Schodiská a materiály: Sprievodca výberom a vyrovnávaním pre dokonalý interiér

Hneď po zhotovení stropov vzniká problém komunikačných trás medzi podlažiami, a tak je nevyhnutné zhotoviť schody. Schodisko dokáže byť stredobodom pozornosti a najcharakteristickejším prvkom celého interiéru. V architektonickom svete existuje koncept „neodolateľného schodiska“.

Schodiská sú jedným z najvýraznejších architektonických prvkov. Pôvodne slúžili k prekonávaniu prístupov medzi poschodiami. Dnes sú kladené ďaleko vyššie požiadavky nielen na funkčnosť schodov. Veľmi dôležité je ich začlenenie a zladenie jednotlivých prvkov do celého interiéru. V našom ponímaní majú schodiská dôležitú úlohu, pretože sú príležitosťou na definovanie prechodu medzi podlažiami. Keď sa ich návrhu a dizajnu venujete dôsledne, dokážu sa stať dôležitou časťou interiéru.

V dizajne budov rastie trend, aby sa schody stali hlavnou súčasťou zážitku a priniesli ich z tieňa budovy do popredia, kde ich všetci vidia. Existujú schodiská, ktoré šetria priestor, aj dizajnové schodiská, ktoré využívajú každý milimeter na ukázanie svojej majestátnosti.

Základné komponenty a technické požiadavky schodiska

Schodisko je konštrukcia, na ktorej ležia schodiskové stupne. Je to miesto mimo podlažia, ku ktorému sa pripájajú schodiskové ramená. Materiálovo sa stupne od schodnice môžu odlišovať. Ak je stupňov na ramene príliš veľa, môže sa medzi podesty zaradiť tzv. medzipodesta. Na jednom ramene môže byť najviac 16 stupňov.

V rodinnom dome musí mať schodisko šírku najmenej 900 mm.

Bezpečnosť a ergonómia

• Každé schodisko musí mať zábradlie.
• Odporúčaná výška zábradlia je od 90 do 110 centimetrov.
• Ak máte doma malé deti, vzdialenosť medzi stĺpikmi zábradlia by nemala byť väčšia ako 15 centimetrov, aby sa deti pomedzi ne nemohli prepchať, alebo ich nemohli používať ako rebrík a neprepadli cez ne.
• Zábradlie môže mať aj sklenené výplne, ale musia byť z bezpečnostného skla, aby sa nerozbili a to ani v prípade pádu osoby.
• Popri stene je pozdĺž schodiska vhodné nainštalovať madlá, aby sme sa nechytali pri chôdzi steny.
• Ďalšou dôležitou súčasťou schodov sú bočnice, ktoré kopírujú stenu pri schodisku.
• Pre pohodlnú chôdzu platí vzťah 2 . h + b = a, kde priemerná dĺžka (a) je 630 mm. Odporúčaná výška stupňa (h) je 160 mm a hĺbka stupňa (b) je 310 mm.

Materiály pre schodiská

Schodištia možno deliť podľa použitých materiálov nosnej konštrukcie na drevené, betónové a s oceľovou konštrukciou. Pri určovaní jednotlivých komponentov schodiska je treba voliť vhodné tvary a materiály, zodpovedajúce jeho zaťaženiu a predpokladanému používaniu.

Drevené schodiská

Z hľadiska konštrukčného i úžitkového patrí drevo zrejme k najčastejšie používaným surovinám, z ktorých sa schody vyrábajú. Drevené schodisko je jedno z najjednoduchších riešení, pretože nepotrebuje nijaké zvláštne kotvenie do podlahy ani do horného podlažia. Možno ho teda položiť priamo na hotovú podlahu a nie je nutné budovať základ.

Čo sa týka výberu dreva, je viac-menej na investorovi - aké sa hodí do interiéru, aká je cena a pod. Drevené schodiská sa prevažne navrhujú s krajnými schodnicami, ale stretávame sa aj s neštandardnými riešeniami s jednou stredovou schodnicou, s točitými schodiskami, zalomenými schodiskami a pod. Spájanie drevených schodísk sa prevažne rieši tesárskymi spojmi a lepidlami, ale pri veľkovýrobe sa môžeme stretnúť aj so skrutkami. Jednoduchosť konštrukcie a dostupnosť materiálu priam predurčujú drevené schody na svojpomocné zhotovenie.

