Tepelná izolácia základovej dosky: Kľúč k úsporám a komfortu

Dosiahnuť čo najnižšie energetické nároky je zrejme snom každého majiteľa nehnuteľnosti. Najmä v prípade rodinných domov je tlak na znižovanie energetickej náročnosti najviditeľnejší a nízkoenergetické domy sú stále žiadanejšie. Spôsobov, ako si môžete mesačné výdavky na energie vo vašom vytúženom dome znížiť, je viacero a jedným z nich je aj tepelná izolácia základovej dosky, ktorá so sebou prináša množstvo výhod. Základová doska sa ako jeden z typov plošných základov používa pri väčšine stavieb rodinných domov.

Podľa statického návrhu by sa jej hrúbka mala pohybovať v rozmedzí 500 až 1 200 mm. Popri jej správnom vyhotovení je taktiež veľmi dôležitá aj jej správna izolácia. Dôvod je jednoduchý. Po dokončení stavby je základová doska prakticky nedostupná a prípadné nedostatky sa už vo väčšine prípadov ani nedajú napraviť. Samotná izolácia základovej dosky je veľmi rozsiahlou témou, my sme sa rozhodli zamerať sa na jej tepelnú izoláciu, ktorá pre budúcich obyvateľov rodinného domu prináša viacero zásadných výhod.

Prečo sa oplatí investovať do tepelnej izolácie základovej dosky?

Tepelná izolácia základovej dosky prináša úspory na energiách. Pri akýchkoľvek snahách o dosiahnutie energetických úspor prakticky pri akejkoľvek stavbe je vždy dobré zamyslieť sa nad tým, cez ktoré miesta uniká najviac tepla. Zrejme mnohým ako prvé napadnú okná, prípadne strecha. Tie však ani zďaleka nie sú jedinými zdrojmi únikov drahocenného tepla. Už pri výstavbe rodinného domu je dobré uvedomiť si, koľko tepla uniká cez podlahy a tiež, že sa s tým dá urobiť viac než len siahnuť po bežnej podlahovej izolácii. Ako teda účinne zabrániť únikom tepla v podlahovej časti? Treba sa zamerať na to, čo sa nachádza pod samotnou podlahou. Samozrejme, aj bežná podlahová izolácia pomáha znižovať tepelné úniky, tepelná izolácia základovej dosky je však ešte účinnejším riešením.

Izolačné materiály sa v tomto prípade umiestňujú nad, alebo pod základovú dosku. Skrátka, mali by byť všade tam, kde dochádza ku kontaktu základovej dosky so studeným podkladom, resp. s pôdou. Popritom sa určite oplatí spomenúť, že takáto izolácia je pre základovú dosku zároveň dodatočným ochranným prvkom. Izolácia základov a platní je potrebná u každej stavby, pretože chráni proti vlhkosti. Bez ohľadu na to, či sa investor rozhodne pre tradičné základy alebo modernú základovú dosku, či platňu, v každom prípade by mala byť vykonaná vhodná izolácia základov a platní. Nesprávna izolácia základov a platní môže mať za následok tepelné straty a nevhodná hydroizolácia vystavuje dom vode a prieniku vody do stien.

Všade tam, kde nie je realizovaná izolácia základov a platní, resp. je urobená nesprávnymi postupmi či nekvalitnými materiálmi, môže to znamenať veľký problém. Navyše, ak nie je zabezpečená správna tepelná izolácia základov a nie je tam žiadna bariéra z chladnej zeme, vznikajú v tomto mieste tepelné mosty, ktoré spôsobujú tepelné straty zvnútra domu. To môže zvýšiť náklady, najmä počas vykurovacej sezóny.

Kľúčové kritériá pre výber materiálu na tepelnú izoláciu základovej dosky

Ak sa rozhodnete pre tepelnú izoláciu základovej dosky, veľmi dôležité je ustrážiť si nielen spôsob montáže izolačného materiálu, ale aj jeho kvalitu. Materiál, ktorým chceme tepelne zaizolovať základovú dosku, by mal spĺňať niekoľko kritérií a určite sa ich neoplatí podceňovať. V prvom rade by mal byť dostatočne odolný voči zaťaženiu a tlaku, samozrejme, treba zohľadniť konkrétnu stavbu, iné nároky sú kladené napríklad na menší rodinný dom a iné napríklad na garážový dom.

