Sociálna Izolácia a Osamelosť: Hĺbkový Pohľad na Tiché Výzvy a Riešenia

Človek je bytosť spoločenská, vzťahová, sociálna - byť v kontakte s inými ľuďmi je považované za jednu zo základných ľudských potrieb. Kľúčovú jednak pre celkové zdravie, ale i prežitie. Ľudia majú vrodenú potrebu spojenia, spolupatričnosti a sociálneho kontaktu. Keď táto potreba nie je naplnená, môže sa dostaviť sociálna izolácia alebo osamelosť, ktoré sa často zamieňajú, no nie sú to isté. Osamelosť je skôr vnútorný pocit odpojenia a nedostatku blízkosti, zatiaľ čo sociálna izolácia znamená objektívne menší kontakt s ľuďmi alebo slabšiu sociálnu sieť. Človek môže byť medzi ľuďmi a napriek tomu sa cítiť osamelo. A naopak, môže byť často sám, ale necítiť sa opustene. Obe skúsenosti však môžu výrazne zasahovať psychiku aj celkové zdravie.

Sociálna izolácia a osamelosť: Základné pojmy a prejavy

Osamelosť nie je len samota. Často ide o pocit, že človek nikam úplne nepatrí, že nie je naozaj videný, počutý alebo s nikým skutočne prepojený. Sociálna izolácia zase môže vyzerať ako dlhodobé obmedzenie kontaktov, slabé vzťahové zázemie, chýbajúca opora alebo život, v ktorom okolo človeka takmer nikto nie je. WHO opisuje kvalitné sociálne väzby ako dôležité pre psychickú aj fyzickú pohodu v každom veku. Osamelosť a sociálna izolácia sa často neprejavujú len smútkom. Môže sa objavovať vnútorná prázdnota, pocit odpojenia, horšia nálada, úzkosť, vyššia citlivosť, hanba, strata motivácie, stiahnutie sa do seba alebo pocit, že je stále ťažšie nadväzovať kontakt s druhými. NHS zároveň upozorňuje, že ak osamelosť zasahuje bežný život, môže súvisieť aj so stresom, úzkosťou alebo depresiou.

Veľký problém býva v tom, že osamelosť a izolácia sa ľahko samy posilňujú. Človek sa cíti odpojený, a preto sa menej ozýva, menej chodí medzi ľudí alebo sa začne vyhýbať situáciám, v ktorých by mohol zažiť odmietnutie. Tým sa však pocit izolácie ešte prehlbuje. Výskumné podklady zároveň ukazujú, že keď sa osamelosť a sociálna izolácia objavia súčasne, býva ich dopad na duševné zdravie ešte silnejší. Téma sociálnej izolácie a osamelosti sa často objavuje po sťahovaní, rozchode, zmene práce, odchode do dôchodku, po chorobe, po strate blízkeho človeka alebo po dlhšom období, keď človek fungoval skôr v prežívaní než vo vzťahoch.

Osamelosť a sociálna izolácia nie sú len nepríjemný pocit. WHO aj CDC upozorňujú, že dlhodobo súvisia s horšou psychickou pohodou a so zvýšeným rizikom depresie, úzkosti, sebapoškodzovania alebo samovražednosti. CDC navyše uvádza súvislosť aj so zvýšeným rizikom srdcových ochorení, cievnej mozgovej príhody, diabetu 2. typu, demencie a predčasného úmrtia. Skutočne, mnohé národy na celom svete dokazujú, že čelíme „epidémii osamelosti“.

Tiché zmeny na materskej dovolenke

Materská dovolenka sa často navonok javí ako pokojné obdobie plné blízkosti a zmysluplných dní s dieťaťom. V realite však so sebou prináša aj tiché zmeny, o ktorých sa hovorí menej - zúženie sociálneho sveta, opakujúce sa dni a pocit, že sa život odohráva akoby mimo vás. Sociálna izolácia na materskej nevzniká zo slabosti ani zlyhania, ale ako prirodzená reakcia na veľkú životnú zmenu, ktorá mení čas, vzťahy aj vlastnú identitu ženy. Nevzniká zo dňa na deň ani preto, že by žena zrazu stratila vzťahy. Vzniká nenápadne, v tichých zmenách každodennosti.

