Výber materiálu na fasádu je jedným z najdôležitejších rozhodnutí pri stavbe alebo rekonštrukcii domu. Či už chcete zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti stien novostavby, alebo rekonštruovaného staršieho domu, najúčinnejšie je zateplenie z exteriérovej strany. Zateplenie domu je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako zvýšiť jeho energetickú účinnosť a znížiť náklady na vykurovanie a chladenie. Mnohí investori sa pýtajú, čím konkrétne obložiť fasádu tak, aby bola odolná, estetická a zároveň finančne prijateľná. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty fasád, od izolačných systémov cez výber materiálov až po estetické riešenia a detaily podhľadov.
Tepelná izolácia fasád: Základ energetickej účinnosti
Zateplenie domu je investícia, ktorá prináša nižšie náklady na vykurovanie a chladenie. Obnovou izolácie je možné ušetriť až 40 % energie. Pokiaľ vezmeme ako príklad dom, ktorý minie okolo 1 500 EUR ročne na vykurovanie, ročné náklady by sa mohli znížiť približne o 600 EUR, a doba návratnosti investície do obnovy fasády by bola približne 11 rokov. Po porovnaní ponúk zhotoviteľov a skúseností zákazníkov sa investícia do zateplenia domu oplatí v priemere za 11 rokov. Celková dĺžka realizácie závisí od veľkosti objektu a typu fasády. Obnova fasády rodinného domu trvá v priemere 2 - 3 týždne, no môže sa predĺžiť vzhľadom na poveternostné podmienky alebo náročnosť realizácie.
Kontaktný zatepľovací systém (ETICS)
Kontaktný zatepľovací systém, alebo aj ETICS (skratka z anglického External Thermal Insulation Composite System), je výrobcom určená skladba materiálov a prvkov, ktoré po zabudovaní na stavbe poskytujú obvodovým stenám nielen tepelnú ochranu, ale aj ochranu pred deštrukčným pôsobením poveternostných vplyvov. Hlavnou zložkou systému je tepelnoizolačný materiál, ktorý sa „kontaktne“ prilepí a ukotví k zatepľovanej konštrukcii, teda k obvodovej stene. Jeho povrch chráni výstužné (armovacie) súvrstvie a finálna povrchová úprava.
Hlavné komponenty ETICS:
- Tepelná izolácia: Je to vrstva tepelnoizolačného materiálu, ktorá zabezpečuje požadovanú tepelnú ochranu. Najčastejšie používaným materiálom sú dosky z expandovaného polystyrénu (EPS), nasledujú izolačné dosky z minerálnej vlny. K hlavným výhodám polystyrénu patrí nízka nasiakavosť, nízka hmotnosť a priaznivá cena. Prednosťou minerálnych izolantov sú najmä protipožiarne vlastnosti, priedušnosť, ktorá je dôležitá napríklad pri zvýšenej vlhkosti v murive, a tiež mechanická odolnosť. Alternatívou môže byť „kombinácia vlastností“ pri špeciálne perforovaných doskách z EPS (bielych alebo sivých).
- Upevnenie izolácie: Tepelnoizolačné dosky sa upevňujú k podkladu pomocou lepiaceho tmelu (lepiacej malty) alebo mechanicky pomocou kotiev, prípadne kombináciou oboch spôsobov. Úlohou upevnenia je preniesť ťahové sily, ktoré vznikajú v dôsledku objemovej rozťažnosti izolačného materiálu, jeho vlastnej váhy a sania vetra.
- Výstužné súvrstvie: Jej úlohou je zabezpečiť pevnosť a mechanickú odolnosť povrchu a tiež rovnomerne rozniesť namáhanie spôsobené dilatačnými pohybmi na celú plochu fasády. Pozostáva z jednej alebo viacerých vrstiev stierkovej hmoty (základnej omietky) a z jednej alebo niekoľkých vrstiev výstužných mriežok či sietí, ktoré sa vtlačia do stierky. Stierková malta sa niekedy využíva aj na vytvorenie vyrovnávacej vrstvy. V rohoch otvorov, na styku dvoch systémov a pod.
