Renovácia a dlhodobá údržba dlažby: Návod po desaťročiach používania

Po desaťročiach používania môže aj tá najkvalitnejšia dlažba vykazovať známky opotrebovania, stratiť svoj pôvodný vzhľad alebo sa stať nefunkčnou. Namiesto rozsiahlych a nákladných výmen starých dlaždíc za nové, existuje mnoho efektívnych spôsobov ich reštaurovania a údržby. Tieto metódy nielen šetria čas a peniaze, ale aj minimalizujú neporiadok spojený s renováciou. Dôležité je posúdiť stav podkladu, ktorý, ak je v dobrom stave, môže slúžiť mnoho ďalších rokov.

Obnova starej dlažby v interiéri: Kúpeľňa a kuchyňa

Renováciu kúpeľne alebo kuchyne si spájame s veľkými nákladmi a ešte väčším neporiadkom. Výmena starých dlaždíc za nové je skutočne veľká investícia, ale ich reštaurácia nebude nijako zvlášť nákladná ani náročná. Dlaždice a obklady, ktoré sú už zničené či nie sú v móde alebo sa nám už jednoducho prestali páčiť, je možné vlastnoručne zreštaurovať. Túto možnosť treba využiť najmä v prípade ak je podklad ešte v dobrom stave a môže nám slúžiť mnoho ďalších rokov. Zatiaľ čo obklady stien je možné obnoviť rôznymi spôsobmi (samolepiaca fólia, tapety, samolepky, sklenené alebo plastové obklady, maľovanie), s podlahou to bude o niečo náročnejšie - musí byť trvácna, odolná voči vode a oderu.

Obnova škár a základné čistenie

Aký je najjednoduchší spôsob obnovy dlaždíc na podlahe? Aby naše podlahové dlaždice vyzerali oveľa lepšie, niekedy stačí vyčistiť škáry, ktoré časom zmenili svoju farbu. Na tento účel stačí siahnuť po koncentrovaných čistiacich prostriedkoch. Tak isto môžete úplne zmeniť farbu škár tým, že ich prekryjete vrstvou farby na báze živice, dávajte však pozor, aby ste pri maľovaní nezafarbili okraje dlaždíc. Na záver celú podlahu naimpregnujte, ochránite ju tak pred prienikom nečistôt a tvorbou húb a plesní. Výmena škárovacej hmoty je posledná možnosť. Vyškrabte ju dlátkom, vysávačom dôkladne odstráňte prach z medzier a potom ich pomocou prsta alebo gumovej stierky vyplňte novou škárovacou hmotou.

Maľovanie starých dlaždíc: Ako dosiahnuť dobrý efekt?

Ak však chceme urobiť väčšiu zmenu, ako len obnoviť škáry, máme stále veľa možností - môžeme staré dlaždice v kúpeľni alebo kuchyni natrieť farbou, naniesť na ne novú glazúru alebo položiť vinylovú podlahu. Dôkladne namaľované podlahové dlaždice môžu radikálne zmeniť naše interiéry a dodať im svieži a módny vzhľad. Nie každá glazúra je však pre tento typ renovácie vhodná. Maľovanie podlahových dlaždíc má zmysel iba vtedy, ak nie sú popraskané alebo viditeľne vyštrbené - takéto poškodenia by kazili výsledný efekt renovácie.

Keramické obklady je možné natrieť epoxidovou farbou určenou na tento účel. Predtým by sa mal ich povrch dôkladne vyčistiť, odmastiť a utrieť, alebo počkať, kým nebude úplne suchý. Silikón umiestnený na okrajoch neabsorbuje farbu, preto ho najprv odstráňte a po maľovaní opäť naneste. Farbu nanášajte na dlaždice štetcom alebo valčekom s krátkym vlasom (špongiový valček sa neodporúča), snažte sa rovnomerne pokryť ich povrch. Zvyčajne stačia dve vrstvy, ale všetko závisí od farby a textúry starých dlaždíc. Dôležitá je precíznosť, ale aj rýchlosť práce, pretože po otvorení a premiešaní stráca epoxidová farba svoje vlastnosti pomerne rýchlo a nanáša sa čoraz ťažšie.

