Jeseň je jedným z hlavných období výsadby ovocných drevín. Záhradkári či pestovatelia si obnovujú svoje výsadby a zapĺňajú voľné miesta v záhradách novými či staršími overenými odrodami. Často však hneď na začiatku urobia chybu, vďaka ktorej sa namiesto očakávanej úrody dočkajú sklamania. Vysadené stromy nevyrašia podľa očakávania alebo nevyrašia vôbec. Výsadba stromov je kľúčovou činnosťou v záhradkárstve a starostlivosti o zeleň, ktorá dáva stromu ten najlepší štart do života. Správnym postupom pri výsadbe zabezpečíme jeho zdravý rast, vitalitu a dlhovekosť. Deň výsadby je mimoriadne dôležitý, pretože ovplyvňuje celý budúci život stromu.
Kedy je najlepší čas na výsadbu stromov?
Voľba vhodného obdobia na výsadbu má zásadný vplyv na úspešnosť zakorenenia a následný rast stromu. Rozlišujeme najmä jesennú a jarnú výsadbu, pričom každá má svoje špecifiká. Čas výsadby zohráva kľúčovú úlohu pri uchytení a raste ovocných stromov. Výber správneho obdobia závisí od typu sadbového materiálu, klimatických podmienok a tvojich preferencií. Najlepší čas na výsadbu stromu je počas obdobia vegetačného pokoja. U listnatých stromov toto obdobie trvá od prirodzeného opadu listov až do chvíle, keď na jar opäť začne prúdiť miazga. V Európe sa stromy so zemným balom obvykle vysádzajú od polovice novembra do konca apríla, čo však závisí na klimatických podmienkach a konkrétnom druhu stromu. Kľúčovú úlohu zohráva teplota na jeseň a na jar, pričom nie všetky stromy opadávajú listy v rovnakom čase. To isté platí pre obdobie, kedy začínajú rašiť nové listy. U stále zelených drevín a ihličnanov je obdobie výsadby obvykle o niečo dlhšie než u listnatých stromov.
Jesenná výsadba
Ak je to možné, uprednostňujeme jesennú výsadbu stromov. Hlavným dôvodom je využitie zimnej vlahy, vďaka ktorej stromčeky do jari lepšie zakorenia. Na jar potom majú oveľa skorší nástup do vegetácie v porovnaní so stromami vysádzanými na jar. Jesenné obdobie patrí medzi najvhodnejšie termíny na sadenie ovocných stromov. Pôda je ešte teplá, strom sa nachádza v období vegetačného pokoja a koreňový systém má dostatok času na zakorenenie pred príchodom jari. Sadenie stromčekov na jeseň je vhodné realizovať do obdobia, kým pôda nezamrzne. Strom po opade listov smeruje energiu do koreňov a nie do rastu nadzemnej časti. Výsadba stromov na jeseň zároveň znižuje stres zo sucha, ktorý býva častejší pri jarnej výsadbe. Ideálny čas na jesennú výsadbu je od konca septembra do začiatku novembra, keď listy opadávajú a pôda je ešte teplá. Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň, kým pôda nie je premrznutá do veľkej hĺbky. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky na zakorenenie. Pôda je stále dostatočne prehriata, čo umožňuje rast nových jemných koreňov ešte pred nástupom zimy. Vďaka tomu je na jar uľahčený príjem vody a strom sa lepšie vyrovnáva s povýsadbovým stresom. Rast potom pokračuje rýchlejšie a stabilnejšie.Pri jesennej výsadbe ovocných stromčekov je dôležité nezabudnúť na povýsadbový rez a ochranu pred ohryzom zverou a mechanickým poškodením.

Jarná výsadba
Jarná výsadba začína ihneď po rozmrznutí pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. V tomto období sa stromčeky vysádzajú, kým sa neobjavia listy. Pri jarnej výsadbe je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť zálievke, pretože nedostatok vlahy a vysoké teploty komplikujú zakorenenie stromov. Je kľúčové, aby bola výsadba spojená s pravidelnou a bohatou zálievkou, hlavne počas suchších období. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. V prípade dlhšie trvajúceho jarného sucha stromy aj polievať, čo je veľmi podstatné.Pre niektoré druhy, ako napríklad kôstkoviny, najmä teplomilné, sa naopak odporúča jarný termín. Broskyniam pri jarnej výsadbe sa odporúča hlbší rez. Pri jarnej výsadbe je nutné korene v každom prípade namočiť na 24 hodín do vody a až potom sadiť.
Klimatické podmienky pre výsadbu
Ideálne teploty: Jeseň: 5 °C až 15 °C, minimálne 2-3 týždne pred prvým mrazom. Jar: Po odznení rizika mrazov, ale ešte predtým, než teploty presiahnu 20 °C. Vlhkosť: Pôda by mala byť mierne vlhká, nie premokrená. Pri suchu ju pred výsadbou zavlaž. Vyhýbaj sa výsadbe počas intenzívnych dažďov, ktoré môžu pôdu zhutniť a poškodiť korene.
