Dôchodkový strop na Slovensku: Komplexný pohľad na aktuálne zmeny a diskusie

Slováci už roky sledujú, ako sa ich dôchodkový strop nenápadne, no systematicky navyšuje. Každoročné zmeny a úpravy zákonov vyvolávajú neistotu a otázky. Mnohí sa pýtajú: budeme pracovať až do sedemdesiatky, prípadne aj dlhšie? Závan nádeje však prichádza z Ministerstva práce, kde pracujú na zavedení dôchodkového stropu. Znamená to snahu o opätovné určenie maximálneho veku, do ktorého musí človek pracovať, kým získa nárok na odchod do penzie.

Čo je dôchodkový strop a jeho história na Slovensku?

Dôchodkový strop predstavuje hornú hranicu dôchodkového veku, ktorú už nie je možné ďalej zvyšovať. Ide o snahu zastaviť nekonečné posúvanie veku odchodu do dôchodku. Na Slovensku sa už raz dôchodkový strop zaviedol - v roku 2019. Vtedy platilo, že ženy s deťmi mali dôchodkový strop nižší ako muži. Neskôr sa však táto úprava zrušila, čo opäť viedlo k neistote v penzijnom systéme.

Nový návrh Ministerstva práce: Strop pre ľudí s dlhým pracovným životom

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sa chce v najbližšom období zamerať na zavedenie dôchodkového stropu. Podľa portálu oPeniazoch Ministerstvo práce uvažuje nad tým, že by dôchodkový strop platil pre ľudí, ktorí odpracovali 40 rokov. Rezort práce si od tohto kroku sľubuje väčšiu spravodlivosť v systéme.

Zavedenie stropu sa nebude týkať automaticky všetkých seniorov. Výhodu pocítia najmä tí, ktorí začali pracovať skoro a majú za sebou dlhé roky odvádzania odvodov. Konkrétne pôjde o ľudí, ktorí budú mať odpracovaných aspoň 40 rokov. Ministerstvo zároveň potvrdilo, že zohľadní aj náročnosť povolania. V praxi to znamená, že ak si začal pracovať skoro, máš za sebou stabilné zamestnanie a odpracuješ 40 rokov, budeš mať nárok odísť na dôchodok najneskôr v 64 rokoch - a bez znižovania dôchodku. Všetko však závisí od finálnej podoby zákona, ktorú rezort plánuje predstaviť v najbližších mesiacoch.

Dôchodkový strop nebude univerzálnym riešením a ďalšie priority MPSVR

Hoci návrh znie nádejne, strop nebude univerzálnym riešením. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku naviazané na priemernú dĺžku života zostane zachované pre väčšinu ľudí. Súčasne sa bude diskutovať aj o možnom zachovaní flexibilného odchodu do dôchodku. Ten už dnes umožňuje odchod o pár rokov skôr - avšak s trvalo kráteným dôchodkom.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má na programe aj ďalšie dôležité iniciatívy. Popri dôchodkovom strope sa rezort bude zaoberať aj naďalej pomocou pre jednorodičov, konceptom rodinnej karty a fiktívnymi živnosťami. Od 1. februára budúceho roka začne fungovať nový program pre jednorodičov, pričom pôjde o systém komplexných poradní, kde nájdu ľudia poradenstvo od ekonóma, psychológa, právnika či sprievodcu vlastnou skúsenosťou. Rovnako by sa mal dotiahnuť aj koncept rodinnej karty, v rámci ktorej si budú môcť rodiny uplatniť zľavy na tovary a služby súvisiace so starostlivosťou o deti.

Nové životné minimum a boj proti fiktívnym živnostiam

Pre MPSVR zostali ešte dve veľké výzvy z programového vyhlásenia vlády. Jednou z nich je spomínané zavedenie dôchodkového stropu minimálne pre ľudí, ktorí ťažko manuálne pracujú. Tou druhou je upravenie a nastavenie nového životného minima, od ktorého závisia mnohé ďalšie dávky. Minister objasnil, že Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý patrí pod ministerstvo, už pripravil filozofiu toho, ako by malo nové životné minimum vyzerať, aby zodpovedalo minimálnym životným nákladom na Slovensku.

Budúci rok sa rezort pozrie opäť aj na fiktívne živnosti. „Určité úpravy sme už presadili v rámci balíka zákonov známeho ako lex konsolidácia, čiže došlo k niektorým sprísneniam. Ideme však ďalej a budeme opäť v sociálnom dialógu s tými, ktorých sa to týka, teda so živnostníkmi a zamestnávateľmi, pracovať na tom, ako stanoviť presné hranice, kde je ešte závislá práca a kde už takzvaná falošná alebo fiktívna živnosť,“ priblížil minister s tým, že mnohí zamestnanci si neuvedomujú, že síce majú v aktuálnom období o čosi vyšší čistý príjem, ale prichádzajú o iné dôležité pracovnoprávne benefity a v budúcnosti sa im to negatívne prejaví aj na výške dôchodkov. Fiktívne živnosti majú navyše podľa ministra negatívny vplyv na štátny rozpočet, čo len vytvára ďalší tlak na konsolidáciu.

