Pri dokončovaní stavieb sú aplikované či už vonkajšie, tak vnútorné omietky. V tomto článku sa budeme venovať omietkam do vnútorných priestorov. Správne zvolená interiérová omietka nie je len dizajnový prvok. Predovšetkým zaisťuje ochranu muriva, čím zvyšuje jeho životnosť a technické vlastnosti. Užitočnosť a multifunkčnosť omietok je určite nespochybniteľná, pretože omietky chránia steny pred poškodením a nečistotami, plnia aj estetickú úlohu a umožňujú aj správny odvod vlhkosti zo stien.
V dnešnej dobe, keď trávime až dve tretiny života v interiéroch domov, je kvalita a nezávadnosť vnútorného prostredia prioritou. V závislosti od potrieb priestoru si môžeme vybrať z rôznych druhov materiálov, od tradičnej hliny až po moderné sadrové zmesi.
Hlinené omietky: Zdravé a ekologické bývanie
Do miestností so zvýšenou vlhkosťou sa hodia hlinené omietky, ktoré patria k najstarším stavebným materiálom vôbec. Z hliny sa stavalo už v staroveku a aj dnes sa jedná o obľúbený materiál pre úpravy stien v interiéroch. Ako už názov napovedá, hlavným materiálom hlinenej omietky je hlina. Okrem hliny sa do omietky pridáva piesok a iné vlákna, napr. trstina alebo slama. Hlinené omietky sú vhodné pre alergikov a dokážu akumulovať teplo.
Vlastnosti a výhody hliny
- Hlina vie vstrebať nadbytočnú vzdušnú vlhkosť a v prípade potreby ju opäť uvoľniť.
- Navyše pohlcuje toxíny a ďalšie škodlivé látky.
- Hlinená omietka jednoducho absorbuje prebytočnú vlhkosť zo vzduchu a, naopak, do suchého vzduchu rovnako ľahko uvoľňuje vlhkosť, ktorú si predtým „našetrila“.
- Hlina tiež zabraňuje tvorbe plesní, nedráždi pokožku a nespôsobuje alergie.
- Hlinené omietky sú aj dobrými zvukovými izolantmi, keďže hlina má paropriepustnú štruktúru a vysokú mernú hmotnosť.
Hlina je skutočne ekologický materiál, keďže pri jej výrobe sa spotrebuje asi 1 % energie potrebnej v tradičnom stavebníctve. Hlinené omietky sú okrem hliny zložené len z piesku a prírodných pigmentov či prímesí. Navyše sa vyrába v mnohých odtieňoch. Odtieň svetlých hlinených štukov je vždy v prírodných širokospektrálnych tónoch od svetlej krémovej až po základnú hnedú. Rôzne farebné odtiene hlinených štukov je možné medzi sebou ľubovoľne miešať alebo dotónovať prírodnými pigmentmi.
Aplikácia a druhy hlinených omietok
Hlinenú omietku možno na podkonštrukciu nanášať ručne alebo omietacími strojmi. Hlinené omietky sa často aplikujú na tehlové alebo betónové konštrukčné podklady, ale dajú sa aplikovať aj na drevo, pórobetón alebo aj slamu a trstinu. Môžeme ich rozdeliť podľa počtu vrstiev:
- Jednovrstvová - jadrová hlinená omietka: môže mať hrúbku od 20 do 80 mm.
- Dvojvrstvová: má okrem prvej vrstvy aj vrstvu jemnej omietky v hrúbke 10 až 20 mm.
- Trojvrstvová: ak na jemnú omietku nanášame ešte tenkú, dvojmilimetrovú vrstvu hlinenej stierky.
Štuková omietka: Klasika pre každý domov
Jedným z najčastejšie používaných druhov je štuková omietka, ktorej príprava je jednoduchá. Stačí zakúpiť už namiešané vrecované zmesi, ktoré sa v predpísanom pomere rozmiešajú s vodou. Materiál hrubšej spodnej vrstvy je z cementovej alebo vápenno-cementovej malty. Hladká štuková (jemnozrnná) vápenná omietka je vhodným podkladom pod maľovku alebo tapety.