Výber a príprava sadbového materiálu
Základom výsadby je samotná kúpa. Aby mal záhradkár istotu, mal by kupovať iba ovocné výpestky dopestované v oficiálnych škôlkach s pravidelnou rastlinolekárskou kontrolou. Len tieto mu totiž garantujú stopercentnú kvalitu výpestkov ako aj ich zdravotný stav. Zakúpené výpestky by mali byť v prvom rade zdravé, bez viditeľného mechanického poškodenia, dostatočného vzrastu, mali by mať svieži vzhľad a dostatočne vyvinutý koreňový systém adekvátny typu podpníka. Každý stromček by mal byť označený náležitou etiketou.
Typy sadbového materiálu
Poznáme niekoľko základných typov sadbového materiálu, pričom každý z nich má svoje špecifiká a výhody:
| Typ sadenice | Popis | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|---|
| Voľnokorenné sadenice | Sadenice sú vykopané zo zeme a predávané bez zeminy okolo koreňového systému. Zvyčajne sú dostupné na jeseň alebo na jar, keď sú v období vegetačného pokoja. Korene sú odhalené a nadzemná časť je skrátená, aby sa vyrovnala strata vody. | Sú najlacnejšou možnosťou. Korene sú viditeľné, takže si môžeš overiť ich stav. Ak sa vysadia v správnom čase, dobre sa ujmú. | Sú náchylné na preschnutie koreňov. Vyžadujú prípravu pred výsadbou (hydratácia, úprava koreňov). |
| Sadenice v kvetináči (kontajnerované) | Stromčeky sa pestujú v kvetináčoch a ich korene sú už vyvinuté v substráte. Korene sú pevne prepletené so substrátom. | Môžu sa vysádzať kedykoľvek, pokiaľ nie je pôda zamrznutá. Nízke riziko poškodenia koreňov. Majú najvyššiu mieru ujatia, pretože sú už prispôsobené pôde v kvetináči. | Sú drahšie. |
| Stromy s balom zeminy | Stromčeky sú vykopané zo zeme aj so zeminovým balom okolo koreňov, ktorý je obalený v plátne alebo biodegradovateľnej sieti. Korene sú skryté v zemnom bale. | Substrát chráni korene a udržiava ich hydratované. Lepšie sa ujímajú ako sadenice s voľným koreňovým systémom. Sú lacnejšie ako sadenice v kvetináči. | Vyžadujú správnu manipuláciu s balom. |
Príprava sadeníc pred výsadbou
Najlepšie je sadiť výpestky hneď po zakúpení. Pokiaľ záhradkár nemá takúto možnosť, výpestky si musí zaškôlkovať do pôdy alebo do dostatočne veľkej nádoby s pôdou alebo riečnym pieskom. Pokiaľ boli stromčeky prevážané dlhšiu dobu alebo boli zakúpené prostredníctvom dobierkovej služby, je vhodné namočiť im korene na 24 hodín do vody a vysádzať až potom. Voľnokorenné ovocné stromčeky je dobré pred vysadením namočiť na 12 - 24 hodín do vody, aby si korene vytvorili potrebnú zásobu vlahy. Ich šance na dobré prijatie sú tak oveľa vyššie. V predajniach majú voľnokorenné stromčeky založené vo vlhkej zemine, pilinách alebo piesku, pretože sú náchylné na preschnutie koreňov. Ani po zakúpení ich nenechávajte bez starostlivosti.Úprava koreňov: V prvom rade je potrebné odstrániť všetky poškodené a prípadne nahnité časti koreňov, následne skrátime ponechané korene o 20 - 50 % (v závislosti od ich množstva a veľkosti). Tento úkon napomôže k lepšiemu zakoreneniu. Poškodené korene: Ostrými nožnicami odstráň suché, poškodené alebo čierne časti čo najbližšie k zdravému tkanivu. Príliš dlhé korene: Jemne ich skráť tak, aby sa pohodlne zmestili do jamy, bez ohýbania alebo stáčania. Šikmý rez: Vykonaj rez pod uhlom 45°, aby sa uľahčila absorpcia vody a minimalizovalo poškodenie.Pri výsadbe kontajnerových stromčekov treba odstrániť prebytočný substrát okolo koreňov a jemne ich „rozčesať“, aby sa lepšie uchytili v novej pôde. Korene sa pri kontajnerovaných stromčekoch zvyčajne neupravujú, ak nie sú poškodené.
