Výstavba komína je veľmi dôležitým krokom pri výstavbe alebo rekonštrukcii budovy. Komín totiž tvorí dôležitú súčasť vykurovacieho systému. Je to dôležitá súčasť vykurovacieho systému, pretože zabezpečuje bezpečné a účinné odvádzanie spalín z budovy. Komín slúži na to, aby z domu odvádzal splodiny horenia, ktoré tvoria najmä oxid uhličitý, vodná para a dusík. Aby túto funkciu plnil maximálne a mal ideálny ťah, musia byť jeho rozmery, výška, vyústenie, priemer či počet prieduchov prispôsobené stavbe a účelu používania.
Pri výstavbe komína je dôležité dodržať bezpečnostné normy a použiť kvalitné materiály, pretože nekvalitné materiály a neodborná montáž môžu spôsobiť katastrofu. Nejde len o to, že komín nebude mať správny ťah, ale môže dôjsť aj k požiaru. Nejeden dom zhorel práve kvôli nesprávne realizovanému komínu alebo kvôli zanedbaniu jeho údržby. Postaviť kvalitné a hlavne bezpečný komín nie je vôbec hračka. Vyžaduje si to poznanie legislatívy a bezpečnostných predpisov, presné naprojektovanie, ale aj oboznámenie sa s montážnym návodom. Preto je nevyhnutné nechať všetko na odborníkov.
Projektovanie a plánovanie komína
Komín je súčasťou hrubej stavby, preto je o jeho realizácii potrebné rozhodnúť ešte v čase projektovej prípravy. Dôležité je, aby komín naprojektoval odborník, ktorý musí pritom dodržať všetky normy a zákony. Projektant musí navrhnúť komín, ktorý vyhovie nielen súčasným, ale aj budúcim požiadavkám užívateľa. Komínové teleso by malo byť vždy zvolené na mieru konkrétnej stavbe a ideálne zahrnuté už v projekte výstavby domu. Vhodné parametre komína by mal preto určiť projektant.
Stavba komína má určitý postup. Ten sa sčasti mení aj podľa toho, o aký komín ide, ale najdôležitejším je prvý krok, a to je podrobný plán. Ak totiž staviate dom, komín je súčasťou jeho stavebných plánov. Už vtedy teda musíte vedieť, aké veľké miestnosti budú v dome, aký spotrebič bude na komín pripojený, či a kde bude situovaný krb, aké veľké bude mať ohnisko, ale aj to, z čoho je dom postavený a aké sú v ňom použité materiály. Samozrejme je dôležité aj to, aký druh paliva sa bude používať. Vhodné je tiež dopredu myslieť na to, či budete na komín napájať krb, kachle, pec či kotol.
V súčasnosti sa do popredia dostávajú ekologické, cenovo dostupné a zároveň úsporné vykurovacie zariadenia. Moderným trendom v oblasti energetiky a vykurovania sa musí prispôsobiť aj komín, ktorý má významný vplyv na účinnosť celej vykurovacej sústavy a celkový komfort bývania. Do úvahy pri projektovaní sa berie zdroj vykurovania a typ vykurovacej sústavy. Zvolený zdroj vykurovania a typ vykurovacej sústavy sú rozhodujúcimi faktormi, podľa ktorých možno následne komín správne nadimenzovať. Navrhovanie komínov upravujú špeciálne normy a zákony, v ktorých sa stanovujú podmienky pre komínové teleso. Podcenenie projektovej fázy môže pri stavbe komína spôsobiť vznik porúch a zároveň finančne náročné a často nedostatočne účinné opravy.
Typy komínov a ich komponenty
Komíny môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií. Podľa pripájania spotrebičov hovoríme o komínoch samostatných a spoločných. Podľa umiestnenia rozdeľujeme komíny na zabudované, pristavené alebo voľne stojace a podľa tlakových podmienok hovoríme o komínoch podtlakových a pretlakových.
