Rozmýšľate sa nad výberom dymovodu pre váš krb? Vŕta Vám hlavou, či zvoliť 1,5mm alebo radšej priplatiť za 2mm? Neviete aký priemer by pre Váš spotrebič bol najlepší? Prečítajte si preto tento článok, ktorý vám pomôže pri správnom rozhodovaní. Správne zapojenie a výber komponentov dymovej cesty sú kľúčové pre bezpečnú a efektívnu prevádzku vykurovacieho telesa.
Dôležitosť správneho priemeru komína a dymovodu
Existuje ľudovo zaužívaný názor, že čím je väčší priemer prieduchu, tým lepšie. Tento názor je však nesprávny. Ak je totiž priemer prieduchu nezodpovedajúci výkonu spotrebiča, ktorý je na neho napojený, stráca spotrebič svoj plný potenciál a tým sa zvyšujú náklady na kúrenie. Priveľmi široký komínový prieduch nemá dostatočný ťah a dochádza k nadbytočnej tvorbe kondenzátu.
Naopak, ak je priemer dymovodu menší než si to vyžaduje napojený spotrebič, je zároveň aj únik spalín ťažší. Napomáha to vytváraniu usadenín v komíne, ktoré sa môžu pri vysokých teplotách vznietiť a spôsobiť požiar. Nejedná sa tu o málo pravdepodobnú hrozbu. Požiare domácností z dôvodu splanutia komínu sú najčastejšie.
Presný výpočet priemeru dymovodu nechajte na projektanta. Ten vypočíta priemer prieduchu podľa typu spotrebiča a jeho výkonu. Pre rodinný dom s bežnými požiadavkami výroby tepla je priemer komínu zväčša 16-20 cm.
Komín by mal byť ideálne kruhového tvaru, takýto tvar zabezpečuje najoptimálnejší ťah. Avšak pravidelne sa stretávame so štvorcovými komínmi. Je to pozostatok starých technológií a postupov ,,starých majstrov´´. Odpoveď sa skrýva aj v stavebnom materiáli - v tehle. Je pravouhlá a preto je štvorcové murovanie jednoduché, rýchle a pevné. Zachytáva však viacej sadzí a dechtu ako kruhová verzia dymovodov. Staršie komíny je možné vložkovať.
Nikdy nesmie byť priemer dymovodov a vstupe do komína menšie ako je priemer dymovodu na kachliach. Zníži sa tým ťah komína a kachle sa môžu dusiť, v najhoršom prípade začnú čoudit do miestnosti. Čiže ak máme kachle s dymovodom 150mm, ideálna situácia je mať dymovody 150mm a vstup do komína tiež. Pokiaľ bude vstup do komína väčší, nič sa nedeje, nesmie byť ale menšie!
Materiál a hrúbka dymovodov
Z počiatku, 0,5 mm rozdiel v hrúbke materiálu medzi 1,5 a 2mm je naozaj veľký. 1,5mm si zďaleka neporadí s vysokou teplotou tak hravo, ako 2mm. Pri vyšších teplotách dochádza k rozpínaniu materiálu a po vyhasnutí spotrebiča chladne a zmršťuje sa. Tento proces nastáva znova a znova do tej doby, než sa stena dymovodu naruší a praskne.
Rovnaký jav nastane ak kúsok plechu ohýbate cez hranu stola, keď ho chcete oddeliť. Plech začne v ohybe praskať, až ho odtrhnete. Z toho dôvodu odporúčame u spotrebičov ako sú kotly, olejové kachle a krbové kachle s vyššou teplotou spaľovania, dymovody o sile 2mm. Výdrž je dvojnásobná oproti 1,5mm. Ďalej odporúčame použitie týchto dymovodov na miestach, kde je zlý prístup a kde ich nie je možné jednoducho kontrolovať.
Výdrž dymovodov je minimálne 20 rokov, ak kúrite suchým drevom, uhlím, peletami atp. V dymovodoch sa nesmie vytvoriť kyslé prostredie, ktoré vzniká pri pálení plastov a iného odpadu.
Dymovody sa najčastejšie vyrába z hrúbky plechu 1,5 a 2mm. Zvitky plechu sa strihajú na požadovaný rozvin pre daný priemer. Rozvin je potom stáčaný na 2 valcové zakružovačce, zvarený na TIG automatu a z jednej strany nalisovaný, aby do seba išli dymovody zapojiť. Potom prebieha odmastenie a lakovanie do požadovanej farby. Na koniec balenia a expedície.