Diskusia o predvídateľnosti dôchodkového veku a ústavnom strope

Na rozdiel od koaličných partnerov zo Smeru a SNS nepovažuje Most-Híd za správnu cestu stanoviť ústavným zákonom vekový strop pre odchod do dôchodku. Znamenalo by to totiž v budúcnosti vážne bremeno pre verejné financie, oznámil po rokovaní Republikovej rady v Bratislave líder strany Béla Bugár. Zároveň však naznačil inú úpravu penzijného systému, ktorú chce Most-Híd v najbližšom čase iniciovať.

Pravda je, že drvivá väčšina občanov v aktívnom veku v súčasnosti nevie presný dátum svojho odchodu na odpočinok. Penzijný vek sa totiž nad aktuálnu hranicu každoročne navyšuje o istý počet ďalších dní. Čiže, v termíne odchodu do starobného dôchodku dnes nemôžu mať jasno ani len tí, ktorí sa naň chystajú už na budúci rok. „Každý však predsa má právo poznať dátum, kedy získa nárok na starobnú dávku, s dlhším časovým predstihom. Aby si prípadne mohol naplánovať isté aktivity, na ktoré v zamestnaní nie je čas. Aby mal mať šancu vedieť, kedy bude k dispozícii pri výchove vnúčat, pri opatrovaní rodičov.“ Súčasná odchodová hranica je 62 rokov plus 139 dní. „Deň D“ teda presne poznajú len tohtoroční adepti na žiadosť o penzijnú dávku. Pre ďalšie roky sú prírastky zatiaľ veľkou neznámou.

Určiť dátum odchodu s výhľadom na päť rokov súčasná zákonná úprava neumožňuje. Do exaktného vzorca totiž vstupujú parametre o strednom veku dožitia, ktoré sú len o tri roky staršie oproti roku, pre ktorý sa prírastok počíta. Teda pre výpočet prídavku v roku 2020 treba údaje z roku 2017 a podobne.

Expertný pohľad na diskusiu o dôchodkovom veku

Podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu SAV nie je síce zámer Mostu-Híd zlý, no zároveň ani nemá hlbší zmysel. „Je to tak trochu búrka v pohári vody,“ mieni Páleník. Podľa neho ľudia v preddôchodkovom veku nepotrebujú vedieť termín odchodu „na deň“ presne. Páleník súhlasí, že nespornou výhodou súčasného modelu je absolútna apolitickosť, keďže prírastok k dôchodkovému veku je objektívne číslo a striedajúce sa politické garnitúry naň nemajú žiadny vplyv. „Ak by sa predlžovalo konštantne, počet pridávaných mesiacov by sa politickými zásahmi asi dal meniť ľahšie.“

Za oveľa dôležitejšiu v úvahách o dôchodkovom veku - aj v súvislosti so súčasnými debatami o tom, či jeho horný limit má byť 64 alebo 65 rokov - však Páleník považuje celkovú zmenu uhla pohľadu na tento problém. Myslí si, že by sa mal skôr stanoviť akýsi „minimálny“ odchodový vek, ktorý by sa mal odvíjať od veku, ktorého je človek v priemere schopný dožiť sa v plnom zdraví. „Bola by tu pre štát motivácia skvalitňovať zdravotníctvo, aby sa minimálny vek neustále zvyšoval,“ uvažuje. Ak budú ľudia zdraví a výkonní, sami podľa Páleníka budú chcieť pracovať čo najdlhšie.

Vývoj automatickej úpravy dôchodkového veku na Slovensku

Automatickú úpravu dôchodkového veku zaviedla penzijná reforma prijatá za predchádzajúcej jednofarebnej vlády Roberta Fica v lete 2012. Na jej základe sa prírastky dôchodkového veku od roku 2017 každoročne počítajú vzorcom, ktorý zohľadňuje stále stúpajúci priemerný vek dožitia.

Vzorec na výpočet je definovaný ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života, akú 62-ročný človek strávi na dôchodku (hodnota spoločná pre mužov a ženy) v tzv. prvom a druhom referenčnom období, vynásobený číslom 365. Výsledok je v dňoch a zaokrúhľuje sa na celé číslo nadol. Prvé referenčné obdobie sa začína 7 a končí 3 roky pred daným rokom zvýšenia. Hneď v prvom roku účinnosti sa odchodový vek zvýšil z dovtedajších 62 rokov o 76 dní. Tento rok k nim pribudlo ďalších 63 dní. Navýšenie pre rok 2019 bude oficiálne známe až v októbri tohto roku, keď sa oznámi vyhláškou ministerstva práce.

Slovensko v európskom kontexte

Slovensko sa stále radí k európskym krajinám s najnižším dôchodkovým vekom, najmä muži patria k najmladším penzistom Európy. Podľa údajov ministerstva práce majú už dnes tri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko a Nemecko) výhľadovo po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Štyri štáty (Dánsko, Holandsko, Taliansko, Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu.

Porovnanie dôchodkového veku vo vybraných krajinách EÚ (výhľadovo po roku 2020)

tags: #dochodkovy #strop #most