Vykurovanie bytových domov: Komplexný sprievodca legislatívou, systémami a úsporami

Domy a byty si v zimnom období vyžadujú vykurovanie. Priemerná vonkajšia teplota klesá a aby sme sa doma cítili príjemne, je potrebné do domácností dodať požadované teplo. Mnoho krát sa stáva, že viacerí obyvatelia bytov sa sťažujú na chladné a nevykúrené miestnosti. S prichádzajúcim jesenným počasím sa výrazne ochladzujú noci aj rána a v mnohých bytových domoch už ľudia pociťujú chlad a potrebu kúriť. Mnohí spotrebitelia sa preto pýtajú - kedy nám už zapnú kúrenie? Odpoveďou však nie je len presný dátum v kalendári, ale najmä splnenie podmienok, ktoré upravuje legislatíva a technické normy.

Legislatívny rámec a podmienky vykurovacieho obdobia

Problematiku dodávky tepla na vykurovanie upravuje na Slovensku najmä Zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. a jeho vykonávacia Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. Tieto predpisy definujú vykurovacie obdobie ako určený čas dodávky tepla na vykurovanie. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) a ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 151/2005 Z. z. sa toto obdobie začína spravidla 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí sa 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka.

Je dôležité poznamenať, že tieto dátumy sú skôr orientačné. Reálny začiatok a trvanie vykurovacej sezóny závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od poveternostných podmienok. Dodávateľovi tepla vznikne povinnosť začať vykurovať v prípade splnenia niekoľkých podmienok.

Podmienky pre spustenie a prerušenie vykurovania

Vykurovanie sa začína, ak vo vykurovacom období (1. september - 31. máj) vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich dní pod 13 °C. Klúčovým predpokladom je tiež, že podľa predpovede vývoja počasia sa v nasledujúcom dni neočakáva pokles pod túto hodnotu. Rovnako, ak priemerná denná teplota aspoň dva dni po sebe stúpne nad 13° C, a podľa predpovede počasia sa nemá ochladiť, teplári dodávku tepla prerušia. Dodávateľ, tak môže urobiť v prípade, že vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vystúpi v dvoch za sebou nasledujúcich dňoch na 13˚C a viac. Zároveň však podľa predpovede počasia nemožno očakávať pokles vonkajšej priemernej dennej teploty v nasledujúcom období pod túto hodnotu.

Pre upresnenie podmienok slúži aj výpočet hodnoty vonkajšej priemernej dennej teploty, ktorá by nemala byť vyššia ako 13˚C. Táto teplota tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt, ktoré sa podľa vyhlášky majú merať o 7.00, 14.00 a 21.00 hodine, za podmienky, že sa meria v tieni a pri vylúčení vplyvu sálania tepla z okolitých stien bytových domov. Hodnota nameraná o 21.00 sa pri tom do súčtu započítava dvakrát.

Hoci legislatíva stanovuje hranicu 13 °C pre spustenie kúrenia, niekomu sa táto hodnota môže zdať príliš nízka, najmä ak v byte pociťuje chlad. Preto vyhláška umožňuje dodávateľovi tepla dohodnúť sa so správcom bytového domu (či už spoločenstvom vlastníkov bytov alebo bytovým družstvom) aj na vyššej teplote, pri ktorej má začať kúriť. Táto dohoda môže zabezpečiť vyšší komfort bývania počas prechodných období.

Situácia týkajúca sa vykurovacej sezóny sa líši v závislosti od typu bývania. V rodinných domoch si vykurovacie obdobie stanovuje majiteľ individuálne. V bytových domoch pripojených na centrálny zdroj tepla (CZT) je situácia iná. Vykurovacia sezóna sa riadi spomínanou vyhláškou č. 152/2005 Z. z. a jej spustenie je závislé od vonkajších teplôt a kalendárnych dátumov, ako bolo podrobnejšie opísané vyššie. Väčšina bytových domov na Slovensku je pripojená na centrálny zdroj tepla, no menej časté sú aj domy s vlastnou kotolňou alebo byty s individuálnym kúrením.