Okrem odolnosti voči tlaku je dôležité, aby zvládal dlhodobo odolávať vlhkosti a nebol nasiakavý. Treba tiež počítať, že v niektorých miestach bude izolačný materiál v kontakte s pôdou, ktorá je prakticky stálym zdrojom vlhkosti. Samozrejme, tepelnú izoláciu je potrebné vykonať kvalitne, tak aby bola súvislá a okolie dosky bolo precízne zadebnené. Tepelnoizolačné dosky sa vyznačujú nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti, takže na dosiahnutie požadovaného efektu stačí tenká vrstva izolácie. Použitím tepelnoizolačných dosiek namiesto tradičných izolačných materiálov získame väčšiu úžitkovú plochu. Navyše, tepelnoizolačné dosky sa vyznačujú dobrými požiarnymi vlastnosťami.

Typy tepelnoizolačných materiálov pre základové dosky a podlahy

Je známych veľa typov izolácií nielen z hľadiska funkcie a použitia, ale tiež materiálov a ich štruktúry. Základné rozlíšenie izolačných materiálov je na tepelné izolácie a hydroizolácie. Ďalej je možné rozlišovať špeciálne izolácie akustické či izolácie proti radónu, ďalším plynom a podobne. Hlavnou úlohou tepelných izolácií je vytvoriť bariéru, ktorá bráni vniknutiu či úniku tepla stenami, podlahami, stropmi či strechami. Aby priniesli očakávaný efekt a dobre fungovali, je potrebné vybrať správny typ a dbať na presné a starostlivé prevedenie. Tepelné izolácie majú všeobecne nízky stupeň tepelnej vodivosti a niekedy môžu fungovať aj ako izolácie akustické.

Extrudovaný polystyrén (XPS)

Veľmi častým materiálom, ktorý sa využíva na tepelnú izoláciu základových dosiek, je práve extrudovaný polystyrén XPS, resp. dosky vyhotovené z tohto materiálu. Tento typ izolácie je vhodný najmä pre svoju vynikajúcu odolnosť voči extrémnemu tlaku a vlhkosti. Presne na tento účel sú k dispozícii rôzne druhy dosiek z XPS polystyrénu, ktoré je možné pospájať do kompletného izolačného systému. Izolačné dosky, ktorými vytvárame debnenie, by mali mať hrúbku minimálne 100 mm a na spájanie jednotlivých prvkov sa odporúča používať presne tvarované uholníky. Toto riešenie je samozrejme ideálne aj pre nízkoenergetické stavby.

Tento druh polystyrénu, značený tiež XPS, je dodávaný najčastejšie vo forme dosiek s polodrážkou alebo hranou, využívaný je hlavne na izoláciu sokla, ďalej pri izolovaní základových dosiek alebo v skladbe striech s otočeným poradím vrstiev. Najznámejšie obchodné názvy tohto materiálu sú Styrodur, Styrofoam alebo Fibran ECO a iné. Materiál má uzatvorené póry, je preto nenasiakavý a je možné ho použiť vo vlhkom prostredí, kde pôsobí ako tepelná izolácia a tiež ako účinná súčasť hydroizolácie. Je veľmi pevný, na druhej strane je potrebné ho chrániť pred UV žiarením. Dôležitou súčasťou sú aj v tomto prípade spomaľovače horenia.

