Tesárske spoje krovov: Bezpečnosť a životnosť drevených konštrukcií

Strecha zvyčajne ukončuje stavebné dielo a chráni ho pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, najmä proti dažďu, snehu, vetru a tiež proti ohňu. Strecha je súčasne so stenami, stropom a schodiskom jednou zo štyroch základných častí každej budovy. Nielenže chráni budovu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, ako sú dážď, sneh, vietor, chlad či teplo, ale jej tvarové riešenie má veľký význam pre celkový vzhľad budovy aj z hľadiska estetiky.

Krov je hlavnou nosnou konštrukciou rovinnej šikmej strechy. Šikmá strecha sa skladá z krytiny a krovu, ktorý je nosnou konštrukciou zastrešenia. V historických budovách sa na konštrukcie zastrešenia používali takmer výhradne drevené konštrukcie krovov. Nosné konštrukcie zastrešenia môžu byť drevené, oceľobetónové, oceľové alebo kombinované. Stále však vedú drevené konštrukcie, najmä pri návrhu šikmých striech rodinných domov.

Drevené krovy šikmých striech sú jednou z dvoch hlavných častí zastrešenia, čo znamená, že vytvárajú strešné plochy a nesú krytinu a ďalšie zaťaženie, ktoré na ňu pôsobí (vietor, sneh). Tvoria ich základné tesárske konštrukcie, ktoré sú doplnené latovaním alebo debnením pre montáž krytiny. Jednotlivé krovové sústavy majú svoje prednosti, zvláštnosti, výhody, prípadne nevýhody.

Základné princípy návrhu krovov

Pri voľbe vhodnej krovovej sústavy na konkrétnu budovu sú rozhodujúce tieto okolnosti: využitie budovy, jej okolité prostredie, sklon strechy v súvislosti s použitou krytinou, spôsob podoprenia nosnej krovovej konštrukcie, voľná šírka a výška strechy a, samozrejme, aj hospodárnosť navrhovaného riešenia. Každá krovová sústava musí spĺňať tieto konštrukčné zásady:

• krov musí zaťažovať svoje podpory (steny, stĺpy, piliere) len v zvislom smere. V jazyku tesárov hovoríme, že krov je zviazaný. To docielime klieštinami, väznými trámami alebo oceľovými ťahadlami;
• v obidvoch smeroch, priečnom aj pozdĺžnom, musí byť krovová konštrukcia dostatočne tuhá;
• prierezy jednotlivých krovových konštrukčných prvkov treba navrhnúť jednak s ohľadom na vnútorné sily v nich pôsobiace a jednak s ohľadom na ich zoslabenie tesárskymi väzbami, ako sú výdlaby a zapustenia;
• väzné trámy sa musia čo najmenej namáhať na ohyb.

Pevnosť a trvanlivosť jednotlivých drevených konštrukcií je priamo závislá od pevnosti spojov. Spájanie dreva je podmienené vzájomnou polohou prvkov, ich rozmermi a spôsobom a veľkosťou namáhania spoja. Spoje zhotovujeme odborne, presne, starostlivo, a najmä vhodnými spájacími prostriedkami (klince, skrutky, kolíky kovové kotvy, spojky, držiaky, ozubené prstencové záchytky a pod.). Styčné plochy musia byť rovné a musia na seba doliehať tak, aby boli splnené predpoklady statického výpočtu.

Typy krovových sústav a ich prvky

Základné rozdelenie striech vychádza z ich tvaru. Tvoria ich základné tesárske konštrukcie, ktoré sú doplnené latovaním alebo debnením pre montáž krytiny. Pozostávajú z vodorovných trámov, zvislých stĺpikov a šikmých vzpier. Vzpery sú väčšinou namáhané tlakom, ale keď sú ťahané a zdvojujú sa, hovoríme o klieštinách. Jednotlivé drevené prvky sa skladajú do sústavy tuhých trojuholníkových polí. Nesmieme nikdy zabudnúť na zabezpečenie konštrukcie pred vybočením, čo sa dosiahne zavetrovaním.