Požadované vnútorné teploty a ich vplyv

Zákon a vyhláška tiež definujú požadovanú vnútornú teplotu v obytných priestoroch. Teplo na vykurovanie musí byť dodávané tak, aby bola dosiahnutá výsledná teplota ti vo vykurovaných priestoroch podľa prílohy k vyhláške. Táto teplota by mala byť v maximálnej odchýlke (ti - 1) °C až (ti + 3) °C. Výslednou teplotou ti je vnútorná teplota v miestnosti meraná podľa § 2 ods. 1 písm. o) zákona č. 657/2004 Z. z. Všetky vykurované miestnosti musia dosahovať predpísané výsledné teploty, ktoré definuje takisto vyhláška, s maximálnou možnou odchýlkou ±3˚C.

Príloha k vyhláške č. 152/2005 Z. z. špecifikuje požadované výsledné teploty pre rôzne typy priestorov:

Po letnom období s vysokými teplotami mnohí ľudia pociťujú, že sa vo vykurovaných miestnostiach vzduch vysušuje, čo má za následok vznik mnohých zdravotných problémov. Medzi najčastejšie patrí najmä vysychanie slizníc dýchacích ciest a zvýšený výskyt chrípkových ochorení. Je dôležité dodržiavať tieto odporúčané teploty, pretože príliš vysoká teplota v byte môže viesť k zdravotným problémom a zároveň k zbytočnému plytvaniu energiou.

Typy vykurovacích systémov v bytových domoch

Väčšina bytov, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch sú vykurované ústredným vykurovaním, ktoré poskytuje aj prípravu teplej úžitkovej vody. Tento spôsob vykurovania spočíva v jednom zdroji tepla, ktorý zabezpečuje teplo pre celý dom. V ústrednom zdroji sa energia z paliva mení na teplo, ktoré je následne odovzdané teplonosnej látke, teda vode. Tá ho prostredníctvom rozvodov distribuuje do vykurovacích telies.

Teplovodné a nízkoteplotné vykurovanie

V prípade vykurovania hovoríme o tzv. teplovodnom a nízkoteplotnom vykurovaní. To znamená, že v prvom prípade má teplonosná látka vo forme vody vstupnú teplotu 90˚C a výstupnú 70˚C (alebo vstupnú teplotu 80˚C a výstupnú 60˚C) a teplo odovzdáva prostredníctvom klasických radiátorov. Rozvodové potrubia vedú od zdroja tepla po vykurovacie telesá v najnižšom podlaží, to znamená pod stropom suterénu alebo prízemia. Môžu však byť zabudované do teplovodného kanála alebo do podlahy. Obeh teplonosnej látky môže byť s prirodzeným obehom alebo obehom za pomoci čerpadla, ktoré je umiestnené za kotlom.

V druhom prípade nízkoteplotného vykurovania má vykurovacia sústava teplotný spád 45-30˚C s nízkoteplotnými sálavými podlahovými plochami alebo so spádom 60-40˚C so stenovými sálavými plochami. Zdroj tepla pracuje s teplotným spádom 90-70˚C alebo 80-60˚C. Úprava teplonosnej látky prebieha v zmiešavacej armatúre a obeh pracovnej látky zabezpečuje obehové čerpadlo alebo sa môže uskutočniť aj v špeciálnom výmenníku tepla. Vykurovaciu plochu tvorí podlaha, resp. stena, v ktorej sa nachádzajú oceľové, medené alebo plastové rúry.

V mnohých prípadoch sa majitelia bytov rozhodnú pre výstavbu vlastnej kotolne, ktorá ich odbremení od závislosti na cudzom dodávateľovi tepla. Bytové výmenníkové stanice (BOST), ktoré predstavujú možnosť dosiahnutia samostatnosti vo vykurovaní, sa stretávame hlavne v novostavbách.

Faktory ovplyvňujúce spotrebu a straty tepla

Realita na Slovensku je však často iná, pretože mnohé bytové domy, ktoré vznikli tzv. plánovanou výstavbou izoláciu vôbec nemajú. Absolútne najväčší vplyv na vykurovanie v byte a náklady za kúrenie má tepelná izolácia konštrukcie bytovky. Nejde len o zateplenie fasády, ale aj strechy a izoláciu spodnej konštrukcie. Dôležitá je aj kvalitná izolácia strechy, pretože práve nekvalitná strecha môže mať za následok straty na teple až vo výške dvadsať percent.

