Zmluva o vecnom bremene pre kanalizačnú prípojku: Kompletný sprievodca

Zriadenie kanalizačnej prípojky, ktorá prechádza cez cudzí pozemok, si často vyžaduje zriadenie vecného bremena. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o vecnom bremene pre kanalizačnú prípojku, vrátane jej účelu, obsahu a procesu zriadenia, s cieľom poskytnúť ucelený prehľad pre všetkých, ktorí sa s touto problematikou stretávajú. Cieľom je poskytnúť ucelený a zrozumiteľný prehľad pre široké spektrum čitateľov, od laikov až po odborníkov v oblasti nehnuteľností a práva.

Úvod do inštitútu vecného bremena

Čo je vecné bremeno?

Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby. Toto obmedzenie spočíva v tom, že vlastník pozemku je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V kontexte kanalizačnej prípojky vecné bremeno zvyčajne znamená, že vlastník pozemku musí strpieť vedenie kanalizačnej prípojky cez jeho pozemok a umožniť jej údržbu a opravy. Tento inštitút je kľúčový pre zabezpečenie funkčnosti infraštruktúry, ktorá presahuje hranice jedného pozemku.

Prečo je vecné bremeno potrebné pre kanalizačnú prípojku?

Hlavným dôvodom zriadenia vecného bremena je ochrana práva vlastníka kanalizačnej prípojky na jej nerušené užívanie aj v prípade, že prípojka prechádza cez cudzí pozemok. Zabezpečuje, že nový vlastník pozemku nebude môcť svojvoľne prerušiť alebo zrušiť prípojku, čo by mohlo mať vážne následky pre vlastníka pripojenej nehnuteľnosti. Vecné bremeno vytvára právnu istotu pre obe strany.

Pre vlastníka prípojky znamená garanciu, že jeho investícia do infraštruktúry bude dlhodobo chránená a funkčná. Pre vlastníka pozemku, cez ktorý prípojka prechádza, definuje vecné bremeno jeho povinnosti a obmedzenia, čím mu zároveň poskytuje istotu ohľadom kompenzácie (ak je dohodnutá) a presného rozsahu obmedzenia jeho vlastníckeho práva. Bez existencie vecného bremena by akýkoľvek nový vlastník zaťaženej nehnuteľnosti mohol teoreticky požadovať odstránenie prípojky, čo by viedlo k značným finančným a technickým problémom pre užívateľa prípojky.

Situácie, kedy je zmluva o vecnom bremene nevyhnutná

Zmluva o vecnom bremene sa stáva potrebnou v niekoľkých kľúčových situáciách, ktoré sa týkajú umiestnenia kanalizačných prípojok, ako aj iných inžinierskych sietí:

• Prípojka na cudzom pozemku: Ak hlavná vetva kanalizácie, na ktorú sa pripájate, alebo samotná prípojka k vašej nehnuteľnosti, prechádza cez pozemok suseda alebo iného vlastníka, je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno. Táto situácia často nastáva pri staršej zástavbe, kde pôvodné parcely neboli navrhnuté s ohľadom na súčasné infraštruktúrne potreby.
• Elektrický kábel cez susedov pozemok: Ak elektrický kábel vedie cez susedov pozemok a na vašom pozemku sa nachádza rozvodná skriňa, môže byť potrebné zriadiť vecné bremeno aj na pozemku, kde je umiestnená rozvodová skriňa, na účely prístupu a údržby.
• Spoluvlastníctvo pozemkov: V prípadoch, kde pozemky, cez ktoré vedú prípojky, sú vo spoluvlastníctve viacerých osôb (napríklad spoločná prístupová cesta), je potrebné zabezpečiť súhlas a dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, čo často vyústi do potreby zriadenia vecného bremena.
• Elektrická prípojka cez obecnú cestu a súkromný pozemok: Kombinácia vedenia inžinierskych sietí cez verejné priestranstvá a súkromné pozemky si vyžaduje precízne právne ošetrenie, pričom vecné bremeno je bežným riešením.
• Pripojenie na elektrický stĺp na cudzom pozemku: Podobne ako pri kanalizácii, aj pri pripájaní na elektrickú sieť, ak je kľúčový bod (napríklad elektrický stĺp) na cudzom pozemku, je zriadenie vecného bremena nevyhnutné.