Pokiaľ máme na podlahe dlažbu s glazovaným povrchom, je potrebné pred lakovaním naniesť základný náter, vďaka ktorému bude farba na povrchu dobre držať a nebude sa odštiepovať alebo odlupovať. Po nanesení základného náteru by ste mali počkať najmenej jeden deň, než budete pokračovať v ďalších etapách renovácie. Drsné a matné kúpeľňové dlaždice nevyžadujú základný náter, ale nezaškodí ich pre každý prípad jemne prebrúsiť brúsnym papierom. V kúpeľniach odporúčame použiť vrstvu izolačného prípravku kvôli vlhkosti, najmä na miestach, ktoré sú často v kontakte s vodou (napríklad pri sprchovej vaničke).

Pri výbere farby na dlaždice by ste sa mali riadiť nielen estetickým cítením, ale aj dvoma základnými princípmi. Po prvé, v malých miestnostiach nebude tmavá farba glazúry najlepšie riešenie, pretože opticky zmenší našu kúpeľňu. Po druhé, pred použitím viacerých farieb si to dobre rozmyslite, napríklad ak chcete vytvoriť šachovnicový vzor. Čo je teraz v móde sa vám nemusí nevyhnutne páčiť o pár rokov.

Nové vrstvy na starú dlažbu: Pokládka dlaždíc alebo vinylovej podlahy

Ak glazované alebo terakotové dlaždice nie sú vhodné na maľovanie alebo si myslíte, že lepším riešením by bola nová podlaha, môžete na staré dlaždice v kúpeľni položiť nové. Takto sa vyhneme odstraňovaniu starých dlaždíc a s tým spojenému odpratávaniu sutín a ťažko odstrániteľnému prachu rozptýlenému po celom dome. Najlepšie bude ak vyberiete dlaždice, ktoré budú mať väčší rozmer ako tie predchádzajúce - vďaka tomu bude ich pokládka jednoduchšia a budeme mať aj menej rezania a škárovania.

Pred začatím renovácie by sme sa mali tiež ubezpečiť, že sú pôvodné dlaždice položené rovnomerne a dobre priliehajú k podkladu. Ako to spraviť? Najjednoduchším spôsobom je poklepať na každú dlaždicu rukoväťou kladiva a počúvať aký zvuk to vydáva - tupý zvuk znamená, že pod dlaždicou nie je žiadna malta a tomuto miesto by sme mali venovať pozornosť. Ak je problémom iba jedna dlaždica, je možné ju vymeniť (pokiaľ máme po predchádzajúcej renovácii rezervu) alebo ju vyplniť rýchloschnúcou murovacou maltou. Skontrolovali ste všetky dlaždice? Pripravili ste si všetky potrebné materiály a nástroje? Ak je to tak, môžeme ísť na to! Začneme dôkladným umytím a odmasťovaním dlaždíc. Potom pomocou murárskeho hladítka naneste tenkú vrstvu lepidla so zvýšenou priľnavosťou (trieda C2) a pružnosťou (trieda S1). Rovnako ako v prípade maľovania, dlaždice s hladkým povrchom by mali byť pred tým zdrsnené brúsnym papierom alebo pokryté základným náterom s prídavkom kremenného piesku, čo zvýši ich priľnavosť. Pokladanie dlaždíc na takto pripravený podklad prebieha rovnako ako na základný poter. Najskôr naplánujeme akým spôsobom ich budeme ukladať a až potom začneme rezať a lepiť. Keramické dlažby začíname vždy ukladať zľava, pozdĺž steny, ktorá je oproti dverám. Nemali by sme zabudnúť aj na zachovanie dilatačných medzier, v čom nám pomôžu vymedzovacie krížiky. Pokrytie starej dlažby v kúpeľni má jednu zásadnú nevýhodu - zdvihne nám to podlahu o niekoľko centimetrov. Z tohto dôvodu je dôležité zabezpečiť, aby nám takto dokončená podlaha v kúpeľni nebránila v otvorení dverí - potom ich bude treba zrezať, čo zvýši náklady na renováciu.

Čo ešte môžete použiť na staré dlaždice? Ďalším populárnym a funkčným spôsobom na dokončenie kúpeľne je položenie vinylovej podlahy na dlažbu. Na rozdiel od dlažby dodávajú interiéru útulnosť, sú na dotyk teplé, vodotesné a ľahko sa inštalujú. Sú tiež trvácne a odolné voči oderu a odštiepeniu. Vinylové podlahové panely LVT dokonale imitujú gresové dlažby aj drevené podlahové dosky, takže vyznávači škandinávskeho štýlu nemusia siahať po dlaždiciach pripomínajúcich drevo, ktoré nie sú až tak príjemné pre bosé nohy.