Dymovody sú určené na pripojenie ohrievačov na tuhé palivá do komína pre teplotu spalín nepresahujúcu 400 ° C (krbové kachle, kotly na tuhé palivá a pod.). Dymovody sú určené pre prevádzku v bežnom prostredí podľa ČSN 332003. Dymovody sú vyrábané z oceľového plechu hrúbky 1,5 mm alebo 2 mm. Povrchovo sú opatrené samovypalovacím náterom. Pri prvom použití sa náter tzv. vypáli a je nutné miestnosť odvetrať od vzniknutých splodín.
Pokyny pre správnu montáž dymovodov
Dymovody sa do seba zasúvajú zvar na zvar a potom sa otáča na potrebnú stranu. Zostava od ohrievača ku komínu musí mierne stúpať a byť čo najkratšie. Jednotlivé diely musia byť pevne zostavené a zaistené proti uvoľneniu a strate tesnosti svrtáním a znitovaním. Dym stúpa stále hore a mal by mať čo najmenší odpor. Ideálne je mať v zostave čo najmenej kolien, kde dym musí rapídne zmeniť smer. Dymovod je dlhý asi 2 m, čo je v limite, aby nedošlo k nadmernému ochladzovaniu spalín. Ak by bol dymovod dlhší, odporúča sa úsek s dĺžkou nad 3 m už tepelne izolovať. Maximálna dĺžka dymovodu spájajúceho komín a spotrebič nie je predpismi obmedzená.
Nezabudnite si do zostavy umiestniť čistiace otvory tak, aby ste ju nemuseli nikdy rozoberať. Ideálne je umiestniť čistiace otvormi do 90° kolien, ak máte veľa oblúkov. Ak nemáte kolená, tak kamkoľvek do rovnej rúry. Ideálny stav je, keď môžete bordel v dymovodoch vymiesť do komína a do kachlí.
To isté platí pre klapky. Ak nemáte klapku pri výpuste z kachlí, určite odporúčame do zostavy jednu umiestniť. Vďaka klapke dokážete regulovať ťah komína a tým znížite spotrebu a zároveň zvýšite účinnosť kachlí. Ak plánujete zakúpiť teplovzdušný výmenník, určite odporúčame umiestniť klapku hneď nad výmenník. Vďaka uzatvorenej klapke sa väčšina spalín zdrží vo výmenníku a ten odovzdá oveľa viac tepla, než keby tam klapka nebola. Čistiace otvory a klapky máme vždy 10 cm od zúžené hrany dymovodu.
Pripojenie dymovodov môže vykonať ku komínom spĺňajúcim požiadavky STN 734210 a STN 734201. Inštalácia dymové cesty musí spĺňať vzdialenosti od horľavých hmôt uvedených v norme STN 061008. V prípade napojenia do keramického komína je potrebné použiť prechod do keramického komína, aby nedošlo k poškodeniu vplyvom rozdielnej tepelnej rozťažnosti oboch materiálov.
Kondenzácia a metódy zapojenia "po dyme" a "po vode"
Účinnosť spotrebičov na tuhé palivo sa neustále zvyšuje. Odovzdávajú viac tepla do vykurovaného priestoru - priamo alebo pomocou vody. Na chod komína ostáva stále menej tepelného výkonu. V minulosti spotreboval komín aj 30 % výkonu spotrebiča, aby mal ťah. Súčasným prirodzeným komínom musí vystačiť 10 %, ba aj menej. Prirodzený komín, nazývaný aj atmosférický, nepoužíva ventilátory, motory a pod. na vytvorenie ťahu. Tu vzniká problém. Teplota spalín idúcich do komína je neraz pod hranicou tzv. kondenzačného bodu.
Značí to, že voda obsiahnutá v spalinách sa zrazí do podoby kvapôčok už v dymovode alebo v komíne. Kvapôčky sa usadia na stenách a padajú dolu. Moderné komíny majú systém kladenia rúr „po vode“ a dolu zbernú nádobku. Spaliny z kotlov sa v komíne ochladí a vznikne tu tekutý kondenzát, ktorý sa vracia dymovou cestou (dymovodom) späť do kotla, alebo stečie do vymetacího otvoru na dne komína.