Príprava pôdy a výsadbovej jamy
Výber miesta a zhodnotenie pôdy
Stromy sa po milióny rokov adaptovali na klíčenie a rast v prostredí lesa, alebo aspoň v jeho blízkosti. Obkolesené svojimi predkami rôzneho veku, ktoré svojimi koreňmi, odumierajúcimi nadzemnými časťami a v spolupráci s nespočtom symbiotických organizmov, vytvárali špecifické pôdne prostredie. Čím sa nachádzame bližšie k ľudským obydliam a s tým spojenej aktivite, tým horšiu pôdu spravidla nachádzame. Stromy rastúce v nevyhovujúcich podmienkach majú zníženú vitalitu, ktorá sa skôr či neskôr prejaví aj na ich zdraví a dĺžke života. Stromy so zníženou vitalitou sú náchylnejšie na rôzne ochorenia, napadnutie škodcami a ťažšie sa vysporiadavajú s poškodeniami. Najlepšie to vidno v mestskom prostredí, ktoré pre stromy rozhodne nie je ideálne a ktoré je od ich prirodzeného biotopu obzvlášť vzdialené. Mestské stromy sa tak dožívajú len zlomku toho, čo im ich genetika umožňuje. Ten istý druh, ktorý sa v prírode dožíva stovky rokov, je v mestách často potrebné vymeniť už po pár desiatkach rokov. Ak chceme, aby stromy v urbanizovanom prostredí rástli desiatky až stovky rokov a plnili svoje ekologické funkcie - od ochladzovania klímy až po filtráciu prachu - musíme sa naučiť identifikovať prejavy degradácie pôdy a aplikovať postupy, ktoré vracajú život tam, kde bol ľudskou činnosťou potlačený.Slnko: Ovocné stromy potrebujú aspoň 6-8 hodín slnečného svetla denne, aby rástli zdravo a bohato rodili. Odvodnenie: Vyber pôdu s dobrou drenážou, ktorá nezadržiava vodu. V ílovitých pôdach pridaj piesok a kompost na zlepšenie priepustnosti. Ochrana: Vyhýbaj sa miestam vystaveným silnému vetru. Ak je to potrebné, vysaď stromy v blízkosti živého plota alebo prirodzenej zábrany.
99% Seniorov Robí Túto Chybu! Jedz Týchto 6 Potravín a Choď Ako V 40
Charakteristika zdegradovanej pôdy
Zdegradovaná pôda je typická predovšetkým zhutnením a nízkym percentom organickej zložky, čo je kľúčový faktor odlišujúci živú zem od obyčajnej horniny. Práve organická hmota dodáva pôde jej tmavší odtieň, vôňu a schopnosť zadržiavať vodu a živiny. Keď organická zložka z pôdy chýba, zhoršujú sa jej fyzikálne, chemické aj mikrobiologické vlastnosti. Takéto prostredie je pre stromy nepriateľské až toxické.Anaeróbne prostredie: Najčastejším nepriateľom stromov v meste a pri novostavbách je zhutnenie pôdy. Zdravá pôda je z polovice tvorená vzduchom - malými pórmi, chodbičkami a dutinkami, ktoré sú vyplnené vzduchom a vodou. Tie umožňujú koreňom a užitočným živočíchom žijúcim v zemi dýchať. Keď však po pozemku prejde ťažký stavebný stroj, alebo sa po ňom dlhodobo pohybujú davy ľudí, pôdne agregáty (hrudky) sa rozpadnú, častice zeme sa na seba natlačia a póry zaniknú. Po zhutnení vzniká pod povrchom anaeróbne prostredie - prostredie bez prístupu vzduchu. V takomto prostredí klesá koncentrácia užitočných mikroorganizmov, zároveň sa zvyšuje koncentrácia patogénnych mikroorganizmov a toxínov. Korene sa nepriateľskému prostrediu snažia vyhnúť. Výsledkom je strom s plytkým koreňovým systémom, ktorý je náchylný na vyschnutie a v prípade silného vetra mu hrozí vývrat, pretože nie je pevne ukotvený v hlbších vrstvách.Sucho: Zhutnená pôda zároveň stráca schopnosť infiltrácie. Dažďová voda namiesto vsakovania do hĺbky odteká po povrchu, čím prispieva k erózii a vysušovaniu lokality. Najlepšie to vidno po krátkej ale intenzívnej letnej búrke. Človek by čakal, že suchú pôdu výdatne poleje. Namiesto toho väčšina vody len odtečie preč, zvlhčí sa len vrchných pár centimetrov pôdy. Povrch následne na priamom slnku do niekoľkých hodín opäť vyschne a ku koreňom stromov sa nakoniec žiadna voda nedostane.Biologická púšť: Zdegradovaná pôda trpí nedostatkom edafónu - pôdneho života, ktorý zahŕňa všetko od mikroskopických baktérií a hubových vlákien až po väčšie dážďovky a článkonožce. Tento systém zabezpečuje recykláciu látok a sprístupňuje živiny rastlinám. V mŕtvej pôde môžu byť minerálne živiny síce prítomné v čiastočkách horniny, ale bez prítomnosti špecifických baktérií zostávajú pre strom nedostupné.Nízky podiel organickej hmoty: Zdravá pôda by mala obsahovať aspoň 3 % organickej hmoty. V zdegradovaných mestských pôdach podiel organickej zložky často klesá aj na menej než 1 %.Ďalšie vlastnosti zdegradovanej pôdy: Zasolenie pôdy, zmenené pH, kontaminácia jedovatými látkami, znečistenie stavebným a iným odpadom, chýbajúca vrchná vrstva pôdy (ornice).

Ako rozpoznať zdegradovanú pôdu?