Právny rámec a zmluva o budúcej zmluve

Právny rámec vecného bremena

V Slovenskej republike je inštitút vecného bremena primárne upravený v Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach § 151n a nasl. Tieto ustanovenia definujú podstatu vecného bremena, jeho vznik, obsah a zánik. Občiansky zákonník stanovuje, že vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, ktorá musí byť písomná a v prípade zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti sa vkladá do katastra nehnuteľností. Zákon tiež umožňuje zriadenie vecného bremena aj rozhodnutím súdu alebo na základe zákona, avšak v kontexte kanalizačných prípojok je najčastejšou formou zmluvné dojednanie.

Zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena

V niektorých špecifických situáciách, ako napríklad pri stavebnom konaní, môže stavebný úrad vyžadovať predloženie "iných práv k pozemkom a stavbám". V takýchto prípadoch sa často uzatvára tzv. zmluva o budúcej zmluve o vecnom bremene. Táto zmluva predstavuje predbežnú dohodu, v ktorej sa strany zaväzujú, že v budúcnosti uzavrú samotnú zmluvu o zriadení vecného bremena.

Je to dôležitý nástroj na zabezpečenie práv a povinností ešte pred samotným formálnym zriadením bremena, čo je obzvlášť užitočné v procese získavania stavebných povolení. Zmluva o budúcej zmluve poskytuje stavebnému úradu istotu, že práva k pozemku budú v budúcnosti riadne vysporiadané. Tento typ zmluvy je často nevyhnutný na získanie územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia, kedy je potrebné preukázať právo užívať cudzí pozemok.

Obsah zmluvy o vecnom bremene: Kľúčové náležitosti

Aby bola zmluva o vecnom bremene platná a účinná, musí obsahovať presne definované náležitosti. Pri zmluve týkajúcej sa kanalizačnej prípojky sú obzvlášť dôležité nasledujúce body:

