Zloženie a Vlastnosti Betónového Poteru pre Trvácne Podlahy

Čo je betónový poter a jeho význam

Betónový poter je typ betónovej zmesi, ktorý sa skladá z cementu, vody a piesku (kameniva) o maximálnej veľkosti zrna 4mm. Betónový poter sa často označuje aj ako cementový poter alebo cementová mazanina, prípadne aj betónová mazanina. Je obľúbeným materiálom používaným v stavebníctve na vyrovnávanie povrchov.

Životnosť podlahy je závislá od viacerých faktorov. Záleží samozrejme na povrchovej úprave, ale aj na kvalite podkladu. Nosná a vyrovnávacia vrstva je nevyhnutná na inštaláciu podlahy a jej následné fungovanie. Poter vytvorí medzivrstvu, na ktorú sa položí podlahová krytina, alebo sa ešte predtým vyrovná samonivelačnou stierkou. Jeho vyhotovením získate hladký povrch vhodný na pokládku zvoleného typu podlahy. Poter sa používa v stavebníctve na vyrovnávanie podlahových povrchov.

Základné zloženie betónového poteru

Zloženie betónu je jednoduché. Patrí doň voda, cement a kamenivo. Betónový poter je zmesou cementu, piesku a vody a nanáša sa na vnútorné a vonkajšie povrchy. Zrnitost piesku pre cementový poter by mala byť do 4 mm, v prípade, že cementový poter aplikujete v hrúbke do 40 mm.

Pomer obsahu cementu a vody v čerstvom potere určuje výslednú kvalitu cementového poteru. Čím viac vody použijeme, tým je pevnosť a kvalita hotového poteru menšia. Preto je dôležitý správny pomer vody. Pevnosť betónového poteru sa zvyšuje množstvom cementu v betónovom potere.

Pre ilustráciu, pri výrobe jedného m3 potrebujeme cca 350 kg cementu (záleží na špecifikácii daného výrobcu a tiež množstve použitej vody), štrk - kameninovú frakciu (0/2-0/4 mm) 1,8 ton a 190 litrov vody. Pri vyberaní kameninovej frakcie záleží na tom, akú výšku bude mať poter.

Aditíva a prísady v potere

Do betónovej zmesi (poteru) sa pridávajú PP vlákna, ktoré sa rozptýlia rovnomerne a vytvorením hustej priestorovej siete významne obmedzujú tvorbu mikrotrhliniek vznikajúcich v dôsledku rozťažnosti betónu. Plastifikátor sa dávkuje do čerpadla, čím sa docieli rovnomerné rozptýlenie zmesi v betóne. Plastifikátor vytláča vzduchové bubliny z poteru a zlepšuje tepelnú vodivosť betónu, čo je dôležité najmä pri podlahovom vykurovaní.

Aditíva a prímesi, ako sú urýchľovače alebo spomaľovače tuhnutia, plastifikátory, ktoré zlepšujú spracovateľnosť, farbivá, protimrazové prísady a podobne, sa zriedka používajú pri domácom miešaní betónu svojpomocou. Okrem rôznych druhov zloženia je možné využiť aj farbivá, ktoré vytvárajú vizuálne atraktívny vzhľad. Poter môžeme vyrobiť buď svojpomocne, kúpiť vrecia, ktoré zmiešame iba s vodou, alebo doviezť na stavbu priamo z betonárky.

Pomery zložiek a príprava betónu

Príprava betónovej zmesi, ktorá bude pevná, stála a odolná, je pre úspešnú realizáciu zásadná, bohužiaľ sa však často podceňuje. Je dôležité vedieť, koľko cementu na jeden fúrik či jednu miešačku betónu, koľko štrku a vody je potrebné pridať. Správny pomer materiálu totiž determinuje pevnosť, odolnosť a spracovateľnosť výslednej zmesi. Nesprávny odhad množstva môže viesť k vytvoreniu betónu, ktorý je buď príliš krehký a náchylný na pukliny, alebo príliš tekutý a teda neschopný udržať tvar. Precízne namiešanie betónu zabezpečuje dlhodobú trvácnosť a funkčnosť konštrukcie, čo eliminuje potrebu predčasných a nákladných opráv.