- Finálna povrchová úprava: Chráni ostatné vrstvy pred vplyvom vlhkosti a poveternostných podmienok. Najčastejšie sa používa pružná tenkovrstvová dekoračná omietka s vhodnými vlastnosťami (paropriepustnosť, nízka nasiakavosť a pod.), prípadne omietka a farba. Pod omietku sa aplikuje penetračný náter, ktorého úlohou je vyrovnať nasiakavosť výstužnej vrstvy a zabezpečiť jej spolupôsobenie s povrchovou úpravou. Predpokladom trvanlivosti zateplenia - bez trhlín, ktoré by viedli k jeho degradácii - sú výrobcom systému odporúčané pružné omietky zosúladené s výstužnou vrstvou.
Na trhu je množstvo systémov od rôznych výrobcov - i keď sú skladby a postupy montáže veľmi podobné, líšia sa vlastnosťami jednotlivých materiálov. Najvýraznejší rozdiel je v použitom izolante, z ktorého plynú aj odlišnosti v kotvení, stierkovaní či armovaní, a tiež vo vlastnostiach ostatných komponentov.
Prevetrávané fasády
Zaujímavý efekt vznikne pri kombinácii fasády zateplenej kontaktným systémom s prevetrávanou fasádou, ktorej povrch môže tvoriť akýkoľvek obklad - drevo, tehly (lícovky) alebo kameň. Na rozdiel od klasických fasád je pri prevetrávaných medzi obvodovou stenou a vonkajším zaveseným fasádnym plášťom vzduchová medzera. Tá slúži vďaka komínovému efektu na trvalé odvetrávanie vlhkosti. Tepelná izolácia je uložená v nosnom rošte upevnenom na stene. Najčastejšie sa tu využíva prírodná minerálna vlna, ktorá môže mať súčiniteľ tepelnej vodivosti λ až 0,032 W/(m . K), čo je dnes špičkový parameter.
Vysoká účinnosť tepelnej izolácie je pritom dôležitá na udržanie príjemnej teploty v interiéri. Minerálna vlna má zároveň veľmi nízky difúzny odpor, čo znamená, že cez ňu vlhkosť prechádza až do vzduchovej medzery. Tepelná izolácia v súčinnosti s prevetrávanou vzduchovou medzerou tak v zime znižuje spotrebu energie na vykurovanie. Prevetrávané fasády sú vhodné pri rekonštrukciách aj novostavbách rodinných domov, najmä pasívnych a nízkoenergetických, pre ktoré je typický jednoduchý tvar. Odporúčané hodnoty tepelného odporu obvodového plášťa sú R = 2,0 m2 . K/W pri rekonštrukciách, R = 3,0 m2 . K/W pri novostavbách a R = 5,0 m2 . K/W pri nízkoenergetických objektoch. Tlak zo strany energetickej úspornosti však tieto parametre tlačí vyššie.
Nové možnosti stvárnenia fasády otvára lineárny 3D fasádny obklad Equitone [linea]. Vďaka trojrozmernému lineárnemu povrchu vytvára zvláštnu dynamiku fasády - svetlo dopadajúce pod odlišnými uhlami na nej počas dňa rozohráva originálne svetelné divadlo.
Výpočet hrúbky izolantu a dôležitosť odborného poradenstva
Ak chcete vedieť, akú hrúbku izolantu potrebujete, musíte v prvom rade poznať tepelný odpor steny pod izoláciou. Rozdiel oproti požadovanej hodnote by potom malo pokryť zateplenie. Druhou dôležitou hodnotou je izolačná schopnosť tepelnoizolačného materiálu, ktorú vyjadruje súčiniteľ λ. Ak je R, ktoré potrebujete dosiahnuť zateplením, napríklad 1,5 m2 . K/W a súčiniteľ tepelnej vodivosti izolantu λ = 0,04 W/(m . K), potrebná hrúbka tepelnej izolácie bude d = 1,5 × 0,4, čo je 0,06 m. S hrubšou izoláciou však dosiahnete lepšie parametre. Izolačný materiál musí byť dostatočne hrubý, aby poskytoval primeranú tepelnú izoláciu, ale nie príliš hrubý, pretože pri prekročení určitej hrúbky sú náklady vyššie ako prínosy. 12 - 15 cm je optimálna hrúbka izolácie pre mierne podnebie. Nemá zmysel šetriť na hrúbke izolantu. Práve vďaka nemu totiž ušetríte na kúrení a spríjemníte si klímu v interiéri aj v lete.