- Kovový komín: Je vhodný pre plynové kotly a kotly na tuhé palivá. Oceľové rúry, z ktorých sa skladá komín, sa ľahko inštalujú, sú nenáročné na údržbu a odolné voči korózii.
- Keramický komín: Je vhodný hlavne pre nízkoenergetické a pasívne domy. Vyniká dlhou životnosťou a hoci nie vždy potrebuje nosný základ, jeho montáž môže byť náročnejšia.
Komínové teleso má byť viacvrstvové s vnútornou vložkou dilatačne a tepelne oddelenou od komínového plášťa. Samotný komín sa skladá z komínového telesa, prieduchov, technologických otvorov na čistenie, sopúchov a komínovej hlavy. Technologické otvory slúžia na vymetanie sadzí a popola. Sopúchy slúžia na prepojenie dymovodu s prieduchom komína. Komínové prieduchy sú dutinou v konštrukcii dymovodu, komína a komínovej vložky, určené na odvádzanie splodín do voľného ovzdušia.
Kľúčové parametre: Výška a priemer komína
Výška, prierez a vyústenie komína sú atribúty, ktoré sú dôležité, aby komín vôbec dosiahol potrebný ťah. Správna výška komína je základ a určiť ju musí projektant už pri projektovaní domu. Správne navrhnutý komín má mať takú účinnú výšku, prierez a vyústenie, aby sa docielil potrebný ťah. Výška komína alebo výduchu je dôležitým parametrom ovplyvňujúcim funkčnosť a bezpečnosť komína. Zabezpečuje totiž adekvátny rozptyl emisií do ovzdušia tak, aby ho splodiny horenia neznečisťovali viac ako je nutné. Pri určení výšky komínového telesa treba dodržiavať legislatívne požiadavky.
Minimálna účinná výška komína
Platí pravidlo, že komín musí byť najmenej 4 m nad úrovňou terénu. Minimálna výška vyústenia spalín nad terén je určená Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 401/2012 a tieto platné predpisy a normy stanovujú minimum 4 metre. Podľa vyhlášky MŽP číslo 338/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, musí byť výška vyústenia komína alebo výduchu nad terénom minimálne 4 m. Táto výška však nemusí byť dostatočná na zabezpečenie ideálneho rozptylu, preto by výšku pre konkrétnu stavbu a spotrebič mal určiť odborník. Vo všeobecnosti platí, že účinná výška komína (t.j. výška od napojenia spotrebiča - kotla, krbovej vložky, prípadne kachiel) by mala byť aspoň 5 metrov.
Prevýšenie komína nad strechou
Dôležité je však dodržať aj prevýšenie ústia komína nad šikmou a plochou strechou. Samotný komín, keď prejde cez strešný plášť, by mal byť vyšší o 65 cm, ako je najvyšší bod na streche, čiže hrebeň, ak sa osovo komín nachádza do 2 metrov od hrebeňa. Ak komín osovo prejde cez strešný plášť bližšie k odkvapu, t.j. ďalej ako 2 metre od hrebeňa, jeho výška je určená prienikom uhla -10° od hrebeňa a samotnej osi komína, v mieste prieniku by mala byť jeho výška o 65 cm vyššia.
Tento parameter určuje príloha č. 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 410/2012 Z. z. k zákonu o ovzduší. Okrem minimálnej výšky je potrebné dodržať aj prevýšenie ústia komína nad strechou. V prípade šikmej strechy by to malo byť najmenej 650 mm od najvyššieho bodu strechy, ak je komín vzdialený najviac 2 metre od hrebeňa. Ak je komín vo väčšej vzdialenosti od hrebeňa, treba viesť pomyselnú priamku z hrebeňa pod uhlom 10°.
Špecifické požiadavky na prevýšenie podľa výkonu zariadenia:
- Zariadenia do 0,3 MW: Treba sa riadiť požiadavkami stanovenými STN EN 15287-1: 2008 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov.
- Zariadenia s výkonom 0,3 MW až 1,2 MW: Prevýšenie komína nad šikmou strechou musí byť najmenej 1 m, pri plochej streche 1,5 m.