Expandovaný polystyrén (EPS)

Medzi penové tepelno-izolačné materiály patria polymérne peny - polystyrény, polyuretány, PVC, PE, kaučuk, ďalej penové sklo či živica. Jedná sa o produkt polymerácie styrénu, ktorý je následne speňovaný a narezaný do blokov. Nevyhnutné je pridanie retardérov horenia na zabezpečenie samozhášavosti materiálu. Súčiniteľ tepelnej vodivosti expandovaného polystyrénu sa pre typ EPS 100 pohybuje od λ = 0,037 W/(m•K). Číslo "100" reprezentuje pevnosť v tlaku v kPa. EPS sa vyrába v hodnotách 50 až 250 kPa. Pri aplikácii sa dosky EPS kotvia lepením v kombinácií s kotvením hmoždinkami. Polystyrén je možné použiť aj ako kročajovú izoláciu, nie je možné ho však dlhodobo vystaviť vlhku. Medzi výhody patrí aj nízka cena.

Zatiaľ najnovším typom EPS je šedý polystyrén, ktorý uzrel svetlo sveta ako Neopor®. Ďalšie značky toho istého materiálu sú NeoFloor, GreyWall alebo Lambdapor®. Jedná sa o novú generáciu EPS, ktorá sa od bežného expandovaného polystyrénu líši nielen vzhľadom, ale predovšetkým tepelno-izolačnými vlastnosťami. Šedý penový polystyrén s objemovou hmotnosťou 15 kg/m3 má súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,032 W/(m•K). Pri porovnateľnej hrúbke má o 15-20 % lepší izolačný účinok. Napríklad - aby sme túto hodnotu dosiahli pri klasickom variante EPS, potrebovali by sme materiál s objemovou hmotnosťou aspoň 32 kg/m3. Výborné vlastnosti sa dosiahli prídavkom uhlíkových nanočastíc do polystyrénu pred vypenením, ktoré spôsobili šedé sfarbenie. Hlavne ale obmedzili prechod tepla sálaním, ktoré v pene účinkuje a tým viedli k lepšej hodnote súčiniteľa tepelnej vodivosti. Šedý polystyrén má oproti obyčajnému bielemu variantu lepšie tepelno-izolačné vlastnosti.

Polyuretánové (PUR/PIR) a Polyizokyanurátové peny

Najznámejší je takzvaný molitan, ale v stavebníctve sa používa skôr tvrdá polyuretánová pena s názvom PUR, novšie tiež polyizokyanurátová pena PIR. Jedná sa o vysoko účinnú tepelnú izoláciu s veľmi nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti, ktorý dosahuje hodnoty až λ = 0,023 W/(m•K). Jedná sa o vynikajúcu hodnotu, za ktorou stojí podstatné obmedzenie sálavej, teda infračervenej zložky šírenia tepla penou, veľmi jemná štruktúra pórov a vysoká hodnota prechodových rozhraní medzi tuhou fázou PUR/PIR a vzduchom, cez ktoré sa deje difúzny (tzn. nesálavý) prechod tepla. Materiál v konkrétnych aplikáciách býva vybavený Al-fólií.

Penové sklo (FOAMGLAS)

Zaujímavé možnosti nám ponúka penové sklo známe tiež ako FOAMGLAS. Vyrába sa zo špeciálneho hlinitosilikátového skla, rozomletého na prášok a zmiešaného s veľmi jemným uhlíkovým práškom. Zmes je v oceľových formách v tunelovej peci zahriata na cca 1000 °C. Pri tomto procese je sklo roztavené, súčasne dochádza k oxidácií uhlíku na plyn CO2, ktorý následne vytvorí z taveniny penu a zvýšia jej objem. Konečný rozmer sa ustáli až po schladení na zvyčajnú teplotu okolo 20 °C. Nový materiál obsahuje drobné uzatvorené bublinky, vďaka tejto štruktúre je hmota celkom nehorľavá a parotesná. Foamglas sa využíva predovšetkým v energeticky úsporných či pasívnych domoch pre izoláciu spodnej stavby a na prerušenie tepelného mostu, napríklad u päty nosných stien. Ďalšou aplikáciou sú izolácie podláh alebo pojazdných a pochôdzich striech s veľmi vysokým tlakovým namáhaním v priemyselných prevádzkach, občianskych stavbách, obchodných domoch apod. Širokému využitiu bráni však vyššia cena.