Táto otázka je však komplikovanejšia. Stavba je totiž často zložená z rôznych materiálov a zvolená hrúbka izolantu môže spĺňať požiadavky na obvodových stenách, ale pri betónových častiach stavby (vence alebo preklady nad oknami) nie je hrúbka izolantu dostačujúca. Vtedy môže nastať problém, ktorý sa po zateplení prejaví napríklad plesňami v interiéri. Nevhodné zateplenie môže skôr uškodiť, preto sa pri zatepľovaní určite neriaďte radami susedov.
Najdôležitejšie je poradiť sa s odborníkmi v danej oblasti. Nenechať si systém a skladbu zateplenia navrhnúť na stavbe, pri návšteve prvého realizátora s najnižšou cenou, ktorý sa zastaví cestou domov a povie „päťka polystyrén stačí“. Treba si uvedomiť, že nároky na technické vlastnosti, odolnosť, ale aj estetickú stránku fasádneho zatepľovacieho systému sú veľmi vysoké. Pri striedaní teplôt, vlhkosti a dnes často extrémnych výkyvoch počasia sprevádzaných krupobitím alebo záplavami musí odolávať výrazným vplyvom. Tie môžu pri nesprávnom výbere alebo podcenení skladby viesť k deformáciám, prípadne až k zničeniu zateplenia.
Mýtus o zateplení fasády odhalený! Polystyrén vs. vata
Paropriepustnosť zatepľovacieho systému
Schopnosť materiálu „dýchať“, teda prepúšťať vodné pary, popisuje veličina difúzny odpor (μ) - čím je väčší, tým menej vodnej pary materiál prepustí. Difúzny odpor závisí od vlastností konkrétneho materiálu a zároveň rastie s jeho hrúbkou. V prípade zateplenej steny závisí nielen od zatepľovacieho systému, ale aj od konštrukcie pod ním. Samotná obvodová stena pritom obvykle prepustí menej vodnej pary než dokáže prepustiť zateplenie - pokiaľ ide o „dýchanie“, záleží teda najmä na tom, z čoho je dom postavený. Napríklad paropriepustnosť akéhokoľvek zatepľovacieho systému je vyššia než paropriepustnosť steny z hutných murovacích prvkov. Navyše, množstvo pary, ktoré sa vytvorí pri normálnej prevádzke v byte alebo rodinnom dome, bez problémov prepustí akákoľvek obvodová stena. Systémy s vyššou paropriepustnosťou majú svoje opodstatnenie napríklad pri zatepľovaní muriva s vyššou paropriepustnosťou (pórobetónové tvárnice) alebo pri starších domoch, ktorých murivo je poškodené zvýšenou vlhkosťou. Tu sú vhodnou voľbou napr. minerálne izolačné dosky.
Kingspan Kooltherm K17: Inovatívne riešenie pre tenkú izoláciu
Spoločnosť Kingspan vyrába a predáva po celom svete izolačné dosky z moderných materiálov vysokej kvality, určené pre obytné budovy, komerčné aj priemyselné priestory. Izolačné dosky Kingspan majú najvyššiu tepelnú účinnosť na meter štvorcový v porovnaní s inými (tradičnými) izolačnými materiálmi, sú trvanlivé, ekologické a jednoducho sa spracovávajú.