Spotrebiče sa, naopak, obvykle zapájajú „po dyme“. Čo to znamená? Značí to, že v rúrovom spoji je väčšie hrdlo umiestnené vyššie (lebo každý dymovod musí stúpať, keďže dym stúpa). V dymovode na začiatku kúrenia tiež kondenzuje voda, kým sa potrubie nezahreje na potrebnú teplotu, ktorá však, naopak, tečie nadol. Kondenzát tak ľahko vytečie na najbližšom nižšom hrdlovom spoji. Dymovod je nepekne obtečený a odparujúci sa decht, ľudovo nazývaný „močka“, smrdí. Ak je dymovod viditeľný, nie je žiaduce, aby bol dymovod obtečený, špinavý.
Pri zapojení kozubovej vložky „po dyme“ neustále kvapkal kondenzát na jej povrch a spôsoboval zápach. Utesnenie sa čiastočne podarilo pomocou silikónu odolnému proti teplu, ktorý sa používa pri oprave automobilov. Uvádza sa odolnosť do 250 °C. U nás sa uplatnila poučka, že ak zapojíme spotrebič „po vode“, bude dym unikať do miestnosti. Táto prax vznikla pri montáži dymovodov z tenkostenných rúr, ktoré do seba nepasujú veľmi dobre, ohnú sa pri montáži, a tak vzniknú netesnosti. Presné hrubostenné rúry sú tesnejšie ako tenkostenné, takže pri správne vytvorenom spoji sa úniku dymu netreba obávať. Horšie však je, že zažitá fáma znižuje záujem kupujúcich o takéto zapojenie.
Výrobcovia rúr i komínov tak nedodávajú dostatok (alebo skôr nedodávajú vôbec) montážnych prvkov vhodných na zapojenie dymovodu do komína „po vode“. Kvalitné komíny (hlavne kovové) sú vybavené aj vnútorným odkvapom. Je to akási „rína“ po obvode otvoru do komínového prieduchu. Kondenzát stekajúci po obvode nenatečie do spotrebiča ani von z komína. Je odvedený po bokoch zapojenia a ďalej dolu, do zbernej nádobky. Pri zadovážení komína tento detail kontrolujeme.
Spotrebič musí podať vyšší výkon do komína, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Teplota na ústí do komína je najmenej 140 - 150 °C. Menej účinné vložky majú výstupnú teplotu až 250 °C, čo je síce účinné proti kondenzácii, ale stratové pre kúrenie. Dôležitá je teplota spalín idúcich do komína. V mieste zvanom sopúch (je to diera v prieduchu alebo „rukáv“ vyčnievajúci z prieduchu) komína nemá byť nižšia ako 130 °C a vyššia ako 250 °C. Ak je nižšia, obvykle pod 100 °C, kondenzuje v dymovode aj v komíne voda, čo nie je nikdy dobré, hoci pri moderných komínoch to už nie je také škodlivé.
Vložka bola osadená zatiaľ bez obstavby. Umožní tak riešiť priamo na mieste výšku ohniska, aby bolo viditeľné, ako aj polohu vložky, aby čo najmenej zavadzala. Je možné aj pohľadom kontrolovať rúry dymovodu a zapojenia do komína, či nedochádza ku kondenzácii. Vtedy bude nutné rúry čiastočne izolovať. Teplota spalín idúcich do komína už nemusí byť neustále okolo 150 °C. Kondenzáty stekajú nazad do spotrebiča, do paliva. Po rozhorení plného ohňa sa definitívne odparia. Účinnosť spotrebiča rastie, lebo do komína zapojeného „po vode“ môžu prichádzať chladnejšie spaliny. Ich minimálna teplota je závislá od výšky a hlavne od kvality zateplenia komína. Ale pozor, snažiť sa pri nízkej teplote spalín ešte navýšiť výkon spotrebiča (napr. predĺžením dymovodu či veľkým odberom tepla z ohniska) môže byť osudné, pretože komín môže stratiť ťah!
Na začiatku kúrenia je teplota nízka, voda kvapká z dymovodu. Rúry na komíne sa už zriedkavo zapájajú „po dyme“. Takto postavený komín neraz nájdeme pri amatérskom stavaní. Dôsledkom toho je, že do tepelnej izolácie komínového potrubia neraz vniká kondenzát. V praxi bolo už veľakrát nutné trhať izolácie a pokúsiť sa komín utesniť silikónom odolným proti teplu. Ak sa silikón lepí zvonka na už znečistené plochy, je to málo účinné, iba dočasné. Obvykle je nutné časti napadnuté kondenzátom vybúravať, nanovo izolovať, obmurovať a maľovať. Nádobka na kondenzát je pri takýchto poruchách skoro zbytočná. Účinnosť spotrebiča pri takomto zapojení musí byť nižšia, iba 60 - 80 %.
