Zelené a vegetačné strechy vracajú zeleň do miest a kompenzujú zabratie pôdy veľkoplošnou výstavbou. Vegetačné strechy, často označované aj ako zelené strechy, predstavujú inovatívne architektonické riešenie, ktoré prináša množstvo ekologických, ekonomických a estetických benefitov. Tieto "živé" strešné konštrukcie nielenže skrášľujú mestské prostredie, ale zároveň prispievajú k zlepšeniu kvality života, znižovaniu environmentálnej záťaže a podpore biodiverzity. Vytvárajú priestor, kde flóra a fauna nachádzajú nový životný priestor, čo má pozitívny vplyv na zdravie a pohodu. Tieto zelené povrchy poskytujú dobíjanie a relaxáciu priamo v životnom prostredí, majú však tiež značný ekologický a ekonomický význam. Mestská zeleň v parkoch, vegetačných strechách a zelených stenách výrazne redukuje efekt tepelného ostrova.
Zelenú strechu si môžete zaobstarať, či už staviate nový dom alebo ho rekonštruujete, uprostred mesta, na jeho periférii alebo na vidieku. Obliba vegetačných striech v České republice neustále rastie. Dle podkladov Svazu údržby a zakládání zeleně sa plocha vegetačných striech za posledných päť rokov zdvojnásobila. K dátam z roku 2019 sa na území Českej republiky nachádzalo 1,58 mil m² vegetačných striech.
Typológia vegetačných striech: Extenzívne a intenzívne systémy
Základné rozdelenie vegetačných striech vychádza z ich charakteru a náročnosti na údržbu. Rozlišujeme dva hlavné typy: extenzívne a intenzívne.
Extenzívne vegetačné strechy
Extenzívne strešné záhrady sú navrhované pre strechy s nižšou nosnosťou, spravidla od 80 do 150 kg/m². Celková výška vegetačného substrátu je približne 60 až 150 mm, podľa vybraných rastlín. Pre extenzívne zelené strechy je rozumné uvažovať s minimálnou hrúbkou substrátu 80 mm, hoci v praxi sa stretávame aj s návrhmi 60 mm a menej. Vzhľadom na nižšiu nosnosť striech a tenšiu vrstvu substrátu je podstatne nižšia aj vodná kapacita. Preto sa na výsadbu používajú rastlinné druhy odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ktoré bez poškodenia prekonávajú obdobia sucha a po zlepšení vlahových podmienok ľahko regenerujú. Tieto strechy nie sú určené na pohyb osôb. Extenzívnu zeleň možno použiť na plochej streche so sklonom od 2 % i šikmej streche so sklonom až do 30°. Ich údržba je minimálna (1 až 2 krát do roka). U najrozšírenejšieho typu, teda pri extenzívnych vegetačných strechách, postačuje údržba raz za rok. Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200 kg/m² (mokrý substrát). Extenzívne strechy možno realizovať s relatívne nízkymi nákladmi.
Intenzívne vegetačné strechy
Intenzívne vegetačné strechy vyžadujú vyššiu nosnosť konštrukcie, od 150 do 2000 kg/m², a umožňujú použitie hrubších vrstiev vegetačného substrátu, od 160 až do 1000 mm. Tento systém ozelenenia sa vyznačuje celoplošným alebo lokálnym ozelenením. Na výber vegetácie (trávnaté plochy , kríky, stromy) sa kladú vyššie nároky. Zemný substrát je spravidla vyšší ako 300 mm. Na ozelenenie sa používa rastlinný materiál bohatej odrodovej skladby, vrátane trávnikov, rastlín vyššieho vzrastu, kríkov a dokonca aj stromov. Takáto zelená strecha sa dá architektonicky lepšie zosúladiť s okolím a poskytuje širšie možnosti dizajnu. Tento typ zelene umožňuje rekreačný pobyt, vyžaduje si však odbornú starostlivosť. Plošná hmotnosť vegetačného súvrstvia sa pohybuje od 200 do 500 kg/m², môže však byť aj vyššia. Spád strechy môže byť nízky (aj 1 %), aby sa voda lepšie zadržiavala. Pri ich tvorbe sa používajú kvalitné špecializované strešné substráty, ktoré zabezpečia dlhodobo optimálnu výživovú hodnotu a dostatočnú priepustnosť nadbytočnej vody. Vhodnými sú strešné substráty na báze lávy, drvenej tehly a prídavných komponentov. Intenzívna zelená strecha s kvetúcimi rastlinami je farebne a druhovo pestrejšia, ale je nevyhnutné pri realizácii tejto zelenej strechy zvážiť možnosti postrealizačnej údržby, ako je napríklad zalievanie strechy, prípadne kosenie trávy.