Väznicové sústavy

Väznicový krov je vhodný na komplikované pôdorysy striech. Väznicové sústavy, ktorých základným nosným prvkom je väznica uložená na nosnej stene - pomúrnici - alebo podopretá stĺpikmi. Pri použití viacerých väzníc môžu vzniknúť strešné konštrukcie na veľké rozpätia. Základným nosným prvkom väznicových sústav je vodorovne uložený hranol - väznica. Ak je uložená na obvodovú nosnú stenu, nazýva sa pomúrnica. Plocha pomúrnice, ktorá leží na murive, musí byť impregnovaná.

Na väznice sa v smere najväčšieho spádu strechy kladú krokvy. Krokvy, ktoré podopierajú latovanie, sú vzdialené od seba 0,9 až 1,2 m. Kladú sa kolmo na odkvap a sú osadené na väzniciach. Podľa typu krytiny strešný plášť nesie latovanie alebo debnenie. Väznica je podopretá stĺpmi vzdialenými 3 až 4,5 m, t. j. pod každou treťou až štvrtou krokvou.

Väznice pri tomto type podopierajú zvislé stĺpy ukotvené vo väzných trámoch. Stĺpiky bývajú väčšinou štvorcového prierezu a do väzníc, väzných trámov sa čapujú alebo zapúšťajú. Podľa rozponu a sklonu strechy sa mení počet a rozloženie väzníc tak, aby sa rešpektovali optimálne vzdialenosti podopretia krokiev, ktoré by nemali presiahnuť 4,5 m medzi väznicami a 2,5 m medzi väznicou a vrcholom. Sústava krokví so stĺpmi, väznicami a s väzným trámom sa nazýva plná väzba. Plné väzby striedajú tri až štyri prázdne väzby. Klieštiny a vzpery v plných väzbách stužujú krov v priečnom smere. Plná väzba je doplnená o dvojicu klieštin, umiestnených nad pomúrnicou a pod väznicou. Pásiky bývajú 1,1 až 1,4 m dlhé a sú začapované do stĺpov a väzníc. Prerušenie krokvy v mieste komínového otvoru, strešného okna alebo vikierov sa realizuje pomocou výmen.

Hambálkové sústavy

Na rozdiel od väznicovej sústavy je pri hambálkovej sústave každá väzba väzbou plnou. Hambálkové sústavy - skladajú sa z krokvy a horizontálnej výstuže - hambálok, ktoré vytvárajú trojuholník. Väzby sú vzdialené 0,9 až 1,2 m. Hambálkový krov pozostáva z krokiev pridaním vodorovného hambálka, ktorý horizontálne spája dve oproti sebe stojace krokvy. Pri symetrickom zaťažení pôsobí na krokvy ako vodorovná stredná podpera. Spoj hambálkov s krokvami by nemal oslabiť prierez krokvy, pretože krokvy sú na tomto mieste namáhané ohybovým momentom. Vhodným riešením je vytvorenie hambálkov v podobe klieštin. V hambálkovej sústave je dôležité zachytenie horizontálnych síl v mieste osedlania krokvy na stenu, a to buď prostredníctvom kovových kotiev, alebo úplnej sústavy so stropnicou prostredníctvom spoľahlivého tesárskeho spoja (napríklad šikmé zapustenie). Tieto sústavy krovov sa používajú na zastrešenie šikmých striech, najmä menších stavieb, rodinných domov a rekreačných objektov.