Vodné pary po opustení komína neraz ihneď kondenzujú. Vídame očiernené hlavy komínov, odymené strechy, sivé steny, začiernené krytiny. Riešenia sú možné. Je to však už vyšší „level“ kachliarstva i projekcie kúrenia, ako aj detailov domu.
| Typ zapojenia | Popis a charakteristika |
|---|---|
| A) „Po dyme“ | Spojenie rúr dymovodu (všeobecne „D“ podľa STN a kominárskej vyhlášky) minimálne však s presahom 6 cm alebo v pomere k priemeru rúry. Spaliny (sivé) postupujú hore komínom a zráža sa z nich voda. Drobné kvapky (zelené) sa spoja a následne stečú von. Ľudovo sa verí, že lepšie ako dym do miestnosti je troška vzduchu (modrý) z miestnosti do komína. Ak sú rúry náležite tesné, je to v podstate jedno. Voda ale nie je vzduch, je ťažká a nájde si cestičku von. |
| B) „Po vode“ | V mokrom komíne strhnú sadze kvapky vody. Decht odteká do zberného miesta. Únik spalín von je veľmi zriedkavý a je skôr iba poverou. Komín či dymovod ostáva na pohľad čistý. Samodotesnenie: Prevádzkou spotrebiča vznikajú aj veľmi drobné sadze (tmavosivé). Tie práve pomocou vody či vzduchu dokážu komín utesniť, lebo sa zhromažďujú v dutinkách, za hranami a pod. Spotrebič by mal byť priamo pripojený na priamy komín vždy „po vode“. Okrem iného tak ešte môžeme dostať zo samotného komína istý výkon. Komínové teleso je zaizolované len v prechodoch medzi podlažiami a od miesta, kde výkon nepotrebujeme. Strešná konštrukcia, komínové teleso v exteriéri a priechodky medzi podlažiami. Výklad predpisov pri tomto riešení je sporný. Legislatíva a jej tvorcovia nestíhajú upravovať pokrokové riešenia vo vývoji vykurovania a architektúry. |
Osadenie a testovanie krbovej vložky
Kozubová vložka je hotový spotrebič, ktorý možno zakúpiť v bežnej obchodnej sieti. Postačí ju inštalovať, teda zapojiť do komína, a následne obstavať. Pri zapojení vložky „po vode“ je možné. Čo si pod ňou treba predstaviť? Po zapojení vložky do komína, pred začatím samotnej obstavby, sa vo vložke nejaký čas kúri, aby sa zistili prípadné skryté poruchy. Napríklad praskliny liatiny vzniknuté pri doprave, netesnosti, nedostatky z výroby i zo samotného zapojenia. Naša vykurovacia skúška potrvá dlhšie, bude sa sledovať aj výkon vložky a šírenie tepla po dome.
Ak nemáme malé deti, možno vložku používať obmedzene aj neobstavanú. Naša vložka bude slúžiť ako doplnkový zdroj kúrenia a vyžadujeme od nej minimálny výkon asi 2 - 3 kW. Vložka bola osadená zatiaľ bez obstavby. Umožní tak riešiť priamo na mieste výšku ohniska, aby bolo viditeľné, ako aj polohu vložky, aby čo najmenej zavadzala. Uhol pootočenia dvierok do izby je nastavený tak, aby oheň bolo vidieť presne z požadovaného miesta. Samotná obstavba bude vyhotovená až po prvej vykurovacej sezóne.
V prevádzke domu sme našli jediné možné miesto na osadenie vykurovacieho telesa. Pri zapojení kozubovej vložky „po dyme“ neustále kvapkal kondenzát na jej povrch a spôsoboval zápach. Aj po utesnení z vložky kvapkala voda kondenzujúca v dymovode. Napokon bolo nutné z útrob vložky vybrať súčiastku pôvodne určenú na čistenie dymovodu. Navýšil sa tak podiel spalín prúdiacich do komína.
Takzvaný vodník umožňuje pripojenie napríklad na radiátor a dokurovanie inej miestnosti teplou vodou. Táto vložka je uložená vo výklenku. Keďže jej výkon je až 65 % do vody, nie je nutné jej obstavanie. Plánuje sa iba osadenie mriežky alebo priehľadnej tabule z bezpečnostného skla.