- Zariadenia s výkonom nad 1,2 MW: Výška komína nad šikmou strechou musí byť 3 m a nad plochou strechou 3,5 m.
Nevhodný návrh komínového telesa môže mať za následok požiar, poškodenie komínovej konštrukcie, ale aj nefunkčnosť vykurovacieho zariadenia.
Stanovenie priemeru komínového prieduchu
Nevyhnutnou súčasťou stavby komína je stanovenie priemeru prieduchu. Prieduch v skutočnosti zabezpečuje správny ťah komína, preto netreba podceniť jeho výber. Prierezy komínových prieduchov sa volia podľa typu pripojeného spotrebiča a jeho výkonu. Dôležitým parametrom pri výbere komína je jeho priemer. Ten by nemal byť menší ako priemer dymovodu samotného spotrebiča, teda krbovej vložky, kachlí a podobne. Správny priemer, ako aj dĺžka komína ovplyvňujú ťah, a práve tento parameter hrá hlavnú úlohu v správnom fungovaní celého komínového systému.
Ak priemer prieduchu nezodpovedá výkonu spotrebiča, stráca spotrebič na účinnosti, čím dochádza k zvyšovaniu nákladov na vykurovanie. Výpočet priemeru prieduchu je úlohou projektanta. Pre bežnú bytovú výstavbu a rodinné domy je návrh prieduchu jednoduchý. Pre rodinný dom bez ďalších zvláštnych požiadaviek na potrebu tepla postačuje priemer 140 mm. Tento priemer môže byť väčší v prípade, že účinná výška komína je nižšia ako 6 m. Priemer prieduchu sa stanovuje individuálne, na základe viacerých údajov. Pomer neúčinnej výšky k účinnej výške prieduchu má byť L 1 = 1/10 × L, kde L je účinná výška komínového prieduchu a L 1 - neúčinná výška komínového prieduchu.
Na tuhé palivá v závislosti od výkonu a typu spotrebiča používame prieduchy s veľkosťou 160, 180 a 200 milimetrov. Pre odvod spalín z kozubovej vložky musí byť priemer prieduchu 160 až 200 mm, z kachľovej pece 180 až 200 mm a z otvoreného kozuba 200 až 300 mm. Na otvorené kozuby sa odporúča priemer 200 milimetrov. Priemer pri vonkajších krboch je 250, 300 a 350 milimetrov.
| Typ spotrebiča / Palivo | Odporúčaný priemer prieduchu (mm) |
|---|---|
| Zemný plyn (rodinné domy/byty) | 140 |
| Kozubová vložka | 160 - 200 |
| Kachľová pec | 180 - 200 |
| Otvorený kozub | 200 - 300 |
| Vonkajšie krby | 250 - 350 |
| Tuhé palivá (v závislosti od výkonu) | 160, 180, 200 |
Ideálny komín je rovný a čím menej zalomení a úhybov, tým je ťah lepší a zachytáva sa menej sadzí na vnútornej vložke komína. Hladký kruhový nerezový komín s dostatočným prierezom tak prispieva k efektívnej prevádzke.
Materiály a konštrukcia komína
Každý komín by mal byť postavený z materiálov, ktoré sú odolné voči vysokým teplotám a kyselinám. Podľa platných legislatívnych noriem, komín musí byť viacvrstvový. Jednovrstvový môže byť výnimočne použitý v občasne využívaných stavbách. Komínové teleso má byť viacvrstvové s vnútornou vložkou dilatačne a tepelne oddelenou od komínového plášťa. To je aj jeden z dôvodov, prečo už nemožno použiť hliníkovú vložku. Hliníkovú vložku možno podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. použiť len na odvod spalín zo spotrebiča na plynné palivo, pričom teplota spalín v dymovom hrdle môže dosiahnuť maximálne 250 °C. Prísne požiadavky na tepelnú odolnosť spĺňajú napríklad šamotové vložky.
