Sixtínska kaplnka, známa aj ako Sixtova kaplnka, je sakrálna stavba vo Vatikáne, ktorá patrí k najznámejším a turistami najviac vyhľadávaným miestam v Ríme. Nachádza sa v Apoštolskom paláci a je súčasťou prehliadkovej expozície Vatikánskych múzeí. Z historického a umeleckého hľadiska predstavuje jednu z najvýznamnejších častí pápežského paláca vo Vatikáne.
História a výstavba
Kaplnka, ktorej rozmery 41 x 13 x 21 metrov údajne zodpovedajú Šalamúnovmu chrámu, bola postavená na príkaz pápeža Sixta IV., po ktorom nesie aj svoje meno. Pápež Sixtus IV., ktorý mal veľký podiel na urbanistickej obnove Ríma (odtiaľ aj názov Sixtínska), dal kaplnku postaviť ako svoju palácovú kaplnku, vnímajúc ju ako "novú Šalamúnovu halu". Začiatok výstavby siaha okolo roku 1475 a kaplnka bola dokončená v roku 1480. V skutočnosti išlo o prestavbu staršej pápežskej kaplnky.
Posvätnosť tohto miesta mali umocniť architektonické prvky ranokresťanského obdobia. Pôvodná výzdoba kaplnky pôsobila oveľa jednoduchšie. Napríklad strop, ktorý mal predstavovať pohľad na nočnú oblohu, bol natretý modrou farbou s hviezdami. Až neskôr sa rozhodli pridať maľby svätcov, ktoré mali umocniť kresťanský charakter stavby.
Architektonické riešenie
Z architektonického hľadiska je Sixtínska kaplnka pomerne jednoduchou stavbou. Rozľahlá pravouhlá sieň má dĺžku 40,23 metra a šírku okolo 13,5 metra. Klenba s nepravidelne rozmiestnenými lunetami sa dvíha do výšky 25 metrov. Po oboch pozdĺžnych stenách je po šesť veľkých okien. Interiér s rozlohou 1000 m² je bohato zdobený freskami.
Nástenné fresky: Mojžiš a Kristus
Výzdobu bočných stien kaplnky v rokoch 1481-1482 realizovali jedni z najvýznamnejších florentských umelcov svojej doby, povolaní pápežom Sixtom IV. Ide o prvú veľkú zákazku tohto druhu vo výtvarnom umení. Na severnej stene (pri vstupe do kaplnky vpravo) sú znázornené výjavy zo života Ježiša Krista a na južnej stene (pri vstupe do kaplnky vľavo) výjavy zo života Mojžiša. Celkovo dvanásť malieb znázorňuje scény zo Starého a Nového zákona, ktoré sú navzájom prepojené podľa ikonografického plánu daného Sixtom IV.
Na pravej strane, smerom od oltárnej steny, sa nachádzajú: Krst Krista v Jordáne, Kristovo pokušenie, Povolanie sv. Petra a sv. Ondreja, Kázeň na hore, Odovzdanie kľúčov sv. Petrovi a Posledná večera. Na ľavej strane, smerom od oltárnej steny, sa nachádzajú fresky: Mojžišova cesta do Egypta, Mojžiš prijíma povolanie, Prekročenie Červeného mora, Klaňanie sa zlatému teľaťu, Potrestanie Chóra a jeho druhov a Posledné dni Mojžišove.
Práce na týchto nástenných maľbách trvali sotva jedenásť mesiacov. Maliari najprv vytvorili vzorky fresiek, ktoré boli podrobené odbornému preskúmaniu pápežom ustanovenou komisiou. Po kladnom ohodnotení dostali umelci v októbri 1481 objednávku na vytvorenie celej série príbehov. Nástenné fresky tlmočia príbehy Mojžiša a Ježiša Krista prostredníctvom diel, ktoré sú navzájom prepojené. Výtvarné scény začínali pri oltárnej stene a o polstoročie ustúpili Michelangelovmu dielu.
Michelangelov strop: Stvorenie sveta a človeka
Maliarsku výzdobu Sixtínskej kaplnky zavŕšil Michelangelo, ktorý sa z poverenia pápeža Júliusa II. pustil do maľby stropu vypínajúceho sa do výšky viac ako 20 metrov. Pôvodne bol strop len modrý s namaľovanými hviezdami. Sprvoti sa tejto ponuke bránil, pretože sa cítil byť najmä sochárom. Pápež pôvodne požadoval zobrazenie 12 apoštolov a ornamentálnych vzorov, no Michelangelo mal iné, oveľa ambicióznejšie predstavy.