Údržba a praktické rady
Spalinovú cestu tvorenou dymovody je nutné udržiavať čistú (priechodnú) v celej dĺžke a prierezu. Čistenie je nutné vykonávať rovnako často ako čistenie komína, "niekoľkokrát za sezónu". Pripomíname, že podľa normy je za stav komína a dymovodov zodpovedný prevádzkovateľ.
Dymovody je možno skladovať voľne ložené, je nutné umiestnenie v suchom prostredí a opatrnosti pri manipulácii, aby nedošlo k poškodeniu povrchu, alebo narušenie kruhovitosti. V prípade miernej deformácie je možné docieliť kruhovitosti "vytiahnutím prípadne tlakom" deformované časti. Pritom si treba počínať tak, aby nedošlo k poškodeniu laku.
Zhotoviteľ stavby odovzdal komín umiestnený podľa projektu. Zariaďovaním bytu však vznikli iné polohy nábytku a tým aj pece, ako sa pôvodne predpokladalo. Pristúpili sme k modelovému riešeniu, ktoré si vyžaduje zmeniť polohu dymovodu. Tu bolo nutné vyhotoviť improvizovanú manžetu.
Tieto rúry sú neúčinné, nefunkčné. Ťažko nájsť slová na takéto vyhotovenie vyústenia sopúcha. Pozdĺž sopúchovej rúry má byť pružný a tesný materiál, ktorý umožní dilatačné pohyby. Omietnutie je tvrdé, časom vypraská alebo, naopak, odtrhne sopúchovú rúru. To je ten šikmý kus. Vtedy nastane životu nebezpečná situácia. Pri navrhovanom „techno“ stvárnení dizajnu obstavby bude potrebné detail dorobiť. Za povšimnutie stoja aj zle stavebne pripravené rúry rozvodu teplého vzduchu s priemerom iba 100 mm, hoci sa odporúča 180 až 250 mm.
Ako správne vybrať redukciu?
1. rozmer znamená vývod z kachlí -> (Redukcia (1.) / (2.) / (3.) mm) <-2. rozmer je cesta do komína a 3. je hrúbka plechu. Pre príklad, keď kúpite redukciu 150/160 / 1,5mm, znamená to, že: 1. rozmer bude 153mm, aby ste redukciu nasadili na zúženú stranu rúrky s priemerom 150mm. 2. rozmer bude 159mm, aby ste redukciu zasadili do nezúženej strany trubky priemeru 160mm. 3. Pokrok postupuje po krokoch. Malou novinkou z oblasti zapájania kozubovej vložky do komína je skladanie rúr s opačnou orientáciou hrdlových spojov. Dodávané rúry majú hrdlá, ktoré zapadnú do susednej rúry. Ak zapájame spotrebič „po vode“, vznikne v istom bode detail, keď sa stretnú dva konce bez hrdla alebo, naopak, dve hrdlá. Tu musíme použiť tzv. presuvku (manžetu).
Príprava a rezanie rúr
Ak potrebujeme pekne odrezať rúru s väčším priemerom, nie je celkom užitočné nalepenie pásky a nakreslenie. Dokonalú rovinu získame až vtedy, ak rúru obalíme napr. výkresom či iným pevným pravouhlo a rovno odrezaným papierom. Pozdĺž papiera potom uhlovou brúskou režeme rúru. Papier zároveň ochráni povrch rúry pred drobnými opáleniami, ktoré spôsobujú iskry pri rezaní.
Zapojenie spotrebiča má byť vykonané v súlade s platnou STN. Obvykle to vyhotovuje odborná firma či vyškolený remeselník, kachliar. Aj ich prácu musí na záver podľa zákona prekontrolovať kominár - revízny technik komínov. Až potom, po vydaní revíznej správy, je prevádzka spotrebiča legálna. Zapojenie zvládne aj veľmi zručný domáci majster. Ale pozor, radšej si zadovážte materiály v odbornom obchode! Tu vám aj radi poradia, vypracujú zoznam súčiastok a následne vám ich dodajú. Na vyžiadanie aspoň „hodia očkom“, či je inštalácia v poriadku (ak si v ich obchode kúpite aspoň súčiastky). Vyvarujete sa tak komplikáciám, nebodaj požiaru.
