Po úspešnom zateplení fasády a strechy bytového domu prichádzajú opatrenia, ktoré zlepšia komfort bývania, bezpečnosť, alebo znížia prevádzkové náklady domu. Energetický štandard podporovaný v rámci dotačných titulov, či už Nový panel alebo Zelená úsporám, klasifikoval tieto konštrukcie do kategórie "odporúčaných hodnôt" zateplenie podľa platných noriem STN 73 0540. Všeobecne platí, že dobrá tepelná izolácia z vhodných izolačných materiálov zvyšuje energetickú účinnosť domu. Týmto spôsobom predídete tepelným mostom, šetríte náklady na energiu a chránite životné prostredie. Najúčinnejšia izolácia je tá, ktorá je umiestnená z vonkajšej strany stien. Existujú však situácie, kedy je vnútorné zateplenie jedinou možnou alternatívou.
Kedy je vnútorné zateplenie nevyhnutné?
Nie vždy prichádza do úvahy izolácia vonkajšej steny. Napríklad, ak je fasáda pod dohľadom pamiatkových úradov, alebo ak stoja susedné budovy príliš blízko, či na spoločnej stene s inou budovou. Vnútorné zateplenie stien je tiež jedinou možnosťou v prípade viacposchodových budov, kde sa všetci jej obyvatelia nevedia dohodnúť na vonkajšej izolácii, alebo keď nie je možné získať povolenie na vykonanie vonkajšej izolácie v starých mestských jadrách. V týchto prípadoch prichádza logicky do úvahy realizácia vnútorného zateplenia.

Materiály a systémy pre vnútorné zateplenie
Na vnútorné zateplenie domu existuje niekoľko riešení a materiálov, pričom hrúbka izolácie bude závisieť od zvoleného typu. Napríklad, ak máme fasádu izolovanú cca 14 cm bieleho polystyrénu, na stropy nevykurovaných pivníc by sme mali použiť cca 10 cm hrubé dosky tepelnej izolácie, aby bolo zateplenie "vyvážené". Pri grafitových polystyrénoch je možné použiť menšie hrúbky. Ak potrebujeme pri vnútornom zateplení domu vyriešiť aj akustickú - zvukovú izoláciu bytov nad vstupným priestorom a chodbou, je vhodnejšie použiť klasický systém minerálnej izolácie do sadrokartónového roštu.
Penový polystyrén a minerálne vlákna
Na strop môžeme aplikovať klasický zatepľovací systém z penového polystyrénu alebo minerálnych vlákien, tvorený izolantom, tenkou vrstvou omietky a mechanickým kotvením. Zjednodušenou alternatívou klasických ETICS systémov je celoplošné lepenie na stropnej konštrukcii bez dodatočného kotvenia. Ak máme izoláciu vo vnútri objektu (na strope či stenách), odpadá nutnosť ochrany pred dažďom a snehom. Z pohľadu tepelnoizolačného je vhodné izolácie stropov dimenzovať tak, aby korešpondovali s už hotovým zateplením, ak je navrhnuté a prevedené podľa súčasnej legislatívy.
Rovnako ako v prípade vonkajšej izolácie stien, môžu sa použiť polystyrénové dosky. Na tento účel sa však používajú dosky s menšou hrúbkou, približne 5 cm, na ktoré sa aplikuje výstužná sieťka na upevnenie povrchu a následne gletovacia hmota. Minerálna vlna je určite lepšie riešenie, pretože je paropriepustná, t. j. neporovnateľne lepšie prepúšťa vlhkosť ako polystyrén. Keď sa izolácia inštaluje z vnútornej strany, je to kľúčové. Existuje ešte jeden dôvod, prečo je kamenná vlna lepším riešením. Tento typ izolácie pokrytý sadrokartónovými doskami je pevnejší ako polystyrén pokrytý sieťkou a gletovacou hmotou.
Minerálne dosky a stierky
Pre splnenie požiadavky požiarnych noriem je vhodné použiť izoláciu z minerálnych vlákien. Pre celoplošné lepenie sa hodia dosky s minerálnymi vláknami s kolmou orientáciou. Aby sa dosiahol efekt bosáže, je možné použiť aj dosky so zrazenými hranami. Na očistený povrch sa celoplošne lepia izolačné dosky flexibilnými cementovými lepidlami. Po štandardnej dobe vytvrdnutia (min. 24 hodín) potom nasleduje odsatie prachu z povrchu dosiek a ich penetrácia pomocou akrylátového náteru. Na takto pripravené dosky už je možné striekať fasádnu farbu, osvedčené sú farby akrylátové (kvôli priľnavosti).
