Mokré fľaky na stene vedú k opadávaniu omietky a vzniku plesní, ktoré ohrozujú zdravie i samotnú stavbu. Vlhké steny sa totiž nevyskytujú iba v starých historických budovách, ale aj v rodinných domoch z 90. rokov i novších. Pre majiteľa domu je podstatné vlhkosť neprehliadať a neodkladať riešenie, pretože vlhkosť sama od seba nezmizne, naopak, môže sa rozšíriť a spôsobiť väčšie škody na majetku.

Diagnostika: Kľúč k úspešnej sanácii
Prvým a najdôležitejším krokom pri riešení vlhkých stien je vždy zistenie presnej príčiny. Nerobte unáhlené zásahy, kým neviete, prečo stena vlhne - inak sa môže stať, že vynaložíte prostriedky na nesprávne opatrenie. Na spoľahlivé posúdenie stavu býva v niektorých prípadoch nevyhnutné vykonať tzv. deštruktívne sondy. Odstránenie problému sa musí začať odbornou diagnostikou, ktorá určí, kde a prečo dochádza k prenikaniu vlhkosti.
1. Zlyhanie hydroizolácie a vzlínajúca vlhkosť
Najčastejšou príčinou vlhnutia múrov je nedostatočná, poškodená alebo chýbajúca hydroizolácia základov, ktorá má oddeľovať múry od zemnej vlhkosti. Ak táto hydroizolácia zlyhá, napríklad sa narušia asfaltové pásy či fólie, zemná vlhkosť začne vzlínať do stien. Voda stúpa čoraz vyššie do stien a vážne poškodzuje múry. V týchto miestach potom dochádza k opadávaniu omietky a farieb.
- Vkladanie vodorovnej hydroizolácie: Medzi steny a základy sa vkladá nová hydroizolačná vrstva.
- Chemická injektáž: Do stien sa vŕtajú otvory, cez ktoré sa stena napustí špecifickými chemikáliami, čím sa vytvorí vodoodpudivá vrstva.
- Odvodnenie okolia domu: Použitie drenáže na odvedenie nadmernej zemnej vlhkosti.
2. Kondenzácia a tepelné mosty
Problémy s mokrými stenami často spôsobuje kondenzácia - keď teplý vlhký vzduch narazí na studený povrch a vodná para sa vyzráža. Tepelné mosty sú jednou z častých príčin kondenzácie na stenách - nachádzajú sa tam, kde konštrukcia prepúšťa viac tepla ako okolité steny. Typicky sa vyskytujú v rohoch, pri oknách či stropoch, kde chýba dostatočná tepelná izolácia alebo sa stýkajú rôzne materiály.

3. Zabudovaná stavebná vlhkosť
V novostavbách sa s problémom vlhkosti často spája tzv. zabudovaná stavebná vlhkosť. Pri výstavbe sa do budovy dostane veľké množstvo vody, ktorá je súčasťou betónov, mált, omietok a poterov. Pokiaľ sa čerstvo postavený dom príliš rýchlo uzavrie a začne sa v ňom kúriť skôr, než stavebné konštrukcie poriadne vyschnú, prebytočná vlhkosť ostane uzamknutá v stenách. Úplné vysušenie stavby trvá priemerne dva až tri roky.
Vplyv zateplenia na vlhkostný režim
Problém vlhkých stien súvisí aj s kvalitou a typom zateplenia domu. Ak je tepelná izolácia zhotovená nekvalitne, môže zanechať nezateplené miesta či škáry - čím vzniknú tepelné mosty. Ďalším problémom je použitie nepriedušných materiálov, ktoré uzavrú vlhkosť v murive. Pre staršie domy s vyššou vlhkosťou je vhodné použiť priedušné izolačné materiály.
| Kritérium | Varianta 1 (Minerálna vlna) | Varianta 2 (Penové sklo) |
|---|---|---|
| Priedušnosť | Vysoká | Nízka |
| Tepelná izolácia | Výborná | Výborná |
| Vhodnosť pre staré domy | Vysoká | Nízka |
Havárie a úniky vody
Ak sa vlhkosť objaví náhle na mieste, kde predtým nebola, môže ísť o haváriu - prasknuté potrubie, únik z rozvodov kúrenia či zatečenie dažďovej vody. Premočená stena vlhne rýchlo, často ju sprevádza pokles tlaku vody alebo vyšší účet. Skontrolovať treba, či nepreniká zrážková voda netesnou strechou, komínom alebo okolo okien. V prípade podozrenia na poškodenie vodovodného okruhu sa bežne používa tlaková skúška.