Drevo sa v zásade hodí do všetkých interiérov, je však najdrahšou alternatívou. Štandardné nástupnice sú vyrobené z dosky z lepeného masívu - dub, alebo buk, hrúbky 40 mm. Majú mierne zaoblené predné nástupné hrany a povrch ošetrený lakom.

Oceľové schodiská

Rozmery oceľového schodiska sa pri návrhu vyrátavajú rovnako ako v prípade dreveného, materiál neovplyvňuje postup pri návrhu. Pri oceľovom schodisku je však potrebné vyriešiť kotvenie do podlahy v hornej aj dolnej časti. Oceľové schodisko je náročnejšie nielen na realizáciu, ale aj finančne. Väčšinou ide o jednoduchú konštrukciu s jednou strednou schodnicou, ale fantázii sa medze nekladú a tvar schodiska môže byť ľubovoľný (zalomené, točité, priame, dvojramenné a pod.).

Samotné umiestnenie schodiska v interiéri potom rozhoduje, či schodisko bude samonosné, alebo bude potrebné kotviť ho do stien, resp. navrhne sa iný systém podopretia. Oceľ možno kombinovať aj s inými materiálmi. Ako nášľapná vrstva sa dá použiť drevená alebo sklená nástupnica (v takom prípade musí byť použité bezpečnostné sklo), prípadne aj mramor, žula alebo rôzne variácie ťahokovu a pod.

Výhodou oceľového schodiska je možnosť použitia aj v exteriéri v prípade, ak sa ošetrí vhodným náterom. Oceľové schody pôsobia ľahko, ale sú pevné. Povrchová úprava oceľovej konštrukcie schodiska je práškovou farbou rôznych farebných odtieňov podľa vzorkovníka RAL.

Železobetónové schodiská

Železobetónové schodisko je oproti ostatným konštrukčným systémom najrobustnejšie. Nosná konštrukcia môže byť navrhnutá ako schodnicová (schodnica uložená na podeste) alebo je ukotvená do steny či stĺpa, samonosná a pod. Miernou nevýhodou železobetónového schodiska sú mokré procesy počas realizácie, je teda náročnejšie na čas a nadväznosť na ostatné práce na stavbe.

Aj rekonštrukcia, zmena farebnosti alebo opravy železobetónových schodísk sú náročnejšie (nielen prácnejšie, ale aj z hľadiska financií). Železobetónové schody sú pevné a sú vhodné aj do exteriéru. Najčastejšie sa zhotovuje, ak má byť osadené v chodbe a zádverí, prípadne viesť do suterénu. Pri takomto schodisku je potrebný dôraz na presnosť zhotovenia stupňov, čo je veľakrát kameňom úrazu.

Pri povrchových úpravách stupňov sa všetky nerovnosti (hlavne výška stupňov) musia presne doupravovať. Nástupnica a podstupnica (vodorovná a zvislá časť stupňa) sa najčastejšie upravujú drevom, prípadne sa obkladajú keramickou dlažbou. Existujú aj varianty obkladov schodísk z dyhy, ktoré patria do tej najnižšej cenovej skupiny. Ďalšie možnosti, ktoré nám kov, alebo betón v kombinácii napríklad so sadrokartónom ponúka, sú nepreberné - od schodísk obložených prírodným kameňom, či dlažbou až po schodiská "zabalené" do koberca. Vystužený prvok z pórobetónu slúži na zhotovenie schodísk v interiéri rodinných príp. bytových domov. Použitie v exteriéri sa nepredpokladá.

Systémy na vyrovnávanie a renováciu schodísk: TOPSTEP

Pokiaľ riešite renováciu starého schodiska alebo chcete obložiť nové schody, je dobré, aby ste to zverili do rúk spoľahlivej firmy. Jednou z takýchto firiem je určite česká spoločnosť PF Postforming, ktorá má s výrobou schodísk dlhoročné skúsenosti. Spoločnosť PF Postforming s.r.o. je český výrobca schodiskového systému TOPSTEP s viac ako 17 ročnou tradíciou a ponúkne vám schody TOPSTEP Profi, TOPSTEP Style, TOPSTEP Vinyl a ich montáž.

