systému CZT. Ak by mal platiť predpoklad vyhlášky, že odpojené byty sú nevykurované, mali by sa správne uplatniť koeficienty polohy. Pre bytové jednotky obklopené odpojenými bytmi by bolo potrebné uplatniť koeficienty pre miestnosti s viacerými vonkajšími stenami.

Historický kontext a skúsenosti s vyhláškou MH SR č. 240/2016 Z. z.

Začiatkom roka 2017 nadobudla účinnosť vyhláška MH SR č. 240/2016 Z. z. z 19. V § 7 vyhlášky sú uvedené pravidlá pre rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel na meranie tepla. Tieto údaje sú nevyhnutné pre výpočet spotrebnej zložky nákladov.

Vyúčtovanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie náhradným výpočtom sa za rok 2019 realizovalo v SBD Banská Bystrica v štyroch bytoch. Tento radový bytový dom je postavený v konštrukčnom systéme T 06B a do užívania bol odovzdaný v roku 1975. V dome je 96 bytov na ôsmich poschodiach. Bytový dom je rozdelený na dve vykurovacie sekcie. Do druhej vykurovacej sekcie sú začlenené byty na pravej strane vo vchode číslo 18 a byty vo vchodoch číslo 19 a 20. V dome sa realizovalo hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy, v rámci ktorého sa pred všetkými vykurovacími telesami inštalovali regulačné ventily s termostatickými hlavicami.

Jeden byt, ktorý mal za rok 2019 pridelenú spotrebu tepla na vykurovanie náhradným výpočtom, sa nachádza na najvyššom poschodí vo vchode číslo 20, v ktorom je 32 bytov, t. j. štyri byty na každom poschodí. Dodané množstvo tepla na vykurovanie sa meria určeným meradlom na sekundárnej strane kompaktnej odovzdávacej stanici tepla.

V grafe č. 1 (obr. 1) je uvedená spotreba tepla na vykurovanie bytov v prvej zmieňovanej vykurovacej sekcii bytového domu za roky 2015 až 2019. Náklady za dodávku tepla na vykurovanie bytov a spoločných vykurovaných priestorov sa konečným spotrebiteľom tepla (vlastníkom bytov) rozpočítavajú v zmysle vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z.

Prípad reklamácie nákladov na vykurovanie

Zameral som sa na rozpočítavanie nákladov za dodávku tepla na vykurovanie v tridsiatich dvoch bytoch vo vchode číslo 20. Podrobne som analyzoval náklady od roku 2016 do roku 2019 bytu číslo 94 nachádzajúcom sa na najvyššom - ôsmom poschodí po ľavej strane. Vlastník bytu podal na rozpočítavanie nákladov písomnú reklamáciu, pretože neuznal vysoko vyúčtované náklady. Reklamáciu správca bytového domu odborne posúdil a na základe zistených skutočností zamietol ako neoprávnenú.

Za rok 2017 sa mu vypočítala spotrebná zložka v sume 237,70 €, za rok 2018 v sume 238,95 € a za rok 2019 v sume 260,82 €.

Rozpočítavanie tepla jednoizbovým bytom

V nasledujúcej tabuľke č. 1 uvádzam prehľad nákladov v spotrebnej zložke za všetky jednoizbové byty vo vchode číslo 20 na THK. V tabuľke som zvýraznil a označil kurzívou aj zistené minimálne a maximálne náklady v spotrebnej zložke vypočítané na základe odpočítaných indikovaných jednotiek.

Ide o jednoznačne vyššie množstvo tepla v porovnaní so spotrebou v byte 7PL2, ktorý mal v spotrebnej zložke vyúčtovaných 5 769 jednotiek. Z uvedených zistení vyplýva, že platná legislatíva razantným spôsobom nerieši „kradnutie tepla na vykurovanie legálnym spôsobom“ tým, že stanovila len 1,5 násobok priemernej spotreby tepla na jednotku plochy vykurovaných bytov.

Tabuľka č. 1 preukázala, že znenie § 7 odseku 4 vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z. z. Je potešujúce, že nová legislatíva, ktorá sa pripravuje, bude ustanovovať získavanie odpočtov inštalovaných meračov v bytoch, spoločných a nebytových priestoroch prostredníctvom diaľkového odpočtu bez možnosti alternatívneho odpočtu pomerových rozdeľovačov tepla konečnými spotrebiteľmi.

tags: #fakturacne #meradlo #vykurovanie #bytovy #dom