Súdne poplatky: Princípy, aplikácia a výnimky v rámci celého konania

Súdny poplatok je plnením, ktoré platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Tieto poplatky majú význam jednak z ekonomického hľadiska, keďže ich hlavným cieľom je pokrytie časti nákladov spojených so súdnym konaním, ale zároveň sú aj určitou prevenciou pred podávaním neoprávnených žalôb, čím motivujú účastníkov konania k zodpovednému uplatňovaniu svojich práv. Ich výška je určená buď pevnou sumou alebo percentuálnym podielom z celkovej hodnoty predmetu sporu. Súdne poplatky sa uhrádzajú v občianskom súdnom konaní, obchodnom súdnom konaní, ale aj v správnom súdnictve či v niektorých trestných konaniach. V kontexte obchodných vzťahov a hospodárskej krízy, keď podnikatelia čelia problémom so schopnosťou plniť si záväzky, je dôležité venovať pozornosť súdnym poplatkom. Tento článok sa zameriava na nárok na súdny poplatok, jeho účtovanie a podmienky v slovenskom právnom prostredí.

Súdny poplatok a rozsah konania

Pokiaľ ide o aplikáciu súdneho poplatku na konanie, platí jasný princíp. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. To znamená, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej.

Kedy vzniká poplatková povinnosť a kto je poplatníkom?

Súdny poplatok je potrebné zaplatiť vtedy, keď vznikne poplatková povinnosť. Súdny poplatok je povinný zaplatiť tzv. poplatník. V občianskom súdnom konaní je poplatníkom žalobca, navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania alebo ten, kto uplatňuje námietku zaujatosti, alebo ten, v koho záujme sa úkon vykonal.

Poplatková povinnosť vzniká v nasledujúcich prípadoch:

• podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ,
• spísaním podania do zápisnice pred súdom,
• vydaním rozhodnutia o dedičstve,
• speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu,
• podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať,
• podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu,
• v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Súdny poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Pri úkonoch akými sú napríklad spísania podaní do zápisnice je súdny poplatok splatný jeho spísaním do zápisnice. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Spôsoby zaplatenia súdneho poplatku

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku v konaní pred obchodným registrom, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur.

Poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému, ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov.

Pokiaľ ide o platbu priamo na súde, je možné ju vykonať v hotovosti do 300 €, alebo prostredníctvom kiosku na e-kolky platobnou kartou, a to aj pri sume vyššej ako 300 €. E-kolok je možné zakúpiť aj na pošte a doložiť ho na súd.

Platba prostredníctvom tretej osoby

Dôležité je tiež poznamenať, že splnenie poplatkovej povinnosti - zaplatenie príslušného súdneho poplatku je spravidla nevyhnutným predpokladom na to, aby súd začal v konkrétnej veci konať. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23 Cdo 1917/2015 zo dňa 29.9.2015 platí, že: „Je možné, aby byl soudní poplatek účastníka zaplacen prostřednictvím třetí osoby, úkon zaplacení soudního poplatku je úkon zastupitelný.“

Elektronické podania a zníženie poplatkov

Pokiaľ sa úkony a konania vykonávajú na základe podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu či iného orgánu, elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby je sadzba poplatku vo výške 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 50 eur. To znamená, že pokiaľ osoba podá napr. žalobu elektronicky, môže ju to vyjsť lacnejšie. Elektronické podania sú v ZoSP dlhodobo zvýhodnené, pričom vo všeobecnosti platilo pravidlo výšky súdneho poplatku pri elektronickom podaní vo výške 50% z pôvodnej sadzby, ak nebola výška osobitne upravená.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

V súvislosti s platením súdnych poplatkov je potrebné uviesť, že existuje aj možnosť oslobodenia poplatníka od zaplatenia súdneho poplatku. Toto oslobodenie vzniká buď priamo zo zákona, t. j. ide o zákonné oslobodenie, alebo je oslobodenie od súdneho poplatku priznané súdom na základe majetkových pomerov účastníka konania.

Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok:

1. Prvý spôsob je zákonný, teda zákon priamo ustanovuje okruh tých subjektov alebo konaní, ktoré sú od platenia súdneho poplatku oslobodené.
2. Druhý spôsob je oslobodenie na základe rozhodnutia súdu. Tomuto spôsobu oslobodenia od súdneho poplatku musí predchádzať žiadosť (návrh) subjektu, ktorý o oslobodenie žiada. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť.

O podanom návrhu rozhoduje súd príslušný na konanie vo veci. Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí, že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú pomery strany. Podľa súdnej praxe sa pomery najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (potvrdenie o príjme, potvrdenie o výške dôchodku, majetkové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, atď.). Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Formuláre pre návrhy k oslobodeniu od súdnych poplatkov sú dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR: www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Oslobodenie-od-sudnych-poplatkov.aspx.