Starostlivosť a renovácia vonkajšej dlažby po rokoch

Betónová dlažba vyniká popri ostatných materiáloch svojou trvácnosťou a vysokou odolnosťou. Netreba však zabúdať na to, že aj tá najkvalitnejšia dlažba z betónu potrebuje pravidelnú údržbu pri každodennom používaní a pôsobení vonkajších faktorov. Každý betón má určitú nasiakavosť, ktorá spôsobuje prenikanie vody do hmoty betónu a jej opätovné vyparovanie. Do povrchu tak vnikajú rôzne nečistoty, ktoré tam ostávajú.

Pravidelná údržba a riešenie problémov

Hoci niektoré vplyvy je možné ovplyvniť len ťažko, správnou údržbou môžete ľahko dosiahnuť, že vaša betónová dlažba bude aj po rokoch vyzerať ako nová. Ak práve prežívate radosť z novej dlažby, zrejme vám ani nenapadne, že pre dlhodobé udržanie takého vzhľadu je potrebné vykonávať rôzne opatrenia. Škáry prerastené vegetáciou, popadané lístie, plody ovocia, ale aj škvrny od mastnôt a pneumatík spôsobia starosti nejednému z nás. Zúfať však nemusíte ani pri zanedbanej údržbe, aj stará betónová dlažba sa dá často ešte zachrániť. Vďaka dôkladnému a pravidelnému čisteniu bude vaša dlažba dlhšie vyzerať ako nová. Rovnako, ak máte pred sebou roky zanedbanú dlažbu, prvým krokom by mala byť práve dôkladná očista.

Niektoré nečistoty sa z dlažby odstraňujú pomerne ťažko, ide predovšetkým o škvrny od hrdze, prípadne zvyškov stavebného materiálu. Potrápiť dokážu aj mastné škvrny, ktorých odstraňovanie je niekedy zvlášť náročné. Niekedy sa v priebehu zrenia betónových výrobkov môžu objaviť vápenné výkvety, ktoré sú úzko spojené s vlhkosťou. Rozpustené vápno difunduje na povrchu, voda sa vyparuje a zostáva ťažko rozpustný biely vápenný zákal. Vďaka dažďu a iným poveternostným vplyvom sa vápno pomaly odbúrava. Aj keď výkvety zmiznú po nejakom čase samy od seba a nemajú vplyv na kvalitu a úžitkové vlastnosti betónových výrobkov, odstrániť ich môžete aj použitím odstraňovača výkvetov-V10.

Impregnácia pre dlhú životnosť dlažby

Už po položení novej dlažby sa oplatí myslieť na budúcnosť, teda presnejšie, na budúcnosť vašej dlažby. Vždy odporúčame hĺbkovú impregnáciu pomocou prípravku na báze nanotechnológie. Na povrchu dlažby vytvára transparentnú ochrannú vrstvu, ktorá odpudzuje vodu, zabraňuje prenikaniu nečistôt do hĺbky materiálu, vzniku machov a tiež pomáha zachovať jej pôvodný vzhľad. Impregnáciu môžete aplikovať aj na staršiu dlažbu, a to najmä vtedy, ak účinok predom naimpregnovanej dlažby vplyvom neustáleho používania zoslabol. Ako sme už však vyššie spomenuli, v prípade zanedbanej dlažby je potrebné vykonať najprv dôkladnú očistu. Na záver celú podlahu naimpregnujte, ochránite ju tak pred prienikom nečistôt a tvorbou húb a plesní. V miestnostiach s mokrou prevádzkou použite vosky na akrylovej báze.

Techniky kladenia vonkajšej dlažby a dôležitosť správneho podkladu

Na tento účel sa najčastejšie používa zámková dlažba, ale aj rôzne betónové platne, zatrávňovacie tvárnice, tehly, žulové kocky... Dláždenie sa vždy vykonáva v dvoch fázach. Prvá fáza zahŕba prípravu podkladu a v druhej fáze sa vykonáva kladenie vybraného materiálu a škárovanie (zvyčajne pieskom). Rovnako ako v prípade lepenia dlaždíc a montáže drevených podlahových krytín aj pri dláždení je najdôležitejšia správna príprava podkladu. Hoci si mnohí myslia, že stačí iba položiť na zem dlažobné prvky, nie je to pravda.