Dôležité sú aj kvalitne izolované rozvody potrubí na teplú vodu, ktoré si samozrejme vyžadujú pravidelnú údržbu. Aj v tomto prípade býva realita skôr opakom a rozvody v panelákoch sú mnoho krát v nevyhovujúcom stave. V neposlednom rade sú pre šetrenie na vykurovaní dôležité aj kvalitné okná a dvere s dokonalým tesnením. Nezanedbateľné sú aj suterénne priestory.

Nie nadarmo sa obyvatelia bytov na prvom poschodí sťažujú na chladné miestnosti, ktoré majú aj pri nepretržitom kúrení priemerne nižšie teploty ako byty na vyšších poschodiach. Vo všeobecnosti sa aj okrajové byty a izby susediace so schodišťami vyznačujú zvýšenou spotrebou tepla, pričom teplota v týchto miestnostiach je taká istá ako v lepšie situovaných miestnostiach. Bytový dom je vykurovaný ako jeden celok, nikdy sa nedá pozerať na byt ako na niečo, kde sa teplo udrží a nikam neodíde. Prestup tepla medzi bytmi je prirodzený jav, ktorý dokážeme skorigovať a zohľadniť pri dobre nastavenom rozpočítavaní tepla.

Ďalšou dôležitou súčasťou šetrenia pri vykurovaní je najmä starostlivosť majiteľov bytov nielen o vykurovacie rozvody, ale aj o samotný vykurovací systém. Pravidelná údržba a kontrola ich technického stavu by mala byť samozrejmá pre každého. Radiátory je potrebné pravidelne odvzdušňovať a kontrolovať. Býva zvykom, že potrubia sú často zanesené vodným kameňom, čo má za následok zlý prestup tepla do miestností a brzdí pohyb vody v systéme. Vodný kameň by sa mal preto odstraňovať minimálne raz za päť až desať rokov. Problémom pri kúrení bytov môže byť aj nehospodárne umiestnenie vykurovacích systémov pod oknami izieb.

Rozpočítavanie nákladov na teplo v bytových domoch

Pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch prešli v posledných rokoch významnými zmenami, predovšetkým v roku 2024. Cieľom týchto úprav je zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Smerodajná je v tomto smere vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá bola pripravená v spolupráci s Asociáciou rozpočítavateľov tepla a vody Slovensko, Slovenskou obchodnou inšpekciou a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou. V roku 2024 bola táto vyhláška opätovne zmenená novelou číslo 337/2024 Z. z. Tieto zmeny sa dotkli aj bytov s individuálnym vykurovaním.

Kľúčové zmeny v rozpočítavaní nákladov na teplo

Nový spôsob rozpočítavania by mal zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky. Ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii.

Súčasná právna úprava odporúča rozpočítavať celkové náklady na množstvo dodaného tepla v pomere 60 % základná zložka podľa podlahovej plochy bytu a 40 % podľa nameranej spotreby s tým, že vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene. Novinkou je, že vyhláška určuje, že podiel základnej zložky nemôže byť nižší ako 30 %, a predovšetkým zavádza kontrolný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov.

Podľa neho by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok (podľa novely 337/2024 Z. z., pôvodne 2,5-násobok). Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor a podľa tohto pomeru sa rozpočítajú náklady v celom bytovom dome. Zároveň vyhláška určuje, že takto stanovená základná zložka sa bude rozpočítavať aj na byty a priestory s individuálnym vykurovaním.

Rozpočítavanie pre odpojené byty a byty v nepriaznivej polohe

Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu. Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2. Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5.

Vlastníci môžu po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov a tým aj znížiť ich platby, ktorými sa podieľajú na spoločných nákladoch za teplo. Vyhláška naďalej pripúšťa možnosť v budovách s pomerovými rozdeľovačmi nákladov a určenými meradlami pri rozpočítavaní využívať koeficienty zohľadňujúce nepriaznivú polohu (napríklad pre miestnosti na najvyššom podlaží pod plochou strechou).

Ak však vlastníci chcú uplatňovať iné ako dané koeficienty po 31. júli 2024, potrebujú na to písomne odôvodnené stanovisko odborne spôsobilej osoby pre energetickú certifikáciu alebo energetického audítora. Na získanie odborného stanoviska a rozhodnutie o upravených koeficientoch tak majú vlastníci 18 mesiacov od účinnosti vyhlášky. Vo všetkých ostatných bodoch je potrebné rozhodnutia vlastníkov zosúladiť s novou vyhláškou do 30. mája.