Schodiskový systém TOPSTEP Profi je vhodný na akýkoľvek povrch (betón, drevo, kameň, teraso atď.). Jedná sa o špeciálny laminátový obklad, ktorý je odolný proti oderu, nárazu a UV žiareniu. Jeho veľkou výhodou je jednoduchá montáž, bez zložitých stavebných úprav. Systém ponúka dvanásť moderných dekorov, spomedzi ktorých si dokážu vybrať či už milovníci vintage štýlu, tak aj milovníci klasiky ladenej v odtieňoch dreva.

Dôležitou súčasťou schodiskového systému TOPSTEP sú vyrovnávacie hliníkové lišty, ktoré si dokážu poradiť s nerovnosťou povrchu. Vďaka nim sa schody jednoducho vyrovnajú bez zložitých úprav. Horný rádius na schodovom profile je 6 mm, spodný rádius je 10 mm. Schodisko je možné navyše jednoducho zladiť aj s laminátovou podlahou bez prechodovej lišty, a to pomocou schodu pre napojenie.

Typy schodísk podľa konštrukcie a tvaru

Pri výbere vhodného typu, veľká časť rozhodnutia závisí od toho, koľko máte miesta a aké je usporiadanie vášho domu. Každý typ schodiska má svoje výhody aj nevýhody.

Priame (jednoramenné) schodiská

Priame jednoramenné schody majú lineárne smerovanie, bez zmeny smeru. Sú jedným z najbežnejších typov schodov v obytných aj komerčných nehnuteľnostiach. Môžu byť vyrobené s rôznymi štýlmi schodníc aj typmi zábradlí. Na dlhších schodiskách môže byť vložená centrálna schodniaca na možnosť prerušenia prechodu po schodoch. Najmä v komerčných budovách priame schody obsahujú podestu, umiestnenú približne v polovici schodiska.

• Výhody: Najjednoduchšie na prechod, minimalistický vzhľad, nie je potrebná komplikovaná nosná konštrukcia, umožňujú rôzne typy zábradlia, využiteľný podschodiskový priestor.
• Nevýhody: Zaberajú značné množstvo lineárneho priestoru, schodisko s väčším prevýšením vyžaduje podestu, čím zaberie viac priestoru.

Krivočiare (lomené, zakrivené) schodiská

Medzi krivočiare schody patria najmä viacramenné schodiská. Smer schodov nie je priamy. Často sú rozdelené na časti, ktoré na seba plynule nadväzujú. Podesta sa dá využívať aj ako odpočívadlo tam, kde je väčšie prevýšenie medzi podlažiami. Chôdza po nich je pohodlná, funkčná a bezpečná. Rovnako ako točité schody, aj zakrivené schody vedú po špirálovitom oblúku, avšak zvyčajne majú oveľa väčší polomer a netvoria celý kruh.

• Výhody: Elegantný a tradičný vzhľad, ľahko sa nimi vystupuje na vyššie poschodia vďaka podestám, dostatok priestoru.
• Nevýhody: Patria medzi najťažšie zostaviteľné (návrh a montáž vyžadujú detailné plánovanie), väčšie požiadavky na spotrebu materiálu.

Točité a vretenové schodiská

Točité schody majú výrazný tvar. Konštrukcia a jednotlivé schodnice sa skrúcajú v kruhovitom tvare. Základom je nosná konštrukcia, okolo ktorej sú napájané schodiskové stupne. Umožňujú umiestniť východy alebo dvere v ľubovoľnom bode ich trasy. Vretenové schodisko je alternatívou točitých schodov, kde „podlaha“ stúpa v špirále a obkrúca sa tesne okolo vretena v centrálnej časti. Pri pohľade zhora vytvárajú dokonalý kruh, špirálu, preto ich nazývame aj špirálové schody. Na pôdorysne užšej - vnútornej strane sú privarené k prstencom, ktoré sa navliekajú na vreteno. Medzi prstence sú vložené vymedzovacie krúžky, zabezpečujúce stabilitu jednotlivých stupňov a tuhosť schodiska ako celku.

Schodiskové stupne môžu byť vyrobené z dreva, zo skla alebo kovu a pripájajú sa k stredovej nosnej časti schodiska. Vreteno musí byť dostatočne kotvené na oboch koncoch, to znamená do podlahy, resp. stropu nástupného i výstupného podlažia.