Stavebné detaily a konštrukčné riešenia vegetačných striech
Realizácia vegetačnej strechy si vyžaduje dôkladné plánovanie a dodržiavanie špecifických stavebných detailov v závislosti od podkladovej konštrukcie a požadovaného typu strešnej záhrady. Dôležitý je aj návrh strešnej skladby. Skôr ako sa rozhodnete pre zelenú strechu, prekonzultujte váš zámer so statikom. Musí prerátať únosnosť existujúcej strechy, respektíve pri novostavbe správne navrhnúť jej zaťaženie. Pre optimalizáciu návrhu vhodnej vegetačnej strechy je nevyhnutné rozumieť ich chovaniu v reálnych klimatických a konštrukčných podmienkach.
Kľúčové vrstvy vegetačnej strechy
Každá vegetačná strecha sa skladá z niekoľkých funkčných vrstiev, ktoré zabezpečujú jej správnu funkciu a dlhú životnosť. V zásade sú pre vegetačné súvrstvie vždy potrebné nasledovné vrstvy: zemný substrát a zeleň, filtračná vrstva, ktorá zabraňuje vyplavovaniu zemného substrátu a drenážna vrstva.
Hydroizolačná vrstva
Základom každej vegetačnej strechy je kvalitná hydroizolačná vrstva, ktorá musí byť odolná voči prerastaniu koreňov rastlín. V súčasnosti sa pre hydroizolácie zelených striech používajú predovšetkým hydroizolačné fólie ako PVC-P, TPO, EPDM. V minulosti sa používali aj asfaltové pásy, ale len špeciálne atestované pre zelené strechy. Hydroizolácia má odolávať najmä prerastaniu koreňov, podľa metódy FLL. Ak fólia nespĺňa uvedenú požiadavku, treba na ňu položiť separačnú vrstvu, ktorá túto požiadavku spĺňa a má príslušný atest. Pre ochranu hydroizolácie pred mechanickým poškodením sa používa separačná vrstva, najčastejšie geotextília s gramážou minimálne 300 g/m², prípadne 500 g/m² pre dotačné programy. Ochrana proti koreňom sa musí vyviesť po obvode strechy do výšky 5 až 10 cm a celoplošne položiť aj tam, kde je oblasť bez priamej vegetácie. Na trhu sú aj kvalitné ucelené hydroizolačné systémy pozostávajúce okrem hydroizolačných fólií aj z ďalších prvkov, ktoré sú navzájom kompatibilné, majú prepracované detaily, aby bol strešný plášť dobre chránený.
Tepelná izolácia
Výber tepelného izolantu závisí od typu vegetačnej strechy a predpokladaného zaťaženia. Pre extenzívne strechy je vhodná minerálna vlna s pevnosťou v tlaku minimálne 70 kPa. Pre intenzívne strechy alebo kombinácie so zelenou strechou a fotovoltaikou sa odporúča izolant s pevnosťou v tlaku minimálne 100 kPa. Alternatívou sú polystyrén alebo PIR izolácie. Spádová vrstva má mať sklon aspoň 1 % pri intenzívnej vegetačnej streche, min. 2 % pri extenzívnej vegetačnej streche. Spádovú vrstvu možno vytvoriť aj v tepelnoizolačnej vrstve. Je nevyhnutné zohľadniť aj bodové zaťaženie od nopových fólií, ktoré môže redukovať roznášaciu plochu a viesť k perforácii hydroizolácie. Vhodná parozábrana je dôležitá, pretože zelená strecha menej intenzívne prehrievaná slnkom a môže v sebe držať vodu, čím sa znižuje odparovanie z konštrukcie. Pomerne nové sú vegetačné strechy s opačným poradím vrstiev, tzv. obrátené, ale prax ukázala, že sa neosvedčili, lebo dochádzalo k prerastaniu koreňov do tepelnej izolácie, a tým k jej deštrukcii.