Rozpočítavanie nákladov na prípravu teplej vody

Vyhláška už v roku 2023 upravila aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou vtedy bolo stanovenie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov teplej vody. Základnú zložku majú tvoriť namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Legislatíva stanovuje, že podiel základnej zložky pre teplú vodu môže byť maximálne 20 % nákladov na prípravu teplej vody.

Praktické dôsledky a výzvy nových pravidiel

Vyhláška myslí aj na vyššie sankcie pre byty, pri ktorých chýba koncoročný odpočet, ktorý je podkladom pre ročné vyúčtovanie. Ak vlastník neumožní vykonať odpočet, použije sa náhradný výpočet spotreby so sankčným charakterom: Pri vykurovaní sa náhradná spotreba vypočíta ako 1,1-násobok maximálnej hodnoty eur/m² v objekte. Pri teplej vode ide o 1,5-násobok priemernej spotreby v objekte. Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody, zavinil, že určené meradlo nespĺňa podmienky, neumožnil jeho inštaláciu, demontoval ho alebo inak znefunkčnil, určí sa mu náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania.

Po zapracovaní novej metodiky výpočtov do rozúčtovacieho softvéru sa testovala vzorka budov. Výpočty ukázali, že iba približne 10 % budov bolo v súlade s novou vyhláškou. Približne 60 % budov sa pohybovalo v hodnotiach P (podiel špecifických nákladov bytov) od 2,5 do 10. Nepriaznivý pomer bol spojený s väčšími preplatkami pre byty s najväčšími spotrebami a, naopak, nedoplatkami pre byty s najnižšími spotrebami. Predpokladá sa, že prvý rok aplikácie vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z. v praxi prinesie zvýšenie počtu otázok a neoprávnených reklamácií, ktoré nebudú súvisieť so spotrebou, ale s nákladmi. Tohtoročné vyúčtovanie bude rozhodujúcim podkladom aj pre úpravu zálohových predpisov platieb za dodané teplo na vykurovanie a teplú vodu na ďalšie obdobie.

Vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním predstavuje rozdiel medzi zálohovou platbou a skutočnou spotrebou. Správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov je povinné doručiť toto vyúčtovanie najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka po zúčtovacom období. Pri ročnom vyúčtovaní zálohových platieb za bývanie si vlastník bytu musí skontrolovať najmä počet osôb, plochu vykurovaného bytu a podiel plochy vykurovaných spoločných priestorov, stav meračov teplej a studenej vody, stav odpočtu pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov a odsúhlasený koeficient rozpočítavania nákladov na vykurovanie a rozúčtovanie jednotlivých služieb.

Náklady vynaložené na vykurovanie sú v ročnom vyúčtovaní položkou, ktorá tvorí značnú časť úhrad za plnenia. V každom bytovom dome, u každého vlastníka táto položka rezonuje. Aby sme pochopili problematiku, je potrebné začať u dodávateľa tepla. Dodávateľ disponuje tzv. fakturačným meradlom. Treba poznamenať, že médium - voda, ktorá je tlačená do bytového domu a následne do bytov urazí kus cesty. Počas nej dochádza k teplotným stratám. Tieto straty zjednodušene povedané hradí dodávateľ aj odberateľ. Ak má bytový dom horizontálne rozvody so samostatným okruhom pre každý byt, ktoré vedú cez spoločné časti bytového domu, tak ich vykurujete prakticky tiež.

Praktické rady pre efektívne vykurovanie a úsporu nákladov

Aby bola vykurovacia sezóna čo najefektívnejšia a najúspornejšia, je vhodné pred jej začiatkom vykonať niekoľko opatrení. Termostatické hlavice je dobré v čase, keď sa nekúri, ale predovšetkým pred začiatkom vykurovacej sezóny (čiže pred 1. septembrom) nechať naplno otvorené. Pri začatí vykurovania ich otvorte na najvyššiu hodnotu a overte funkčnosť radiátora. Na začiatku vykurovacej sezóny treba odvzdušniť radiátory v bytoch na vrchných poschodiach, pokiaľ nie sú nainštalované samoodvzdušňovacie ventily. Bytový dom má tiež svoju UK miestnosť (na reguláciu ústredného kúrenia), kde možno centrálne upraviť prietočnosť systému.