Michelangelo, ktorý sa primárne považoval za sochára a k maľbe pristupoval s istou rezervovanosťou, sa napokon pustil do monumentálnej práce. Prípravné práce na náhrobnom pomníku pre pápeža, ktorý mu Michelangelo navrhol, boli prerušené. Po búrlivých diskusiách a nátlaku pápeža, ktorý bol ovplyvnený aj svojimi radcami (napríklad Donato Bramante, ktorý videl v Michelangelovi konkurenciu), umelec súhlasil. Michelangelov životopisec Ascanio Condivi uviedol, že Michelangelo opakovane čítal Starý zákon, aby načerpal inšpiráciu na výzdobu stropu kaplnky. Na stropnej maľbe začal pracovať v roku 1509 a dokončil ju v roku 1512.
Práca na výzdobe bola nesmierne náročná - psychicky i fyzicky. Umelec pracoval na výzdobe celkom sám za veľmi ťažkých podmienok. Počas tvorby musel ležať pod kupolou na chrbte na ním špeciálne navrhnutom lešení (štyri a pol roka), farby mu stekali do očí, v kaplnke jedával i spával. Navyše, práce v Sixtínskej kaplnke sprevádzali búrlivé a veľmi komplikované vzťahy medzi pápežom a umelcom.
Hlavnou témou výzdoby Sixtínskej kaplnky sa stalo Stvorenie sveta, človeka a jeho hriešny pád. Začína sa od oltárnej strany "Stvorením sveta" a končí pri vstupe "Noemovým príbehom". Cyklus Michelangelo vylíčil v epizódach a pripojil jednotlivé postavy z iných súvislostí - starozákonných prorokov, staroveké sibyly, Ježišových predkov a nahých mládencov, tzv. „ignudi“. Iluzórna architektúra rozdeľuje strop na rôzne veľké polia.
Stredné polia vypĺňajú štyri hlavné obrazy: Boh oddeľuje svetlo od tmy, Stvorenie Adama, Prvotný hriech a Vyhnanie z raja, a Potopa. Tieto biblické scény sú z oboch strán oddelené pilastrami, na ktorých je zobrazených dvadsať nahých mladých mužov, tzv. „ignudi“, ktorých pózy sú plné nekľudu, pohybu a krásy. Medzi hlavnými obrazmi sú umiestnené postavy siedmich pohanských sibýl a piatich židovských prorokov. Nad vchodom do kaplnky je zobrazený Zachariáš, na opačnom konci nad oltárom prorok Jonáš. Proroci a sibyly sú usadení v tmavých výklenkoch, pričom pozícia každého z nich je jedinečná. V štyroch rohoch centrálnych výjavov sú zobrazené starozákonné výjavy: Trest Hamana, Nehanebný had, Dávid a Goliáš, Judita a Holofernes. V ôsmich poliach sú znázornení Kristovi predkovia. V lunetách nad oknami sa nachádzajú Kristovi predchodcovia a nasledovníci (Kristov rodokmeň). Na voľných plochách po oboch stranách okien sú namaľované ďalšie výjavy.
V otázke vyrovnávania veľkostí bral umelec vopred do úvahy zväčšujúcu sa vzdialenosť. Postavy umiestnené bližšie k oltáru (ďalej od pozorovateľa) sú znázornené vo väčšej veľkosti, aby boli lepšie rozpoznateľné. Scény s mnohými figúrami z Noemovho príbehu sú umiestnené nad vstupný priestor, zatiaľ čo obrazy s málo postavami sú umiestnené bližšie k oltáru. Celkovo strop obsahuje približne osemdesiatdva malieb, jedinečne skombinovaných do harmonicky a kompozične uceleného celku. Obrazový obsah 343 postáv je objasnený, avšak celkový zmysel nástropnej maľby a dôvody pre prepojenie kresťansko-teologického programu s antickými motívmi zostávajú predmetom rôznych interpretácií. Dielo mimoriadnej umeleckej hodnoty bolo dokončené a pre verejnosť odhalené 1. novembra 1512 pri príležitosti Sviatku všetkých svätých.
SIXTÍNSKA KAPLNKA (S prekvapivými faktami o Michelangelovi!)
Michelangelov Posledný súd
Vyvrcholením interiérovej maľby Sixtínskej kaplnky je Michelangelova monumentálna freska Posledný súd na čelnej (západnej) stene. Prípravné práce začal Michelangelo na príkaz pápeža Klementa VII. v roku 1535, po tom, čo bol opäť povolaný do Ríma pápežom Pavlom III. ako hlavný architekt, sochár a maliar. Freska, ktorá pokrýva plochu zhruba 180 metrov štvorcových, bola dokončená v roku 1541 a Michelangelo na nej pracoval päť rokov.
Po odhalení Posledného súdu v roku 1541 sa proti dielu zdvihli početné hlasy, najmä kvôli zobrazovaniu nahoty. Keď Tridentský koncil v roku 1563 odsúdil zobrazovanie nahoty v náboženskom umení, boli na príkaz pápeža Pia IV. časti postáv na freske dodatočne zahalené.