Vákuové izolačné panely (VIP) a aerogel

Princíp tejto izolácie je zdanlivo jednoduchý. Vo väčšine tepelných izolácií sa na celkovom prestupe tepla totiž významne podieľa vzduch. Materiál sám, tzn. tuhá časť peny alebo minerálne či rastlinné vlákna, je dobrou tepelnou izoláciou, ale v kombinácii so vzduchom, ktorý zaberá väčšinu objemu izolácie, sú hodnoty vodivosti nakoniec blízke vzduchu - približne 0,03 W/(m•K). Lepších hodnôt je možné dosiahnuť, keď z izolačného materiálu odčerpáme vzduch, čím je potlačený dominantný vplyv tepelnej vodivosti plynu. Výrobcovia docieľujú až 99.999999 % vákua a tým tepelného odporu 250 m2K/W pre ľubovoľnú hrúbku.

Vákuové izolačné panely (označované skratkou VIP) však obsahujú ako výplň tuhú sieťovanú štruktúru zloženú z klastrov (zhlukov) častíc oxidu kremičitého (SiO2) nanometrických rozmerov. Táto priestorová, veľmi jemná sieť je známa pod názvom aerogel. Ďalšou dôležitou súčasťou VIP je vzduchotesný a mechanický tuhý obal s vysokou termoreflexiou (a takmer nulovou emisivitou). Ten umožní úplné a trvalé odčerpanie vzduchu z výplne SiO2, ďalej trvalé takmer úplné odtienenie sálavej zložky zdieľania tepla a takisto aj bezporuchovú manipuláciu s panelmi pri výstavbe. Panely VIP sa vyrábajú v rozmeroch stavebných izolačných dosiek, ich hrúbka je malá, od 2 do 8 cm. Dosahujú súčiniteľa tepelnej vodivosti od λ = 0,004 W/(m.K), čo je desatina návrhovej hodnoty bežných izolácií.

Vysoko a jemne pórezna a zároveň tuhá výplň panelov VIP, známa aj pod názvom aerogel (alebo tiež stuhnutý dym) prešla sústredeným vývojom. Presadila sa hmota nazývaná pyrogénna kyselina kremičitá, čo je veľmi jemne dispergovaný oxid kremičitý, ktorý vzniká plamennou hydrolýzou tetrachlorsilanu pri vysokých teplotách do 1500 °C. Výhoda tejto štruktúry vyplynie, keď si uvedomíme, že stredná voľná dráha molekúl vzduchu (medzi dvomi zrážkami) je pri atmosférickom tlaku tiež okolo 70 nm. Vedenie tepla vo vzduchu sa totiž deje hlavne vzájomnými zrážkami molekúl vzduchu, pri ktorom si tieto vymieňajú energiu (presnejšie kvantá vibračnej energie) a tým - ako súčasť veľkého štatistického súboru všetkých molekúl vzduchu - vedú teplo. To sa makroskopicky prejaví v zníženej tepelnej vodivosti aj normálnom tlaku. Konkrétne nanoporézna sieť SiO2, alebo aerogel aplikovaný ako nevakuovaná, tzn. bežná vzdušná izolácia, dosahuje hodnôt λ až 0,016 W/(mK), u uhlíkatých aerogélov len 0,012 W/(mK)! To je veľká výzva aj pre technológiu vzdušných izolácií.

Pri nižšom tlaku klesne hustota molekúl vzduchu, množstvo zrážok a naopak vzrastie stredná voľná dráha vysoko nad 70 nm. To samé o sebe zníži vodivosť výplne. Avšak molekuly, ktoré počas nízkeho tlaku uviaznu v bunkách nanoporéznej siete s rozmermi pórov 70 nm, majú štatisticky mizivú pravdepodobnosť zrážky s inou molekulou. Tým ešte viac klesne tepelná vodivosť výplne a síce až na úroveň λ = 0,004 W/(mK). To je základom extrémne nízkej vodivosti vákuových izolácií. Tento model bol zdokonalený ešte tým, že do nanometrickej siete pyrogénnej kyseliny kremičitej boli vpravené absorbéry tepelného žiarenia, podobne ako v prípade Neoporu®. Popri potlačení vedenia tepla vzduchom tým bola navyše eliminovaná aj zložka šírenia tepla sálaním.