Drenážna a akumulačná vrstva
Táto vrstva zabezpečuje odvod prebytočnej vody a zároveň akumuluje časť vlahy pre rastliny. V súčasnosti sa používajú nopové fólie rôznych profilácií a výšok, ktoré umožňujú odtok prebytočnej vody. Vegetačné kompozity GREENDEK plnia v jednom výrobku viac funkcií (separačnej, ochrannej, filtračnej, drenážnej a hydroakumulačnej). Výhodou je pokládka všetkých týchto vrstiev v jednom kroku. Alternatívou sú progresívnejšie materiály na vláknovej báze, ako napríklad hydrofilné minerálne vlny, ktoré kombinujú hydroakumulačnú, drenážnu a filtračnú funkciu, čím zjednodušujú skladbu a znižujú náklady. Špeciálne hydroakumulačné dosky, napríklad Isover INTENSE, zabezpečujú maximálnu zádržnosť zrážok. Pre vytvorenie vegetačnej, zelenej strechy sa používa hydrofilná minerálna vlna Isover, ktorá slúži ako čiastočná náhrada substrátu, rastliny sa do nej môžu bez problému zakoreniť. Zároveň slúži ako drenážna a hydroakumulačnú vrstva. Pri ozelenení plochých striech je možné dosky z hydrofilnej vlny vrstviť na seba a pri prekladaní s 50 mm substrátu zaistiť vyššiu hydroakumuláciu. Dosky z hydrofilnej minerálnej vlny sú ľahké a vzdušné. Spevnené substrátové dosky z hydrofilnej vlny sa používajú ako vystužujúca vrstva na panely ISOVER FLORA v miestach zvýšenej prevádzky zelenej strechy. Pri extenzívnej vegetačnej streche je vhodné navrhovať ako drenážnu vrstvu hydroakumulačnú tvarovku (fólia HDPE), ktorá okrem prepúšťania prebytočného množstva vody aj zachytáva časť zrážkovej vody. Na intenzívnych vegetačných strechách môže byť použitý ako drenáž štrk frakcie 16/32 mm, ktorý pohltí dostatočné množstvo dažďovej vody. Treba však rátať s týmto zaťažením strechy. Na trhu je aj špeciálna drenážno-filtračno-akumulačná rohož určená na extenzívne vegetačné strechy.
Filtračná vrstva
Geotextília s gramážou cca 200 g/m² a viac pri intenzívnych strechách slúži na zachytávanie jemných častíc substrátu, aby sa nedostali do drenážnej vrstvy a nezanášali ju. Zabraňuje tiež upchatiu otvorov v hydroakumulačnej rohoži.
Substrát
Substrát je kľúčovým prvkom pre rast rastlín. Pre extenzívne strechy sa používajú ľahšie substráty s hrúbkou minimálne 80 mm, zatiaľ čo pre intenzívne strechy sú vhodné substráty s vyššou objemovou hmotnosťou a hrúbkou od 160 mm. Kvalitný strešný substrát zabezpečuje optimálnu výživu a priepustnosť. Substrát však nesmie obsahovať materiál na báze hliny, prípadne ornice, ktorý je krajne nevhodný pre extenzívne strešné záhrady. Je potrebné si uvedomiť, že substrát tvorí zároveň aj stabilizáciu strechy, pretože zelené strechy sa primárne realizujú ako pritežované.
Vegetačná vrstva
Výber rastlín závisí od typu strechy a klimatických podmienok. Pre extenzívne strechy sú vhodné suchomilné rastliny ako rozchodníky a netřesky, pre intenzívne strechy sa používajú trávniky, kvety, kríky a stromy.
Vegetačné strechy na rôznych nosných konštrukciách
Zelené strechy na trapézovom plechu
Konštrukcia zelených striech na trapézovom plechu vyžaduje špecifické riešenia pre zabezpečenie dostatočnej nosnosti a funkčnosti. Medzi bežné stavebné detaily patria napojenia na dlažbu, riešenie vtoku pri atike a ukončenie strechy. Detailné výkresy a technické špecifikácie pre tieto konštrukcie sú dostupné vo formátoch PDF, DWF, DWG a DXF.