Zateplenie má absolútne najväčší vplyv na vykurovanie v byte a náklady za kúrenie. Nejde len o zateplenie fasády, ale aj strechy a izoláciu spodnej konštrukcie. Faktory ako umiestnenie bytu (prízemie nad pivnicami, strecha, okraje) tiež vplývajú na spotrebu tepla. Vetrajte krátko a intenzívne (2 - 4 minúty). Za tento čas sa vzduch v priestore vymení a ochladí, no steny zostanú teplé. Dlhodobé pootvorené okno alebo vetračka spôsobuje únik tepla. Radiátory by nemali byť zakryté nábytkom, drevenými panelmi, záclonami či sedacou súpravou, aby teplo mohlo voľne prúdiť do miestnosti. Krátke záclony siahajúce po parapetnú dosku sú ideálne. Správna vlhkosť vzduchu (ideálne 40-60%) ovplyvňuje tepelnú pohodu a spotrebu tepla.

Aj malé zmeny v správaní môžu priniesť značné úspory. Zníženie potreby tepla počas vykurovacieho obdobia priemerne o 1 °C prináša úsporu až 5 % pôvodných nákladov. Ak nie ste v danej miestnosti, znížte v nej kúrenie, no úplne ho nevypínajte. Miestnosť tak nevychladne a jej následné vykúrenie nebude energeticky náročné. Pri odchode z bytu termostatické hlavice úplne nevypínajte, teplotu len znížte o jeden stupeň. Používanie programovateľného termostatu môže účty za vykurovanie znížiť až o 20 %.

Dodávatelia tepla pozorne sledujú vývoj počasia a systémy sú schopné efektívne prispôsobiť dodávku tepla. Počas teplých dní dochádza k primeranému útlmu kúrenia a vo večerných hodinách sa kúrenie opäť zintenzívni.

Alternatívne spôsoby vykurovania

V otázke vykurovania domov existuje pomerne viac alternatív ako pri vykurovaní bytov. Dôležité je myslieť aj na dostupnú palivovú základňu, ale tiež využitie vykurovaných priestorov a najmä individuálne požiadavky obyvateľov na tepelnú pohodu v miestnostiach. Pre vykurovanie domov sa bežne používajú lokálne vykurovacie telesá, ktoré sú umiestňované priamo vo vykurovaných miestnostiach. Bežnými sú kachle na tuhé palivo, elektrické akumulačné kachle či plynové gamatky. Špeciálne vykurovacie sústavy so zdrojom tepla sa vo všeobecnosti rozdeľujú aj podľa použitého paliva.

Druhy palív a technológie

Môže ísť o používanie tuhého paliva ako je mäkké, tvrdé drevo a hnedé uhlie. Moderné technológie pritom umožňujú ešte efektívnejšie využitie týchto palív, a preto nadobúdajú opäť na obľúbenosti. Ďalšou možnosťou je výroba energie z drevených peliet, ktoré sú vyrobené z kvalitných pilín. Ich vykurovanie je rovnako efektívne ako vykurovanie so zemným plynom. Drevené pelety sa dajú použiť aj na kúrenie v stále obľúbenejších krbových vložkách. Medzi tuhé druhy paliva sa radí aj koks a brikety.

Ďalším druhom paliva je kvapalné palivo vo forme ľahkého alebo ťažkého vykurovacieho oleja. Bežné je aj použitie plynného paliva, konkrétne zemného plynu, bioplynu, propánu či butánu. V minulosti zaznávané, dnes opätovne preferované je aj vykurovanie elektrickou energiou. V prípade správneho použitia a vhodnej inštalácie môže byť vykurovanie elektrickou energiou jedným z najúspornejších spôsobov vykurovania. Tento spôsob vykurovania je v súlade s ekologickými požiadavkami a zdravým spôsobom bývania. Elektrické vykurovanie môže byť realizované viacerými spôsobmi.

Stále obľúbenejšie sú aj krbové vložky, ktoré spríjemňujú interiér a navodzujú pocit domova. Prinášajú zo sebou aj ďalšiu možnosť a to teplovzdušné kúrenie, ktoré sa používa ako doplnkové vykurovanie v domácnostiach. Krby majú teplovzdušné prieduchy, ktoré distribuujú teplo aj do ostatných miestností. Zvyčajne sa kúrenie v krbe kombinuje zapojením plynového alebo elektrického kotla, pričom v prípade, že sa kúri v krbe je automaticky kotol vyradený z činnosti.