Ďalšie typy sústav

• Vlašská sústava: Vlašská sústava vďačí za svoje meno Taliansku, kde sa tento typ krovu v hojnom počte používal. Základom sú plné väzby, spravidla vešadlá, vzdialené od seba 4 až 5 m, na ktoré sa kladú rovnobežne so žľabom hranoly asi 120 × 160 mm, tzv. väzničky. Rozstup medzi väzničkami je 0,9 až 1,2 m.
• Pílové strechy: Konštrukcia pílových striech zabezpečuje dobré osvetlenie a odvetranie vnútorných priestorov; pílové strechy sa preto v minulosti s obľubou používali na zastrešenie priemyselných budov. Každá väzba je plná, podopretá stĺpom v mieste styku strešných rovín. Vzdialenosť väzieb je 4 až 5 m.
• Ardantova sústava: Sústava sa menuje po autorovi, ktorému sa v konštrukcii krovu podarilo vylúčiť väzné trámy. Ardantova sústava umožňuje zastrešenie veľkých rozponov do 20 a viac metrov. V sústave sa využíva princíp vzpery a vešadla. Šikmé vzpery sa kotvia do stĺpov umiestnených v obvodovej stene.
• Krovy veží: K zastrešeniu veží sa používajú krovy odvodené z väznicovej sústavy. Charakterizuje ju tvar strechy s veľkým pomerom výšky ku šírke, zostrojený na pomerne malom pôdoryse. Keďže vnútorný priestor má byť priechodný, vyžaduje dôkladné priestorové stuženie vzhľadom na veľké zaťaženie vetrom. Zavetriť sa musia všetky strešné roviny.
• Väzníkové sústavy: Väzníkovú sústavu tvoria väzníky priečne uložené vo vzdialenostiach 0,9 až 1,2 m. Väzníkové sústavy - tvoria priečne uložené priehradové alebo plnostenné väzníky, ktoré môžu byť klincované alebo lepené. Pre zastrešenie väzníkmi je dôležité zabezpečenie priestorovej tuhosti v pozdĺžnom smere a v rovine strechy.
• Rámové sústavy: Rámová sústava vzniká doplnením väzníkov o stojky, ktoré sa kotvia do základu a tvoria zároveň oporu pre obvodové steny. Vzdialenosť rámu je najčastejšie 4 m. Rámové sústavy - vznikajú doplnením väzníkov stojkami, ktoré sa ukotvia do základov.
• Skružové oblúky: Pochádzajú z Francúzska, z dielne tesárskeho majstra de l’Orme. Skružový oblúk môže byť polkruhový, úsečkový (segmentový), eliptický, parabolický alebo vlnite prehnutý. Priebežne sa zabezpečujú oceľovými objímkami. Skruž sa pomocou stĺpov, klieštin a vzperiek dopĺňa o horný pás v tvare strechy. Vzdialenosť väzieb je 3 až 4 m.
• Lamelová klenba: Najstaršou sústavou tohto typu je lamelová klenba, v ktorej je jediným nosným a stužujúcim prvkom súčasne veľká lamela prirezaná do požadovaného tvaru. Takto sa vytvorí jednoduchý spoj a kosoštvorcová sieť. V mieste spoja sú súčastne tri lamely.

Tesárske viazané spoje drevených prvkov

Spájaním jednotlivých drevených prvkov sa vytvárajú základné tesárske konštrukcie, ktoré tvoria podstatu drevených krovov. Podľa vzájomnej polohy spájaných konštrukčných prvkov a účelu rozlišujeme tri základné druhy tesárskych väzieb: pozdĺžne väzby (zrazy, plátovanie), priečne väzby (čapovanie, preplátovanie, kampovanie, osedlanie/zadrapnutie), zosilňovanie driev (zosilňujúce väzby, rozširujúce väzby).