Denný režim sa úplne preusporiada, čas sa riadi spánkom dieťaťa, kŕmením a nepredvídateľnými potrebami. To, čo kedysi znamenalo spontánne stretnutie či krátky telefonát, sa zrazu javí ako logisticky náročné. Žena sa neprispôsobuje len novému rytmu, ale aj neustálej dostupnosti pre dieťa, čo prirodzene zužuje priestor na sociálny kontakt. K tomu sa pridáva rozdielne tempo života oproti bezdetným priateľom. Kým oni riešia prácu, plány, večery vonku, žena na materskej často funguje v úplne inom svete. Únava, fyzická aj mentálna, berie chuť ozývať sa, iniciovať stretnutia alebo vysvetľovať, prečo „to teraz nejde“. Postupne sa môže objaviť aj pocit, že už nemá čo ponúknuť do rozhovoru, že jej témy sú úzke alebo nezaujímavé. Nie preto, že by to bola pravda, ale preto, že sa jej vnútorný svet dočasne sústredí na prežitie a starostlivosť - a práve to izoláciu ešte viac prehlbuje.

Keď sú dni podobné jeden druhému a väčšinu času trávite v rovnakom priestore, myšlienky majú viac priestoru ozvať sa. Objavuje sa pocit neviditeľnosti - nie v zmysle, že by vás niekto nemal rád, ale že vás nikto skutočne nevidí ako osobu, nie len ako mamu. Rozhovory sa točia okolo praktických vecí, povinností a dieťaťa, zatiaľ čo vnútorný svet ženy zostáva často nepovšimnutý. Postupne sa môže oslabiť aj sebadôvera. Žena začne pochybovať o tom, či to, čo prežíva, je normálne, či by sa nemala cítiť inak, vďačnejšie alebo vyrovnanejšie. Tieto myšlienky nebývajú dramatické, skôr tiché a vytrvalé. Prichádzajú v momentoch, keď je ticho, dieťa spí a na vonkajšej strane dňa už nie je čo riešiť.

Sociálna izolácia na materskej sa často skrýva za obraz „šťastného obdobia“, ktoré by malo byť naplnené iba radosťou a vďačnosťou. Mnohé ženy majú pocit, že ak by o samote, smútku či vnútornom vyčerpaní hovorili nahlas, pôsobili by nevďačne alebo slabo. Preto svoje prežívanie radšej zľahčujú, bagatelizujú alebo si ho nechávajú pre seba. Svoje zohráva aj fakt, že izolácia nebýva dramatická ani viditeľná navonok. Nejde o krízové situácie, ale o dlhodobý, tichý stav, ktorý sa ťažko pomenúva jednou vetou. Okolie často predpokladá, že žena „má čo robiť“ a nemá dôvod cítiť sa osamelo.

Dlhodobý pocit izolácie môže nenápadne ovplyvniť psychiku. Objavuje sa zvýšená úzkosť, podráždenosť, pocit vnútorného napätia či znížená sebadôvera. Myseľ má viac priestoru na pochybnosti a negatívne myšlienky, ktoré by v bežnom sociálnom kontakte rýchlejšie vyvážili iné podnety a spätná väzba. Telo na izoláciu reaguje tiež. Častejšia únava, bolesti hlavy, napätie v šiji alebo tráviace ťažkosti nemusia mať jasnú fyzickú príčinu. Nervový systém zostáva dlhodobo v stave mierneho stresu, bez dostatočnej regulácie prostredníctvom pohybu, rozhovorov či zmeny prostredia. Aj preto je dôležité brať tieto signály vážne a nebrať ich len ako súčasť materskej.