Výrobcovia vákuovej izolácie venujú vysokú pozornosť tiež obalu vákuových izolácií. Ten musí byť dostatočne pevný a zároveň nepriepustný. Ako najvhodnejší sa ukázal plast (napr. PE, PUR), ktorý rieši pevnosť a tuhosť, pokovaný 30 mikrometrov hrubou vrstvou hliníku, ktorá zaručí vysokú a trvalú nepriepustnosť. Hliník navyše odráža tepelné žiarenie a tým pôsobí aj ako aktívny prvok tepelnej izolácie vákuových izolačných panelov. To je dôležité hlavne u výplne z nanometrických častíc, pretože tepelné žiarenie s typickou dĺžkou vlny nad 10 mikrometrov s takto jemnou sieťou (s vláknami pod 1 mikrometer) takmer neinteraguje a voľne ňou prechádza. Okrem vnútornej strany výrobcovia vybavujú povrchovým pokovaním aj vonkajšiu stranu vákuových izolácií. Práca s touto izoláciou vrátane navrhovania má odlišné pravidlá. Najvýznamnejšie, a tiež nezvyčajné je, že tepelný odpor tejto izolácie takmer nezávisí na jej hrúbke. To jednoznačne svedčí o tom, že v izolácií bola potlačená tepelná vodivosť daná štatistickým pohybom a vibráciami hmotných častíc, tj. molekúl plynov alebo atómov v kryštalických mriežkach alebo molekulárnych reťazcoch a dominuje prechod tepla sálaním. Aj ten je ale vďaka hliníkom pokovanému obalu aerogelovej izolácie silno obmedzený. Inými slovami, aj keď je materiál priezračný pre tepelné žiarenie, reflexné okraje dosky toto žiarenie odrážajú späť do aerogelovej izolácie, bez toho, aby energia žiarenia unikala do okolia izolácie. Tok tepla skrz izoláciu je možné tak jednoducho popísať ako zdieľanie sálavého tepla medzi rovnobežnými doskami s veľmi vysokou reflexiou (=nízkou emisivitou); energia tepelného žiarenia neuniká von (presnejšie: len veľmi málo) a relatívne obrovský tepelný odpor tejto izolácie nezávisí na vzdialenosti dosiek, tzn. hrúbke izolácie. Súčiniteľ tepelnej vodivosti najlepších vákuových panelov dosahuje hodnoty λ = 0,004 až λ = 0,005 W/(m.K).

Minerálna vlna (sklená a kamenná)

Pomer ceny, vlastností a výsledného efektu radí minerálnu vlnu medzi najpoužívanejšie tepelné izolácie. Vyrába sa tavením hornín, najčastejšie ide o čadič alebo kremeň, podľa východiskových surovín sa potom jedná o kamennú či sklenú vlnu. Kamenná vlna vzniká tavením čadiča, do jemných vlákien sú vstrekované spojivá, hydrofobizačné oleje, protiplesňové prísady a podobne. Po tepelnom vytvrdení a ochladení je materiál narezaný na potrebné rozmery, dodáva sa v rolkách alebo doskách. Vďaka čadiču má kamenná vlna vysoký bod nehorľavosti, odoláva preto ohňu. Nemala by však byť dlhodobo vystavovaná vlhku. Podobne je vyrábaná aj sklená vlna, vďaka príbuznosti východiskového materiálu má tiež podobné vlastnosti, ako kamenná vlna. Významnou prednosťou minerálnych tepelných izolácií je aj nízky difúzny odpor a tým vysoká paropriepustnosť, dom môže dýchať, čo konkrétne znamená, že sa hlavne prípadná skondenzovaná vlhkosť v obvodovom múre môže odparovať von. Vďaka tejto vlastnosti sa minerálna vlna často úspešne používa v difúzne otvorených konštrukciách alebo u dvojplášťových striech. Minerálna vlna je jednou z najpoužívanejších izolácií.