• Identifikácia zmluvných strán: Je nevyhnutné presne identifikovať obe strany - vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti (tzv. povinný z vecného bremena) a osobu, v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (tzv. oprávnený z vecného bremena). Uvádzajú sa ich mená, priezviská, adresy trvalého pobytu, dátumy narodenia alebo rodné čísla, prípadne identifikačné čísla organizácií (IČO). Ak je oprávnených viac osôb, je potrebné špecifikovať ich podiely a spôsob, akým budú svoje práva vykonávať.
• Identifikácia nehnuteľnosti: Zmluva musí presne a jednoznačne identifikovať zaťaženú nehnuteľnosť (pozemok). Uvádza sa katastrálne územie, číslo parcely (alebo viacero čísel parciel), číslo listu vlastníctva a prípadne aj opis nehnuteľnosti (napr. druh pozemku).
• Opis vecného bremena: Toto je jedna z najdôležitejších častí zmluvy. Musí podrobne popísať obsah vecného bremena. V prípade kanalizačnej prípojky to zvyčajne zahŕňa:
  • Strpenie vedenia prípojky: Vlastník pozemku je povinný strpieť umiestnenie a existenciu kanalizačnej prípojky na svojom pozemku.
  • Umožnenie prístupu: Vlastník pozemku musí umožniť oprávnenému prístup na pozemok na účely údržby, opráv, revízií a prípadných rekonštrukcií kanalizačnej prípojky.
  • Obmedzenia v užívaní pozemku: Môžu byť stanovené obmedzenia pre vlastníka pozemku, ktoré sa týkajú stavebných činností v ochrannom pásme prípojky, výsadby stromov s hlbokými koreňmi alebo iných činností, ktoré by mohli prípojku ohroziť alebo poškodiť.
• Umiestnenie prípojky: Pre maximálnu presnosť a predchádzanie budúcim sporom je vysoko odporúčané, aby bolo umiestnenie kanalizačnej prípojky na pozemku presne zakreslené. Ideálne je, ak je súčasťou zmluvy geometrický plán. Tento plán presne zameria trasu vedenia prípojky cez pozemok a v ideálnom prípade vyčlení len tú časť pozemku, ktorá je nevyhnutná pre existenciu a údržbu prípojky, aby vecné bremeno nezaťažovalo celý susedov pozemok. Geometrický plán často slúži na vytvorenie samostatnej parcely alebo na presné vymedzenie pásma, v ktorom vecné bremeno platí.
• Úhrada za vecné bremeno: Zmluva musí jasne definovať, či sa vecné bremeno zriaďuje bezodplatne alebo za dohodnutú odplatu. Ak je dohodnutá odplata, je potrebné určiť jej výšku (jednorazová, opakovaná mesačná, ročná platba) a spôsob jej úhrady. Výška odplaty by mala reflektovať rozsah obmedzenia vlastníckeho práva a potenciálne náklady, ktoré vlastník pozemku znáša. V niektorých prípadoch, najmä ak ide o verejnú infraštruktúru, môže byť zriadenie bezodplatné, avšak to musí byť výslovne uvedené.
• Doba trvania vecného bremena: Zmluva by mala špecifikovať, či sa vecné bremeno zriaďuje na dobu určitú (s uvedením dátumu zániku) alebo na dobu neurčitú. Pre kanalizačné prípojky je typické zriadenie na dobu neurčitú, keďže infraštruktúra je dlhodobá.
• Práva a povinnosti strán: Zmluva by mala podrobne vymedziť práva a povinnosti oboch zmluvných strán. Okrem vyššie uvedených bodov to môže zahŕňať aj povinnosť oprávneného udržiavať prípojku v dobrom technickom stave, povinnosť informovať vlastníka pozemku o plánovaných prácach a podobne.
• Zánik vecného bremena: Zmluva môže definovať podmienky, za ktorých môže vecné bremeno zaniknúť. Medzi bežné dôvody patria dohoda strán, zánik samotnej kanalizačnej prípojky (ak už nie je funkčná alebo potrebná), rozhodnutie súdu alebo uplynutie doby, ak bolo zriadené na dobu určitú.
• Záverečné ustanovenia: Táto časť zvyčajne obsahuje určenie rozhodného práva (v prípade Slovenska slovenské právo), spôsob riešenia sporov (napr. súdnou cestou), počet vyhotovení zmluvy a ďalšie praktické náležitosti.

Špecifické body v zmluve pre kanalizačnú prípojku

Pri špecifickom zameraní na kanalizačnú prípojku je dôležité venovať pozornosť nasledujúcim aspektom:

• Prístup na pozemok: Je kľúčové zabezpečiť právo prístupu na pozemok pre údržbu a opravy prípojky. Zmluva by mala špecifikovať, akým spôsobom bude prístup umožnený (napr. cez vyznačenú trasu, s minimálnym narušením pozemku) a ako bude zabezpečená informovanosť vlastníka pozemku o plánovaných prácach. Toto právo by malo byť formulované tak, aby umožňovalo prístup oprávnenému subjektu (napr. prevádzkovateľovi kanalizácie) a jeho pracovníkom, pričom by mali byť minimalizované negatívne dopady na užívanie pozemku.
• Ochrana prípojky: Zmluva by mala stanoviť obmedzenia pre vlastníka pozemku, ktoré zabránia akémukoľvek poškodeniu prípojky. To môže zahŕňať zákaz akýchkoľvek stavebných prác v určitom ochrannom pásme okolo potrubia, zákaz výsadby určitých druhov drevín, alebo povinnosť informovať vlastníka prípojky pred akoukoľvek činnosťou na pozemku, ktorá by mohla prípojku ovplyvniť. Toto je dôležité pre zabezpečenie dlhodobej funkčnosti a predchádzanie nákladným opravám.
• Náhrada škody: Je nevyhnutné dohodnúť postup pri riešení náhrady škody. Táto škoda môže vzniknúť v súvislosti s prevádzkou, údržbou alebo poškodením prípojky. Zmluva by mala jasne definovať, kto je zodpovedný za aký typ škody a aký je postup pri jej uplatňovaní a uhrádzaní. Vlastník pozemku by nemal znášať škody spôsobené prevádzkou siete, ak sa sám nedopustil porušenia zmluvy alebo zákona.

