Rekonštrukcia železničnej stanice Filiálka: História, súčasnosť a vízie

Priestor bývalej železničnej stanice Filiálka je dnes hanbou mesta. Ide o azda najznámejší a jeden z najväčších brownfieldov Bratislavy, pričom zanedbaná plocha márne čaká na svoj osud.

Jej história je dlhá a pokusov o oživenie bolo niekoľko. Bývalá železničná stanica Filiálka je obyvateľom hlavného mesta veľmi dobre známa. Jej história siaha až do roku 1840, kedy sa datuje vznik stanice. Najskôr však išlo o konskú železnicu, ktorá bola v roku 1873 prestavaná na parnú prevádzku. Nácestná stanica Filiálka bola súčasťou prvej železničnej trate na území Slovenska, ktorá spájala vtedajší Prešporok so Sereďou cez Trnavu. Vlaky animálnej trakcie sa počnúc rokom 1840 vypravovali z hlavovej stanice „Konky“ na Krížnej cez Filiálku a Raču ďalej v podstate trasou dnešnej trate ŽSR 120 až po Trnavu (1846). Animálna trakcia sa bez potreby zásadnej rekonštrukcie trate v roku 1873 vymenila za parnú a pôvodne prípojná trať do dunajského prístavu získala po stavbe mostu cisára Františka Jozefa roku 1891 pokračovanie na pravý breh Dunaja, až do mesta Szombathely. Na ľavom brehu pribudla novomestská („malá“) stanica na dnešnej ulici Vuka Karadžiča, neskôr premenovaná ako Bratislava-Nivy. Využívali ju osobné i nákladné vlaky, pričom v druhej polovici 20. storočia tu končili najmä vlaky z Trnavy. Išlo o robotnícke vlaky, ktoré do Bratislavy dovážali robotníkov, pracujúcich v tamojších továrňach a fabrikách. V okolí stanice sa totiž nachádzali firmy ako Palma, Figaro, Istrochem či Danubius Elektrik.

Mapa prvej železničnej trate v Bratislave

Úplný koniec stanice nastal v roku 1985, keď sa uskutočnila elektrifikácia trate Trnava - Bratislava predmestie. Stanica v Novom Meste však bola vynechaná, čím bol osud osobnej dopravy na Filiálke spečatený. Odvtedy je úsek medzi stanicami Bratislava predmestie - Filiálka a bývalá vlastná stanica „vlečkou“. Staničná budova, značne zdevastovaná, ešte stojí. Vedľa nevyužívaných koľají je naskladaných niekoľko koľajníc na betónových podvaloch, ktoré ešte čakajú na svoje použitie. Jednokoľajová, neelektrifikovaná, necelé 3 km dlhá, skoro rovná trať po stanicu Bratislava predmestie vedie na úrovni terénu a kríži ulice Jarošovu, Riazanskú a Janoškovu.

Nasledoval úpadok celej lokality vrátane staničnej budovy, oblasť začala pustnúť, koľaje zarastať trávou a objekt ničili vandali a prespávali tu ľudia bez domova. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v roku 2023 zverejnil aktualizáciu rozsiahlej štúdie, v ktorej zmapoval bratislavské brownfieldy - teda nevyužívané a opustené územia. „Dáta ukázali, že najviac nevyužívaných území sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto, kde nájdeme brownfieldy ako Istrochem, Filiálka či štadión Mierová kolónia,” informoval koncepčný inštitút v stanovisku, v ktorom spomenul aj Filiálku.

Chátrajúca staničná budova Filiálky

Jej premenu už desaťročia nezrealizoval nikto. Prítomné boli len plané sľuby, ktorým už po čase ľudia prestali veriť. Záujem o obnovu pozemkov patriacich štátu, resp. Po čiastočných úpravách lokality sa však so sľubmi pokračuje aj v súčasnosti. Železnice Slovenskej republiky chcú urobiť z časti dlhého pásu Filiálky park, čím by sa územie po desaťročiach skultivovalo. V roku 2023 informoval Denník SME o zámere železničiarov prepojiť Filiálku s Nivami, teda priestor zrekonštruovať a vrátiť ho pôvodnému účelu. Výsledok má priniesť v roku 2025 doplnková štúdia k staršej štúdii realizovateľnosti z roku 2019.

