Každá jedna stavba sa posudzuje z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Cieľom všetkých projektov je naprojektovať a vybudovať stavbu odolávajúcu ohňu, ktorá je schopná chrániť životy jej užívateľov, ako aj ich majetok. Každý chce žiť v pokojnom a bezpečnom domove.
Strechy veľmi často prispievajú k šíreniu požiarov. Z minulosti sú známe prípady, keď ľahla popolom celá dedina. Suché počasie, vietor, uskladnené seno na povalách, samotná drevená konštrukcia a často aj horľavá krytina strechy boli príčinou fatálnych škôd. Aj v súčasnosti sme svedkami požiarov, pri ktorých sú zásahy hasičov veľmi problematické. Veľmi náročné je napríklad hasenie požiarov, keď po nehorľavej strešnej krytine (plech a pod.) steká množstvo vody, ktorá sa nemôže dostať do požiarom zasiahnutého strešného plášťa.
Ako môžu strechy prispieť k šíreniu požiaru?
Strechy môžu byť požiarom zaťažené zhora alebo zdola. Požiar z hornej časti strechy sa šíri predovšetkým sálavou zložkou tepla pri nedostatočných odstupových vzdialenostiach alebo prelietaním horľavých častí, k čomu prispieva hlavne vietor, ktorý dokáže požiar na strechu preniesť aj z väčších vzdialeností. Požiar zdola majú najčastejšie na svedomí stúpajúce horúce splodiny horenia, ktoré sa akumulujú v podstrešných priestoroch, v ktorých následne prudko vzrastá teplota.
Ukazovatele požiarnej bezpečnosti
Pri posudzovaní požiarnej bezpečnosti stavieb, resp. jednotlivých zabudovaných stavebných materiálov, sa využíva ukazovateľ reakcia na oheň, vypovedajúci o tom, ako jednotlivé materiály prispievajú svojou horľavosťou k rozvoju požiaru a jeho intenzite. Iba trieda reakcie na oheň A1 zahŕňa výrobky, ktoré vôbec neprispievajú k rozvoju požiaru. V skupine A2 sú napríklad sadrokartónové alebo sadrovláknité dosky určené pre suchú výstavbu. V triede B sa stretneme s cementotrieskovými doskami, ale patrí sem aj kontaktný zatepľovací systém, v ktorom je použitý polystyrén. Drevo a dosky vyrábané na základe dreva, bez ktorých sa nezaobíde žiadna strešná konštrukcia, sú zaradené v skupine D a tepelnoizolačné dosky z polyuretánu a polystyrénu sú v triede E.
Ďalšou charakteristikou používanou pre posudzovanie požiarnej bezpečnosti stavieb a stavebných materiálov je požiarna odolnosť, ktorá vyjadruje schopnosť stavebnej konštrukcie odolávať rozvinutému požiaru a udáva sa v minútach. Norma stanovuje stavebným konštrukciám požiarnu odolnosť v rozmedzí 15 až 180 minút. Ide teda o dobu, počas ktorej je stavebná konštrukcia schopná odolávať plne rozvinutému požiaru a chrániť tak ľudí pred ohňom, prípadne im umožniť bezpečne opustiť priestory zasiahnuté požiarom.
Požiarna odolnosť strešných krytín
Betónová strešná krytina patrí medzi tradičné a veľmi často používané strešné krytiny. Materiálové vlastnosti betónu predurčujú túto krytinu aj pre použitie v extrémnych podmienkach. Má vysokú protipožiarnu odolnosť. Je zaradená v skupine nehorľavých stavebných materiálov triedy A1. Betónová krytina sa nevznieti, nehorí, nešíri sa ňou oheň a neuvoľňuje žiadne škodlivé látky.
Vláknocementová krytina je taktiež zaradená do skupiny A1. Dobre odoláva vysokým teplotám počas požiaru, ako aj pôsobeniu priameho ohňa. Ani po 20 minútovej expozícii nehorí, nevystreľuje ani neodkvapkáva.
Plechové krytiny sú z hľadiska reakcie na oheň zaradené v skupine A2. Nemožno ich teda označiť za nehorľavé.
Krytiná z asfaltovaných materiálov má požiarnu odolnosť B2. Je teda horľavá.
Skupina krytín z plastov patrí k cenovo najlacnejším voľbám pri výbere strešnej krytiny, avšak z požiarneho hľadiska ide o krytiny s veľmi malou požiarnou odolnosťou, a to aj napriek tomu, že ich vlastnosti sa dajú upravovať napr.
Z uvedeného vyplýva, že najlepšou voľbou pre výber strešnej krytiny z pohľadu odolnosti voči ohňu je použitie klasických betónových a keramických krytín. Treba si však uvedomiť, že strecha - to nie je len krytina, ale celý strešný plášť, ktorý treba posudzovať komplexne pri súčasnom zohľadnení všetkých špecifík konkrétnej stavby.
Zelené strechy a požiarna bezpečnosť
Zelené strechy predstavujú technické riešenie, ktoré spája ekologické prínosy, architektonický efekt a úsporu energií. Pri návrhu zelenej strechy projektant rešpektuje normy STN EN 1187 (EÚ, norma - skúšky reakcie strešných plášťov na oheň) a STN EN 15026 (EÚ, norma - výpočet prestupu vlhkosti). Týmto postupom dosiahne bezpečnú skladbu, ktorá zároveň zabezpečí tepelnú ochranu a ekologický prínos.