Ku klasickým zatepľovacím materiálom z penového polystyrénu a minerálnej vlny môžeme v prípade vnútornej izolácie počítať aj s doskami so zrazenými hranami. Firma Isover ich predáva ako izolačné dosky z kamennej vlny Isover NF 333. Tretím riešením je vnútorné zateplenie stien tepelnoizolačnými doskami Multipor.
PIR dosky
PIR dosky sú modernou formou stavebnej izolácie zvnútra, ktorou je možné izolovať steny. Sú odolné a majú výborné parametre. Nami ponúkané polyuretánové dosky EUROTHANE G od výrobcu Recticel sú z jednej strany opláštené sadrokartónom a parozábranou. Výrobca tiež zaručuje úplnú slobodu od freónov. Produkt je možné použiť v energeticky efektívnej aj pasívnej výstavbe. Vnútorná izolačná doska PIR od spoločnosti Recticel poskytuje nielen najlepšiu tepelnú izoláciu, ale má aj nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti a je izolačným materiálom, ktorý nešíri oheň. Ich nízky koeficient tepelnej vodivosti je v prípade nami ponúkaných produktov 0,022 W/mK, čo je skvelý výsledok, ktorý je ťažké dosiahnuť s inými obľúbenými materiálmi. PIR dosky sú ľahké, čo značne uľahčuje ich prepravu a montáž. Vyznačujú sa tiež vysokou odolnosťou proti plesniam, chemikáliám a absorpciou vodnej pary - to ochráni stavbu proti vlhkosti a prenikaniu vodnej pary zvnútra domu do interiéru priečky.
Pomocou polyuretánových dosiek môžete izolovať vnútorné steny, podkrovia, schodiská a interiér historických budov, pretože je to skvelý spôsob, ako izolovať steny zvnútra. Ide o všestranné riešenie, ktoré nepoškodí vnútornú štruktúru a fasádu, čo je dôležité najmä v prípade historických budov, kde je narušenie fasády zakázané. Na IzoSystems.sk sú polyuretánové dosky na vnútornú izoláciu stien ponúkané v rôznych rozmeroch, takže si výrobok jednoducho prispôsobíte svojim potrebám. Naše ekonomické vnútorné izolačné dosky majú veľmi jednoduchý prevod - na m² izolácie sú potrebné približne 4 izolačné dosky.
Ako si vybrať a nainštalovať izoláciu | Ako na čokoľvek
Riešenie problémov s vlhkosťou a kondenzáciou
Umiestnenie tepelnej izolácie na vnútornú stranu obvodovej konštrukcie vedie k zvýšenému riziku kondenzácie vo vnútri konštrukcie. Najčastejšou príčinou vzniku plesní je kondenzácia vzdušnej vlhkosti v miestnosti. Pleseň a „mokré mapy” sa tvoria najmä v rohoch, na strope, od podlahy a pod. V daných miestach sú tzv. tepelné mosty, ktoré sa prejavujú v zimných obdobiach. Možnosť odstránenia plesní spočíva v odizolovaní tepelného mostu a zvýšení povrchovej teploty steny.

Tepelná izolácia má spravidla nižší difúzny odpor ako ostatné stavebné konštrukcie. Vodná para môže cez tepelnú izoláciu ľahko preniknúť difúziou ku konštrukcii s vyšším difúznym odporom, kde je zároveň vďaka účinku tepelnej izolácie pomerne nízka teplota a vodná para teda môže skondenzovať. Z tohto dôvodu sa pre návrh konštrukcií odporúča uplatňovať pravidlo klesajúceho difúzneho odporu (resp. ekvivalentnej difúznej hrúbky) jednotlivých vrstiev od interiéru k exteriéru. Vzhľadom k tomu, že tepelné izolácie majú v konštrukcii spravidla nižší difúzny odpor ako ostatné stavebné materiály, je vhodné zateplenie navrhovať z vonkajšej strany konštrukcie. Avšak, nie vždy je to možné.
Kondenzácii vodnej pary vo vnútri konštrukcie všeobecne môžeme zabrániť rôznymi konštrukčnými opatreniami. Môžeme napríklad použiť špeciálnu tepelnú izoláciu, ktorá má veľmi vysoký difúzny odpor - penové sklo. Prieniku vodnej pary do tepelnej izolácie môžeme tiež zabrániť umiestnením vrstvy s veľmi vysokým difúznym odporom na strane interiéru - parozábrana. Alternatívne môžeme vodnú paru z rozhrania tepelnej izolácie a stavebnej konštrukcie odvetrať do exteriéru umiestnením vzduchovej vrstvy prepojenej s vonkajším prostredím. V neposlednom rade sa môžeme rozhodnúť pre použitie tepelnej izolácie zo špeciálnych hydrofilných materiálov, ktoré absorbujú vzdušnú vlhkosť, čím znižujú tlak vodnej pary v konštrukcii a znižujú tým riziko kondenzácie.