Po veľkolepých plánoch, sľuboch o výstavbe novej stanice, ako aj zrevitalizovaní priestoru, priniesli svoj pohľad do problematiky študenti Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Portál archinfo.sk zverejnil ateliérové práce študentov STU, ktoré boli ocenené každoročnou Cenou dekana. Cena dekana za najlepšiu ateliérovú prácu 2023/2024 a zároveň Cena Pro Visio za najlepšiu študentskú prácu v oblasti udržateľných a inovatívnych riešení v architektúre, urbanizme a dizajne, získala Kristína Rózsová.

„Územie bývalej vlakovej stanice Filiálka je jedným z najväčších potenciálnych rozvojových území v širšom centre Bratislavy. Zámerom zadania je nadviazať na jestvujúce kvality a využitie. V súčasnosti ide o tzv. vágny terén, akýsi park využívaný najmä ako prepojenie intenzifikovaných mestských štvrtí. Aj v nadväznosti na nedostatok lokálnych parkov uvažujeme o krajinnom charaktere. Park, záhrada, verejný priestor. Podľa nej reflektuje názov projektu “… a čo s nimi?” skupinu užívateľov, obyvateľov, verejných priestorov či krajiny, o ktorých sa väčšinou investori, developeri a mestá nestarajú. Snaží sa negovať fakt, že útulky musia byť na periférii, že v parku musí byť nevyhnutne ticho, a že pes má do parku automaticky vstup zakázaný. „Koncepčne sa jedná o akúsi homogénnu hmotu zelene, ktorá na prvý pohľad nie je priamo definovaná, akosi len vyrastá spomedzi blokov stavieb v okolí Filiálky. Návrh pritom pracuje s tromi objektami - zachovalou stanicou Filiálky, novou stavbou psej škôlky a výcvikového strediska a útulkom. Nové priestory sa nesústredia len na psy, ale na všetky druhy zvierat, ktoré by v okolí mohli potrebovať domov. „Z dôvodu eliminovania hluku a stresových situácií, sa na 1 nadzemnom podlaží útulku nachádza časť so psami, kým mačky, hlodavce a vtáky majú priestor na 2 podlaží. Priestor pre vtáctvo je vybavené exteriérovým výletom, aby bol počas pobytu v útulku v čo najväčšej možnej miere simulovaný bežný život vtákov. Jej návrh obsahuje aj zapustený amfiteáter, vodné prvky, pričom zo staničnej budovy by mala vzniknúť kaviareň alebo prenajímateľný priestor. Pri Trnavskom mýte by zase bolo vybudované stromami prekryté námestie a na opačnom konci, pri Kukučínovej ulici, by sa do priestoru vstupovalo stromovou alejou.

Vizualizácia návrhu Kristíny Rózsovej pre Filiálku

Priestoru Filiálky sa venuje aj Jakub Sunega, ktorý za svoju prácu získal Cenu docenta Kodoňa za najlepšiu študentskú prácu z oblasti krajinnej a parkovej tvorby. „Územie Filiálky je významným bodom v histórii Bratislavy, slúžiace ako jeden z uzlov v železničnej doprave, prepájajúce mesto na východné trasy. V súčasnosti je však toto územie v opustenom stave, s nevyužitými koľajami a chátrajúcou infraštruktúrou. Navrhovaný koncept Jakuba Sunega je zameraný na obnovu hodnoty a využitia tohto priestoru prostredníctvom zachovania a obnovenia existujúcich koľají. „Navrhovaný lesopark v južnej časti pri Trnavskom mýte vytvára harmonické prostredie, poskytujúce útočisko od hluku mesta a zároveň priestor pre príjemné prechádzky so psom. Lesopark smerom na sever ústi do amfiteátru, ktorý je umiestnený pri staničnej budove Filiálky, označovanej aj ako HUB. Experimentálna časť projektu obsahuje sčasti mobilné pavilóny, využívajúce koľaje a slúžiace na modulárnosť priestorov či pomoc pri pestovaní. „Ďalšia časť projektu sa venuje súkromnému poľnohospodárstvu so sadmi, poliami a halou na náročnejšie plodiny. Táto oblasť má potenciál byť exportným centrom prostredníctvom nákladnej kamiónovej dopravy. Návrh využíva vegetáciu ako kľúčový krajinotvorný prvok, ovplyvňujúci tvorbu priestorov. Ten na záver dodal: „Komplexný prístup k revitalizácii územia Filiálky reflektuje snahu o oživenie histórie tohto miesta a jeho potenciálu, ktorý bol doteraz opomínaný.