Stratégie zvládania sociálnej izolácie a osamelosti

Pre matky na materskej dovolenke

1. Prestaňte sa porovnávať s inými mamami: Porovnávanie sa s inými mamami je jedným z najrýchlejších spôsobov, ako prehĺbiť pocit osamelosti. Sociálne siete, ihriská či rozhovory v skupinách často ukazujú len upravený výsek reality, nie celý obraz. Keď sa prestanete hodnotiť cez to, ako „by ste mali“ materskú prežívať, uľaví sa nielen hlave, ale aj telu.
2. Udržujte kontakt s ľuďmi v podobnej fáze: Kontakt s ľuďmi, ktorí prežívajú podobné obdobie, prináša úľavu. Nemusíte veľa vysvetľovať ani ospravedlňovať chaos, únavu či zmeny nálad. Spoločné zdieľanie každodenných drobností pomáha normalizovať vlastné pocity.
3. Nepodceňujte krátke, ale pravidelné kontakty: Nemusia to byť dlhé stretnutia ani hlboké rozhovory. Pravidelný krátky kontakt - správa, telefonát či krátka prechádzka - má pre psychiku veľký význam. Dáva telu signál, že nie ste izolovaná a že patríte do širšieho sociálneho prostredia.
4. Nájdite si kontakt, ktorý nie je len o deťoch: Je prirodzené, že sa veľká časť rozhovorov na materskej točí okolo detí. No žena potrebuje aj priestor, kde môže byť vnímaná ako osoba so svojimi záujmami, názormi a témami mimo rodičovstva. Takýto kontakt pomáha udržať pocit identity.
5. Vytvorte si mikro rutinu mimo bytu: Malá, opakujúca sa aktivita mimo bytu môže fungovať ako pevný bod v týždni. Nemusí ísť o nič veľké - krátka prechádzka v rovnakom čase, káva so sebou, návšteva knižnice či obchodu bez zhonu. Takáto mikro rutina dáva dňom štruktúru a telu pocit orientácie v čase.
6. Skúste malú prácu alebo kurz popri materskej (ak máte kapacitu): Ak cítite, že by vám niečo malé a dobrovoľné prospelo, práca na pár hodín týždenne alebo krátky online kurz môžu byť veľmi osviežujúce. Ide najmä o pocit mentálnej stimulácie a kontaktu so svetom mimo domácnosti.
7. Dovoľte si priznať, že vám je niekedy smutno: Mnohé ženy majú pocit, že by mali byť vďačné a spokojné, a preto si smútok či osamelosť zakazujú. Tieto emócie však nevznikajú preto, že by ste robili niečo zle, ale preto, že ste v náročnom a veľmi intenzívnom životnom období.

Všeobecné tipy pre zvládanie izolácie

Jednou z vecí, ktoré izoláciu ešte prehlbujú, je snaha zvládnuť to potichu. Mnohé ženy majú pocit, že by mali byť silné, samostatné a nič nepotrebovať. V praxi to však znamená, že svoje prežívanie zľahčujú, nehovoria o ňom a zostávajú v ňom samy, čo napätie len zvyšuje. Nepomáha ani neustále presviedčanie samej seba, že iné to majú určite ľahšie. Porovnávanie s idealizovanými obrazmi, ktoré vidíme na sociálnych sieťach, vytvára pocit zlyhania a izolácie. Rovnako neprospieva úplné stiahnutie sa do režimu „len dieťa a domácnosť“.