Tabuľka: Odporúčané pomery zložiek pre rôzne typy betónu (na 25 kg cementu)

Pre betón triedy C20 sa odporúča pomer miešania 1:5. Pomer miešania 1:4, t. j. jedna lopata cementu a 4 lopaty piesku, sa používa na výrobu pevnejších betónov, napr. na základy, podkladové betóny, nosné betónové konštrukcie. Pomer zložiek cementového poteru by mal byť optimálne 1:4-6, teda jedna lopata cementu a 4-6 lopát piesku. Počet lopát záleží na tom, aký pevný poter potrebujete.

Zrnitost piesku pre cementový poter by mala byť do 4 mm, v prípade, že cementový poter aplikujete v hrúbke do 40 mm. Pomer zložiek cementového poteru v tom prípade bude 1:4:4 (teda 1 lopata cementu, 4 lopaty piesku frakcie 0/4 mm a 4 lopaty štrku frakcie 4/8 mm), prípadne 1:2:4 (teda 1 lopata cementu, 2 lopaty piesku frakcie 0/4 mm a 4 lopaty štrku frakcie 4/8 mm).

Voda na miešanie cementového poteru by mala byť čistá, najlepšie z vodovodného radu. Rozhodne nemožno použiť vodu z prírodného zdroja s veľkým obsahom organických látok, ktoré by znižovali kvalitu cementového poteru. Voda sa používa v množstve predpísanom na obale vrecovanej zmesi. Ak sa nepoužívajú žiadne iné prímesi, môže byť vhodný pomer vody a cementu 0,6-0,7.

Ako správne miešať betón

Miešanie betónu je alchýmia a výsledný betón závisí od ingrediencií, ich vzájomného pomeru i od samotného postupu miešania. Nečakajte, že kvalitný betón namiešate v ruke. Na malé objemy vám bude stačiť vŕtačka s miešacím nadstavcom. Na väčšie betonovanie si zožeňte stavebnú miešačku.

Pri samotnom miešaní betónu začnite vždy s vodou. Po zamiesení cementu postupne pridávajte štrk, kým nebude mať betón požadovanú konzistenciu. Miešajte približne 3-5 minút a vodu dávkujte primerane, pretože prebytočná voda znižuje pevnosť betónu a jeho životnosť. Pri miešaní vezmite do úvahy, že v kamenive je bežne obsiahnutých asi 5-15 % vlhkosti, čo môže mať na výsledný betón veľký vplyv. Obzvlášť pri výrobe vnútorných podkladových betónov a poterov sa vyvarujte predávkovania vodou. Tieto typy betónov lepšie tuhnú a vykazujú vyššie výsledné pevnosti pri spracovaní v polosuchej konzistencii.

Odporúčame miešať cement a vodu s pieskom alebo štrkom tak dlho, kým zmes nedosiahne požadovanej pevnosti. Ak premýšľate, ako urobiť betón, je veľkou výhodou poznať jeho správnu konzistenciu. Správna konzistencia betónu by mala byť taká, že je ľahko tvarovateľná, ale nie príliš tekutá.

Metódy miešania betónu

Miešanie betónu v miešačke

Miešanie betónu v miešačke sa začína pridaním správnych pomerov suchých materiálov: cementu, piesku a štrku. Tu je zjednodušený príklad pre miešačku s kapacitou 100 litrov:

• Cement: 25 kg (približne 1 vrece)
• Piesok: 50 kg (2 vrecia, ak je 1 vrece 25 kg)
• Štrk: 75 kg
• Voda: 15 - 20 litrov (v závislosti od vlhkosti piesku a štrku)

Suché ingrediencie premiešajte ešte pred pridaním vody, aby boli správne zmiešané. Nasleduje pridávanie vody postupne, pričom je dôležité neustále miešať betón v miešačke, aby dosiahol požadovanú konzistenciu a aby boli všetky komponenty dôkladne zmiešané. Miešanie by malo trvať približne 5-10 minút, v závislosti od výkonu miešačky a požadovanej konzistencie betónu. Ak je betón príliš tekutý, pridajte viac suchých materiálov. Ak je príliš tuhý, pridajte trochu vody.