Proces zriadenia vecného bremena: Kroky k dohode

Proces zriadenia vecného bremena pre kanalizačnú prípojku zvyčajne zahŕňa niekoľko krokov:

1. Dohoda so susedom: Prvým a najdôležitejším krokom je dosiahnutie vzájomnej dohody so susedom (vlastníkom pozemku), cez ktorý má kanalizačná prípojka viesť. Je dôležité viesť otvorenú a transparentnú komunikáciu, vysvetliť všetky aspekty vecného bremena, vrátane práv a povinností oboch strán.
2. Zmluva o budúcej zmluve (ak je potrebná): Ak je potrebné doložiť právne nároky na pozemok pre stavebné konanie, uzatvorí sa zmluva o budúcej zmluve o vecnom bremene. V tejto fáze sa často rieši aj otázka odplaty.
3. Vypracovanie geometrického plánu: Pre presné vymedzenie trasy a rozsahu vecného bremena je vhodné nechať vypracovať geometrický plán geodetom. Tento plán zameria umiestnenie prípojky a môže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Tento plán je nevyhnutný pre presné vymedzenie rozsahu vecného bremena a jeho následné vloženie do katastra.
4. Spísanie zmluvy o zriadení vecného bremena: Po dosiahnutí dohody sa spíše samotná zmluva o zriadení vecného bremena. Vzhľadom na právnu komplexnosť a potenciálne dôsledky je silne odporúčané obrátiť sa na právnika alebo notára, ktorý pomôže so spísaním zmluvy.
5. Overenie podpisov: Podpisy zmluvných strán na zmluve musia byť úradne overené. Toto overenie sa vykonáva buď u notára, alebo na matrike. Toto overenie potvrdzuje identitu zmluvných strán a ich vôľu uzavrieť zmluvu.
6. Vklad do katastra nehnuteľností: Konečným a právne záväzným krokom je podanie návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností. Až zápisom do katastra nehnuteľností vecné bremeno nadobúda plnú právnu účinnosť voči tretím osobám.

Možné problémy pri zriaďovaní vecného bremena a ich riešenia

Aj napriek snahám o hladký priebeh sa pri zriaďovaní vecného bremena môžu vyskytnúť určité prekážky:

• Nesúhlas suseda: Najčastejším problémom je nesúhlas vlastníka pozemku so zriadením vecného bremena. V takom prípade, ak je zriadenie prípojky nevyhnutné, môže sa vlastník prípojky obrátiť na súd so žalobou o zriadenie vecného bremena. Súd potom rozhodne o jeho zriadení, pričom zohľadní všetky relevantné okolnosti. Súd však takýto návrh vyhovie len vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky (napr. ak je zriadenie nevyhnutné pre riadne užívanie pripojenej nehnuteľnosti a ak iné riešenie nie je možné alebo je neprimerane náročné).
• Spoluvlastníctvo pozemku: Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov na zriadenie vecného bremena. Nedostatočná dohoda medzi spoluvlastníkmi môže proces komplikovať. Nedostatok súhlasu jedného spoluvlastníka môže znamenať prekážku pre zriadenie vecného bremena.
• Nejasnosti v zmluve: Nejasné, nepresné alebo neúplné formulácie v zmluve môžu viesť k sporom v budúcnosti. Preto je nevyhnutné dbať na precíznosť a úplnosť zmluvných ustanovení. Je dôležité dbať na presnosť a zrozumiteľnosť všetkých ustanovení.
• Nesprávne zriadená ťarcha: V niektorých prípadoch môže dôjsť k situácii, kedy bola ťarcha (vecné bremeno) zriadená bez súhlasu vlastníka alebo nebola riadne zapísaná v katastri. V takom prípade je potrebné situáciu riešiť prostredníctvom právnych krokov, ktoré môžu zahŕňať žiadosť o odstránenie ťarchy z katastra alebo súdne konanie.
• Dodatočné zistenie existencie infraštruktúry: V prípade, že vlastník zistí existenciu infraštruktúry (ako vodovod či kanalizácia) na svojom pozemku až po jeho kúpe a táto nie je zapísaná v liste vlastníctva, situácia sa komplikuje. V takom prípade je dôležité preveriť, kedy bola infraštruktúra zriadená a či nebol pri predaji pozemku porušený informačný povinnosť predávajúcim. V takom prípade môže mať vlastník pozemku nárok na náhradu od predchádzajúceho vlastníka. Tiež je dôležité preveriť, či nie je nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena už premlčaný (premlčacia lehota je zvyčajne tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vedenia infraštruktúry).