Zelené strechy na železobetónovej nosnej konštrukcii
Železobetónová nosná konštrukcia poskytuje vyššiu únosnosť, čo umožňuje realizáciu rôznych typov zelených striech, vrátane obrátenej skladby a rekonštrukcií. Nosná konštrukcia väčšinou býva železobetonová. Obrátená skladba zelenej strechy na železobetónovej konštrukcii znamená, že tepelná izolácia je umiestnená nad hydroizolačnou vrstvou, čo chráni hydroizoláciu pred poveternostnými vplyvmi a mechanickým poškodením. Detaily napojenia na dlažbu s obrácenou skladbou, riešenie vtoku u atiky a ukončenie kačírkovou vrstvou sú dôležitými aspektmi návrhu.
Zelené strechy na drevenej podkladnej konštrukcii
Pri drevených konštrukciách je potrebné venovať osobitnú pozornosť rozloženiu zaťaženia a vlhkosti. Ukončenie kačírkovou vrstvou je bežným riešením, ktoré zabezpečuje odvodnenie a zároveň stabilizuje vrstvy strešného plášťa.
DIY Zelená strecha: Podrobný postup krok za krokom
Vytvorenie vegetačnej strechy si vyžaduje starostlivú prípravu a dodržiavanie postupu. Pred samotnou realizáciou strechu si dôkladne rozmerajte, ušetrite si prácu pri rezaní izolácie a drenážnej fólie. Návrh vegetačnej strechy treba vždy prekonzultovať so statikom, ktorý musí prerátať únosnosť existujúcej strechy, resp. pri novostavbe správne navrhnúť jej zaťaženie. Pri ozelenovaní novostavieb sú vhodné aj pre rekonštrukcie.
- Príprava podkladu a geotextílie: Tepelná izolácia strechy sa zrealizovala pred našim príchodom aj s vyspádovaním a bola ukončená hydroizoláciou proti prerastaniu koreňov na báze PVC. Na pripravený podklad sa položia pásy geotextílie s dostatočným presahom približne 100 mm. Geotextília plošnej hmotnosti 300 g/m² bude chrániť hydroizolačnú fóliu pred mechanickým poškodením. Ak sa bude realizovať intenzívna vegetačná strecha, je potrebné použiť geotextíliu s vyššou plošnou hmotnosťou.
- Rozmiestnenie dilatačných profilov: Druhý dôležitý krok pri ozeleňovaní plochej strechy je rozmiestnenie dilatačných nerezových profilov, podľa vopred pripraveného plánu. Na základe zistených rozmerov sa pripravia hydrofilná izolácia a drenážna fólia.
- Stabilizácia štrkom: Rozmiestnené dilatačné profily sa zastabilizujú štrkom. Časť štrku sa prihrnie k dilatačnej lište, časť k atike. Na miestach, kde bude rozsypaný štrk, sa odporúča položiť geotextíliu v dvoch vrstvách. Pásy pod štrkový zásyp sa pripravia vopred. Narežte ich v dostatočnej šírke. Na jednej strane sa zasunú pod ohyb na profilovanej lište, na druhej strane môžu mierne presahovať cez atiku. Prebytočný presah sa po dosypaní štrku na potrebnú výšku zreže. Po okrajoch sa doplní riečny štrk do potrebnej výšky.
- Položenie drenážnej fólie a hydrofilnej vlny: Do vymedzeného priestoru medzi profily sa na geotextíliu položí drenážna fólia s presahom dvoch kalíškov. Na okrajoch strechy sa upraví na požadovaný rozmer. Na drenážnu fóliu sa uložia dosky hydrofilnej vlny. Pre vytvorenie vegetačnej strechy možno použiť hydrofilnú minerálnu vlnu, ktorá slúži ako čiastočná náhrada substrátu, rastliny sa do nej môžu bez problému zakoreniť. Vďaka tomu možno vytvárať dynamickú profiláciu povrchu bez výrazného preťaženia nosnej konštrukcie, ako je to pri výlučne substrátových riešeniach. Hydrofilnú vlnu Isover Flora rozložíme s odsadením ½ dosky.