Miešanie stredného množstva betónu stavebným miešadlom

Do stavebného vedra naplňte vhodné množstvo štrku alebo piesku a cementu a všetko kompletne premiešajte stavebným miešadlom. Následne pomaly pridávajte vodu, aby bolo možné množstvo neskôr ešte zvýšiť. Miešadlom všetko rozmiešajte, kým nedosiahnete požadovanú konzistenciu.

Miešanie malého množstva betónu v maltovníku

Do stavebného vedra naplňte vhodné množstvo štrku alebo piesku a cementu a všetko premiešajte murárskou lyžicou. Následne pomaly pridávajte vodu, aby bolo možné množstvo neskôr ešte zvýšiť. Murárskou lyžicou zmes spracujte, kým nedosiahnete požadovanú konzistenciu.

Typy betónových poterov a ich použitie

Cementový poter je zmes cementu, piesku, kameniva a vody v predpísanom pomere. Zmiešaním sa vytvorí tekutá zmes betónu, ktorá sa používa predovšetkým na vyrovnanie podlahovej konštrukcie. Suchý a zatvrdnutý cementový poter slúži ako podklad pre pokládku dlažby, koberca, vinylu a podobne, prípadne ho možno ponechať priznaný (napríklad v garáži, pivnici, technickej miestnosti).

Cementový poter sa na stavbách hojne používa na zhotovenie najmä plávajúcich podláh. Okrem toho sa cementové potery využívajú pri rekonštrukciách starých podláh a stropov. Možno s ním vyrovnať starú nerovnú betónovú podlahu, alebo spevniť trámový strop s dreveným záklopom. Cementové podlahové potery sa hodia aj do vlhkých priestorov. Majú dlhú životnosť, sú hygienicky nezávadné a odolajú ohňu aj chemickým látkam. Kvalitný betónový poter je ideálnym na podlahové vykurovanie. Dobre odovzdáva teplo, má vysokú pevnosť a ponúka vhodnú rovinatosť. Na betónové potery môžete priamo položiť dlažbu, plávajúcu podlahu, PVC, parkety, koberce alebo podlahové stierky.

Triedy pevnosti poterov

Potery sa používajú v pevnostných triedach 12 až 65. Napríklad trieda 12 sa používa ako kontaktný poter na vyrovnanie nerovností, na ktorý sa položí podlahová krytina. Trieda 20 na byty a trieda 30 pre úžitkové časti domu. Betónové potery musia spĺňať pevnostné podmienky, musia mať rovný povrch pripravený na pokládku dlažby alebo inej krytiny. Pevnosť betónových poterov je B-20 (v prípade požiadavky odberateľa je možná aj vyššia pevnosť).

Označenie betónu, ako je C25/30, odkazuje na pevnosť betónu, a konkrétne na jeho schopnosť odolať tlaku. Betón s nižšou pevnosťou (napr. C16/20) sa zvyčajne používa pre menej namáhané konštrukcie, napr. pre základy rodinných domov. Betón s vyššou hodnotou (napr. C30/37, C35/45) sa používa pre konštrukcie, ktoré majú byť viac zaťažené, ako sú stĺpy, mosty a podobné štruktúry.

Druhy poterov podľa spojenia s podkladom

Cementové potery sa členia na plávajúce, ktoré sú od podkladu oddelené akustickou či tepelnoizolačnou vrstvou, ďalej spriahnuté (tzv. pripojené), tie sú celoplošne priamo spojené s podkladom, a na oddelené potery, ktoré sú od podkladu oddelené separačnou fóliou. V obytných priestoroch sa pokladá plávajúci poter pre dobrú tepelnú a zvukovú izoláciu.