Pozdĺžne väzby

Pozdĺžnymi väzbami nadstavujeme vodorovné, zvislé a šikmé prvky. Vodorovné trámy nadstavujeme spojmi, ako sú zrazy a plátovanie. Na zraz spájame tam, kde je trám podopretý po celej dĺžke alebo len čiastočne, pričom podpora musí vždy byť pod spojením. Čelá zrazov môžu byť tupé, šikmé, klinočelné alebo s čapom. Proti vybočeniu môžeme trámy zabezpečiť tesárskymi skobami, ale aj drevenými alebo oceľovými príložkami tak, aby na každej strane spoja boli minimálne dva svorníky. Postrannému vybočeniu, ak nemajú srazy čep alebo klín, sa zabraňuje skobami, ktoré sa zarážajú do trámov buď svrchu, alebo z oboch strán. Po každej strane spoja musí byť dva svorníky. Pevnosť spoja sa predlžuje dĺžkou príložky a úmerným zvýšením počtu svorníkov. Umístí-li se však více svorníků na stejně dlouhou příložku, pevnost spoje se nezvýší, protože se nevyužije pevnosti ocele. Ozuby alebo zapustením sa trámy oslabujú, a preto sú lepšie príložky nasadené (zvláště s dřevěnými hmoždinkami).

Pozdĺžne nadstavovanie zvislých stĺpov a šikmých vzpier nazývame štepovanie. Čelá nadstavovaných prvkov sa najčastejšie spájajú prostým čelným zrazom. Prostý zraz, ako spoj použitý pri štepovaní stĺpov, zabezpečujeme pred bočným posunutím tesárskymi skobami alebo okovaním plochou valcovou oceľou, prípadne čiastočne zapustenými drevenými alebo oceľovými príložkami spojenými so stĺpom svorníkmi.

V mieste, kde nie je zraz dostatočne podopretý, spájame trámy pozdĺžnym plátovaním. Podobne postupujeme, keď plátujeme dlhšie pomúrnice, ale aj väznice krovu nad stĺpikmi. Plátovanie môže byť rovné, šikmé, rovnočelné, šikmočelné, klesajúce, stúpajúce, jednoduché s ozubom a pod. Pláty sa zaisťujú proti bočnému posunutiu dvoma dubovými alebo bukovými kolíkmi kruhového, štvorhranného, šesťhranného alebo osemhranného prierezu. Kladú sa diagonálne po tretinových vzdialenostiach. Spoje ešte zabezpečujeme proti bočnému posunutiu oceľovými svorníkmi a spevňujeme kovovými spojkami. Plátování použijte, když spojujete dva kusy do jedné „tyče“ - tedy prodlužujete prvek ve stejném směru (krokve, pozednice, vaznice). Je rychlé, má velkou styčnou plochu po vlákně a síla „teče“ přímo. U plátování nezapomeňte na zajištění proti posuvu (šikmé vruty/šroub, svorník, případně příložka).

Priečne väzby

K najrozšírenejším tesárskym spojom na spojenie dvoch alebo troch drevených prvkov, ktoré sa vzájomne križujú, patrí čapovanie. Aj v prípade, že sa jeden trám končí na druhom tráme, používame tento spoj. Podľa uhla, pod ktorým sa trámy spájajú, rozlišujeme čapovanie pravouhlé alebo šikmé. Spájajú sa ním krokvy v hrebeni, vzpery a pásiky v krove, ale aj priečne trámy k stĺpikom. Základným prvkom tejto väzby je čap na konci jedného prvku a výdlab na druhom. Čap je výstupek na čele trámu, který se vsazuje do prohlubně (dlabu) v druhém trámu (prahu, ližině). Dlab se provádí asi o 10 mm hlubší než je délka čepu a nesmí být nikdy vypracován napříč přes vlákna.

Pri pravouhlom čapovaní rozoznávame čap stredný a čap postranný. Stredným čapom sa spájajú trámy približne rovnako hrubé, postranný (bočný) čap sa používa, ak je v hrúbkach spájaných trámov rozdiel. Postranný čap dosahuje polovice šírky trámu, dlab však nemá byť širší než tretina hrúbky prahu. Oba druhy čapov majú rad variant. Čapy šikmé sa uplatňujú takisto ako stredné a postranné. Tam, kde by dlab mohol spôsobiť, že by sa vlákna prahu usmykla, zapustíme čap iba hlbšie a proti usmyknutiu ho zaistíme svorníkmi alebo strmeňmi. Tento spôsob alebo dvojité zapustenie volíme aj tam, kde je krátke zhlavie. Čap upravujeme tak, že sa jeho čelo zreže v pravom uhle k smeru prahu alebo do uhla deliaceho vonkajší tupý uhol, ktorý zvierajú oba trámy.