Vzduchotesnosť konštrukcie
Stavebné konštrukcie nie sú určené pre vetranie vnútorných priestorov. Pokiaľ sú stavebné konštrukcie nevzduchotesné, je možné predpokladať nadmerné tepelné straty vplyvom neriadeného vetrania a teda aj vyššie náklady na vykurovanie. Zároveň hrozia aj vlhkostné poruchy. Môže dochádzať ku kondenzácii alebo rastu plesní na vnútorných povrchoch konštrukcií vplyvom ochladzovania týchto povrchov prenikajúcim chladným vonkajším vzduchom do konštrukcie. V neposlednom rade môže dochádzať ku kondenzácii vo vnútri konštrukcie vplyvom prieniku teplého a vlhkého vzduchu k chladným častiam konštrukcie. Z týchto dôvodov norma STN 73 0540-2+Z1+Z2 v obvodových konštrukciách nepripúšťa netesnosti a neutesnené škáry, okrem funkčných škár výplní otvorov a funkčných škár ľahkých obvodových plášťov. Predpokladajme, že väčšina nezateplených stavebných konštrukcií je spoľahlivo vzduchotesná - napr. omietnutá tehlová stena. Zateplenie tejto konštrukcie tepelnou izoláciou, či už z vnútornej alebo vonkajšej strany nemá na parameter vzduchotesnosti vplyv. Pokiaľ je stena vzduchotesná bez tepelnej izolácie, bude vzduchotesná aj s ňou. Výnimku tvorí variant vnútorného zateplenia s vetranými otvormi pre odvetranie vzduchovej vrstvy, ktorý je z hľadiska vzduchotesnosti rizikový.
Požiarna bezpečnosť
V rámci neustáleho vývoja a upresňovania požiarnych noriem a ich výkladov je aktuálne platná zmena požiarna normy STN 73 0810. V nej sa dočítate, kde je možné použiť systémy s EPS a kde už je nutné použiť materiály najvyššej požiarnej triedy reakcie na oheň A1 alebo A2. Priestory, kde nie sú bežne osoby, tzn. pivnice jednotlivých bytov, alebo kde je požiarne náhodné zaťaženie ρn≤10,0 kg.m-2 bez toho, aby išlo o horizontálnu alebo vertikálnu únikovú cestu akéhokoľvek typu, tam je možné použiť štandardný zatepľovací systém s EPS. Požiarna norma ďalej hovorí o dodatočnom zvyšovaní požiarnej odolnosti izolovaných stropov, kde bola v minulosti aplikovaná izolácia z penových polystyrénov. Odporúčajú sa požiarne vrstvy s hrúbkou najmenej 15 mm pomocou omietok, alebo dosiek triedy reakcie na oheň A1 alebo A2, pričom tieto krycie vrstvy musia byť zakotvené do stropných konštrukcií. Vnútorná izolačná doska PIR od spoločnosti Recticel je izolačným materiálom, ktorý nešíri oheň.
Praktické aspekty vnútorného zateplenia
Realizácia interiérovej izolácie však nie je celkom jednoduchá a mali by ju vykonávať skôr skúsení domáci remeselníci. Vopred sa poraďte s odborným pracovníkom, na čo by ste mali dávať pozor, aby ste zabránili vlhkosti pod izolačnými materiálmi.
Vplyv na úžitkovú plochu a inštalácie
Vnútorné zateplenie má všeobecne nevýhodu spočívajúcu v znížení úžitkovej plochy vnútorných priestorov. Táto nevýhoda bude obzvlášť výrazná, ak sa zatepľuje menšia miestnosť. Priestor sa zmenší približne o 10 cm na stenu. To bude diktovať aj samotné usporiadanie prvkov v interiéri. Okrem toho, zateplenie stien z vnútornej strany vyžaduje premiestnenie všetkých zásuviek a vypínačov. Keďže sa stratí pevný podklad, sťažuje sa aj vŕtanie do steny a vešanie nástenných políc a podobne.