To, či vyberieme plávajúci alebo spriahnutý poter, závisí od konkrétnych potrieb projektu, a tiež od typu podlahovej skladby a prostredia, v ktorom bude inštalovaný. Plávajúci poter je vhodnejší pre domáce interiéry a jeho aplikácia je o niečo jednoduchšia. Poter spriahnutý s podkladom nie je samonosnou konštrukciou, pretože kopíruje všetky deformácie podkladu. Používa sa hlavne ako vyrovnávacia vrstva alebo na zlepšenie vlastností povrchu podlahy. Plávajúci poter sa potom aplikuje bez priameho upevnenia k podkladovému povrchu. Obvykle je oddelený od podkladu separačnou vrstvou (tepelnoizolačnou alebo akustickou). Najčastejšie sa využíva v bytových a občianskych stavbách. Tento poter pôsobí úplne nezávisle od podkladu podlahy, a to ako vo vodorovnom, tak aj vo zvislom smere.

Aplikácia betónového poteru

Zároveň je dôležité dbať na správnu aplikáciu poteru. To zahŕňa primeranú prípravu podkladu, správnu aplikáciu a vyschnutie poteru podľa výrobcových odporúčaní.

Príprava podkladu

Poter sa neleje priamo na dosku; najskôr sa na dosku (betónovú, základovú) položí tepelná izolácia (napr. polystyrén) a zvuková izolácia (napr. Tervol). Na pochôdzne izolačné dosky sa položí fólia, ktorá zabráni prenikaniu vlhkosti z poteru do izolácie. Potom nasleduje vystužený poter s hrúbkou 4 až 7 cm a finálna podlahová vrstva. Ak realizujete podlahové kúrenie, je potrebné mať kompletne pripravený vykurovací systém. Dôležitá je aj izolácia proti šíreniu nepríjemných zvukov (tzv. kročajovému hluku), ktorú je nutné vkladať do podlahovej konštrukcie izolácie na to určenej. Ide napríklad o dosky z penového XPS (tzv. extrudovaného polystyrénu), ktoré majú obvykle dostatočnú izoláciu práve proti kročajovému hluku. V každom prípade musí byť izolácia položená zvukovo oddeleným spôsobom. Strop pivnice však musí byť pod ním izolovaný.

Dilatačné škáry

Poter realizovaný strojom by sa nemal dotýkať stien, od stien ho treba oddeliť niekoľkocentimetrovou izoláciou z polystyrénu. Je to tzv. dilatácia, ktorá umožňuje rozťahovanie a zmršťovanie materiálu v dôsledku teplotných výkyvov. V plochách nad 40 m² odporúčame vytvoriť dilatačné škáry. Dilatačné škáry vo väčšej ploche majú za úlohu zaistiť možnosť voľného pohybu čiastkových plôch poteru voči sebe, a zabrániť tak prenosu vibrácií a zvuku.

Postup nanášania a vyrovnávania

Pokiaľ rekonštruujete starú podlahu a pomocou cementového poteru ju chcete vyrovnať, je potrebné povrch riadne očistiť od prachu a voľných častíc a spraviť trhliny v betónovej podlahe. Na podkladnej konštrukcii si zhotovte v požadovanej úrovni strhávacie lišty, s pomocou ktorých budete následne rovnať cementový poter do roviny. Horná hrana strhávacej lišty predstavuje hornú hranu dosky z poteru. Potom namiešaný poter aplikujte na pripravený podklad v predpísanej hrúbke a hliníkovou latou srovnajte do roviny. Pomocou oceľového hladidla zahlaďte povrch.

Poter musíme pred stuhnutím upraviť tak, aby bola zabezpečená čo najväčšia pevnosť a rovnosť. Ak si dáme záležať na dosiahnutí dokonalej rovinnosti, nemusíme už riešiť problém, ako vyrovnať podlahu pri finálnej pokládke, či už vinylovej, alebo PVC (plávajúcej podlahy). Stručne povedané, ušetríme dosť finančných prostriedkov a času za niveláciu.