- Aplikácia minerálneho substrátu a rozchodníkových kobercov: Na hydrofilnú izoláciu sa potom rovnomerne rozhrabe minerálny substrát s hrúbkou 20 až 30 mm. Finálnu vrstvu budú tvoriť rozchodníkové koberce. Kotúče rozchodníkových kobercov sa rozrolujú na minerálny substrát a konce sa navzájom zapracujú.
- Zálievka: Po realizácii tohto postupu zelenú strechu poriadne polejeme. Hydrofilná vlna Isover Flora dokáže absorbovať až 90% vody. Po zakorenení rastlín už zalievanie nie je potrebné, keďže tento konkrétny typ vegetačnej strechy je úsporný, ide o extenzívnu zelenú strechu, je teda bez údržbová. Zabezpečenie závlahy intenzívnej zelenej strechy musí byť z iných zdrojov, než z verejnej vodovodnej siete.
Optimalizácia a špecifické požiadavky na vegetačné strechy
Odvodnenie a hospodárenie s vodou
Dobre hospodári s vodou - zeleň je schopná pohltiť veľké množstvo vody a čiastočne ju aj spotrebovať. Odparenie jedného litra vody predstavuje ekvivalent cca 0,7 kWh energie potrebnej pre prevádzku chladiaceho zariadenia, teda 1 mm zrážok zadržaných na 100 m² vegetačnej strechy, to môže zodpovedať úspore 70 kWh energie potrebnej na chladenie budovy v letných horúčavách. Popri znížení tepelných strát, znižuje ozelenenie zelenej strechy spolu s vegetačnou vrstvou odtok zrážkovej vody do kanalizačnej siete. Norma ČSN 75 9010 poskytuje údaje o množstve vody pri nárazovom daždi. Dôležité je správne dimenzovať drenážny systém, ktorý odvádza prebytočnú vodu po naplnení hydroakumulačnej kapacity.
Odvodnenie na zelenej streche zabezpečuje drenážna vrstva, ktorú tvoria štrkový zásyp alebo špeciálne drenážne fólie a dosky. Vpust musí byť prístupný, aby ho bolo možné čistiť. Pri plochých strechách s rozlohou do 50 m² zvyčajne nie sú potrebné špeciálne drenážne prvky, ak je prítomný minimálny sklon. Pri väčších alebo komplikovanejších strechách je nutné doplniť vegetačné súvrstvie o plošnú drenáž z nopovej fólie. Vnútorná kanalizácia sa navrhuje rovnako ako pre strechy bez zelene, t. j. na 300 m² musí pripadnúť aspoň jeden vpust DN 100, pričom na jednej streche musia byť aspoň dva. Pre dimenzovanie retenčných a vsakovacích nádrží možno používať súčiniteľ odtoku zo strechy ψ z normy [5] určené pre dimenzovanie vsakovacích zariadení. Ale presnejšie hodnoty súčiniteľa odtoku stanovené v závislosti na tloušťce substrátu, sú uvedené pod označením C v normě [7] určené pre dimenzovanie kanalizace.
Súčiniteľ odtoku z vegetačných striech pre výpočet stočného nie je v súčasnej dobe legislatívne nikde stanovený. Toto by mala vyriešiť plánovaná novela vyhlášky 428/2001 v prílohe 16. Vyhláškou by mali byť stanovené súčinitele odtoku pre vegetačné strechy obecne, podľa tloušťky vegetačného súvrství. Pre stanovenie dlhodobého odtoku vody zo strechy u vegetačných striech so skladbami GREENDEK sa odporúča vychádzať podľa nameraného a stanoveného súčiniteľa odtoku, stanoveného na základe dlhodobých meraných parametrov v Experimentálnom centre DERIC.