Študenti Slovenskej technickej univerzity navrhli riešenia, ktoré by pre Filiálku nemuseli byť dočasné. Do priestoru v širšom centre Bratislavy, okolo ktorého denne prechádzajú tisíce ľudí, by to vrátilo život. Obyvatelia mesta by ho už neobchádzali, ale vyhľadávali. To sa stalo napríklad pri Námestí slobody, ktoré je po rekonštrukcii akýmsi novým, živým srdcom metropoly.

Hlavná stanica v Bratislave je v špičkových časoch kapacitne na hranici svojich možností a dá sa oprávnene predpokladať, že sa jej zásadnejšej rekonštrukcie v dohľadnej budúcnosti nevyhneme. Aj preto sa opätovne spomína možnosť reaktivácie stanice Bratislava filiálka pri Trnavskom mýte pre regionálne osobné vlaky. Podľa očakávania sa tam veľa hovorilo o (bývalej) stanici Bratislava filiálka. Pokiaľ dnes hovoríme o kolapse dopravy, je otázkou, čo bude o cca 5 rokov, keď sa dokončí obchvat mesta bez tunela a nová diaľnica skončí na Račianskej... Súčasťou koľajovej dopravy sú aj električkové trate, MHD. Bez synergie, prestupov, skoordinovania oboch systémov sa nemôžu plne využiť danosti železníc na území mesta Bratislavy. Zložitý a zdĺhavý proces by mal logicky začať inventúrou-čo má mesto k dispozícii, čo je použiteľné, čo je potrebné doplniť. Priestor Filiálka má širší rozmer ako stanica Filiálka. Vyriešenie stanice je podmienené okrem priamej nadväznosti na MHD aj doplnením, spriepustnením komunikačnej siete- Račianske mýto, Jarošova, v pokračovaní Pionierska-tzv. severná tangenta.

Lacnejšími alternatívami by reálne mohla byť buď trať vedená plytko pod terénom s nadzemným objektom vlastnej stanice, alebo trať vedená po estakáde. Obnovená trať z Filiálky k novovznikajúcej autobusovej stanici na Mlynských nivách, zhruba do polohy niekdajšej železničnej stanice Bratislava-Nivy by umožnila doviesť cestujúcich priamo do nového centra Bratislavy, s lepšou možnosťou prestupov na iné druhy verejnej dopravy.

Rozuzlenie problémov bratislavského železničného uzla by mohla priniesť očakávaná štúdia jej realizovateľnosti. Podpisom zmluvy medzi Železnicami Slovenskej republiky a združením ,,Uzol Bratislava“ 20. júna 2016 sa začali práce na štúdii realizovateľnosti uzla Bratislava. Vedúcim členom štvorčlenného združenia je spoločnosť Reming Consult a.s, ďalšími členmi sú spoločnosti Sudop Praha a.s., Prodex Bratislava s.r.o. a Dopravoprojekt a.s. Bratislava. Zmluvná cena nadlimitnej zákazky realizovanej v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je 1 298 880,00 € bez DPH. Štúdia by mala byť spolufinancovaná z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 -2020 (Prioritná os 1 - Železničná infraštruktúra, TEN - T CORE), je rozdelená na šesť etáp. Hotová by mala byť do 60 týždňov odo dňa účinnosti zmluvy, teda v auguste 2017.

Schéma železničného uzla Bratislava

V diskusii odzneli zo strany prítomných pánov Fundárka a Hrubiška pochybnosti o potrebe oživenia (hlavovej) Filiálky vôbec, nakoľko aj bratislavská hlavná stanica má rovnakých 10 nástupných hrán, ako tá viedenská (bez S-Bahnu) a teda pri inej organizácii obehu vlakov by nám mala postačiť. Ďalšiu hlavovú stanicu má Viedeň v podobe Westbahnhofu, ktorá postupne stráca na význame ako mala pred vznikom Hauptbahnhofu. Otázkou je, či my máme teraz riešiť Filiálku ako hlavovú stanicu.

tags: #zeleznicna #stanica #filialka #rekonstrukcia