Alternatívne riešenia k vecnému bremenu

Aj keď vecné bremeno poskytuje najsilnejšiu právnu ochranu, v niektorých prípadoch môžu byť zvážené aj alternatívne riešenia, najmä ak sú menej zaťažujúce pre vlastníka pozemku:

• Nájomná zmluva: Namiesto vecného bremena je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemku. Táto zmluva by upravovala právo užívať časť pozemku na účely vedenia kanalizačnej prípojky za dohodnuté nájomné. Toto riešenie je však menej trvalé ako vecné bremeno, pretože nájomná zmluva zaniká uplynutím doby alebo inými spôsobmi.
• Dohoda o dočasnom užívaní: V niektorých situáciách môže byť postačujúca dohoda o dočasnom užívaní pozemku, buď bezodplatne, alebo za primeranú náhradu. Toto riešenie je vhodné najmä v prípadoch, kedy sa predpokladá krátkodobé alebo dočasné užívanie pozemku. Podobne ako nájomná zmluva, aj táto dohoda nemusí poskytovať dostatočnú právnu istotu pre dlhodobé užívanie.
• Súhlas s umiestnením stavby: V niektorých prípadoch, najmä pri drobných stavbách, môže byť postačujúce získať písomný súhlas vlastníka pozemku s umiestnením stavby (prípojky) na jeho pozemku. Tento súhlas, ak nie je spojený s vecným bremenom, nemusí byť záväzný pre budúcich vlastníkov pozemku.

Je však dôležité poznamenať, že tieto alternatívy nemusia poskytovať takú silnú a dlhodobú právnu ochranu ako vecné bremeno, a preto je potrebné dôkladne zvážiť všetky aspekty a vybrať najvhodnejšie riešenie pre danú situáciu. Vždy je preferované vecné bremeno, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností.

Vecné bremeno a zmena vlastníka nehnuteľnosti

Jednou z kľúčových vlastností vecného bremena, ktoré je riadne zapísané v katastri nehnuteľností, je jeho prechod na nového vlastníka nehnuteľnosti. To znamená, že ak sa vlastník pozemku, cez ktorý vedie kanalizačná prípojka, predá svoju nehnuteľnosť, vecné bremeno zostáva v platnosti. Nový vlastník je potom povinný strpieť existenciu kanalizácie a rešpektovať práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zriadení vecného bremena.

Z tohto dôvodu je pre kupujúcich nehnuteľností mimoriadne dôležité, aby si pred kúpou dôkladne overili list vlastníctva a zistili, či na nehnuteľnosti neviaznu nejaké vecné bremená. Toto je kľúčové pre predchádzanie budúcim konfliktom a nepríjemnostiam.

Ako zistiť existenciu vecného bremena?

Informácie o existencii vecného bremena sú verejne dostupné. Najjednoduchším spôsobom, ako si overiť, či na pozemku viazne vecné bremeno, je nahliadnuť do listu vlastníctva danej nehnuteľnosti. List vlastníctva je možné získať:

• Na príslušnom katastrálnom úrade.
• Online prostredníctvom portálu katastra nehnuteľností.

V liste vlastníctva sú vecné bremená uvedené v časti "C" (Obmedzenie vlastníckeho práva alebo Ťarchy). Okrem vecných bremien tu môžu byť zapísané aj iné obmedzenia, ako napríklad záložné právo, predkupné právo alebo vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Odplatné vs. bezodplatné vecné bremeno

Vecné bremeno môže byť zriadené buď odplatne, alebo bezodplatne.