Izolačné materiály z minerálnych vlákien Isover sú nehorľavé a v prípade vzniku požiaru nedochádza k rozvoju a šíreniu plameňa na ich povrchu a vytváraniu toxických splodín. Minerálna vlna Isover zodpovedá všetkým požiadavkám, ktoré kladie moderné bývanie na tepelné izolácie. Každá čadičová a sklená vata (Isover) má pôvod z prakticky nevyčerpateľných prírodných surovín. Šetrná výroba s podielom recyklovaného materiálu je realizovaná podľa najprísnejších európskych noriem. Výsledné produkty je možné opakovane použiť a sú taktiež ľahko recyklovateľné. Uvedené vlastnosti umožňujú klasifikovať tieto výrobky ako ekologicky absolútne zdravotne nezávadné pre ľudský organizmus, t.j. 100% BIO.

Izolačné dosky Isover Akuplat + zo sklených vlákien, s vynikajúcimi zvukovo izolačnými a tepelnoizolačnými vlastnosťami. Minerálne izolačné dosky Isover Akuplat +, zo sklených vlákien, s vynikajúcimi zvukovo izolačnými vlastnosťami sú určené na akustickú izoláciu ľahkých sadrokartónových priečok, zavesených stropov, ľahkých podláh (nezaťažená podlaha - izolácia je vložená medzi nosné trámy) a pod. Dosky Isover Akuplat +, sú tiež vhodné ako prídavná vrstva izolácie v šikmých strechách (prekrytie krokiev - druhá vrstva izolácie kladená do roštu).

Prírodné izolačné materiály

Medzi najstaršie tepelné izolácie patria prírodné materiály, teda seno, lišajníky či slama. Špecifickou, ale veľmi účinnou tepelnou izoláciou bola aj vrstva snehu na strechách. V súčasnosti sú moderné prírodné izolácie považované za ekologickú a zdravú alternatívu. Všetky tieto výrobky je možné považovať za čisto ekologické, pretože pri ich výrobe nie sú používané žiadne lepidlá. Majú vysokú tepelnú kapacitu (c = 2100 J/(kg•K)), vďaka ktorej sa v horúcich mesiacoch neprehrievajú, účinkujú súčasne ako tepelno-akumulačný materiál, sú paropriepustné, v konštrukcii navyše fungujú ako sací papier - vlhkosť pohltia a rozšíria, bez toho, aby boli mokré.

Konope

Konope patrí medzi veľmi využívané technické rastliny. Jeho najväčšou prednosťou je rýchla obnoviteľnosť - rastie oveľa rýchlejšie než drevo, navyše nevyžaduje žiadnu veľkú starostlivosť ani ošetrovanie chemickými látkami. Pri raste odbúrava CO2, pôda je po zbere stále kvalitná. Z vlákien tejto rastliny sú vyrábané konštrukčné dosky aj tepelno-izolačné materiály vo forme dosiek či rúna. Na izoláciu ťažko prístupných alebo nepravidelných miest je používaná konopná fúkaná sypká izolácia. Vďaka porovnateľným vlastnostiam (λ ≈ 0,04 W/(m.K)) môžu konopné materiály nahradiť minerálnu vlnu. Uchovávajú si dlhodobo svoje vlastnosti, sú pevné, odolné proti vlhkosti, nehrozí im ani napadnutie škodcami či hnilobou. Zaručujú zdravú mikroklímu a teda príjemné bývanie.

Drevovláknité a ľanové materiály

Podobné vlastnosti, ale zatiaľ menšie rozšírenie, majú izolačné materiály z drevitých vlákien a technického ľanu.

Celulóza

Celulózové tepelno-izolačné materiály sa vyrábajú z recyklovaného novinového papiera, základnou surovinou je teda v prvopočiatku drevo. Roztrhaný novinový papier je zmiešaný s prísadami, spravidla bóritanmi, ktoré zabezpečujú jeho odolnosť proti škodcom, plesniam, hnilobám a ohňu. Potom je zmes rozomletá. V predajnej sieti je ponúkaná pod obchodnými názvami Climatizer či Isocell, v zahraničí častejšie ako Isofloc alebo Thermofloc, a pod. Pri použití tohto materiálu je potrebné počítať s takzvaným „sadaním”, pri aplikácií je preto potrebné hmotu zhutniť a to predovšetkým v šikmých alebo zvislých častiach stavby. Celulózová izolácia sa rovnako ako ostatné prírodné materiály správa v konštrukcii ako sací papier, to znamená, že na seba naviaže vlhkosť z muriva a rovnomerne ju odovzdá ďalej. Tento typ izolácie je zatiaľ viac využívaný v zahraničí a to predovšetkým v drevostavbách a všeobecne v pasívnych domoch.