Najprv sa robí výkop do hĺbky približne 40 centimetrov, resp. príprava základnej jamy pre dlažbu. Potrebné je vytvoriť podložie, ktoré pozostáva z frakcií rôznej zrnitosti - od piesku až po hrubý štrk. Podložie musí byť dôkladne zhutnené, aby sa zabezpečila dostatočná únosnosť a pevnosť. Naň sa kladie drenážna fólia, ktorá zabraňuje prenikaniu vody do podložia a miešaniu vrstiev. Potom prichádzajú na rad obrubníky a odtokové kanály a ďalšia podkladová vrstva piesku, asi 5 cm, do ktorej sa ukladá dlažba. Kladenie dlažby je možné klásť dvomi spôsobmi. Buď tradičným spôsobom do cementového lôžka alebo najlepšie do flexibilného cementového lepidla. Cementové lôžko má mať cca. 4 cm, lepidlo asi 6 mm. Dodržiavať špáru od 1mm do 3mm. Špárovať je tiež najlepšie flexibilnou škárovacou hmotou.

Odporúčame dlaždice ihneď umývať čistou vodou. Nepoužívať kladivo. Dokonale čistú a suchú podlahu približne po 1 týždni prebrúsiť a ošetriť dvakrát podlahovým impregnačným ochranným náterom.

Význam sklonu, obrubníkov a odvodnenia

Keď neexistuje sklon, voda zostáva na povrchu a jej zamrznutie počas zimy môže spôsobiť väčšie škody. Preto je potrebné dodržať určitý sklon, približne 2,5 %, aby voda nestagnovala, aby sa zabezpečil jej odtok. Obrubníky sú dôležité pre trvanlivosť dláždeného povrchu, ohraničenie vydláždenej plochy, udržanie dlažby na mieste (bránia posunutiu dlažby). Preto je vždy potrebné inštalovať obrubníky pozdĺž obvodu spevnenej plochy. Pozdĺž obvodu je potrebné vykopať drážku, na dno ktorej sa nasype vrstva betónovej zmesi, do ktorej sa umiestňujú obrubníky, aby zabezpečili stabilitu dlažby. Ďalšou vecou, ktorá sa často prehliada, sú odvodňovacie žľaby s mriežkou alebo bez nej.

Výber materiálu a škáry: Kľúč k stabilite

Nie všetky dlažobné prvky sú vhodné na každý účel. Napríklad pre povrchy, po ktorých sa budú pohybovať vozidlá, nestačí iba hrubšie podložie, potrebné sú aj hrubšie dlažobné prvky. Konkrétne, dlažba s hrúbkou 6 cm sa používa na dláždenie plôch určených pre peších alebo plôch, ktoré sú určené pre ľahkú osobnú dopravu nižšej intenzity. Ak žijete v oblasti s drsnejšími zimami a chladnejším podnebím, potrebné sú dlažobné prvky odolnejšie voči mrazu a posypovej soli. Dlažobný materiál vyberajte podľa účelu povrchu, odolnosti voči klimatickým podmienkam, jednoduchosti údržby, ale aj vzhľadu zvyšku dvora.

Škáry nie sú len estetickým detailom, majú dôležitú úlohu v stabilite dláždeného povrchu. Na vyplnenie medzier medzi dlažobnými prvkami sa najčastejšie používa piesok, ktorý im umožňuje „dýchať“, a mierne sadanie pôdy zdolá bez problémov, bez praskania. Škáry musia byť rovnaké, t. j. vzdialenosť medzi dlažobnými prvkami musí byť identická. Preto skúsení majstri vždy používajú dištančné krížiky a napnutú šnúru. Škáry musia byť dôkladne vyplnené, inak vznikne pretrvávajúci problém - burina medzi dlažobnými prvkami. Burina sa zvyčajne objavuje, keď škáry nie sú dobre vyplnené.