Na stavbu komína možno použiť rôzne materiály. Dôležitá je aj rýchlosť a jednoduchosť jeho montáže. Podstatou systémových komínov je, že ich tvoria kompatibilné prvky. Výsledkom je tak výrazné skrátenie času ich výstavby, vylúčenie porúch a úspora nákladov. Montáž komínového systému, ktorý pozostáva zo šamotovej vložky, izolácie a špeciálnych komínových tvárnic predstavuje v súčasnosti už jednoduchý proces.
Montáž a detaily konštrukcie
Pri stavbe komína treba postupovať podľa projektovej dokumentácie a samotného návodu. Komínové teleso treba realizovať na základ alebo na konštrukciu hrubej podlahy. Tvárnice sa spájajú klasickou maltou. Aby sa zabránilo prieniku malty do odvetrávacích otvorov, treba pri výstavbe systémového komína použiť maltovaciu šablónu, ktorá umožní presné a úsporné nanášanie malty. V prípade stavby komína so zadným odvetrávaním treba dodržať spôsob kladenia tepelnej izolácie do komínovej konštrukcie. Spoj izolácie musí byť v osi kolmej na stenu tvárnice, čím sa zabráni upchatiu kanálikov zadného odvetrávania.
Súčasťou komínového systému je aj šamotová vložka. Predpísaný systém spájania šamotových vložiek treba presne dodržať, pričom spoje je nutné vyškárovať škárovacím materiálom. Cementová malta má síce rovnaký vzhľad, jej odolnosť proti teplotám a vlhkosti je však odlišná. Pri jej použití dochádza k porušeniu spoja a strate tesnosti komínového prieduchu.
Pri stavbe komínového systému treba zohľadniť aj napojenie dymovodu. Dymovod je konštrukcia s prieduchom určeným na odvod spalín zo spotrebiča do vonkajšieho prostredia. Dymovody treba navrhnúť čo najkratšie, s plynulými zmenami smeru a minimálnou nerovnosťou vnútorného povrchu. Pri návrhu treba zohľadniť tepelnú rozťažnosť materiálu, z ktorého je dymovod vyrobený. Medzi dymovodom od spotrebiča a vnútornou hranou napojovacieho kusu na dymovod musí byť dilatačná medzera minimálne 0,5 cm. Ideálne je využiť prechodový kus - redukciu priamo od výrobcu komínového systému. Napojovací kus treba vyviesť kolmo na stenu komínovej tvárnice, nikdy nie cez roh tvárnice, pretože by sa tak prerušilo prúdenie vzduchu v zadnom odvetrávaní. Okrem iného musí dymovod disponovať dostatočným počtom čistiacich otvorov, aby sa dal čistiť a pravidelne kontrolovať.
Ďalšou nevyhnutnou súčasťou komína je sopúch. Ide o otvor v komínovom plášti, ktorý slúži na pripojenie dymovodu na prieduch komína. Sopúchy musia byť priame, krátke a s prierezom nie väčším, ako je prierez komínového prieduchu.
Prestup komína strešnou konštrukciou a ukončenie
Riešenie prestupu komína cez strešnú konštrukciu nie je jednoduchá záležitosť. Komínová konštrukcia nie je dimenzovaná na to, aby preniesla zaťaženie stropov, prievlakov alebo iných stavebných dielcov. Otvor v strešnej konštrukcii musí byť o 3 až 6 cm väčší ako je vonkajší rozmer komína, pričom túto medzeru treba vyplniť nehorľavými izolačnými materiálmi. V oblasti prechodu komína strešnou konštrukciou treba komínovú hlavu oplechovať. Používa sa klampiarske oplechovanie alebo flexibilné systémy utesnenia, ktoré sú na trhu dostupné. Oplechovanie by sa malo vytiahnuť na konštrukciu komína aspoň do výšky 20 až 30 cm nad úroveň strešnej krytiny.