• Výhody: Vyžadujú menej priestoru, majú väčší vizuálny vplyv, vytvárajú opticky plynulý prechod, kompaktnosť, stredový stĺp poskytuje konštrukčnú podporu (jednoduchšia inštalácia).
• Nevýhody: Náročné prenášanie veľkých predmetov, obvykle pre jedného človeka, vyššia náročnosť pri návrhu a zapasovaní, šírka stupňov nie je pravidelná (nemusia byť pre každého ľahko prekonateľné).

Samonosné (konzolové, votknuté) schodiská

Samonosné schody pôsobia ľahko. Patria medzi najobľúbenejšie riešenia u milovníkov nadčasového dizajnu. Umožňujú presvetliť aj podschodiskový priestor a hodia sa hlavne do moderných interiérov. Vizuálne odľahčiť sa dajú pomocou skleneného zábradlia. Konzolové konzoly sú vyrobené tak, aby navodili dojem vznášajúceho sa schodiska vo vzduchu, bez výraznej opory. Schodiskové stupne sú pripevnené k jednej strany priamo do steny. Zábradlie môže byť zapustené do schodov alebo priznané.

• Výhody: Vytvárajú väčší vizuálny záujem, vynikajú svojou jedinečnosťou, vytvárajú otvorenejší a priestrannejší dojem.
• Nevýhody: Vyššia náročnosť na pevnosť nosnej konštrukcie zabudovanej do steny, nákladnejšie ako typické schodisko s jedným schodníkom.

Dvojramenné schodiská v tvare L

Jednoduchý tvar konštrukcia schodiska v tvare L patrí medzi najbežnejšie verzie. Súčasťou môžu byť niekoľko variant zábradlia - tyčové, s nerezovou sieťou, celosklenené.

• Výhody: Vizuálne zaujímavejšie, poskytujú vizuálnu bariéru medzi poschodiami (súkromie), podesta vytvára komfortný priestor na oddych, možnosť umiestnenia v rohu miestnosti, praktické využitie priestoru pod schodmi.
• Nevýhody: Zvyčajne potrebná podporná konštrukcia pre podchod, vyžaduje viac zručností a plánovania pri návrhu ako priame schody.

Dvojramenné schodiská v tvare U

Dvojramenné schodisko v tvare písmena "U" je konštrukčne navrhnuté tak, že medzi jednotlivými ramenami sa obvykle nachádza podesta, ktorá spája obe vetvy. Ohyb schodov sa posúva tak, aby sa vytvoril úplný tvar písmena U, v tomto prevedení aj o 180 stupňov. Podľa smeru zahnutia ich možno označiť za ľavotočivé, schody smerujú doľava, alebo pravotočivé, schody smerujú doprava. Jedná sa o veľmi populárny dizajn aj pri väčšom prevýšení.

• Výhody: Ľahšie zapadnú do architektonického plánu, stupne aj podesta môžu byť z rôznych materiálov, dostatok priestoru aj pri väčšej frekvencii vyťaženia.
• Nevýhody: Vyžadujú väčšiu zručnosť a technickú náročnosť pri plánovaní a návrhu, montáž schodiska je náročnejšia.

Rozvetvené schodiská

Špeciálne schody sú rozvetvené na viaceré ramená, ktoré na seba plynule nadväzujú, aj keď každá vetva ide opačným smerom. Sú synonymom luxusného schodiska, ak máte veľkú predsieň, ktorá sa k nej primerane hodí. Základom môže byť oceľová konštrukcia, ktorá sa dobre vysporiada aj s vysokými stropmi a väčšími prevýšeniami medzi poschodiami aj s členitosťou priestoru. Sprevádzajú vás pri vystupovaní medzi podlažiami v priestrannej budovy a majú násobné využitie.

Orientačné náklady na schodiská podľa materiálu

Cena schodiska závisí od mnohých faktorov, vrátane materiálu, zložitosti konštrukcie a potrebných úprav. Tu je prehľad orientačných cien za hrubú stavbu alebo základné vyhotovenie:

Tieto ceny predstavujú iba náklady na hrubú stavbu. Obklad, nástupnice, zábradlie a ďalšie dokončovacie práce cenu ešte navýšia.

tags: #vyrovnavacie #schodisko #material