Ak musíme v jednom mieste do trámu začapovať šikmé vzpery z oboch strán, môže sa trám zoslabiť a ulomiť. Preto radšej používame čapy plytké alebo spojenie vykonáme plytkým zapustením (aj dvojitým) s trojramennými sponami z pásikovej ocele. Na spojenie pásku s väznicou používame zvláštny čap, tzv. vháňaný. Je zaoblený v polomere, ktorý sa rovná dĺžke pásku, a možno ho osadzovať aj do hotovej konštrukcie. Proti vypadnutiu sa zaisťuje kolíkom. Čap-dlab zpevnite svorníkom. Svorník použijte s podložkami. Čap-dlaba použite, keď ukládáte prvek do jiného prvku (typicky kolmo - krokve do vaznice, vaznice do sloupku).

Preplátovanie používame vtedy, keď sa v konštrukcii križujú dva vodorovné trámy alebo jeden je ukončený na druhom. Preplátovanie spočíva v tom, že v mieste spojenia urobíme v oboch trámoch výrez a trámy do seba vsunieme vo výrezoch v jednej rovine. Rozoznávame úplné alebo čiastočné preplátovanie. Úplné preplátovanie je také, ak výrezy v oboch trámoch dosahujú polovice výšky každého trámu, takže horné aj spodné líca oboch trámov sú v rovinách. Čiastočné preplátovanie sa vykonáva tak, že sa z každého trámu vyberie výrez menší ako polovica výšky trámu (obyčajne štvrtina výšky). Líca oboch trámov sú proti sebe výškovo posunuté. Preplátovanie sa používa aj na spojenie väzníc a pomúrnic pri valbových krovoch.

Kampovanie je osadzovanie na ozub, ktoré zabráni posunutiu prvku a súčasne šetrí drevo. Nazývame tak určitý druh preplátovania, ktoré je výhodné pri križujúcich sa trámoch namáhaných na ohyb. Kampovanie je čiastočné preplátovanie a uplatňuje sa tam, kde má byť oslabenie trámov minimálne. V jednom tráme sa vyhĺbi lôžko, do ktorého sa zasadí kamp, t. j. ozub vysoký ako osmina až šestina výšky trámu. Niekedy sa kamp vykoná bez lôžka na druhom tráme. Kampy môžu byť pravouhlé alebo šikmé, oboje potom stredné, postranné, krížové, rybinové, odsadené aj. Kampovanie môže byť jednostranné, obojstranné jednoduché, obojstranné dvojité a obojstranné rybinovité. Používame ho vo väzbe krovu pri spájaní väzného trámu a pomúrnice, väznice a trámu alebo klieštin navzájom.

Osedlanie je spoj, ktorým spájame šikmý trám s vodorovným, ako sú napríklad krokva a pomúrnica. Osedlaním spájame šikmý trám s trámom vodorovným, ak sú oba trámy priebežné a ich osi mimobežné. Príkladom môže byť spojenie krokvy s väznicou. V šikmom tráme sa vyreže sedlo, vďaka ktorému šikmý trám dosadne na hornú plochu vodorovného trámu. V šikmom tráme sa podľa profilu vodorovného trámu vyreže malé sedlo asi do tretiny výšky šikmého trámu. Týmto sedielkom dosadne šikmý trám (krokev) na hornú plochu vodorovného trámu (väznica). Spoj ešte zabezpečujeme nárožníkmi, t. j. klincami dlhými 160 až 210 mm.

Zadrápnutím rozumieme spojenie šikmého trámu s trámom vodorovným, keď vo spoji šikmý trám končí, napr. pri spojení krokvy na úbočí trámu vzperadla so vzperou.