V šikmej streche treba realizovať dva prestupy, a to cez strop alebo podhľad a potom cez strechu. Správne vyriešenie detailu napojenia krytiny na komíny z hľadiska hydroizolácie je pri šikmých strechách veľmi dôležité. Riešenie prestupu komínového telesa v plochej streche je jednoduchšie, pretože sa vyhotovuje len jeden prestup cez strop. V okolí prestupu sa po obvode komínového telesa aplikuje hydroizolačná fólia. Aby sa predišlo zatekaniu, treba fóliu potiahnuť až pod atikový plech.
V nadstrešnej časti a v mieste styku so strešným plášťom treba komín tepelne zaizolovať, aby nevznikli problémy s kondenzáciou spalín. Komín odporúčame zatepliť v nadstrešnej časti. Len týmto spôsobom dokážeme zabrániť prenikaniu vlhkosti do komínových tvárnic. Správnym zateplením komína zamedzíme aj výraznému ochladzovaniu spalín a teda aj poklesu ťahu.
Nadstrešné ukončenie komína je posledným krokom pri jeho výstavbe. Nadstrešná časť komína je najviac ovplyvňovaná vonkajším prostredím, a teda počasím a poveternostnými vplyvmi. V závere stavby komínového telesa treba vyriešiť spôsob jeho ukončenia. Nadstrešná časť komína je najviac namáhaná, a to nielen poveternostnými vplyvmi, ale aj korozívnymi účinkami spalín. Na prekrytie komína v nadstrešnej časti používame prefabrikovaný komínový plášť. Je dôležité vybrať správny materiál. Ten musí byť v prvom rade nehorľavý a nesmie ohrozovať životné prostredie a zdravie ľudí.
V nadstrešných častiach komínov sa dnes používajú obmurovky, ale aj opláštenie realizované pomocou prefabrikovaných dielcov. Podmienkou je, že musia byť vyrobené z nehorľavých stavebných materiálov. Ochrana komínovej hlavy obmurovkou si vyžaduje najmä kvalitný materiál a precíznu remeselnú prácu. Vzhľadom na rýchlosť montáže a ochranu komína sa v súčasnosti používajú predovšetkým prefabrikované dielce. Komínové hlavy prefabrikovaných dielcov nepotrebujú krákorcovú dosku, pretože sa nasadzujú priamo na ústie komína. Oplechovanie sa musí vytiahnuť pod obklad do výšky, ktorá je závislá od sklonu strechy a polohy komína v strešnej konštrukcii, v ktorej sa komín nachádza. Ako obklady komínových hláv sa používajú rôzne dosky alebo šablóny strešných krytín (napríklad vláknito-cementových, plechových, bridlicnatých a podobne). Montujú sa väčšinou na spodné nosné konštrukcie, ktoré sa upevňujú priamo na komín. Tesné obloženie komína má zamedziť riziku vznietenia horľavých stavebných materiálov použitých v spodnej nosnej konštrukcii obkladu. Odporúča sa použiť upevňovaciu sadu, ktorou sa komín ukotví ešte v podstrešnej časti do krovu, v prípade plochých striech do stropu a v nadstrešnej časti treba použiť aj vystužovacie tyče do pripravených dier, aby nedošlo k spadnutiu komína následkom silného vetra.
Bezpečnosť, legislatíva a údržba
Pri výstavbe komína je dôležité dodržať bezpečnostné normy a použiť kvalitné materiály, pretože nekvalitné materiály a neodborná montáž môžu spôsobiť katastrofu. Ak komín nesprávne navrhnete a zrealizujete, vystavujete sa veľkému nebezpečenstvu. Preto dbajte o to, aby boli dodržané všetky legislatívne normy, ktoré určuje Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z.z. Nielenže musia komíny spĺňať prísne technické podmienky a bezpečnostné normy, musia byť aj pravidelne kontrolované a čistené. Pravidelné čistenie komína je nevyhnutné. Kontaktovať treba vždy odborníka. Len tak si môžete byť istý, že váš komín je funkčný a bezpečný zároveň.