Statika a zaťaženie
Pre správne stanovenie zaťažení je nutné vždy vychádzať z najmenej priaznivého stavu nasýtenia substrátu vodou. V prípade, že vegetačné súvrstvie zaisťuje stabilitu skladby strechy proti účinkom sania vetra, uvažuje sa hmotnosť súvrstvia v suchom stave. Vegetačné strechy s hydrofilnou minerálnou vlnou Isover majú výrazne menšie nároky na statické vlastnosti, než konvenčné skladby striech so substrátmi. Pre svoju veľmi nízku hmotnosť je možné realizovať vegetačnú strechu aj pri rekonštrukciách, kde hlavným limitujúcim prvkom sú existujúce dimenzie nosnej konštrukcie. U vysokých budov a u budov nachádzajúcich sa v náročných veterných oblastiach je nutné klásť dôraz na riešenie otázky erózie vegetácie a substrátu. Vegetačné strechy s hydrofilnou minerálnou vlnou a tenkou vrstvou substrátu môžu byť v suchom stave ľahké a náchylné na sanie vetra, najmä v horských oblastiach alebo pri veľkých otvorených plochách. V takýchto prípadoch je nutné strechu kotviť. Okraje strechy by mali byť ukončené atikou minimálnej výšky 300 mm a obsypané kamenivom frakcie 16/32 mm v šírke 300-500 mm. Pre silnejšiu stabilizáciu sa používajú geogridy s výstužnou vložkou.
Požiarna odolnosť
Ak má zaťažujúca vrstva (vegetačná, štrk) hrúbku aspoň 3 cm a obsahuje nanajvýš 20 % organických látok, tak strecha má dostatočnú požiarnu odolnosť. Ako protipožiarna zóna slúži štrkový zásyp, prípadne zásyp s dlažbou, ktorý má byť po obvode vegetačnej strechy.
Výhody vegetačných striech v detailoch
Vegetačné strechy prinášajú rad benefitov, ktoré presahujú rámec čisto estetického vylepšenia. Medzi dôležité ekologické výhody patrí zadržiavanie dažďovej vody, odľahčenie stokovej siete, udržiavanie prirodzeného vodného cyklu, zlepšenie mikroklímy a zabezpečenie schopnosti absorbovať škodlivé látky.
Environmentálne prínosy
- Zadržiavanie dažďovej vody: Zelené strechy dokážu absorbovať značné množstvo zrážok, čím znižujú zaťaženie kanalizačných systémov a predchádzajú povodniam. Dokážu zadržať až 51 litrov vody na m², čo zodpovedá silnému dažďu trvajúcemu 2 hodiny.
- Zlepšenie mikroklímy: Klíma v mestskej zástavbe je výrazne vyššia ako teplota prostredia, ktoré nie je zastavané a obsahuje zeleň. Budovy, betónové a asfaltové povrchy ulíc absorbujú cez deň obrovské množstvo tepla zo slnka, ktoré následne vyžarujú do okolia. Teplota v centre miest je vďaka tomuto efektu o 1 až 3° C vyššia, oproti zalesneným a zeleným častiam (vo večerných hodinách to môže byť až o 10° C). Mestské tepelné ostrovy majú nielen negatívny vplyv na ľudí, ktorí v nich žijú, zvyšujú aj náklady na chladenie budov a takto výrazné zvýšenie teploty následne ovplyvňuje aj množstvo zrážok v meste a jeho okolí. Prehrievanie centier miest vedie navyše k stúpaniu teplého vzduchu, ktorý so sebou zo zeme dvíha prach a ďalšie nečistoty, ktoré potom následne dýchame. Odparovanie vody z vegetácie (evapotranspirácia) ochladzuje okolie a zmierňuje efekt mestských tepelných ostrovov.
- Absorpcia škodlivých látok: Tvorí kyslík a redukuje znečistenie - zeleň dokáže škodlivé plyny a prach vo vzduchu vďaka fotosyntéze výrazne redukovať. Poletujúci prach je príčinou až 15% poklesu slnečného svitu. Rastliny na zelenej streche filtrujú vzduch a zachytávajú prachové častice a škodlivé emisie. Zelená strecha s rozlohou 2 000 m² môže zo vzduchu odstrániť až 4 000 kg nečistôt ročne.
- Podpora biodiverzity: Zelené strechy vytvárajú nové biotopy pre hmyz, vtáky a iné živočíchy.
Ekonomické prínosy
- Úspora energie: Zelené strechy pôsobia ako tepelná izolácia, čím znižujú náklady na vykurovanie v zime a klimatizáciu v lete. Budovy so strešnými záhradami môžu v zime stratiť až o 30 % menej tepla. Zvýšená ochrana interiéru pred chladom, resp. prehrievaním v lete, redukcia nákladov na vykurovanie a chladenie.
- Predĺženie životnosti strešnej krytiny: Ochrana hydroizolačnej vrstvy pred UV žiarením a extrémami teplôt predlžuje životnosť strešnej konštrukcie.