Umelecký kontext a význam
Sixtínska kaplnka a jej fresky patria medzi najznámejšie umelecké diela renesancie. Renesancia, obdobie medzi gotikou a barokom, znamenala obrodenie a začiatok novoveku s revolučnými zmenami v myslení, poznávaní sveta a rozvojom vied, ktoré ovplyvnili aj výtvarné umenie. Hoci diela ako Michelangelov Posledný súd a Leonardova Posledná večera vznikli v rovnakom období, líšia sa v technike, rozmeroch, téme a štýle. Michelangelovo dielo kládlo dôraz na monumentalitu a anatomickú presnosť, zatiaľ čo Leonardovo na emócie a realizmus.
Prehľad hlavných umeleckých diel a ich tvorcov v Sixtínskej kaplnke:
| Dielo / Obdobie | Umelec | Pápež | Roky Tvorby | Hlavná Téma |
|---|---|---|---|---|
| Nástenné fresky | Florentskí umelci | Sixtus IV. | 1481-1482 | Výjavy zo života Mojžiša a Krista |
| Stropná klenba | Michelangelo Buonarroti | Július II. | 1508-1512 | Stvorenie sveta, človeka a hriešny pád |
| Posledný súd | Michelangelo Buonarroti | Klement VII./Pavol III. | 1535-1541 | Posledný súd |
| Raffaelove tapisérie | Raffael (návrhy) | Lev X. | 1512-1519 (utkané) | Scény zo Skutkov apoštolov |
Súčasné využitie a dedičstvo
Svetoznáme dielo, ktoré vytvoril geniálny renesančný sochár a maliar Michelangelo Buonarroti, obdivuje každý deň približne 25 000 návštevníkov. Sixtínska kaplnka je nielen turistickou atrakciou, ale aj živým sakrálnym priestorom. Slúži pápežovi predovšetkým k súkromným bohoslužbám a je miestom, kde sa odohráva voľba nového pápeža, tzv. konkláve. Z komína Sixtínskej kaplnky sa po voľbe pápeža vypúšťa čierny dym - ak je voľba neúspešná, alebo biely dym, ktorý oznamuje jeho úspešné zvolenie. Od zvolenia pápeža Benedikta XVI. je signalizácia dymu elektronická. V roku 1978 došlo k incidentu, kedy nefungovala signalizácia dymu správne, čo viedlo k rozhodnutiu, že po zvolení nového pápeža popri tradičnej signalizácii bielym dymom zaznieva aj zvon.
Posledné reštaurovanie stropu modernou technikou (1980-1992) prinieslo nové poznatky o pracovnom postupe a ukázalo pôvodnú farebnú harmóniu s prevládajúcou zelenou a fialovou farbou. Sixtínska kaplnka bola v roku 1984 zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
V Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne sa prvýkrát po niekoľkých storočiach nachádza dvanásť tapisérií, teda nástenných pokrovcov, ktoré navrhol renesančný majster Raffael. Stalo sa tak pri príležitosti osláv 500. výročia úmrtia tohto umelca. Tapisérie boli utkané v Bruseli v dielni Pietera van Aelsta podľa Raffaelových skíc, pričom zobrazujú scény z knihy Skutkov apoštolov, napríklad ukameňovanie svätého Štefana či kázanie svätého Pavla v Aténach. Pôvodne sa tam nachádzali v rokoch 1512 - 1536. Sedem tapisérií vzniklo na základe objednávky pápeža Leva X. Následne boli 26. decembra 1519 umiestnené práve do Sixtínskej kaplnky. Raffael zomrel o štyri mesiace neskôr vo veku 37 rokov. Zvyšné tapisérie boli dokončené až po jeho smrti.
Všetkých dvanásť diel dôkladne zreštaurovali experti z Vatikánskych múzeí počas uplynulých desiatich rokov. „Posledný záznam, ktorý máme o tom, že v Sixtínskej kaplnke viseli všetky Raffaelove tapisérie, je z konca 16. storočia.“ Predchádzajúce výstavy pozostávali iba z desiatich tapisérií. Reštaurátori povolili vystavenie všetkých dvanástich kusov iba na týždeň.
Toto posvätné miesto do najmenších detailov približuje unikátna trojzväzková publikácia nazvaná Sixtínska kaplnka. Ide vlastne o tri knihy vážiace, aj s ochrannou kazetou, 37 kilogramov v cene 12.500 eur. Publikácia s limitovanou edíciou 1999 kusov vyšla v náklade sto kusov aj v slovenčine a do rúk slovenského čitateľa sa dostala v marci 2017.
tags: #strecha #sixtinskej #kaplnky #architekt