Murovaná konštrukcia z pórobetónu má približne trikrát vyššiu tepelnú vodivosť ako má bežná tepelná izolácia. Pre zaistenie rovnakého tepelného odporu konštrukcie je teda potrebné výrazne vyššiu hrúbku materiálu. Nezanedbateľný je tiež fakt, že do tepelného odporu konštrukcie pri prevetrávanej vzduchovej vrstve nie je možné započítať pôvodnú stenu, pretože na jej vnútorný povrch privádzame vonkajší vzduch.
Realizáciu prestupov, ako je napríklad kotvenie vykurovacích telies do steny alebo vedenie elektroinštalácií či iných rozvodov, prakticky neumožňuje variant s penovým sklom. Všetky tieto prestupy a vedenia inštalácií degradujú difúzne vlastnosti penového skla. Tieto problémy je možné eliminovať realizáciou predsteny, ale za cenu ďalšieho navýšenia nákladov.
Náklady
Cena za vnútorné zateplenie stien sa líši v závislosti od použitého materiálu, hrúbky, náročnosti práce (napr. potreba prekládky zásuviek) a regiónu. Aj keď je vnútorné zateplenie stien lacnejšie ako vonkajšie zateplenie stien, ak na to existujú podmienky, steny by sa mali vždy zatepľovať z vonkajšej strany. Niekedy môže byť cena inštalácie izolácie z vnútornej strany dvojnásobne nižšia ako vonkajšia izolácia stien. Ak sa použije kamenná vlna, cena je o niečo vyššia. Samotná inštalácia kamennej vlny je totiž zložitejšia práca, čo zvyšuje celkové náklady.
Technické posudzovanie a normy
Vlhkostné podmienky vnútorného prostredia v ročnom priebehu sa spravidla stanovujú pomocou vlhkostných tried podľa normy STN EN ISO 13788. Táto norma definuje 5 vlhkostných tried, ktoré sú charakterizované prirážkou k vonkajšiemu čiastočnému tlaku vodnej pary na základe mesačných teplôt vonkajšieho vzduchu.
Metódy posudzovania konštrukcií
V praxi sa môžeme stretnúť s dvoma riešeniami pre posudzovanie konštrukcií. Prvé riešenie je založené na Glaserovej metóde. Táto metóda spočíva v nájdení kondenzačnej oblasti vnútri stavebnej konštrukcie a zhodnotení pomeru medzi skondenzovaným a vyparovaným množstvom vody. Glaserov model je však konzervatívny a nie veľmi presný, nakoľko model nepočíta s kapilárnym transportom vody v stavebných materiáloch a odvodom vlhkosti z miesta kondenzácie do miest s nižším obsahom vody.
Druhým a presnejším riešením posudzovania konštrukcií v nestacionárnom stave sú metódy založené na princípoch dynamických zmien stavov konštrukcií, t.j. Kiezlových výpočtových algoritmoch. Tieto metódy umožňujú pozorovať správanie konštrukcie pri premenlivých okrajových podmienkach, popisujú a interpretujú zmeny energie sústavy pomocou kondenzačných a entalpických javov.
Skladby, ktoré používajú kapilárne aktívne materiály, vyžadujú pokročilejšie výpočtové metódy podľa STN EN 15026. V takýchto prípadoch musí byť výpočtom ročnej bilancie preukázané, že sa hmotnostná vlhkosť žiadnej z vrstiev konštrukcie trvalo nezvyšuje. Súčasne musí byť preukázané, že ročné množstvo skondenzovanej vodnej pary neohrozí funkciu konštrukcie.
Porovnanie variantov vnútorného zateplenia
Pre porovnanie jednotlivých riešení vnútorného zateplenia môžeme zhodnotiť rôzne varianty na základe kľúčových kritérií. Neexistuje univerzálne najvýhodnejší variant riešenia vnútorného zateplenia; každé riešenie má svoje výhody a nevýhody.

Prehľad variantov a ich charakteristík
Vnútorným zateplením v princípe nie je možné prerušiť napojenie vnútorných konštrukcií na konštrukcie obálky budovy. Vznikajú tým významné tepelné mosty, ktoré je nutné eliminovať zateplením plochy vnútorných konštrukcií do určitej vzdialenosti od konštrukcie obálky budovy - napr. 0,5 m. Toto riešenie samozrejme nie je veľmi estetické. O niečo lepšie je možné tieto tepelné mosty eliminovať vnútorným zateplením vo variante s penovým sklom a s hydrofilnými, kapilárne aktívnymi materiálmi. Tepelnú izoláciu použitú v ploche môžeme ľahko použiť aj na vnútorných stenách, stropoch, prípadne aj v podlahách, pričom sa nezmení ani povrchová úprava.