Aby sme zložitejšie výsadbové postupy neaplikovali tam, kde to potrebné nie je, musíme najprv vedieť degradovanú pôdu rozpoznať. Rozpoznať zdegradovanú pôdu nie je nič zložité. Pre porovnanie odporúčam ísť na prechádzku do prírodnej rezervácie kde neprebieha ťažba dreva, trošku sa pohrabať v zemi a potom to porovnať s pôdou v meste a vo svojej záhrade. Do lesnej pôdy bez problémov pichnete prst. Do mestskej pôdy, v ktorej popri chodníku rastú stromy bez problémov pichnete akurát tak zapnutú zbíjačku. Ďalším rozdielom, ktorý si môžete pri porovnaní všimnúť je úplne iná štruktúra pôdy. Tiež plynulý prechod lesnej pôdy do čisto organického materiálu na povrchu, množstvo živočíchov, chodbičiek, príjemná vôňa a tak ďalej.
Test drolením a pohárový test stability
Vezmite do ruky hrsť pôdy a skúste ju rozdrviť medzi prstami. Zdravá pôda by sa mala droliť na malé hrudky (pôdne agregáty), ktoré držia pokope vďaka výlučkom baktérií a hubovým vláknam. Ak sa vám zemina v prstoch rozpadne úplne na jednotlivé zrnká piesku a prachu, je to jasný znak straty organickej štruktúry a degradácie. Ešte presnejší je test v pohári s vodou. Vhoďte hrudu zeme do pohára naplneného vodou a pozorujte, čo sa stane. Zdravá pôda so stabilnými agregátmi by si mala zachovať svoj tvar aj po ponorení. Zdegradovaná hruda sa naopak takmer okamžite rozpadne na blato a vodu silno zakalí.
Indikačné rastliny a pôdny život
Príroda sa snaží narušenú pôdu zahojiť. Používa na to špeciálne rastliny, ktoré dokážu rásť a prosperovať aj v nehostinných podmienkach. Voláme ich aj pionierske rastliny. Hromadný výskyt pichľavých bodliakov, vlčieho maku alebo lopúchov na pozemku často indikuje pôdu, ktorá bola mechanicky narušená stavebnou činnosťou alebo je silno zhutnená. Tieto rastliny majú hlboké kolovité korene, ktorými sa snažia pôdu prirodzene prekypriť. Ak na pozemku nenájdete žiadnu dážďovku ani pri hlbšom kopaní, je to varovný signál mŕtveho edafónu. Zdravá pôda je plná života a chodbičiek, ktoré slúžia ako drenáž a vetranie.
Vyhĺbenie výsadbovej jamy
Stromčeky vysádzame do vopred pripravených dostatočne veľkých jám. Výkopová jama: 2x tak široká ako pôvodný koreňový bal. Výkopová jama: minim. 2x tak široká ako je pôvodný koreňový bal stromu. Priemer jamy s priemerom 1,5 až 2-krát väčším, než je priemer koreňového balu. Ak má bal 60 cm, jama by mala mať aspoň 90 cm, ideálne 120 cm. Pri veľkých stromoch je nutné počítať so sesadaním zemného balu vplyvom jeho hmotnosti, ktorá môže stlačiť pôdu pod ním. Dno jamy dôkladne narušte aspoň do hĺbky jedného rýča a podľa potreby narušte najmä jej steny. Vo vlhkých ílovitých alebo hlinitých pôdach môžu hladké steny brániť prorastaniu koreňov. Steny výsadbovej jamy sa rozrušia tak, aby nepôsobili ako nepriestupná prekážka pre korene. Na pôdach s vyšším obsahu ílu sa z uvedeného dôvodu neodporúča použiť na hĺbenie jám vrták.
Predchádzanie kvetináčovému efektu
Ak sadíte strom v záhrade kdesi na okraji lesa, tvar výsadbovej jamy môže byť klasický kruhový. Korene z priestoru pôvodnej jamy bez problémov vyrastú aj viac než meter za rok. Kyprá pórovitá pôda im v tom nebude brániť. Ak je však okolitá pôda tvrdá ako betón, kruhový tvar výsadbovej jamy nebude fungovať. Korene by sa v nej len krútili dookola. Koreňový systém by zostal malý, bez možnosti dostať sa k vode a živinám zo širšieho okolia. Kruhový tvar výsadbovej jamy preto vymeníme za tvar hviezdicový alebo v stenách kruhovej jamy vytvoríme rýľom hlboké zárezy. Nové korienky pri prieskume okolitej pôdy síce dokážu zatočiť, ale nedokážu cúvať. Ak sa teda dostanú do rohu výsadbovej jamy v tvare hviezdice alebo do ryhy v stene kruhovej jamy, nemajú na výber inú možnosť než sa pokúsiť pretlačiť aj cez tvrdú okolitú pôdu. Strom tým bude mať možnosť získavať vlahu a živiny z väčšieho priestoru a zároveň sa zlepší jeho stabilita.