- Zníženie nákladov na dažďovú vodu: Zadržaná dažďová voda môže byť využitá na zavlažovanie alebo iné účely, čím sa znižujú náklady na spotrebu pitnej vody. V domácnosti je možné využiť dažďovú vodu na splachovanie toaliet alebo pranie bielizne, čím sa ušetrí až 50 % spotreby pitnej vody. Odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie je spoplatnené pri budovách, ktoré nie sú určené na trvalé bývanie. Platí sa formou stočného za odvádzanej zrážkovej vody. Je preto vhodnejšie túto vodu využiť na pozemku, práve na prevádzku vegetačnej strechy, alebo ako úžitkovú vodu.
- Zvýšenie hodnoty objektu: Vegetačné strechy zvyšujú hodnotu objektu.
Sociálne a zdravotné prínosy
- Zlepšenie kvality života: Zelené strechy poskytujú oddychové zóny, podporujú relaxáciu a zlepšujú psychickú pohodu obyvateľov. Vytvárajú rozšírený životný priestor pre ľudí, rastliny a zvieratá.
- Estetické hodnoty: Zelené strechy skrášľujú mestskú krajinu a zvyšujú atraktivitu budov.
- Vzdelávacie príležitosti: Školy a vzdelávacie inštitúcie môžu využívať zelené strechy ako praktické učebné pomôcky pre environmentálnu výchovu a projekty zamerané na biodiverzitu a zmenu klímy.
- Protipožiarna ochrana: Zelené strechy prispievajú k protipožiarnej ochrane budov (strechy sú zaradené do kategórie - nehorľavé).
Legislatíva a dotačné programy pre vegetačné strechy
O pozitívnom prínose vegetačných striech na život v mestách niet pochýb. V Európe sa používa podpora výstavby vegetačných striech už dlhšiu dobu a je uplatňovaná na úrovni miest. Podpora je buď motivačná, alebo regulačná. Podpora motivačná (dotačnými programami a príspevkami na realizáciu) býva spočiatku vyššia, napr. okolo 30% nákladov a po zabehnutí je pomaly znižovaná. Podpora regulačná je riešená legislatívou, územným plánovaním či úľavami alebo zľavami. V Českej republike sú vydané Štandardy pre navrhovanie, implementáciu a údržbu vegetačných súvrství zelených striech združením Zelené strechy. V Prahe platí nariadenie č. 10 z roku 2016, ktoré stanovuje zásady hospodárenia so zrážkovými vodami, vrátane regulovaného odvádzania do kanalizácie. Počítame, že trend podpory vegetačných striech bude postupne stúpať a v rámci miest a obcí budú pravidla viac zavádzaná. Otázkou je, či sa zvolí metóda podpory motivačnej alebo regulačnej.
Dotačné programy v ČR
Celoplošná podpora vegetačných striech v ČR je riešená na verejných budovách programom OPŽP a na objektoch k bývaniu v rámci programu Nová zelená úsporám. Vegetačné strechy v rámci programu Nová zelená úsporám sú podporované od roku 2017. Nevýhodou je, že podpora je viazaná na nutnosť realizovať energetické opatrenia. Je totiž nutné realizovať vegetačnú strechu v kombinácii so zateplením stávajúceho objektu, alebo realizovať novostavbu s veľmi nízkou energetickou náročnosťou. Žiadosti je možné podávať až do 31.12.2021 alebo do vyčerpania alokácie, týmto program končí. V súčasnej dobe sa pripravuje dotačný program Nová zelená úsporám 2030, ktorý má na stávajúci program nadväzovať. Dle informací MŽP sa spustenie programu očakáva v polovici roku 2021. Miera pokrytia nákladov čisto na vegetačnú strechu z dotácie NZÚ je závislá na type vegetačnej strechy.
Niektoré mestá už riešia podporu vegetačných striech legislatívne v rámci regulatív alebo dotácií. Napríklad mesto Brno vegetačné strechy podporuje od roku 2019 v rámci programu Zeleň strechám. Pre rok 2021 sa predpokladá celková podpora vo výške 19 mil Kč. Získať dotácie na vegetačnú strechu je možné od 700 do 1400 Kč/m².