Sixtínska kaplnka, nachádzajúca sa v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, predstavuje z historického a umeleckého hľadiska jednu z najvýznamnejších častí. Je to sakrálna stavba, ktorú dal postaviť pápež Sixtus IV. v rokoch 1473 až 1484. Pôvodne slúžila ako pápežova súkromná kaplnka a bola určená na súkromné uctievanie pápeža a dôležité cirkevné obrady. Pápež Sixtus IV. mal veľký podiel na urbanistickej obnove Ríma, odtiaľ pochádza aj názov kaplnky.
Výstavba kaplnky prebiehala v rokoch 1477 až 1481. Z architektonického hľadiska je Sixtínska kaplnka pomerne jednoduchou stavbou. Jej rozmery sú 40,9 metra na dĺžku a 13,4 metra na šírku, pričom sa týči do výšky takmer 21 metrov. Veľkosťou kopíruje rozmery niekdajšieho Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme, čo má vyjadrovať súvislosť medzi židovským a kresťanským náboženstvom.
Pôvodná výzdoba kaplnky bola podstatne jednoduchšia. Jej strop bol natretý výraznou modrou farbou s hviezdami a mal predstavovať pohľad na nočnú oblohu. Neskôr sa rozhodli pridať maľby svätcov, ktoré mali umocniť kresťanský charakter stavby.
Umelecká výzdoba Sixtínskej kaplnky
Sixtínsku kaplnku preslávila predovšetkým fresková výzdoba stien a stropu dielami najvýznamnejších talianskych renesančných umelcov. Výzdobu kaplnky zadal pápež Sixtus IV. vtedajším najväčším florentským umelcom a vo výtvarnom odbore to bola prvá veľká zákazka. Vyhotovené boli v rokoch 1481-1482.
Na obidvoch bočných stenách je po šesť veľkých freskových obrazov s výjavmi zo života Ježiša Krista (na pravej strane) a Mojžiša (na ľavej strane). Medzi umelcov, ktorí sa podieľali na tejto výzdobe, patria Sandro Botticelli, Cosimo Rosselli, Piero di Cosimo, Ghirlandaio, Luca Signorelli a Pinturicchio.
Michelangelove majstrovské diela
Maliarsku výzdobu Sixtínskej kaplnky zavŕšil Michelangelo Buonarroti, ktorý sa z poverenia pápeža Júliusa II. pustil do maľby stropu vypínajúceho sa do výšky viac ako 20 metrov. Sprvoti sa tejto ponuke bránil, pretože sa cítil byť najmä sochárom. Napriek tomu súhlasil a úplne sa ponoril do práce, výsledok ktorej obdivuje dodnes celý svet.
Slávny umelec sa na každú postavu detailne pripravoval, študoval tvary modelov, a tak mohol neobyčajne vierohodne vystihnúť súhru svalov každej postavy. Michelangelo nakreslil vyše 200 prípravných skíc výzdoby stropu. Na stropnej maľbe začal pracovať v roku 1509 a dokončil ju v roku 1512. Práca na výzdobe bola nesmierne náročná - psychicky i fyzicky. Počas tvorby musel ležať pod kupolou na chrbte na ním špeciálne navrhnutom lešení, v kaplnke jedával i spával.
Hlavnou témou výzdoby Sixtínskej kaplnky sa stalo Stvorenie sveta, človeka a jeho hriešny pád. Michelangelo pracoval na výzdobe stropu bez prestávky štyri a pol roka. Dielo mimoriadnej umeleckej hodnoty bolo dokončené a pre verejnosť odhalené 1. novembra 1512 pri príležitosti Sviatku všetkých svätých.
Vyvrcholením interiérovej maľby je Michelangelova freska Posledný súd na oltárnej stene Sixtínskej kaplnky, na ktorej pracoval päť rokov a dokončil ju v roku 1541. Táto monumentálna scéna zobrazuje Krista ako prísneho sudcu a duše, ktoré sú buď spasené, alebo zatratené.
Sixtínska kaplnka ako miesto konkláve
V súčasnosti využívajú Sixtínsku kaplnku cirkevní hodnostári. Pápežovi slúži predovšetkým na súkromné bohoslužby. Je tiež miestom, kde sa odohráva voľba nového pápeža, tzv. konkláve.
Po úprave podlahy a namontovaní dvoch piecok bol na strechu Sixtínskej kaplnky umiestnený komín. Fungovanie jediného komunikačného systému medzi kardinálmi v konkláve a okolitým svetom preveria žltým dymom. Štyri dni potrebovali zamestnanci Vatikánu, aby pripravili najslávnejšiu kaplnku na voľbu nového pápeža.
Na podlahu bolo umiestnených 115 sedadiel z čerešňového dreva, pričom každý z kardinálov - voliteľov má na svojom mieste vyryté meno. Dvanásť drevených stolov je pokrytých červeným a béžovým plátnom. Dve liatinové piecky na vytváranie dymu, ktorý oznámi úspešnosť alebo neúspešnosť voľby, boli ku komínovej rúre pripevnené.
Prvá piecka pochádza z roku 1938 a svetu už oznámila zvolenie šiestich pápežov - od Pia XII. v roku 1939 po Benedikta XVI. v roku 2005. Na jej veku sú vyryté roky a mesiace týchto konkláve. Druhá piecka bola prvýkrát použitá pri konkláve v roku 2005. Obsahuje dva druhy chemických prípravkov, ktoré po elektronickej aktivácii produkujú čierny alebo biely dym. Obe piecky sú prepojené do jednej komínovej rúry.
„Nainštalovaný komín bude podrobený niekoľkým skúškam. S použitím žltého dymu, teda ani bieleho, ani čierneho, aby nezmiatol návštevníkov na Námestí sv. Petra,“ píše sa v správe Tlačového strediska Svätej stolice. Podľa hovorcu Federica Lombardiho by sa pozornosť verejnosti mala na komín upierať okolo 12.00 a 19.00 po dvojici dopoludňajších a popoludňajších hlasovaní. Ak by bol pápež zvolený v prvom hlasovaní, dym vyrazí ešte o hodinu skôr.
V prípade úspešnej voľby začnú zvoniť aj zvony na Bazilike sv. Petra, aby nikto neostal na pochybách, že dym je naozaj biely. Jedna z kamier Vatikánskeho televízneho centra bude umiestnená len niekoľko metrov od komína, takže aj tí, ktorí budú voľbu sledovať na televíznych obrazovkách, budú môcť jasne rozoznať farbu dymu.
Aký je proces výberu nového pápeža
Sixtínska kaplnka patrí medzi najnavštevovanejšie atrakcie vo Vatikáne a Taliansku. Návštevníci Sixtínskej kaplnky musia dodržiavať prísny dress code. Turisti nesmú mať odhalené ramená, rovnako nesmú nosiť kraťasy alebo v prípade žien sukne nad kolená. Zákaz fotografovania pôvodne súvisel so zmluvou s japonskou televíznou spoločnosťou Nippon Television Network, ktorá financovala reštaurátorské práce výmenou za exkluzívne práva na vyhotovovanie fotografií a videozáznamov.
V súčasnosti je tento reprezentatívny priestor využívaný cirkevnými hodnostármi. Sixtínska kaplnka slúži pápežovi predovšetkým k súkromným bohoslužbám. Je tiež miestom, kde sa odohráva voľba nového pápeža, tzv. konkláve. Z komína Sixtínskej kaplnky sa po voľbe pápeža vypúšťa čierny dym - ak je voľba neúspešná, či biely dym, ktorý oznamuje jeho úspešné zvolenie.
tags: #strecha #sixtinskej #kaplnky