Gletovanie betónu sa používa na vyhladenie povrchu cementového poteru, ktorý už zostane ako nášľapná vrstva (napríklad v technickej miestnosti, garáži, sklade, pivnici a podobne). Gletovanie sa vykonáva tak, že sa na zavädnutý povrch cementového poteru rozpráši malá vrstva preosiateho cementu, a potom sa jemnými pohybmi „zatočí“ pomocou hladidla, alebo strojovej hladičky. Vyrovnanie povrchu cementového poteru možno realizovať aj aplikovaním samonivelačnej stierky.

Zrenie a starostlivosť o poter

Správne načasovanie je dôležité. Betón je materiál, ktorému by ste mali dopriať čas na správne zrenie, ktoré za ideálnych podmienok trvá asi mesiac. Cementový poter zreje minimálne 28 dní. Za túto dobu by mal poter dosiahnuť deklarované fyzikálne vlastnosti (najmä pevnosť v tlaku), mal by byť únosný a rozmerovo stály. Počas tuhnutia sa musí udržiavať vlhký, aby sa zabránilo vzniku trhlín. Vlhkosť sa udržuje napríklad pomocou položenej navlhčenej geotextílie alebo je možné plochu zakryť PE fóliou.

Ideálne je betónovať pri teplotách 15-25 °C. Toto rozmedzie bude vyhovovať nielen vám, ale aj betónu samotnému, ktorý bude mať pre svoje zrenie ideálne podmienky. Liatie poteru sa odporúča iba v teplejšom období. Poter je potrebné spracovať optimálne do hodiny od zarobenia. Po zabetónovaní je veľmi dôležité, aby boli zabezpečené požiadavky na jeho kvalitné vytvrdnutie. Betón nesmie vyschnúť skôr než vytvrdne. Preto musíme zabezpečiť jeho vlhčenie. Počas jari aspoň 7 dní, v lete minimálne 14 a ak chceme betónovať v chladnejšom ročnom období, teplota v miestnosti nesmie klesnúť pod +5 stupňov. Ale aj po 28 dňoch od položenia poteru musíme v mieste udržovať teplotu nad +5 stupňov a miesto by malo byť chránené pred prievanom, priamym slnečným svetlom, inak by mohlo dôjsť k zmenám vlastností a môžu sa vyskytnúť napr. zmršťovacie trhlinky.

Približne každý centimeter poteru schne asi týždeň, takže na vyschnutie hrubšej vrstvy poteru je potrebných niekoľko týždňov. Odporúča sa takéto práce vykonávať v lete, pri vyšších teplotách. Ak sa tieto práce vykonávajú neskoro na jeseň alebo na jar, kvôli nízkym teplotám a vyššej vlhkosti vzduchu, na schnutie sú potrebné dva mesiace alebo viac.

Časté chyby pri miešaní a aplikácii betónu

Medzi časté chyby patrí príliš vysoká teplota pri betonáži alebo betonáž s materiálom o vysokej teplote. Vysoká teplota urýchľuje hydratáciu a nábeh pevnosti, kvôli čomu potom betón počas pár hodín praská. Suchý podklad pri betonáži vencov tiež spôsobuje problémy; pokiaľ tehla alebo keramika nie je prevlhčená, vysaje z betónu vodu a ten následne praská. Dôležitá je aj správna voľba zmesi pre interiér či exteriér - nemožno použiť jeden betón na všetko. V exteriéri pôsobí viac vlhkosť a mráz. Pre vonkajšie betóny sa používa mrazuvzdorný prevzdušnený betón. Hydratácia cementu je pomerne zložitý chemický a fyzikálny proces, pri ktorom cement po zmiešaní s vodou tuhne a tvrdne. Preto by sme to nemali s vodou preháňať.

Moderné a alternatívne typy poterov

Bez ohľadu na to, či sú potery vyrábané ručne alebo strojovo, majú svoje výhody a nevýhody. Pri rozhodovaní o tom, aký typ poteru použiť, je dôležité zvážiť špecifické potreby projektu, ako je veľkosť plochy, ktorá sa má pokryť, požadovaná povrchová úprava a dostupný rozpočet.