Zlepšenie pôdnych podmienok a výsadbový substrát
Na dno výsadbovej jamy pridáme trochu vyzretého hnoja prípadne kompostu (značne tak urýchlime rast a nábeh do rodivosti stromu). Hnoj ani kompost by však nemal byť v priamom kontakte s koreňmi a tak ho prekryjeme zeminou (korene tak budú až nad touto vrstvou zeminy). Na spodok jamy môžete pridať trochu kompostu alebo odležaného hnoja (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasací až po piatich rokoch, inak pália korene). Hnoj premiešajte s pôvodnou zeminou. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu. Priamo pri výsadbe je vhodné pridať ku koreňom aj ekologické hnojivo, ktoré nespáli korene a zabezpečí dostatočnú výživu pre správny štart stromčeka. V súčasnej dobe existuje na trhu takýchto hnojív už celý rad.Pri výsadbe na zdegradovaných pôdach je obzvlášť účinné biouhlie. Nie je to hnojivo, ale uhlíkový skelet rastlinných buniek, ktorý v pôde pretrvá stovky až tisícky rokov. Jeho mikroskopická pórovitá štruktúra funguje ako "hotel pre mikroorganizmy" a zároveň ako "špongia na vodu a živiny". Každé 4 litre biouhlia v sebe dokážu zadržať približne 3 litre vody. Zálievková aj dažďová voda tak zostane v priestore koreňovej sústavy, spolu aj s rozpustenými živinami oveľa dlhšie. Prvé roky po výsadbe môže pre rastlinu znamenať rozdiel medzi životom a smrťou aj týchto pár litrov vody navyše. Zemina pre zasýpanie: Najsypkejšou časťou, ktorú sme získali pri výkope zasýpame priestor pri koreňoch. Pri ťažkých a zhutnených pôdach môžete zem obohatiť o minerálne alebo organické zložky, ktoré sa musia premiešať s pôvodnou zeminou.

Samotný proces výsadby stromu
Strom vložíme do výsadbovej jamy a za stáleho natriasania prihadzujeme zeminu. Korene tak budú rovnomerne rozložené v pôde. Stromček vsaďte do jamy tak, aby miesto štepenia/vrúbľovania bolo približne 10 cm nad povrchom pôdy. Toto je veľmi dôležité, pretože príliš hlboko zapustený stromček by mohol začať rásť "na divoko" z podpníka a stratiť svoje šľachtené vlastnosti. Korene by nemali byť skrútené nahor. Miesto vrúbľovania musí zostať nad úrovňou pôdy, rovnako ako pri výsadbe do zeme. Stromček umiestni do stredu kvetináča a rozlož korene rovnomerne.
Správna hĺbka výsadby - kľúč k úspechu
Významným krokom, ktorý je potrebné pri výsadbe dodržať je hĺbka výsadby. Práve nedodržanie tohto kroku je často chybou vedúcou k nezvratným dôsledkom v neskoršom raste stromov. Hĺbka jamy by nemala byť väčšia ako je výška koreňového balu alebo koreňového systému stromu (koreňový krčok). Koreňový kŕčok (miesto, kde kmeň prechádza do koreňov a začína sa mierne rozširovať) musí zostať presne v úrovni okolitého terénu alebo mierne nad ním. Zasadenie stromu hlbšie, alebo výsadba do príliš hlbokej jamy, do ktorej sa strom po usadnutí pôdy časom vnorí, bude mať za následok odhnívanie kôry a dusenie koreňov. Toto je častá príčina úhynu mladých stromov do niekoľkých rokov po výsadbe, s ktorou sa v praxi stretávam.
Špecifiká pre rôzne typy drevín:
- Slaborastúce podpníky (jablone na M9, hrušky na dule): U týchto podpníkov platí pravidlo, že čím vyššie nad zemou je miesto štepenia, tým silnejší je oslabujúci vplyv podpníka. U hlboko zasadených výpestkov dochádza k neželanému silnejšiemu rastu, neskoršiemu vstupu do rodivosti a želaný tvar je ťažšie udržateľný. Hĺbku výsadby preto zvolíme tak, aby miesto štepenia bolo približne 20 cm nad zemou.
- Semenné podpníky: Pri výsadbe zohľadňujeme fakt, že pôda časom ešte usadne, preto sadíme tieto výpestky cca 5 cm pod úroveň povrchu pôdy. Koreňový krčok by mal byť na úrovni pôdy alebo kúsok pod ňou. V žiadnom prípade však miesto štepenia nesmie byť pod povrchom pôdy. Následkom by bolo spravokorenenie odrody a postupné zaniknutie podpníka, čím by boli eliminované všetky jeho pozitívne pôsobenia, vďaka ktorým bol použitý.
- Kríčkové ríbezle, egreše, jostu, maliny, černice, čučoriedky a ďalšie kry: Sadíme rovnakým spôsobom ako ovocné stromy. Hĺbka výsadby je o 5 - 10 cm väčšia ako zo škôlky. Väčšia hĺbka zabezpečí lepšie ukotvenie kra v pôde, vytvorenie nových koreňov, ale najmä (nakoľko koreňová sústava krov je pomerne plytká) lepšie čerpanie vody.