• Prijmite svoje emócie: Nesnažte sa vlastné emócie posudzovať, či sú dobré alebo zlé. Sú vaše. A ukazujú vám niečo o vás samých. Prijmite ich. Aj tie nepríjemné.
• Doprajte si mentálne prestávky a relax: Nezaoberajte sa celý čas len negatívnymi správami. Môže to zvyšovať váš stres a nepohodu. Relaxujte. Robte príjemné aktivity.
• Hľadajte príležitosti: Skúste sa skôr pozrieť na príležitosti, ktoré sa vám teraz naskytujú, a nie na veci, ktoré ste kvôli izolácii stratili.
• Zapojte sa do tvorby: Vyjadriť seba pomocou tvorby má terapeutické a upokojujúce účinky. Či už radi kreslíte, píšete básne alebo tancujete.
• Udržujte fyzickú aktivitu: Mentálne a fyzické zdravie sú ako spojené nádoby. Pokiaľ sa kvôli tomu, že ste zavretí doma, prestanete hýbať, odzrkadlí sa to pravdepodobne aj na vašom duševnom zdraví a vnútornej pohode. Aj doma predsa môžete zakomponovať do svojej každodennej rutiny nejaký pohyb.
• Dodržiavajte harmonogram: Aj keď ste doma izolovaní, snažte sa držať svojho bežného harmonogramu. Svoj deň si plánujte. Ráno sa napriek homeofficu prezlečte, dodržujte každodennú hygienu, pravidelne sa stravujte.
• Využívajte online kontakty: Aj keď to možno nejde naživo, môžete sa s blízkymi ľuďmi, s členmi rodiny, s kamarátmi, s kýmkoľvek, stretnúť aspoň online. Porozprávať sa cez telefón, dokonca sa aj vidieť.
• Naučte sa niečo nové: Zapojte sa do online kurzov a naučte sa niečo nové, čo obohatí váš život.

Sociálna izolácia vo vyššom veku

Osamelosť zažíva v súčasnosti mnoho ľudí po celom svete. Medzi najohrozenejšie skupiny patria starší ľudia v dôchodkovom veku. Podľa Hansena a Slagvolda (2016) sa vo východnej Európe ocitá v sociálnej izolácii (osamelosti) až 30 - 55% mužov a žien vyššieho veku. Téma osamelosti a sociálnej izolácie vo vyššom veku je často prehliadaná, no nie vždy je to kvôli nezáujmu zo strany príbuzných, pretože v sociálnej izolácii sa môže ocitnúť aj skupina starších ľudí, ktorí majú okolo seba vybudovanú sieť kontaktov, podpory a sociálnej opory.

Zdravotné komplikácie môžu viesť k tomu, že sa ľudia začnú izolovať od ľudí, ktorí žijú v ich okolí a stanú sa odkázanými na pomoc inej osoby alebo odchádzajú do zariadení sociálnych služieb. V zariadeniach sociálnych služieb sa nachádza veľká časť starších ľudí, ktorých zdravotný stav je natoľko komplikovaný, že im nedovoľuje vykonávať základné činnosti a bežné úkony, ktoré za normálnych okolností vykonáva aktívny starší človek. Prijímatelia/ľky sociálnej služby, ktorí potrebujú pomoc a starostlivosť od iných, prežívajú a cítia svoju odkázanosť. Tento stav môže viesť k prežívaniu negatívnych emócií, ktoré môžu viesť až k depresii.

Osamelosť v staršom veku vzniká v dvoch rovinách, a to v emocionálnej a sociálnej rovine. Niektorí starší ľudia môžu byť aktívni, žiť spoločensky, tráviť čas s komunitou, priateľmi a rodinou. Ak však necítia, že sú ešte stále potrební a pochopení, môžu tiež prežívať pocit osamelosti a nepochopenia. V sociálnej rovine ide o nedostatok sociálnych kontaktov a väzieb, ktoré starší človek má. V živote staršieho človeka, hlavne vo vyššom veku, dochádza k rôznym náročným situáciám, ak stratí príbuzných, priateľov, či členov rodiny. Zrazu sa môže cítiť osamelý, nepotrebný. Táto skupina ľudí, ktorých je veľké množstvo aj v zariadeniach sociálnych služieb, zrazu stráca rovesníkov.

Ak sú starší ľudia osamelí a sociálne izolovaní v zariadeniach sociálnych služieb, tak tento stav môže negatívne ovplyvniť ich zdravie, kvalitu života a spokojnosť. Prežívanie náročných pocitov, ktoré vyplývajú z pocitu odkázanosti, sa často opakuje, a ak zostane bez povšimnutia zo strany blízkych a personálu, tak môže mať závažnejšie zdravotné dôsledky. Môže viesť až k duševným (nízke sebavedomie, depresia, negatívne myšlienky) a fyzickým (vysoký krvný tlak, srdcové problémy, mŕtvica) zdravotným problémom. Všímajte si svojich rodinných príslušníkov, prijímateľov sociálnej služby, svojich priateľov a spolubývajúcich a venujte im chvíľu zo svojho času. Nech opäť vnímajú, že sú potrební a majú okolo seba ľudí, o ktorých sa môžu oprieť.