Strojovo vyrobené potery

V posledných rokoch sa výrazne zvýšilo používanie strojovo vyrobených betónových poterov. Stavitelia ich nazývajú strojové potery. Tento typ poteru sa nevyrába na tvári miesta, ale sa mieša mimo lokality a potom sa privezie na stavbu ako hotový výrobok. Strojové potery sa vylievajú na podklad pomocou čerpadla a následne sa vyrovnávajú špeciálnym strojom.

Strojovo vyrobený poter je lepší, pretože zmes je homogénnejšia v porovnaní s ručne vyrobeným poterom. Navyše, zmes sa mieša mimo staveniska a prepravuje sa na stavenisko, je okolo toho menej práce. Ďalšou, nemenej dôležitou výhodou je, že poter je vyhotovený rýchlejšie a zároveň pokrýva väčšie plochy. Nalievanie na podklad pomocou čerpadla trvá kratšie, rovnako tak aj vyrovnávanie. Maximálny výkon spracovateľného poteru je do 250 m2 za deň. Spracovanie vykonáva vyškolený personál, ktorý dokáže uspokojiť aj tie najnáročnejšie požiadavky. Výsledkom je rovný povrch s maximálnou nerovnosťou pod 1%.

Môžete si objednať aj liaty cementový poter, v ktorom sú už v betonárke strojovo pridané plastifikátory. Na stavbu vám privezú už hotový poter a čerpadlo ho vytlačí na požadovanú vzdialenosť. Transportuje sa tlakom vzduchu, hadicami o priemere 10 cm, maximálne do vzdialenosti 150 m horizontálne a 90 m vertikálne. Strojovo vyrobený poter má aj určité nevýhody. V prvom rade je drahší ako ručne vyrobené potery, keďže k nákladom treba pripočítať dovoz na stavbu a náklady na použitie špeciálnych strojov.

Ručne vyrobené potery

Ručne vyrobené betónové potery sú potery vyrobené tradičným spôsobom zo zmesi piesku, cementu a vody, ktorá sa ručne mieša na tvári miesta, ručne nanáša na povrch a vyrovnáva pomocou ručného náradia, napr. stierkami. Jednou z výhod tohto typu poteru je, že sa dá na tvári miesta prispôsobiť špecifickým potrebám projektu. Napríklad, ak je povrch nerovný alebo má sklon, zmes sa vyrobí tak, aby sa tieto chyby opravili. Ručné miešanie však môže byť časovo a pracovne náročné, čo môže viesť k vyšším nákladom.

Anhydritové potery

Anhydritové potery majú oproti tradičným cementovým poterom mnoho výhod. Ľahko sa nanášajú a rýchlo schnú, čím šetria čas a uľahčujú prácu. Tieto potery sú tekutý materiál, ktorý sa rozotiera na povrch. Možno ho strojovo rozmiestniť do niekoľkých spojených miestností naraz, čo znamená, že sa s ním nemusí prácne manipulovať vedrom. V praxi to znamená, že poter možno použiť na vytvorenie väčších plôch bez dilatačných škár a bez dodatočného vystužovania. Zvyčajne ide o poter na báze síranu vápenatého, ktorý je samonivelizačný a tuhne bez pnutia, takže je ideálny na podlahové vykurovanie.

Anhydritové samonivelačné potery sú modernejšou verziou cementových poterov. Líšia sa najmä prísadami, ktoré ovplyvňujú ich viskozitu, a tým aj tekutosť. Sú tiež oveľa pružnejšie ako cementové potery a majú menšiu aplikačnú hrúbku, čo je výhodné pri rekonštrukcii budov. Anhydritové potery majú lepšiu tepelnú vodivosť, pretože materiál tesne obopína rúrky podlahového vykurovania. To zabezpečuje najlepší možný prenos tepla medzi rúrkami podlahového vykurovania a podlahou.

Anhydritový poter je poter, ktorého spojivom je síran vápenatý. Možno ho použiť aj v suchej výstavbe. Anhydritový poter má obvyklú hrúbku 4-5 cm. Je však nasiakavý a nie je odolný voči vlhkosti, preto ho možno použiť iba v suchých miestnostiach. Neodporúča sa jeho využitie vo vlhkých priestoroch, ako sú kúpeľne alebo kuchyne, alebo vo vonkajšom prostredí. Tiež nie je vždy vhodný na podlahové dosky bez izolácie, pretože teplotné rozdiely môžu spôsobiť kondenzáciu vody na murive. Anhydritový poter je vysoko pružný a má silnú pevnosť v ťahu a ohybe.