Výzvy a chyby pri kladení dlažby: Prečo sa oplatí zveriť prácu profesionálom

Dláždenie dvora nie je niečo, čo sa dá zvládnuť za dve alebo tri hodiny. Vyžaduje si trpezlivosť a precíznosť. Napríklad, ak podklad nie je dostatočne zhutnený, sadanie a posunutie dosiek je len otázkou času. Neodborná nivelácia vedie k nerovnostiam na povrchu, nedostatok drenáže spôsobí výskyt machu, podmáčanie, poškodenie dlažobných prvkov v dôsledku zamrznutia vody v zime. Každý dlažobný prvok sa zarovná pomocou vibračnej dosky alebo gumového kladiva. Dlažobný materiál sa kladie podľa jasne definovaného plánu, pričom sa začína od jedného rohu, zvyčajne od najnižšej časti. Okrem presnosti si kladenie zámkovej dlažby vyžaduje aj správne nástroje a skúsenosti. Niekedy sa dláždenie vykonáva v daždi alebo vo vlhkom počasí, dokonca aj v mraze, čo môže ovplyvniť kvalitu zhutnenia podkladu. Rovnako ako keramické dlaždice aj dlažobné prvky sa musia rezať a orezávať tak, aby zodpovedali hranám, čo sa často robí bez vhodného náradia a nepresne. To je ďalší dôvod, prečo dláždenie treba nechať na profesionálov. Dláždenie dvora nie je práca, ktorá sa robí každý rok - preto je dôležité urobiť ju kvalitne hneď od začiatku.

Ako si zariadiť doživotné základy terasy? Potrebujeme na to kvalitný materiál a kvalitne odvedenú robotu. Najťažšou úlohou v stavebníctve je momentálne nájsť túto kombináciu. Ale ako si vybrať ozajstného profesionála? Ako budete vedieť, že naozaj rozumie tomu, čo robí? Sú obkladači, ktorí robia túto prácu už 20, ba 30 rokov, ale to ešte nie je zárukou kvalitnej práce. Nenechajte sa nachytať dlhoročnou praxou obkladačov. V minulosti sa používali iné materiály a technológie na ukladanie dlažieb. Pracovalo sa s menšími dlažbami a jednotnou metódou. Dnes však už poznáme oveľa kvalitnejšie a rozmerovo väčšie dlažby, ktorými sa ťažšie pracuje ale majú oveľa dlhšiu životnosť. No treba poznať ich štruktúru a vlastnosti. Preto je dôležité, aby ste si vybrali obkladača, ktorý pozná kvalitné materiály a nie je mu vedľajšia ani stavebná fyzika. Pretože fyzické pôsobenie okolia, zle zvolená technológia položenia môže ľahko zničiť prekrásnu terasu aj z kvalitných dlažieb.

Najväčším nepriateľom dlažieb je voda, a to nie len v tekutej forme ale aj plynnej. Najlepšie vyplňovače škár neprepúšťajú vodu vôbec, ale paru už, žiaľ, ani tie nezastavia. Tak sa para dostane až k hydroizolácii, kde sa nahromadí premení na vodu, keď príde mráz zamrzne. Oteplí sa a slnečné lúče ohrejú dlažbu, pod ktorej by sa chcela tým pádom vypariť nahromadená voda, ale keďže kvalitná dlažba neprepúšťa vodu, vytvorí sa efekt tzv. tlakového hrnca, a kvôli tomuto začnú povoľovať, praskať dlažby. V dnešnej dobe sú dizajnové kusy dlažieb väčšieho rozmeru a majú medzi sebou minimálnu škáru, a týmto sa práve ešte zvyšuje tento efekt. Viete ako môžete aj Vy spozorovať nekvalitnú prácu po krátkom čase aplikácie? Po 1 až 2 rokoch používania sa na krajoch dlažieb začínajú tvoriť fľaky, usadliny cudzieho materiálu. A tento materiál nie je ničím iným, ako minerálnymi látkami, ktoré nasaje do seba voda pod povrchom a zanechá ich pri odparení na krajoch dlažieb. Vieme Vám poradiť aj pri výbere ozajstného profesionála, aby ste dlhé roky nemali problémy s dlažbou na Vašej terase.