Postup nanášania fasádnej omietky
Lícnu štukovú vrstvu pripravíme z jemnej vápennej malty a naťahujeme ju v hrúbke 3 až 5 mm drevenými alebo kovovými hladidlami na vyrovnané jadro. Veľmi jemná štuková malta sa potom naťahuje odspodu nahor ručne a v tenkej vrstve. Šťuková textúra v kombinácií bielej a zlatej pôsobí skutočne honosne. V prípade ak hľadáte niečo špeciálne, kapitolou samou o sebe je benátsky šťuk. Jedná sa o špeciálnu stierkovú hmotu vytvárajúcu charakteristické farebné prechody, ktoré docielia na stenách perfektnú imitáciu mramoru.
Ostatné typy vnútorných omietok a ich porovnanie
Okrem hliny a štuku existuje celá rada ďalších materiálov. Sadrové omietky patria svojim vzhľadom k tým najdokonalejším. Sadra je zdravotne nezávadná a predovšetkým vie sama regulovať vlhkosť v interiéroch, čím pomáha udržiavať príjemnú mikroklímu. Sú zložené z vápna a sadry, ktorá plní funkciu spojiva.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné technické parametre najčastejšie používaných omietok:
| Typ omietky | Bežná hrúbka | Hlavné výhody |
|---|---|---|
| Sadrová omietka | 10 - 15 mm (max 30 mm) | Dokonale hladký povrch, rýchlo absorbuje teplo |
| Vápennocementová | 15 - 20 mm (jadro) | Odolnosť, vhodná do vlhkých priestorov (kúpeľne) |
| Hlinená (jadrová) | 20 - 80 mm | Ekologická, vhodná pre alergikov, akumuluje teplo |
| Perlitová omietka | podľa potreby | Veľmi dobre tepelne a akusticky izoluje |
Vápenná omietka sa obvykle nanáša v jednej alebo dvoch vrstvách. Vápno má totiž zásaditý charakter, následne aj prirodzené dezinfekčné vlastnosti. Kým vápno pôsobí dezinfekčne a antibakteriálne, cement zvyšuje odolnosť muriva. Ak hľadáte naozaj odolnou stierku odolnú proti oderu, stavte na cement. Pre reprezentatívne priestory je vhodná GLETOVANÁ PROFI MP2, čo je vápennosadrová suchá omietková zmes pre prípravu jednovrstvovej omietky s veľmi hladkým gletovaným povrchom bez trhlín.
Dôležité upozornenia pri realizácii
Omietanie vnútorných stien nie je jednoduchá záležitosť a zle položená vrstva omietky môže neskôr spôsobiť problémy. Podklad musí vyhovovať platným normám, musí byť pevný, bez uvoľňujúcich sa častíc, zbavený prachu, náterov a zvyškov odformovacích prostriedkov. Je dôležité dodržiavať nasledujúce zásady:
- Podklad musí byť dostatočne drsný, suchý a rovnomerne nasiakavý.
- Omietky je možné nanášať na steny, keď teplota nie je nižšia ako 5 stupňov.
- Materiál pripravíte tak, že suchú zmes nasypete do predpísaného množstva vody a premiešate.
- Hlinené štuky odporúčame realizovať až po ukončení všetkých stavebných prác (podlahy, stropy atď.).
Fajčiari si však musia dať pozor - sadrová omietka absorbuje cigaretový dym, čím natrvalo zosivie a zapácha po dyme. Keďže je veľmi háklivá na oškretie, taktiež ju neodporúčame do priestorov určených pre malé deti. Naopak, hlinené omietky sú trvanlivé a odolné, ale na zachovanie krásy a pevnosti potrebujú pravidelnú starostlivosť. Odporúča sa hlinené omietky čistiť mäkkou handričkou alebo špongiou a vodou.