Zosilňovanie drevených prvkov

V miestach, kde sú trámy namáhané na ohyb, používame zosilňujúce väzby. Spojenie dvoch vodorovných trámov tak, aby pri ohybe pôsobili konštrukčne ako celok, nazývame rošt. Trámové rošty sú vlastne zosilnené vodorovné trámy, zvyšujúce pevnosť drevené konštrukcie na ohyb. Pretože často nie je možné zväčšovať profil jedného trámu, musíme spojiť dva trámy tak, aby pôsobili ako jeden prvok. Spojením dvoch trámov sa však nezvýši ich pevnosť dvojnásobne (teoreticky by sa mala zvýšiť dokonca aj viackrát). Pri zvyšovaní únosnosti kladieme trámy na seba, vytvárame tzv. rošty. Pritom dbáme, aby boli čo najdokonalejšie spojené a nedochádzalo ani k najmenšiemu posunu. Posunutiu zabránime spojením skrutkami, skobami, rozličnými príchytkami, ozubmi, klinmi alebo kombináciou uvedených spôsobov. Rošty môžu mať rozličné úpravy. Rozširujúce väzby sa uplatňujú najmä pri doskách a fošniach.

Prehľad základných tesárskych spojov

Moderné spojovacie prostriedky a techniky

V starších objektoch sa len málokedy stretneme s učebnicovým príkladom konštrukčnej sústavy krovu. V súčasnosti sa krovy čoraz častejšie vytvárajú pomocou tzv. gang-nail platní. Ide o kovové platničky s prelisovanými tŕňmi, ktoré sa zalisujú do dreva. Táto technológia sa používa najmä na vytváranie úsporných priehradových nosníkov, ale možno ju uplatniť aj pri spájaní krovových väzieb v dielni. Najčastejšie sa týmto spôsobom riešia nosné sústavy plytkých striech s neobytným podkrovím. Okrem tradičných tesárskych spojov sa v súčasnosti hojne využívajú aj moderné spojovacie prvky, ktoré zaisťujú pevnosť a rýchlosť montáže.

Zbíjané (klincové) spoje

Zbíjané klincové spoje v niektorých prípadoch dopĺňajú tesársky viazané spoje. Často nahrádzajú tesárske väzby a vo veľkej miere sa uplatňujú pri konštrukciách plnostenných väzníkov, priehradových väzníkov krovu a pod. Výhodou klincových spojov je nenáročnosť a jednoduchosť ich zhotovenia a sú aj cenovo výhodné. Pre správne zhotovený spoj je dôležitý vhodný výber klincov nielen z hľadiska dĺžky, ale aj ich hrúbky, t. j. priemeru. Na zbíjanie sa bežne používajú stavebné klince so zápustnou mriežkovanou hlavou, kolárske klince a stavebné klince s plochou hlavou. Pevnosť zbíjaných častí závisí od odporu klinca proti vytiahnutiu, na čo slúži aj ryhovanie klincov v hornej časti (pod hlavou). Klinec vtlčený kolmo na vlákna dreva drží lepšie ako klinec vbíjaný pozdĺž vlákien (do čela). Pri spájaní prvkov väčších hrúbok doplniť klincový spoj svorníkmi. Prvky krovu s rovnakou hrúbkou, ktoré ležia v jednej rovine, možno spájať aj klincovaním pomocou príložiek. Týmto spôsobom sa dajú vyhotoviť nosné spoje bez oslabovania jednotlivých prvkov a vytvoriť tak podobné úsporné krovy ako v predchádzajúcom prípade.

Svorníkové spoje

Svorníkové spoje používame buď ako nosné spoje bez tesárskych väzieb, alebo ako spoje konštrukčne doplňujúce tesársku väzbu. Svorník je na jednom konci ukončený štvor- alebo šesťhrannou hlavou a na druhom konci má závit, na ktorý sa naskrutkuje matica. Pod hlavu a maticu sa ukladá kruhová podložka, aby bolo drevo v mieste spoja chránené proti otlačeniu. Otvory pre svorníky treba vyvŕtať veľmi opatrne. Vzdialenosť svorníkov v smere vlákien dreva je sedemnásobok priemeru svorníka, najmenej však 100 mm.