- Kontajnerované sadenice: V prípade kontajnerovaných sadeníc koreňový bal nenarúšame a sadíme ich do rovnakej hĺbky ako voľnokorenné výpestky.

Rozostupy pri výsadbe
Nedostatočné rozostupy vedú k zahusteniu korún, zhoršenej cirkulácii vzduchu a vyššiemu tlaku chorôb. Pri výbere ovocného stromu je preto kľúčové vedieť do akej veľkosti vyrastie v dospelosti.Rozostupy pri výsadbe: Malé stromy (marhuľa, broskyňa, slivka) - 3-4 m medzi stromami. Stredne veľké stromy (jabloň, hruška, duly) - 4-5 m medzi stromami. Veľké stromy (orech, gaštan) - 6-8 m medzi stromami. Stĺpovité stromy - 1-1,5 m medzi stromami, vďaka ich kompaktnému rastu.
Zasypanie jamy a zálievka pri výsadbe
Jamu postupne zasypte pôdou a stromčekom potraste, aby sa hlina dostala medzi korene. Zeminu jemne utlač, ale nestláčaj ju príliš, aby sa zachoval dostatočný prístup vzduchu ku koreňom. Poriadne zalejeme. Začiatok výsadby: Zavlažovanie sa pri výsadbe vykonáva do otvorenej jamy. Pri zavlažovaní sa pôda nasycuje vodou postupne tak, aby sa minimalizoval vznik vzduchových priestorov, ale nedošlo k jej rozbahneniu. Odporúčaný objem zodpovedá jednej zavlažovanej dávke. Po výsadbe stromček hojne zalej, aby sa odstránili vzduchové kapsy a pôda sa dobre usadila. Radšej nestávkujte do tzv. blatíčka, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.
Oporný kôl
Po vysadení je vhodné strom priviazať k stabilnému kolu, ktorý mu pomôže odolať silným vetrom, snehu a ľadu. Kôl by mal byť umiestnený čo najbližšie ku kmeňu. Na upevnenie ovocných stromov je ideálny bambus alebo drevená opora guľatého tvaru. Stĺpik opory sa odporúča nasmerovať na západ. Ku každému umiestnime kolík zabraňujúci ich vylomeniu alebo vyvráteniu. Na okraj výsadbovej jamy zatlčieme oporné koly, ktoré udržia strom stabilný pokým dostatočne nezakorení. Väčšinou postačujú 1-2 oporné koly, ktoré previažeme s kmeňom stromčeka voľným osmičkovým uzlom (v tvare ležatej osmičky) a tak ho zastabilizujeme. Oporu ponecháme pri stromčeku minimálne 2 roky. Novo vysadený strom je nutné ukotviť, aby sa zabránilo jeho vyvráteniu vetrom. Vyberte kôly zodpovedajúcej dĺžky a hrúbky. U aleových stromov (minimálne 200 cm) použite kôly dlhé 250 cm, z ktorých 100 cm bude v zemi a 150 cm nad zemou. Vedľa balu vytvorte pomocou zemného vŕtaka dva alebo tri otvory a kôly pevne zaražte do zeme. Z každého kôlu pripevnite upevňovací pás okolo kmeňa stromu a zabezpečte ho ku kôlu.
Starostlivosť po výsadbe
Povýsadbový rez
Povýsadbový rez dáva predpoklad správnemu prvotnému vývinu ovocných stromov. Pri jeho zanedbaní môže dôjsť, najmä u kôstkovín, k pomerne veľkému výpadu. Základným princípom potreby povýsadbového rezu je eliminácia odparovacej plochy a tým dosiahnutie správneho pomeru medzi príjmom a výdajom vody v rastline. Tu si treba uvedomiť, že pri vyorávke v škôlke sa výpestkom naruší koreňová sústava a odstráni sa značná časť koreňov, najmä koreňových vlásočníc. Nadzemná časť stromu sa tak dostáva k neželanému nepomeru s podzemnou časťou. Ostávajúce korene nedokážu prijímať z pôdy také množstvo vody, aké nadzemná časť dokáže vypariť. Preto v jarnom období po nástupe vyšších teplôt vyschne v záhradách na nedostatok vody vinou záhradkárov veľké množstvo zdravých a perspektívnych stromov. Treba podotknúť, že tento proces je čisto závislý od koreňovej sústavy a ani zvýšená závlaha ho nedokáže odvrátiť.Rez je ideálne vykonať ihneď pri výsadbe, aby sa predišlo tzv. povýsadbovému stresu počas obdobia rastu. Prvé dva roky bude strom mať menšiu korunku, ale zároveň bude menej zaťažený, rýchlejšie zakorení a lepšie sa vyvinie. Rez treba vykonať na jedno- a dvojročnom dreve. Silnejšie vetvy v korunke musia ostať, pretože obsahujú zásobné látky, ktoré strom potrebuje na tvorbu nových koreňov. Nie je nutné odstraňovať všetky jedno- a dvojročné vetvy. Stromy s hustou korunou vyžadujú výraznejší rez, zatiaľ čo druhy s riedkou korunou potrebujú len minimálny zásah. V prípade jesennej výsadby počkáme s rezom až do jari. Rez po výsadbe dodá vašim stromčekom prvotný impulz k rastu a prispôsobí veľkosť koruny zredukovanej koreňovej sústave. Na stromčeku ponecháme 3 až 5 konárov, ktoré skrátime o 2/3 ich dĺžky. Na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom.