Sociálna izolácia v kontexte pandémie

Rok 2020 priniesol zmenu do nášho každodenného života - pandémiu, na ktorú nebol nikto pripravený. Neočakávané zmeny so sebou často nesú pocity neistoty či úzkosti. Tieto pocity sa ešte zhoršujú tým, že pandémia ľudí odstrihla od sociálnych kontaktov, čo výrazne ovplyvňuje duševné zdravie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo za minulý rok stúpol vo veľkej miere počet duševných ochorení. Nie je totiž jednoduché fungovať sami - bez sociálneho kontaktu. Výskumy dokonca ukázali významné prepojenie medzi sociálnou izoláciou a zhoršením duševného zdravia.

Je prirodzené, že keď musia byť ľudia zavretí iba doma, medzi štyrmi stenami, s obmedzenou možnosťou stretávať sa, pociťujú zvýšený stres. Okrem toho, že sú odtrhnutí od svojho okolia a môžu sa cítiť osamelí, aj samotná pandémia so sebou prináša veľa strachu a neistoty. Strach zo samotnej nákazy, strach o zdravie a život blízkych. Strach, že niekoho z blízkych už možno nikdy neuvidíme.

Osamotenosť počas izolácie sa týka všetkých. Sú však skupiny ľudí, ktoré to majú o niečo ťažšie. Ľudia, ktorí sú single a žijú sami v domácnosti, pokiaľ sú v karanténe alebo zažívajú lockdown, mnohokrát nemajú šancu vidieť iného človeka aj celé dni. Dôchodcovia žijúci sami, ktorí majú navyše často strach o svoje zdravie a kvôli obave z nákazy obmedzili svoje sociálne kontakty na minimum.

U detí môžeme hovoriť o vplyvoch sociálnej izolácie v troch oblastiach. V prvej môžeme hovoriť o dopadoch na ich duševné a fyzické zdravie - deti sa menej hýbu, prežívajú obavy a úzkosť o blízkych, môžu mať obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a pod. Druhá súvisí so situáciou v rodinách, v ktorých sa vyskytuje väčšia miera stresu - deti sú doma s rodičmi, ktorí nie sú vždy podporujúci, často sú fyzicky či emočne vyčerpaní, pracujú z domu a popri tom robia kuchárky, učiteľky či zdravotníčky. Treťou oblasťou sú dopady na vzdelávanie.

Pre rôzne vekové skupiny detí sa izolácia prejavuje rozdielne:

• Malé deti (0-3 roky): Sociálna izolácia nepredstavuje až také veľké riziko, pretože potreba po socializácii nie je centrálnou témou vo vývine. Tieto deti si veľmi dobre ešte vystačia aj so socializáciou v rámci rodiny.
• Predškoláci a mladší školáci (3-9 rokov): Následky dlhodobejšej izolácie už pociťujú viac, väčšinu času trávia doma. Rolu zohráva aj to, že prakticky všetky formy mimoškolských aktivít boli taktiež zrušené.
• Adolescenti a dospievajúci (10+ rokov): Toto obdobie je zvlášť pre nich náročné - keďže centrálnou potrebou u nich je byť s druhými, najmä s rovesníkmi. Mnohé deti môžu prežívať v tomto období aj pocity paniky. Možno sa vyrovnávajú s úzkosťou. Aj tieto pocity môžu mať vplyv na ich schopnosť učiť sa. Pomáha im rutina, mať denný plán, nevybočovať z neho, dať im zoznam úloh, nech chodia von, napr.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Pocit úplnej samoty môže prísť aj vtedy, keď máte okolo seba partnera alebo rodinu. Nejde totiž o fyzickú prítomnosť ľudí, ale o pocit, že vás niekto skutočne vidí a rozumie vám. Tento stav býva veľmi tichý a často sa o ňom nehovorí, no je oveľa bežnejší, než sa zdá. V takých chvíľach môže pomôcť už len jeden človek, s ktorým sa dá hovoriť úprimne, bez potreby vysvetľovať či obhajovať svoje pocity.