Sponové spoje a kovové doplnky

V miestach, kde sú spájané drevené prvky namáhané prevažne tlakom a šmykom, používame ako spojovací materiál špeciálne kovové spony z lisovaného plechu alebo antikora. Používame nosiče trámov, papuče trámov, univerzálne spojky, ťahové pásy kotvy väzníc, dierované platne a pásy, držiaky krokiev. Spony majú rôzny tvar, väčšinou kruhový (prstencový) alebo obdĺžnikový. Takzvané tanierové spony majú v priereze tvar T alebo Z. Sú otvorené, uzavreté, ozubené, jednostranné alebo obojstranné. Najmä použitie ozubených kovových spôn má široké využitie. Netreba pre ne vydlabať lôžko, takže montáž je jednoduchá a po stiahnutí konštrukcie vnikajú dosť hlboko do dreva, čím chránia spájané drevené prvky pred vzájomným posunutím. Všetky druhy kovových spôn majú veľkú mieru využitia, hlavne pri stavbe drevených krovových nosných konštrukcií.

Trámová papuča vnútorná WBZ49C je pevné tesárske kovanie na uchytenie trámu, fošne alebo nosníka so šírkou 45 mm. Trámová papuča vonkajšia WB49C je pevné tesárske kovanie na uchytenie trámu, fošne alebo nosníka so šírkou 45 mm. Trámová papuča vnútorná WBZ52C je pevné tesárske kovanie na uchytenie trámu, fošne alebo nosníka so šírkou 48 mm. Trámová papuča vonkajšia WB52C je pevné tesárske kovanie na uchytenie trámu, fošne alebo nosníka so šírkou 48 mm. Extra masívna kotviaca pätka typu U pre najťažšie drevostavby. Zabezpečuje nekompromisne pevné uchytenie hrubých nosných stĺpov k betónu. Na spájanie dreva sa používajú aj oceľové záchytky. Plochá spojka LP1C 100x35x2,5 mm v čiernom prevedení je praktický spojovací prvok na rýchle spevnenie a spojenie drevených prvkov. Z ostatných spojovacích prostriedkov sa najčastejšie používajú skrutky do dreva a kovové uholníky. Na našom trhu je niekoľko firiem, ktoré ponúkajú kovové spojovacie prvky rôznych tvarov a s rozličným využitím, ako napr. kovania na spájanie I-nosníkov, guľatiny a konštrukcií, ktoré sú zakryté, alebo kovania, ktoré sú po montáži prvku neviditeľné.

Správny spoj rozhoduje o bezpečnosti aj životnosti konštrukcie. Siahni po kovových prvkoch, ktoré majú dostatočnú hrúbku plechu, správny počet dier a overenú povrchovú úpravu. Nosnosť a hrúbka plechu: pre nosné spoje ber hrubší plech. Upevnenie: používaj konštrukčné vruty do dreva alebo skrutky/vruty odporúčané výrobcom. V súčasnosti sa tieto spoje vyrábajú v rôznych variantoch, najmä v kombinácii s použitím svorníkov, klincov, prípadne oceľových uholníkov. Využívajú sa najmä pri spájaní hambálkových krovov, ale takisto ich možno použiť aj pri riešení komplikovaných detailov väznicovej sústavy, napr. stĺp - väznica - pásik. Klincované príložky môžu byť z rôznych materiálov, napr. z drevených dosiek, preglejok, OSB dosiek alebo z oceľových dierovaných plechov. V takýchto spojoch možno použiť aj klince so špeciálnou úpravou proti vytiahnutiu.