Špecifiká rezu pre rôzne druhy:
- Špičiaky: U výpestkov vo forme špičiakov pamätáme na fakt, že po zrezaní si vytvoria konáre na posledných 20 - 30 cm dĺžky, z čoho sa dá jednoducho vypočítať miesto rezu podľa želanej výšky kmienika. Čím nižšie výpestky zrežeme, tým silnejšie prírastky v prvom roku narastú. Ak by sa napríklad ponechal špičiak marhule zrezaný na výšku 2 m, korene by nedokázali v prvom roku vytlačiť vodu do takejto výšky, čoho dôsledkom by bolo veľmi slabé rozkonárenie alebo až uhynutie rastliny.
- Ovocné kry (ríbezle, egreše): Kríčkové ríbezle a egreše je potrebné hneď po výsadbe zrezať tesne nad zemou. V opačnom prípade začnú rodiť už v prvom roku, vďaka čomu rast degeneruje a želaný tvar a výška krov sa nevytvorí.
- Broskyne: Broskyne vyparujú veľké množstvo vody. Rez po výsadbe musí byť preto veľmi silný (režeme v jarnom období!). Spravidla sa pri dopestúvaní klasickej kotlovitej koruny ponechávajú 3 - 4 pravidelne rozmiestnené výhonky, všetko ostatné sa úplne odstráni. Ponechané výhonky zrežeme na 2 - 3 očká a rany zatrieme voskom.
- Korunkové tvary marhúľ a sliviek: Platí rovnaký princíp ako u broskýň, konáre ani stredník sa však nemusia zrezávať až tak hlboko. V prípade problémov s rašením je potrebné konáre aj stredník zrezať hlbšie.
- Kaki, granátové jablko, figovník: Pri výsadbe voľnokorenných stromov ako kaki, granátové jablko či figovník je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm, kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.
99% Seniorov Robí Túto Chybu! Jedz Týchto 6 Potravín a Choď Ako V 40
Zálievka a mulčovanie
Dôležitá je dôkladná závlaha. Novo vysadené stromy potrebujú minimálne prvé dva roky zálievku. Množstvo vody závisí na klimatických podmienkach a druhu stromu. Pre efektívne zavlažovanie vytvorte tzv. závlahovú misku z pôdy, ktorá zabezpečí, že voda prenikne priamo do koreňového balu. Vlhkosť pôdy môžete skontrolovať vrtákom alebo rýčom - ak je pôda suchá do väčšej hĺbky, je potrebné zavlažiť. Počas celej vegetačnej sezóny udržiavajte koreňový bal vlhký, ale nie premočený. Strom po výsadbe výdatne polejeme a zálievku opakujeme aj nasledujúci deň. Zálievková voda môže nadmerne odtekať aj do podložia, ak je tvorené kamením alebo stavebnou suťou. Odtekaniu vody do okolia, mimo dosah koreňov, zabráni zálievková misa alebo zavlažovací lem. Zálievková dávka sa odvodzuje od objemu koreňového balu. Frekvenciu zavlažovania je nutné odvodiť od typu a vlastností pôdy (brať do úvahy aj mulč, ktorý udržuje vlhkosť v pôde). Pri odrastených stromoch s balom sa uskutočňuje v intervale 7 - 14 dní počas prvého roka po výsadbe.Pokrytie pôdy v okolí vysadeného stromčeka mulčom nie je nutné, no odbremení nás to od neskoršej práce s odburiňovaním. Mulč tiež zamedzuje erózii pôdy, ktorá zostáva pre strom výživnou. Neoddeliteľnou súčasťou povýsadbovej starostlivosti o vysadené stromy je aj správne zamulčovanie okolia kmeňa. Pôda s vrstvou organického mulču je chránená pred nadmerným presychaním, prehrievaním, zamŕzaním, zaburinením aj poškodením kosačkami. V priebehu rokov zároveň rozkladajúca sa kôra alebo štiepka obohacuje pôdu o organickú hmotu, čím urýchli revitalizáciu chudobných pôd. Organický mulč je potrebné priebežne raz za 1-2 roky dopĺňať. Mulčovanie - povrch pôdy okolo stromčeka pokryte mulčom, napríklad kôrou alebo drevenou štiepkou, čo pomôže udržať vlhkosť v pôde a potlačiť rast buriny.