| Kritérium | Variant 1: Penové sklo | Variant 2: Parozábrana + predstena | Variant 3: Murovaná predstena (prevetrávaná) | Variant 4: Hydrofilné, kapilárne aktívne materiály |
|---|---|---|---|---|
| Zníženie úžitkovej plochy | Minimálne | Stredné | Maximálne | Minimálne |
| Náročnosť realizácie | Nízka až stredná | Stredná (zložitejšia) | Vysoká (najnáročnejší) | Nízka až stredná |
| Vedenie inštalácií | Prakticky neumožňuje | Vhodné (vo vzduchovej vrstve) | Vhodné (do tvárnic) | Menej vhodné (pri tenkých vrstvách) |
| Cena | Najdrahší | Stredná | Stredná | Stredná |
| Eliminácia tepelných mostov | Lepšia | Slabá | Slabá | Lepšia |
| Riziko kondenzácie | Veľmi nízke (pre vysokú vlhkosť) | Nízke (s parozábranou) | Rizikové | Veľmi nízke (absorbuje vlhkosť) |
Z tohto prehľadu sa javí ako najvýhodnejší variant s hydrofilnými, kapilárne aktívnymi materiálmi. Tento variant je síce spojený so zložitejším a drahším návrhom, nakoľko je k tepelnotechnickému posúdeniu nutné použiť pokročilejšie výpočtové metódy a teda drahšie výpočtové programy, ale nemá vyslovene negatívne hodnotenie v žiadnom z hodnotených kritérií. Variant s penovým sklom zrejme využijeme v prípadoch vnútorného prostredia s vysokým vlhkostným zaťažením, kde ostatné varianty narážajú na svoje limity. Variant s murovanou predstenou a prevetrávanou vzduchovou vrstvou vychádza z hodnotenia najhoršie. Tento variant riešenia nájde uplatnenie v špeciálnych prípadoch, napríklad pri prestavbe väčších, pôvodne nevykurovaných objektov s vlhkými stenami veľkej hrúbky, na iný účel užívania. Steny takýchto objektov môže byť veľmi zložité chrániť pred vzlínajúcou vodou z podložia. Hrúbka stien neumožní ich podrezanie a sťažuje aj iné spôsoby sanácie.
Príklady z praxe a energetická úspora
Vnútorná stierková tepelná izolácia Q-THERM podstatne znižuje mieru pohlcovania tepla murivom. V praxi dochádza k tomu, že po nanesení 0,5 - 1mm hrubej vrstvy na vnútorný povrch muriva odizoluje chladné steny, ktoré v prvých momentoch vykurovania značne odoberajú vyprodukované teplo. Vďaka vynikajúcej tepelnej vodivosti materiálu a jeho vlastnosti nezanedbateľne zväčšiť tepelný odpor konštrukcie je výsledkom rýchly nárast teploty pri vykúrení budovy. Teplotu v miestnosti zvyšuje o 3-4 a viac °C. Úspora energií sa pohybuje cca 25 % a viac v závislosti na objekte a type vykurovania.
Majiteľ objektu historickej budovy sa rozhodol pre zateplenie kamenných stien zvnútra stierkou Q-therm, pretože fasáda musela zo zákona zostať v pôvodnom stave bez zásahov. Aplikácia sa realizovala na vnútorné obvodové steny a na klenby o ploche 600 m2. Pri Turčianskych Tepliciach v obci Háj bolo v kostole potrebné vyriešiť problém chladu v zimných mesiacoch. Po aplikácii stierky Q-therm bola teplota z -4°C za tri hodiny navýšená na +17°C, pričom sa použilo rovnaké elektrické kúrenie ako pred aplikáciou. Dostali sme pozitívnu spätnú väzbu na efektívnosť tejto formy izolácie. Po návšteve firmy Behr Mošnov sa vedenie firmy rozhodlo pre zateplenie stropu v klimatizovanom sklade stierkou Q-therm. Aplikovaná bola nástrekom na celkovú plochu 1750 m2. Pri strope sú nainštalované infra žiariče používané pri tuhších mrazoch. Behom chladných mesiacov bola termo kamerou nasnímaná tá istá stena pred aplikáciou stierky Q-therm a po nej. Pre objektívny výsledok boli obe snímky robené v rovnakých podmienkach - pri zatiahnutej oblohe a vonkajšej teplote +1°C. Po porovnaní oboch snímkov a nameraných hodnôt je jednoznačne preukázané, že aplikáciou vnútornej stierky Q-Therm došlo k značnému obmedzeniu úniku tepla z interiéru cez snímanú stenu.