Lepené spoje

Lepené spoje sú dokonalým, ale dosť nákladným spôsobom spájania drevených konštrukcií. Niektoré druhy tesárskych spojov (čapy) sa tiež spájajú lepením. Lepené spoje sa zväčša využívajú pri konštrukciách väzníkov. Takéto spoje sú veľmi pevné, húževnaté, pružné a odolávajú vode. Vyžadujú však presné opracované plochy a väčší lisovací tlak. Na lepené spoje sa najčastejšie využívajú syntetické lepidlá.

Praktické uplatnenie tesárskych spojov v krove

Krokvy sa kladú v sklone strechy a sú osedlané na väznice. K väzniciam sa pribíjajú klincami - nárožníkmi s dĺžkou 180 až 250 mm. Vo vrchole je každá dvojica krokiev spojená rohovým čapom. Tenšie krokvy sa preplátujú. Spoj je zabezpečený dreveným kolíkom alebo protiľahlými klincami. Väznice sú nosné vodorovné trámy, ktoré sú zaťažované krokvami. Poznáme vrcholovú (hrebeňovú), strednú a odkvapovú väznicu. Ak je odkvapová väznica uložená na povalovej nadmurovke, nazýva sa pomúrnica.

Vrcholová a stredné väznice sú podopierané stĺpikmi štvorcového prierezu, ktoré sú v spodnej časti zapustené alebo sa čapujú do väzných trámov, podobne ako v hornej časti do väzníc. Spoje sa ešte zabezpečujú skobami alebo kolíkmi. Konce väzných trámov sa impregnujú a ukladajú do káps v nosných stenách. Záhlavie nesmie byť zamurované, musí byť okolo neho minimálne 50 mm medzera. Väzný trám prenáša zaťaženie do nosných stien budovy a jeho spodná strana musí byť aspoň 80 mm nad podkrovnou podlahou. Z hľadiska spotreby dreva je úspornejší väzný trám typu papuče, keď sa skracuje dĺžka trámu a stĺpiky sa nahradia šikmými vzperami.

Pomúrnica sa zvyčajne kotví v miestach plných väzieb. Klieštiny a vzpery v plných väzbách vystužujú krov v priečnom smere. Do pomúrnice a väznice sa klieštiny začapujú. Ku krokve alebo stĺpiku sa pripájajú čapom alebo lepením, pričom spoj sa ešte zabezpečí svorníkom. Pásiky spolu s väznicami vystužujú krov v pozdĺžnom smere a sú začapované do stĺpikov a väzníc. Existuje niekoľko spôsobov spájania drevených prvkov krovu, ako napr. použitie klasických tesárskych spojov, príložiek, špeciálnych platní alebo kovových uholníkov. Pri vytváraní osedlaní, dlabov, preplátaní dochádza v miestach s najväčším zaťažením k oslabeniu prierezu dreveného prvku. Tieto spoje možno používať najmä v konštrukciách, ktoré ostávajú priznané. V masívnych konštrukciách v exteriéri sa pri tesárskych spojoch nemusia používať kovové spájacie prostriedky, čo eliminuje vznik korózie a neestetických čiernych fľakov na styku dreva a kovu. Tieto spoje sa používajú pri spájaní rôznobežných prvkov, kde jeden z prvkov je jednoduchého a druhý zloženého prierezu, napr. pri pripájaní klieštin ku krokve alebo k vešadlu.

Pomocou sústavy tesárskych spojov, ktoré prešli určitým vývojom, možno spájať prvky aj bez použitia kovových spojovacích prostriedkov. Ide napr. o spájanie krokiev vo vrchole krovu pomocou preplátania alebo o spájanie krokiev s väznicami pomocou osedlania. Podobným spôsobom možno vytvoriť aj úsporné klincované krovy pre objekt s obytných i neobytným podkrovím. Tento spôsob je vhodný, najmä ak treba spolu s konštrukciou krovu vytvoriť aj nosnú konštrukciu stropu.

tags: #zacapovany #spoj #krov