Liaty asfaltový poter

Moderných, minimalistických povrchov s industriálnym vzhľadom sa docieli použitím poteru, ktorý má vzhľad viditeľnej stierky ako konečnej vrstvy. Je obohatený bitúmenom (asfaltom), preto je rýchloschnúci, vodotesný a necitlivý na teplotu. Má tiež dobré tepelne a zvukovo izolačné vlastnosti. Je vysoko zaťažiteľný. Jeho pružnosť dobre kompenzuje statické namáhanie. Liaty asfaltový poter sa musí spracovávať pri vysokých teplotách. Obvykle obsahuje epoxidové živice alebo polyuretány, vďaka čomu je úplne necitlivý na vlhkosť a veľmi odolný voči vode. Preto je tiež poter na báze syntetickej živice vhodný pre špeciálne aplikácie, ako je vyrovnávanie svahov z balkónov alebo pre rôzne vonkajšie opravy.

Magnezitový poter

Špecialitou je magnezitový poter, ktorý je elektricky vodivý vďaka zmesi oxidu horečnatého (MgO) a roztoku chloridu horečnatého a ďalších organických a minerálnych plnív. Tento poter je vhodný do priestorov, kde sú vyžadované antistatické vlastnosti. Magnezitový poter má tiež mimoriadne nízku prašnosť. Je tiež vhodný na pokládku ako viditeľný poter, musí však byť trochu silnejší. Tvrdosť povrchu a veľkosť zŕn musia byť zvolené presne, aby podlaha vydržala zaťaženie. U tohto druhu poteru vyžaduje vysoká nasiakavosť vyplnenia pórov a tesniaci náter na báze epoxidovej živice alebo PUR, aby sa dosiahla ochrana povrchu proti škvrnám. Vďaka svojej dobrej tepelnej vodivosti a tepelne akumulačným vlastnostiam je veľmi vhodný na podlahové vykurovanie.

Suchá podlaha

Vedeli ste, že existuje tzv. suchá podlaha, kde nie je poter nutný? Tá sa skladá z položených dosiek, napr. OSB, drevovláknitých alebo sadrovláknitých. Veľkou výhodou je, že sa po nich ihneď po položení môže chodiť, a na druhý deň na ne môžete položiť podlahovú krytinu. Inštalácia suchej podlahy je rýchla a jednoduchá. Nevýhodou suchej podlahy je ťažké použitie a dimenzovanie na podlahové vykurovanie. Štandardné tabuľky tepelnej vodivosti sa pri použití suchých poterov často nedajú použiť. Okrem toho suché potery obvykle vedú k väčším inštalačným výškam.

Vystuženie poteru

Namiesto výstužnej oceľovej siete možno použiť statické makrovlákno ArmoTec, ktoré vystužuje betón v 3 rozmeroch, v každom bode betónu. Redukuje zmršťovacie trhliny na nulu. Výrazne urýchľuje výstavbu, ľahko sa prepravuje a práca s ním je jednoduchá. Navyše nevzniká korózia. Jednou z najväčších nevýhod železobetónu je, že po určitom čase začne kvôli kyselinám korodovať aj oceľ zaliata v betóne. Cez malé mikrotrhliny v betóne sa doň dostane kyslík a vlhkosť a začnú rozkladať celý betón.

Použitie makrovlákien zanecháva oveľa menšiu ekologickú stopu, keďže sa vyrába a prepravuje za zlomok environmentálneho dopadu výstužných sietí. Okrem toho, ak ňou nahradíte oceľ, môžete znížiť množstvo výstužnej ocele chrániacej pred koróziou, čím ďalej významne prispejete k ochrane životného prostredia. Najmenej 50 % betónových konštrukcií sa používa na ochranu výstužnej ocele pred koróziou.

tags: #betonovy #poter #zlozenie