Konania oslobodené od súdnych poplatkov

Od poplatku je oslobodené súdne konanie:

• o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo,
• o spôsobilosti na právne úkony,
• vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
• vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
• vo volebných veciach,
• vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
• o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení,
• o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
• o kompetenčnej žalobe,
• o vydaní súhlasu s inšpekciou.

Subjekty oslobodené od súdnych poplatkov (zo zákona)

Od poplatku sú oslobodení:

• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa,
• obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu,
• nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov,
• žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
• navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom,
• nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
• prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby alebo na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
• maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva,
• žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
• žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,
• žalobca v konaní o poddlžníckej žalobe,
• profesionálni vojaci, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu služobných orgánov týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a s tým súvisiacich nárokov podľa osobitných predpisov,
• žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
• navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia,
• správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu,
• žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu,
• diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť; toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a žalôb alebo návrhov na začatie konania, ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
• spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov

V zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je napríklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súdna prax sa prikláňa k záveru, že spotrebiteľ požíva zákonné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov bez ohľadu na to, či sa nachádza v pozícii navrhovateľa alebo odporcu. Krajský súd Trenčín v uznesení z 23. júna 2010, sp. zn. 17Co/33/2010 uviedol: „Procesný úkon - odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podal odporca ako spotrebiteľ, je možné považovať za úkon, ktorým sa domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o preprave osôb, a preto sa naňho vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. Pokiaľ by právna úprava osobného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa uvedeného ustanovenia dopadala len na prípady, keď sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva ako navrhovateľ, to by sa premietlo do slovného vyjadrenia právnej úpravy, ako je to v ďalších ust. § 4 ods. 2 cit. zákona.“

Dôsledky neuhradenia súdneho poplatku

Vo všeobecnosti platí jednoduchý princíp, a to, že pokiaľ nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku, súd vo veci nezačne konať a konanie zastaví. Táto preventívna funkcia súdneho poplatku chráni pred šikanóznymi žalobami a vedením akademických sporov. Jej účelom je pôsobiť preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným uplatňovaním práva.

Pokiaľ nedošlo k úhrade súdneho poplatku v súvislosti s podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd poplatníka vyzve, aby poplatok zaplatil v stanovenej lehote, ktorú určí vo výzve, avšak spravidla je táto lehota desať dní od doručenia výzvy. Vo výzve musí súd poplatníka poučiť o následkoch neuhradenia poplatku. V prípade, ak poplatník daný poplatok neuhradí, a to aj napriek výzve, súd pristúpi k zastaveniu konania.

V prípade, že už vznikla pohľadávka štátu z titulu povinnosti zaplatiť súdny poplatok a poplatník tento súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil (napr. súdny poplatok za odpor alebo odvolanie), súd bude tento súdny poplatok vymáhať. To platí v prípade takých súdnych poplatkov, pri ktorých sa neuplatňuje sankcia zastavenia konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najčastejším prípadom, kedy sa uplatní sankcia zastavenia konania pre nezaplatenie, je súdny poplatok splatný podaním žaloby. Nezaplatené súdne poplatky vymáha Justičná pokladnica. Funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave, s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Výnimky zo zastavenia konania

Podľa § 10 ods. 2 písm. f/ Zákona o súdnych poplatkoch prvostupňový súd konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Špecifické prípady a súdne poplatky

Súdny poplatok pri viacerých nárokoch

V prípade, že navrhovateľ žaluje sumu 100 eur, a to sumu 50 eur titulom dlžných faktúr a 50 eur ako zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá uvedenou pevnou sumou, súdny poplatok sa vyrubuje z celej žalovanej sumy. Tento postup je v súlade s poznámkou č. 6 k položke 1 sadzobníka, ktorá hovorí: „Ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou."

Poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vzniká poplatková povinnosť vo výške 33 eur, pričom poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, teda ten, kto návrh na nariadenie predbežného opatrenia podáva. Poplatková povinnosť nevzniká len v prípade, ak sa na poplatníka vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 Zákona o súdnych poplatkoch) alebo mu súd individuálne priznal oslobodenie.

Rozhodovanie o poplatkoch za dovolanie

Podľa § 12 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za dovolanie rozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

Vrátenie súdneho poplatku

V zmysle zákona môžu nastať situácie, kedy už došlo k úhrade súdneho poplatku, avšak súd je povinný ho vrátiť.

Poplatok sa vráti v nasledujúcich prípadoch:

• ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.
• ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci.
• za uplatnenie námietky zaujatosti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší.
• O vrátení poplatku rozhodne aj bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
• Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.
• Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
• Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov.
• V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
• Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
• Poplatok sa vráti v plnej výške, ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa osobitných predpisov bola vybavená kladne.

Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.

Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú. V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Poplatok, ktorý sa má vrátiť, sa zaokrúhli na eur.