Zelená strecha obsahuje viacero vrstiev, ktoré musia spolupracovať. Nosná konštrukcia nesie celú hmotnosť, hydroizolácia chráni pred vodou, drenážny systém odvádza prebytočnú vlhkosť a substrát umožňuje rast vegetácie. Hydroizolačná vrstva tvorí kľúčový prvok skladby. Projektant vyberie vhodnú fóliu podľa EN 13956 (EÚ, norma), ktorá odoláva mechanickému poškodeniu a prerastaniu koreňov.
Ak je hrúbka zaťažujúcej vrstvy (vegetačná, štrk) minimálne 30mm a obsah organických látok maximálne 20%, strecha má dostatočnú požiarnu odolnosť. Ako protipožiarna zóna slúži štrkový násyp, prípadne násyp s dlažbou, ktorý má lemovať obvod vegetačnej strechy. Zároveň umožňuje rozpínanie zamrznutej zeminy, čím zabraňuje poškodzovaniu obvodovej konštrukcie.
Typy vegetačných striech a ich požiarna odolnosť
Pri posudzovaní požiarnej bezpečnosti vegetačných striech je dôležité rozlišovať medzi extenzívnymi a intenzívnymi zelenými strechami.
Extenzívna zeleň
Zväčša ju tvorí nenáročná zeleň, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Celková výška vegetačného substrátu sa pohybuje v rozpätí 60 až 150 mm podľa zvoleného druhu rastlín. Extenzívnu zeleň možno použiť nielen na ploché strechy so sklonom od 2%, ale aj na šikmé strechy so sklonom až do 30°. Jej údržba je minimálna - za normálnych okolností je to 1- až 2-krát do roka. Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200 kg/m² (mokrý substrát). Extenzívne strechy sa dajú realizovať s relatívne nízkymi finančnými nákladmi.
Projektant navrhol extenzívnu strechu s 12 cm substrátom podľa STN EN 15026, preto budova získala stabilnú vlhkostnú bilanciu a minimálnu potrebu údržby. V prípade rodinného domu v Nitre architekt použil extenzívny systém s vegetáciou typu rozchodník. Substrát mal hrúbku 10 cm a odvodnenie projektant riešil podľa EN 12056-3. Pre rodinný dom projektant navrhne extenzívnu strechu so substrátom 8-12 cm, drenážnou fóliou a hydroizoláciou podľa EN 13956.
Intenzívna zeleň
Pre tento druh vegetačnej strechy je typická väčšia výška vegetačného substrátu a vyššie nároky na výber vegetácie - od trávnatých plôch cez kríky až po stromy. Výška vegetačného substrátu je zväčša viac než 300 mm. Tento typ zelene vyžaduje odbornú starostlivosť. Plošná hmotnosť vegetačného súvrstvia sa pohybuje od 200 do 500 kg/m² alebo aj viac.
Kombinované tepelné izolácie a požiarna odolnosť
Kombinované tepelné izolácie z penového polystyrénu a minerálnej vlny sa dnes stali veľmi rozšíreným riešením plochých striech. Nová STN 73 0831 požadovala požiarne oddelenie plastických hmôt (napr. penového polystyrénu) od zhromažďovacieho priestoru konštrukcií druhu D1, vyhovujúce najmenej medznému stavu EI 15. Bolo nevyhnutné skúškami overiť nové skladby plochých striech, ktoré by splnili aj tieto nové požiadavky na požiarnu bezpečnosť.
Historický okamih vykonanie hlavnej skúšky požiarnej odolnosti sa odohral 1.2.2002. Prvýkrát v ČR ľahká plochej strecha s trapézovým plechom dosahuje požiarnych odolnosti neskôr klasifikované ako REI 15. Medzi hlavné závery skúšky patrila okrem statických požiadaviek na trapézové plechy tiež nevyhnutnosť aplikácie požiarne deliacej vrstvy MW v dvoch vrstvách.
Všetky skladby používajú overený princíp - na trapézový plech je treba aplikovať dvojvrstvovú požiarne deliacu vrstvu MW. Tepelná izolácia z penového polystyrénu a hydroizolácie sa tak dostávajú do chránenej oblasti, kedy pri skúške požiarnej odolnosti nedochádza k ich horeniu.
Záverečné odporúčania
Pri návrhu vegetačnej strechy je dôležitá voľba vhodného hydroizolačného systému a typ strešnej hydroizolácie. Treba navrhnúť správne zloženie jednotlivých vrstiev strešnej konštrukcie a vyriešiť všetky detaily. Dobrý návrh vegetačnej strechy predstavuje polovicu úspechu správneho fungovania vegetačnej strechy.
Zelené strechy znižujú prehrievanie, predlžujú životnosť hydroizolácie o 50 %. Vegetačné strechy zlepšujú mikroklímu a akustiku, viažu prach a CO₂. Predstavujú ekologické riešenie v mestách.
tags: #vegetacna #strecha #poziarna #bezpecnost