• Odplatné vecné bremeno: Pri odplatnom vecnom bremene sa vlastník zaťaženej nehnuteľnosti (povinný) dohodne s oprávneným na určitej finančnej úhrade za strpenie obmedzenia svojho vlastníckeho práva. Výška tejto úhrady závisí od mnohých faktorov, ako je rozsah obmedzenia, lokalita nehnuteľnosti, dĺžka trvania bremena a dohoda medzi stranami. Pri dodatočnom zriadení môže byť nárok na jednorazovú náhradu, ktorá reflektuje skutočnú ujmu vlastníka.
• Bezodplatné vecné bremeno: V niektorých prípadoch, najmä ak ide o verejnú infraštruktúru budovanú z verejných prostriedkov, alebo ak je zriadenie bremena v záujme oboch strán, môže byť vecné bremeno zriadené bezodplatne. Táto skutočnosť musí byť v zmluve výslovne uvedená. Často sa zriaďuje v prípadoch, kedy je infraštruktúra nevyhnutná pre funkčnosť pripojenej nehnuteľnosti a vlastníci pozemkov si navzájom vychádzajú v ústrety.

Ako sa počíta výmera pozemku pre vecné bremeno?

Pri výpočte výmery pozemku, na ktorom sa zriaďuje vecné bremeno pre kanalizačnú prípojku, sa zvyčajne zohľadňuje:

• Šírka výkopu: Potrebná šírka na vykonanie stavebných prác pri ukladaní potrubia.
• Dĺžka prípojky: Celková dĺžka potrubia, ktoré prechádza cez pozemok.
• Ochranné pásmo: Niektoré úrady alebo štandardy môžu vyžadovať zahrnutie ochranného pásma okolo potrubia, ktoré môže byť napríklad 1 meter na každú stranu od osi potrubia. Toto pásmo slúži na ochranu potrubia pred poškodením a na zabezpečenie prístupu pre údržbu.

Presný spôsob výpočtu a definície výmery by mali byť súčasťou geometrického plánu a zmluvy. Je dôležité, aby tento výpočet bol presný a aby bol geometrický plán, ktorý ho definuje, súčasťou zmluvy.

Príklad Výpočtu

Ak je šírka výkopu 30 cm (0,3 m) a dĺžka prípojky 200 m, a dohodne sa ochranné pásmo 1 meter na každú stranu od osi prípojky, výpočet by vyzeral nasledovne:

Šírka zohľadňujúca ochranné pásmo: 0,3 m (šírka výkopu) + 1 m (ochranné pásmo vľavo) + 1 m (ochranné pásmo vpravo) = 2,3 m

Výmera pozemku vecného bremena: 2,3 m * 200 m = 460 m²

Tento výpočet je však len ilustračný. Presná výmera a spôsob výpočtu by mali byť špecifikované v zmluve a definované geometrickým plánom.

Zrušenie vecného bremena

Vecné bremeno nie je vždy trvalé a môže zaniknúť z rôznych dôvodov:

• Dohodou strán: Vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávnený sa môžu kedykoľvek dohodnúť na zrušení vecného bremena. Táto dohoda musí byť písomná a na jej základe sa vecné bremeno zruší vkladom do katastra nehnuteľností.
• Rozhodnutím súdu: Súd môže rozhodnúť o zrušení vecného bremena, ak nastanú okolnosti, ktoré to odôvodňujú. Typickými dôvodmi sú:
  • Stratou účelu vecného bremena (napr. ak prípojka prestane existovať alebo je nahradená novou trasou).
  • Ak sa podstatne zmenia pomery tak, že vecné bremeno je pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti neprimerane zaťažujúce.
• Zánikom práva: Ak zanikne právo, ktorému vecné bremeno slúži (napr. ak bola zrušená verejná kanalizácia a pripojená nehnuteľnosť sa pripojila na inú, alebo ak bola prípojka odstránená a nahradená inou technológiou).

tags: #zmluva #o #vecnom #bremene #kanalizacna #pripojka