Orgány, ktoré nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku. Ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Orgány, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku. Ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Súdne poplatky v kontexte vymáhania pohľadávok

V podnikateľskom prostredí je starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu rovnako dôležitá ako získavanie zákaziek. Úspešný obchod sa považuje za zavŕšený až po úhrade pohľadávky. V dôsledku hospodárskej krízy sa podnikatelia často stretávajú s oneskorenými platbami faktúr, čo si vyžaduje starostlivé sledovanie lehôt splatnosti. Ak dlžník v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, súd už nemôže pohľadávku priznať, preto je dôležité riešiť pohľadávky včas. Ak dlžník neplní povinnosť úhrady pohľadávky, ktorá mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia súdu, prípadne iného exekučného titulu, je veriteľ spravidla prinútený vymáhať pohľadávku prostredníctvom súdneho exekútora. Exekúcia je núteným výkonom súdneho alebo iného rozhodnutia.

Platobný rozkaz a súdne poplatky

Občiansky súdny poriadok (OSP) ponúka rôzne formy riešenia pohľadávok, vrátane platobného rozkazu, ktorý je určený pre vymáhanie peňažnej pohľadávky. Dnes už možno použiť publikovaný formulár platobného rozkazu. Ak navrhovateľ predloží správne vyplnený formulár v potrebnom počte rovnopisov a zaplatí súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz už do 10 dní, ak sú splnené zákonné podmienky. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať na vecne a miestne príslušný súd.

TIP PORTÁLU NAJPRÁVO.SK: Na výpočet výšky súdneho poplatku pri žalobách o zaplatenie peňažnej sumy používajte našu kalkulačku na výpočet súdneho poplatku, ktorá sa nachádza v pravej časti hlavnej stránky portálu. Pripojte sa tak k tisíckam súdnych úradníkov a podnikateľov, ktorí si uľahčujú prácu a výpočet súdnych poplatkov nechávajú na našej kvalitnej kalkulačke.

V prípade vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na dlžníka si veriteľ musí uplatniť svoju pohľadávku v stanovenej lehote prihláškou u určeného správcu a na súde (do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, resp. do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie musí byť prihláška doručená správcovi a súdu). Prihlášku musí podať aj v tom prípade, ak si vymáha svoj nárok v súdnom konaní, alebo aj v prípade, že súd vydal rozhodnutie, v ktorom nárok veriteľa potvrdil. Preto je nevyhnutné počas celej doby existencie a vymáhania pohľadávky sledovať, či nebol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia.

Súdne poplatky a správne poplatky: Rozdiely a súvislosti

Súdne poplatky a správne poplatky sú dve rôzne kategórie poplatkov, hoci ich systémy platby a výnimky môžu mať isté paralely. Správne poplatky sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov, uznaných vzdelávacích inštitúcií, DataCentra a správcu informačného systému dátového centra obcí podľa zákona č. 145/1995 Z. z. Predmetom týchto poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov.

V zmysle § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch sa správne poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je uvedené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak splatné správne poplatky nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví.

Elektronická komunikácia a úhrada správnych poplatkov

Zákon umožňuje platenie správnych poplatkov v zníženej sadzbe. Zníženú sadzbu poplatkov je možné zaplatiť, ak poplatník podá návrh na spoplatnený úkon alebo konanie elektronickými prostriedkami podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy. Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe návrhu podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta a ak zákon o správnych poplatkoch pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50 % z poplatku určeného podľa sadzobníka; v týchto prípadoch sa však poplatok znižuje najviac o 50 eur.

Finančná správa spustením funkčnosti „ePlatby“ umožňuje poplatníkom komunikujúcim elektronicky od 1.3.2023 vykonať úhradu za spoplatnené služby platobnou kartou priamo zo svojej elektronickej schránky na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS). Platba kartou je najrýchlejším a najefektívnejším spôsobom ako zaplatiť správny poplatok. Po odoslaní podania k vybranej spoplatnenej službe dochádza k spracovaniu podania a následne je žiadateľovi do elektronickej schránky na ÚPVS doručená správa s názvom „Príkaz na úhradu“. V správe „Príkaz na úhradu“ sú všetky potrebné informácie k zaplateniu správneho poplatku, vrátane lehoty na zaplatenie, sumy, čísla účtu v tvare IBAN a variabilného symbolu. Súčasťou správy je zelené tlačidlo „Zaplatiť“, cez ktoré je možné realizovať platbu platobnou kartou. Poplatníci môžu využiť kiosky umiestnené na ktoromkoľvek inom správnom orgáne a to zaplatením poplatku prostredníctvom načítania QR kódu z platobného predpisu. Aplikáciu eKolok je možné získať prostredníctvom mobilného zariadenia vyhľadaním tejto aplikácie pod názvom eKolok v obchode Googleplay. Od 21.11.2017 bola v platobnom systéme eKolok sprístupnená Mobilná aplikácia eKolok (MASP) a webová aplikácia - Virtuálny kiosk (VK) pre všetky krajiny EÚ a neskôr aj pre ďalšie krajiny.

tags: #strop #poplatku #plati #pre #cele #konanie