Moderné a obnoviteľné zdroje

V súčasnosti sú bežné rôzne alternatívne spôsoby vykurovania či už prostredníctvom solárnej energie alebo tepelných čerpadiel. Novinkou v oblasti vykurovania sú infračervené tepelné žiariče, ktoré je považované za moderný spôsob vykurovania. Sú však vhodné iba pre menšie domy a byty s menším počtom miestností. Keďže sa teplo vrství v miestnosti len minimálne, je toto vykurovanie pomerne jedno z najmenej finančne náročných. V každej miestnosti sa dá teplota regulovať samostatne a navyše sa energia akumuluje aj v stenách a podlahe. Navyše pri tomto spôsobe vykurovania sa vzduch v miestnostiach nevysušuje v takej miere ako pri klasickom vykurovaní. Infračervené vykurovanie nevíri v miestnostiach prach, na stenách sa nevyskytujú plesne a zrážanie vlhkosti. Tento spôsob vykurovania je preferovaný aj kvôli jednoduchej obsluhe a prevádzke. Kúrenie si nevyžaduje žiadnu údržbu a v prípade potreby sa dá systém ľahko rozšíriť aj do ďalších miestností.

Na výrobu tepla sa v dnešnej dobe používa aj spaľovanie biomasy. Proces pri ktorom vzniká prostredníctvom spaľovania biomasy teplo a elektrická energia sa nazýva kogenerácia. Využíva sa pri vykurovaní poľnohospodárskych a priemyselných podnikov ale v neposlednom rade aj bytov a domov. Proces kogenerácie prebieha v kogeneračných jednotkách, ktoré sú v podstate plynové spaľovacie motory, ktoré poháňajú trojfázové generátory. Tie vyrábajú elektrickú energiu. Chladením motora, oleja a spalín vzniká teplo, ktoré sa používa najmä na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody. Biomasou sa rozumejú najmä rastlinné odpady alebo drevená šiepka.

Hudbou budúcnosti sú zariadenia, ktoré na výrobu tepla využívajú ako zdroj vstupnej energie okolité prostredie. Konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete je Slovák Aurel Stodola. Známe je jeho tepelné čerpadlo, ktoré vzniklo v roku 1928, no aj napriek tomu ešte stále spoľahlivo pracuje dodnes a vykuruje radnicu v Ženeve. Tepelné čerpadlo je vlastne chladiace zariadenie, ktoré je poháňané elektromotorom. Čerpadlo odoberá teplo z prostredia z nižšou teplotou (najčastejšie zo vzduchu, vody alebo pôdy) a odvádza ho do vykurovacieho média. Na Slovensku bolo už v roku 1993 vyčlenených 25 oblastí, ktoré mali perspektívu na využívanie geotermálnej energie.

Zodpovednosť vlastníkov za energetické úspory

Nielen krátkodobo pre niektorých jednotlivcov, ale pre všetkých vlastníkov v dlhšom časovom horizonte, je dôležité, aby bol bytový dom správne vykurovaný. Aby sme znížili spotrebu tepla, treba tomu prispôsobiť naše správanie. Len tak môžeme zabrániť problému nadmernej spotreby. Ak má byť BD správne vykurovaný, musia kúriť všetci. Ak chce BD dobre kúriť a pritom ušetriť náklady, musia byť správne vykurované všetky miestnosti v dome, a to počas celého vykurovacieho obdobia. Ročná úspora môže predstavovať sumu viac ako 11-tisíc €, čo vychádza v prepočte na jeden byt viac ako 350 € ročne.

Majte prehľad v spotrebe: sledujte, koľko tepla a teplej vody spotrebujete. Vo vyúčtovaní si vždy skontrolujte správnosť údajov a či sedí výška zálohovej platby. Ak máte pochybnosti o správnosti vyúčtovania, máte právo požiadať správcu o vysvetlenie a predloženie podkladov. V prípade, že nesúhlasíte s výsledkom, môžete podať písomnú reklamáciu.

tags: #vykurovanie #bytovych #domov