Slama

Slama je jeden z najobvyklejších stavebných aj tepelno-izolačných materiálov našich predkov a jej obľuba v súčasnosti opäť rastie. V konkrétnej stavbe môže byť slama použitá ako nosný konštrukčný materiál alebo ako doplnenie nosného systému. Prekvapivo má slamená izolácia v spojení s hlinenou omietkou vysokú požiarnu odolnosť, môže to byť až 90 minút, vyhovuje preto všetkým typom konštrukcií. Podstatnou nevýhodou je však nízka odolnosť proti vlhkosti, slamennú izoláciu je preto potrebné pred ňou dobre chrániť, napríklad omietkou či obkladom.

Izolácia v iných častiach domu: Stropy a podlahy

Ako dosiahnuť čo najlepšiu tepelno - izolačnú schopnosť domu? Pri akýchkoľvek snahách o dosiahnutie energetických úspor prakticky pri akejkoľvek stavbe je vždy dobré zamyslieť sa nad tým, cez ktoré miesta uniká najviac tepla. Straty tepla nezaizolovanou alebo nedostatočne izolovanou strešnou konštrukciou a cez obvodové steny predstavuje v rodinných domoch v priemere až 30% z celkových tepelných strát a únikov z domu. Pri novostavbách sa dnes pri vylievaní podlahovej vrstvy bežne používa tzv. obvodová izolácia. V každom podlaží domu je nutné venovať veľkú pozornosť potrebám a možnostiam na pokládku izolácie a podláh. Hlavnou funkciou tepelnej izolácie je zaistenie domácej tepelnej pohody. Čo to v praxi znamená? Dôležité je hlavne priestorové rozloženie teplôt, predovšetkým rozdiel teplôt medzi hlavou a členkami. S tým súvisia aj požiadavky na teplotu podlahy, ktorá by sa mala pohybovať v rozmedzí 19-26 °C.

Pokiaľ dom nie je podpivničený a základová doska sa nachádza pod podlahovou konštrukciou v styku so zemou, je dôležitá dobrá tepelná izolácia samotnej základovej dosky. Máme k dispozícii niekoľko druhov tepelnej izolácie, ktoré môžu byť použité v podlahách na zlepšenie tepelnej efektivity domov a budov. Výber konkrétneho typu tepelnej izolácie závisí vždy od špecifických potrieb budov, miestnej klímy a mnohých ďalších faktorov. Izolácia stropu je opatrenie na úsporu energie pri interiérovej izolácii budov. Izolácia stropu sa v zásade oplatí všade tam, kde obytný priestor susedí s neizolovaným priestorom - čiže všade tam, kde sa vyskytujú veľké teplotné rozdiely medzi dvoma miestnosťami. Cez steny medzi izolovanými a neizolovanými miestnosťami, ako sú často pivnice a podkrovia, dochádza k zbytočným energetickým a tepelným stratám. Izolácia stropu v interiéri je rýchle a jednoduché riešenie na zlepšenie tepelnej izolácie, a tým aj energetickej bilancie budovy.

Izolácia stropu v pivnici

Chýbajúca izolácia stropu v pivnici často spôsobuje, že majú obyvatelia domu studené nohy. Chlad z pivnice sa kvôli nedostatočnej izolácii dostáva cez strop v pivnici a cez steny do vyšších podlaží. Z tohto dôvodu je izolácia stropu pivnice rýchlym a veľmi účinným riešením, ako ušetriť energiu a zlepšiť energetickú účinnosť domu. Keďže pivnica sa spravidla nevyužíva ako obytný priestor a nebude až tak prekážať, keď z neho ubudne, často sa tu používa spôsob izolácie pod strop. Pri rekonštrukcii budov so suterénmi a nevykurovanými pivnicami sa potom strop pivnice obvykle izoluje, pretože je to veľmi účinné, jednoduché a ekonomické.