Pri používaní tepelných spotrebičov a vykurovacích telies je nevyhnutné zabezpečiť prevádzku týchto zariadení tak, aby sa predchádzalo vzniku požiarov. Pri stavbe komína treba dbať na dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti horľavých látok a konštrukcií od plášťa komína alebo palivového spotrebiča. Obzvlášť dôležité to je v prípade neoverených komínov, komínových systémov a zložených komínov. Minimálne vzdialenosti drevených konštrukcií od povrchu komínového plášťa a od prieduchu komína určuje výrobca komínového telesa. Podľa vyhlášky MV SR číslo 401/2007 Z. z. musí byť medzi telesom komína a drevenou konštrukciou dodržaný odstup minimálne 50 mm. Priestor medzi komínom a horľavou plochou musí byť trvale dobre odvetrávaný. Nemenej podstatná je aj vzdialenosť častí stavby zhotovených z horľavých látok alebo vstavaného nábytku od čistiacich otvorov komínového telesa, ktorá musí byť minimálne 60 cm. Pokiaľ je zabezpečená ochrana proti sálaniu, postačuje vzdialenosť 30 cm. Rovnako aj podlahy z horľavých materiálov pod čistiacimi otvormi treba chrániť nehorľavými materiálmi.
Kondenzačná jímka je základným a veľmi dôležitým prvkom celého komínu. Zamedzuje úniku sadzí, dechtu a kondenzátu do okolia. Projektovú dokumentáciu musí pred samotnou realizáciou schváliť revízny technik a podľa nej treba následne postupovať pri stavbe komínového telesa. Pri montáži komína nezabúdajte na správne umiestnenie čistiaceho otvoru a na zaistenie voľného prístupu ku komínovým dvierkam. Ak sa pri stavbe komína dodržia všetky technologické ako aj všeobecne platné právne a normatívne predpisy, nič nebude brániť jeho správnej funkcii a dlhej životnosti.
Výber a flexibilita komína
Pri výbere typu komína je potrebné zvážiť druh kotla alebo krbu, ktorý sa bude používať. Pri plánovaní využitia komína je dôležité zvážiť druh kotla alebo krbu, ktorý sa bude používať, a tiež požiadavky na výstavbu komína v danom mieste. Využitie kondenzačnej techniky si vyžaduje vybudovať komín, ktorý je dostatočne odolný proti vlhkosti.
V súčasnosti sa do popredia dostáva možnosť kombinácie viacerých spôsobov vykurovania. Dôvodom sú rastúce ceny za fosílne energie, nové predpisy o úspore energií, neistá situácia v zásobovaní (napríklad zemným plynom) a v neposlednom rade rastúce ekologické povedomie. Flexibilitu a prevádzkovú bezpečnosť možno užívateľovi zabezpečiť komínovým telesom vhodným na všetky druhy vykurovacích palív. Pripojenie viacerých druhov paliva na jeden prieduch však súčasná európska legislatíva nepovoľuje, preto treba navrhnúť a postaviť viacprieduchový komín. K jednému prieduchu sa pripája vykurovacie teleso, ktoré sa využíva ako hlavný zdroj tepla. Na druhý prieduch sa pripája druhý spotrebič, spravidla na tuhé palivá, ktorý možno použiť ako pomocný zdroj tepla pri výpadku dodávky elektrickej energie alebo zemného plynu. Takto sa zabezpečí určitá nezávislosť od centrálnych zdrojov vykurovania, a predovšetkým požadovaná tepelná pohoda vnútorného prostredia. Na rozdiel od starších typov komínov majú nové komínové systémy už univerzálne použitie. Zmena paliva sa tak stáva už menej problematickou. Užívateľ si môže vybrať z viacerých vykurovacích spotrebičov a rozhodnúť sa medzi viacerými druhmi palív - plyn, drevo, pelety, štiepka atď.
Cena komína závisí od viacerých faktorov. V prvom rade je to výška komína, materiál, komínová čiapka a spôsob montáže. Cena komína v prvom rade závisí od toho, či ide o vybudovanie nového komína alebo sanáciu starého.