Historický pohľad na mestskú dlažbu a jej ochranu

Historické mestá celého sveta ponúkajú nekonečné množstvo architektonických skvostov naprieč storočiami. Ponúkajú však aj čosi viac: parky, dvory, záhrady, brány, zákutia, panorámy a mnoho iných, veľakrát pre turistov vymyslených ťahákov. V posledných rokoch sa medzi špeciálne turistické vychytávky zaradila aj mestská dlažba ako jeden z významných identifikátorov mesta. Najznámejšia je tzv. „portugalská dlažba“. Vlny, uzly, arabesky či geometrické motívy tvoria umeleckú mozaiku, ktorá je pýchou nielen portugalského hlavného mesta. Malé kocky vápenca a čierneho čadiča, tvoria tradičné chodníky. Začiatok skutočnej portugalskej dlažby je rok 1842 v Lisabone. Bolo to v kasárňach na lisabonskom hrade svätého Juraja. Veliteľ rozhodol, aby väzni, ktorí tam pracovali, vydláždili nástupisko. Urobili vtedy len obyčajné „klikyhaky“, ale dlažba bola taká pôsobivá, že o nej písali kronikári a bola objektom jednej z prvých fotografií. Vláda rozhodla, že by mohli vydláždiť tiež verejné priestranstvo. Väzni, ktorí nemuseli chodiť v reťaziach, tak vydláždili známe lisabonské Rossio. Údržba mestskej dlažby však nie je zadarmo. „Oblasť, ktorú máme udržovať, je čím ďalej väčšia, podľa toho ako sa mesto rozširuje. Už na všetko nestačíme!“ zaznieva z radnice Lisabonu. Chodníky mimo obľúbenej trasy turistov tak sú často narýchlo vydláždené obyčajnými bielymi kameňmi bez obrazových motívov. Na druhej strane, v moderných štvrtiach, ktoré sú pýchou „nového Lisabonu“, nájdeme opäť portugalskú dlažbu. „Myslím, že tajomstvo je v tom, aby sa dláždenie vyhradilo pro zvláštne priestory, neobyčajné projekty.

Praha už dnes používa pojem pražská mozaiková dlažba. V druhej polovici 19. storočia Praha zaznamenáva progresívny rast, modernizáciu, reštrukturalizáciu peších ciest, spočívajúcu v dláždení chodníkov. Používal sa k tomu ručne sekaný mramor, obvykle v dvojfarebnej kombinácii - šedej a ružovej. Len vo výnimočných prípadoch sa siahlo k mramoru bielemu. Dnes si túto skutočnosť málokto uvedomuje, ale aj pražská mozaika sa stala inšpiráciou pre dlažby ďalších európskych hlavných miest, či iných českých miest, aj keď v rôznych modifikáciách s využitím miestnych surovino-vých zdrojov. Pražská mozaika je dnes vzácna, predovšetkým tá pôvodná, ručné sekaná, dvoj- zriedkavo trojfarebná. Zdrojom pre vápencové alebo skôr mramorové kocky bol kameň z regionálnych lomov neďaleko Prahy. Mramor sa na dláždenie začal používať až v päťdesiatych rokoch 19. storočia, kedy nahradil kremencové kocky. Boom vzoru odrážal ozdobné architektonické slohy, ktoré sa používali v druhej polovici 19.

V Bratislave sú zachované dlažby z 19. storočia, ktoré nazývame „mačacie hlavy“. Nevyhovujú síce dnešným nárokom na pohodlnú chôdzu, ale ich zriedkavý výskyt by si zaslúžil špeciálnu ochranu. Pozostatky starších spôsobov dláždenia, ktoré sú súčasťou pamiatkovej hodnoty územia v priestore Baštovej, Františkánskej a i. je potrebné zachovať, obnovovať, príp. Štúrova ulica, na ktorej dokončenie obyvatelia čakali niekoľko rokov, nespadá pod ochranu pamiatkovej rezervácie. Dlažba, ktorou sú vydláždené jej chodníky sa stala predmetom búrlivej diskusie. Veľko-formátové dlaždice z umelého kameňa ako súčasť obnovy povrchu Židovskej ulice sú pre mnohých ako päsť na oko. Židovská ulica na rozdiel od Štúrovej je súčasťou pamiatkovej rezervácie. Predstava aby sa Židovská ulica stala pešou zónou sa zrejme nenaplnila. Parkovanie sa pravdepodobne nepodarilo zrušiť a tak povrch ulice musí rešpektovať aj automobilovú dopravu pre jej obyvateľov. Dnešný koncept vydláždenia tejto časti mesta počíta s tým, že kamenná dlažba na Mikulášskej ulici obopína posledný zachovaný barokový objekt U Dobrého pastiera na rohu Židovskej. Kam až bolo treba potiahnuť drobnú čadičovú dlažbu je vec diskusie a názoru.

tags: #stara #dlazba #v #30 #rokoch