Ochrana kmeňa pred prehriatím
V posledných rokoch dochádza stále častejšie k poškodeniu kmeňov stromov prehriatím, ktoré spôsobuje vznik trhlín. Za obvyklých podmienok chránia bunky kôry pred prehriatím transport vody v kmeni. Po výsadbe sa však do korunky dostáva menej vody, a tento prirodzený chladiaci systém nefunguje dostatočne. Ďalším faktorom je chýbajúca korunka, ktorá dospelému stromu kôru čiastočne pristíni. Kmeň je preto viac ohrozený slnečným žiarením, najmä pri západe slnka, kedy lúče dopadajú pod nízkym uhlom priamo na kmeň. Tepelná energia slnka môže spôsobiť také výrazné zahriatie buniek, že dôjde k ich poškodeniu a odumretiu. Obzvlášť citlivé sú stromy s hladkou a tenkou kôrou, ktoré je nutné chrániť. Najlepšiu ochranu poskytuje obalenie kmeňa kokosovými alebo rákosovými rohožami, ktoré znižujú priamy dopad slnečného žiarenia a zároveň umožňujú dostatočné prúdenie vzduchu. Často sa používajú aj ochranné nátery, napríklad Arboflex a ďalšie. Predtým sa k ochrane kmeňa často používala jutosá tkanina, ale prax ukázala, že môže mať negatívne dopady. Pevné obalenie jútou môže spôsobiť zvýšenie teploty pod ňou, čo paradoxne zhoršuje prehriatie kmeňa a môže poškodiť kôru aj celý strom. Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinenom, nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.
Uvoľňovanie kotviacich prvkov a hnojenie
Ako kmeň hrubne, netreba zabúdať na priebežné uvoľňovanie kotviacich prvkov. V zdegradovaných pôdach môže byť potrebné kotvenie ponechať dlhšie než obvykle. Po pár rokoch by bez pravidelnej kontroly mohli kotviace povrazy kmeň priškrtiť. Hnojenie: Prvé hnojenie sa robí v druhom roku po výsadbe, aby sa predišlo poškodeniu mladých koreňov. Najlepší čas na hnojenie mladých stromov je na jar. Použi organické hnojivá (kompost, dobre vyzretý maštaľný hnoj). Dusíkaté hnojivá podporujú rast, ale aplikuj ich s mierou. Odporúčam použiť pomaly rozpustné hnojivá, ktoré budú dodávať živiny rovnomerne.
Časté chyby pri výsadbe a ako sa im vyhnúť
Dva najrozšírenejšie mýty pri výsadbe stromov sú miešanie pôdnych horizontov a pridávanie hnoja ku koreňom. Nie je správne dávať vrchnú úrodnú vrstvu pôdy naspodok a spodnú vrstvu navrch, pretože v každej vrstve sa nachádzajú iné pôdne baktérie. Miešaním vrstiev by sme ich mohli zničiť. Medzi najčastejšie pochybenia patrí príliš hlboká výsadba, nedostatočné rozostupy a priamy kontakt koreňov s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý ich môže poškodiť. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korení a v lete potom uschne.Najdôležitejšie je vysádzať stromy skôr plytšie ako hlbšie, pretože po výsadbe si stromček ešte sadne aj s hlinou. Často sa stáva, že miesto štepenia, ktoré býva zvyčajne iba 10-15 cm nad povrchom pôdy, je príliš utopené. Nedávajte umelé hnojivá alebo vápno do jamy. Nedávajte hnoj, alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov.

Prečo zveriť výsadbu odborníkom
Výsadba stromu nevyzerá na prvý pohľad obzvlášť náročne. Vykopať jamu a strčiť do nej sadenicu zvládne každý. Väčšina záhradkárov preto sadí stromy svojpomocne. Správna výsadba stromu už zas taká jednoduchá nie je. Riadi sa samostatným arboristickým štandardom a množstvom zásad ktoré je pri nej potrebné dodržať. V závislosti od stanovišťa, typu pôdy aj samotnej sadenice. Odborná výsadba stromov je investíciou na desiatky rokov. Každá chyba spravená pri výsadbe má potenciál zvyšovať náklady na povýsadbovú starostlivosť a neskoršie ošetrovanie. Nesprávna výsadba často vedie ku katastrofálnemu zdravotnému stavu a úhynu mladých stromov do niekoľkých rokov po výsadbe. V praxi sa s tým stretávam úplne bežne. Arborista pri výsadbe nie je len niekto, kto za vás spraví fyzickú prácu. Je to človek, ktorý dokáže:
- Posúdiť typ a stav pôdy
- Navrhnúť alebo aj vykonať úpravu stanovištných podmienok
- Poradiť s výberom vhodného druhu stromu
- Vybrať konkrétny životaschopný exemplár
- Vykopať výsadbovú jamu správnej veľkosti a tvaru
- Namiešať vhodný výsadbový substrát
- Vhodne upraviť korene alebo koreňový bal
- Povrch v okolí výsadby vhodne upraviť
- Vytvarovať alebo osadiť zavlažovací lem
- Strom ukotviť, prípadne aj nainštalovať ochranu proti zveri
- Vykonať povýsadbový rez
- V rokoch nasledujúcich po výsadbe vytvarovať korunu
- Vyriešiť prípadné problémy či už priamo pri výsadbe alebo po nej
Zveriť výsadbu certifikovanému arboristovi znamená dať stromu najlepšiu možnú šancu na dlhý život v zdraví a vitalite.