Izolácia podkrovia

Chýbajúca izolácia v podkroví môže mať za následok vyššie teploty v miestnosti v lete a presne opačný efekt má v zime. Bez dostatočnej izolácie strechy sa podkrovie v závislosti od počasia veľmi rýchlo zahrieva alebo ochladzuje. Ak chýba vhodná izolácia aj na strope najvyššieho podlažia, teploty, ktoré vládnu v podkroví, prenikajú do spodných miestností. Pri izolácii podkrovia sa zvyčajne volí metóda izolácie na strop, pri ktorej sa izolačné dosky spolu s parobrzdou jednoducho položia na podlahu v podkroví.

Izolácia v medzipriestore stropu

Izolácia v medzipriestore stropu je rozsiahlejší stavebný projekt, pri ktorom sa strop musí úplne rozobrať a po zateplení znovu namontovať. Ak plánujete takéto energetické opatrenie, odporúčame poveriť prácami odbornú firmu. Izolácia v medzipriestore stropu je najdrahšou možnosťou a spravidla sa vyplatí len pri novostavbách alebo keď sa tak či tak plánuje kompletná rekonštrukcia stropu.

Všeobecné materiály pre izoláciu stropov a podláh

Na prízemí sa izolácia pokladá na nosnú konštrukciu, pre jej izolujúce vlastnosti proti vlhkosti. Keďže izolačné materiály nie sú pri izolácii stropov v interiéri vystavené poveternostným vplyvom, na tento typ tepelnej izolácie možno použiť v podstate všetky izolačné materiály. Vhodné sú však najmä pevnejšie izolačné dosky, pretože sa s nimi ľahšie pracuje.

Prehľad vybraných izolačných materiálov

Izolačné dosky ISOVER AKUPLAT+ sú komprimované a balené do PE fólie. Dodávajú sa v paletovanom balení MPS. Materiál je v balení stlačený, po rozbalení nadobúda rýchlo pôvodnú hrúbku. Komprimovanie uľahčuje manipuláciu a dopravu, šetrí skladovací priestor na stavbe. Izolačné dosky musia byť prepravované v krytých dopravných prostriedkoch tak, aby bolo vylúčené ich navlhnutie, resp. iné znehodnotenie.

Dôležitosť správneho prevedenia a parametrov izolácie

Pri požiadavke na tepelno izolačnú schopnosť je dôležité sledovať dva parametre, súčiniteľ tepelnej vodivosti λ a tepelný odpor R. Zvýšenie tepelného odporu dosiahneme výberom produktu s nižším súčiniteľom tepelnej vodivosti λ a zvýšením hrúbky tepelnej izolácie. Tepelný odpor udáva mieru odporu proti prenikaniu tepla. Čím vyšší je tepelný odpor materiálu alebo konštrukcie, tým pomalšie teplo prechádza. Veličina λ je dôležité kritérium na porovnávanie kvality tepelných izolácií, čiže tepelnej vodivosti materiálov. Udáva, ako materiál vedie teplo. Celosvetová snaha o znižovanie emisií CO2 význam kvalitnej izolácie znásobila. Zateplený objekt vykazuje menšiu spotrebu tepla na vykurovanie.

Životnosť izolácií z minerálnych vlákien je v prvom rade daná správnym výberom materiálu pre konkrétny typ stavebnej konštrukcie a tepelno-vlhkostným návrhom optimálnej hrúbky. Návrh taktiež špecifikuje použitie ochranných vrstiev, ktoré izoláciu chránia pred atmosférickými vplyvmi a zvýšenou vlhkosťou interiéru. Tepelná izolácia základovej dosky má význam iba vtedy, ak je vykonaná s maximálnou presnosťou.

tags: #tepena #izolacia #platna