Ak máte pocit, že izolácia prerastá do dlhodobej únavy alebo prázdnoty, je v poriadku obrátiť sa aj na odbornú pomoc. Nie preto, že by ste zlyhávali, ale preto, že si zaslúžite podporu. Psychológ alebo terapeut môžu byť veľmi užitoční vtedy, keď sa osamelosť vracia dlhodobo, človek sa medzi ľuďmi cíti cudzo, nevie nadväzovať kontakt, veľmi sa bojí odmietnutia alebo má pocit, že už nevie, ako sa k ľuďom vôbec priblížiť. Mental Health Foundation uvádza, že rozhovor s terapeutom alebo poradcom môže dať bezpečný priestor na spracovanie pocitov osamelosti bez hodnotenia. Pomoc dáva zmysel aj vtedy, keď sa k izolácii pridáva úzkosť, depresia alebo silné stiahnutie sa do seba. Sociálna izolácia a osamelosť neznamenajú, že je s človekom niečo zlé. Často len ukazujú, že mu v živote chýba bezpečné spojenie, opora alebo pocit, že niekam patrí. A práve to sa dá postupne znovu budovať.

Spoločenské dôsledky a odporúčania

Podľa rozsiahleho sociologického výskumu sa štvrtina Slovákov cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných. Dôsledkom je oslabenie súdržnosti spoločnosti. Ako spoločnosť sme čoraz viac plní ľudí v sociálnej izolácii a s pocitom nedobrovoľnej osamelosti. Výsledkom je vnímanie vlastného života ako neuspokojivého, pocitom straty kontroly nad svojim osudom, k riziku depresií, úzkostí, ale aj k zvýšenému sklonu k závislostiam, celkovému zhoršeniu zdravia či k rizikovému správaniu, hostilite alebo dokonca až k nepriateľstvu voči celej spoločnosti. Potvrdzuje to vysokú mieru nedôvery medzi nami, čo vedie k oslabovaniu spoločenskej súdržnosti. Osamelosť a sociálna izolácia má vplyv aj na politické správanie. Buď je výsledkom snaha systém potrestať alebo naopak, fatalistická rezignácia na občianske či politické aktivity.

Na ilustrovanie existujúceho rizika predčasného úmrtia práve vplyvom sociálnej izolácie a osamelosti, Holt-Lunstad prezentovala výsledky dvoch veľkých metaanalýz. Druhá metaanalýza (zahŕňajúca viac ako 70 štúdií s 3,4 miliónmi účastníkov) skúmala možný priamy vplyv sociálnej izolácie, osamelosti a života osamote na úmrtnosť. Vedci zistili, že tieto tri faktory mali významný vplyv na zvýšené riziko predčasného úmrtia. „Existuje jasný dôkaz, že sociálna izolácia a osamelosť výrazne zvyšujú riziko predčasného úmrtia a významnosť týchto faktorov presahuje iné doteraz známe zdravotné riziká“, povedala Holt-Lunstad. S rastúcou starnúcou populáciou sa očakáva len rastúci negatívny dopad na verejné zdravie.

Čo s tým môžeme spraviť? Holt-Lunstad odporúča napríklad, že by mal byť kladený väčší dôraz na tréning sociálnych zručností detí na školách a lekári by mali v rámci pravidelných prehliadok zisťovať aj sociálnu prepojenosť u svojich pacientov. Rovnako odporúča, aby sa ľudia s rastúcim vekom a v súvislosti s odchodom do dôchodku začali pripravovať na možné oslabenie sociálnych kontaktov, keďže množstvo vzťahových väzieb je práve na pracovisku. Komunitné organizácie by mali vytvoriť priestor pre združovanie sa a interakcie obyvateľov, ako oddychové centrá či komunitné záhrady. Nemusíme však čakať na to, čo urobia politici - sami sme zodpovední za svoj život.

tags: #socialna #izolacia #asistent #zasady