Kooltherm® Moderná izolácia z fenolovej peny izoluje dvakrát lepšie, takže vám postačí len polovičná vrstva a fasády domov si môžu zachovať svoj pôvodný vzhľad. Tenšie steny znamenajú viac svetla v interiéroch, príjemnejší a širší priestor na okná, zostane vám viac úžitkového priestoru na balkónoch a terasách.
Fenolická pena sa vyrába napenením živice do blokov, z ktorých sa potom režú dosky jedno alebo obojstranne ošetrené skleným vláknom či reflexnou hliníkovou fóliou. Používa sa na zateplenie fasád, zvlášť pri rekonštrukciách či detailoch, kde nie je miesto na veľkú hrúbku izolantu, pre jej dobrú hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti. Oproti materiálom PUR a PIR má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti a reakciu na oheň. Súčiniteľ tepelnej vodivosti: λ = 0,022 W/(m . K).
Doska Kingspan Kooltherm® K17 je izolačná doska z fenolickej peny, ktorá má na jednej strane povrchovú úpravu na báze sklenej tkaniny a na druhej strane je chránená parotesnou hliníkovou fóliou, na ktorej je celoplošne nalepená sadrokartónová doska hrúbky 12,5 mm. Výborné parametre tepelnej vodivosti tejto dosky umožňujú pri jej použití minimalizáciu hrúbky stavebnej konštrukcie. Dosku Kingspan Kooltherm® K17 možno vďaka jej vysokej izolačnej vlastnosti a sadrokartónovej povrchovej úprave použiť ako ideálny izolačný materiál na rekonštrukcie vnútorných stien a stropov. Pomocou vnútornej izolácie Kooltherm K17 ale môžete zvnútra izolovať nielen steny, ale aj strechu.
Príprava podkladu pre aplikáciu Kingspan Kooltherm K17
Jednoduchá aplikácia Kingspan Kooltherm K17 je podmienená správnou prípravou. Sadrokartónová povrchová úprava umožňuje jednoduchú a rýchlu montáž - izolačné dosky Kingspan Kooltherm® K17 je možné jednoducho upraviť na požadovaný rozmer napríklad rezaním ručnou pílou s jemnými zubami alebo na cirkulárke.
Všetky povrchy určené na aplikáciu Kingspan Kooltherm® K17 by mali byť čisté, suché a bez voľných či odlúpajúcich sa materiálov. Povrch by mal byť tiež bez prachu, aby sa dosiahla dobrá väzba s murovaným alebo betónovým podkladom. Ak pri obhliadke miesta aplikácie zistíme, že pôvodný podklad obsahuje pleseň, je dôležité ošetriť podklad roztokom a dôkladne odstrániť všetky formy poškodenia ešte pred samotnou aplikáciou panelov Kingspan Kooltherm® K17. Všetky pôvodné úpravy stien by mali byť odstránené. Odstrániť tiež treba aj soklové lišty, obrazové lišty, garniže, rímsy a parapety. Murovaný podklad by nemal byť prerušovaný, nie sú prípustné ani žiadne medzery alebo trhliny v murive, všetky musia byť predtým vytmelené. Ak sa používajú na obklady povrchov, ktoré sú sypké, znečistené alebo s extrémne vysokou či nízkou pórovitosťou, je potrebné tieto povrchy dôkladne upraviť. Pri izolácii betónových konštrukcií by tieto mali byť bez vyčnievajúcej armatúry a bez prebytkov malty.
Pri obnove stropu, rozloženie dosiek plánujte dopredu a majte na pamäti, že inštalácia suchých izolačných obkladov si vyžaduje dôslednú realizáciu detailov najmä okolo dvier a okien, aby bol vytvorený kvalitný povrch pre dokončovacie práce. Najmä v kúpeľniach a kuchyniach by sa malo pred inštaláciou systému zvlášť dbať na umiestnenie rozvodov.
Fasádne materiály a estetika: Drevo a moderné alternatívy
Výber dizajnu fasády je dnes širší než kedykoľvek predtým. Drevo patrí k najstarším stavebným materiálom a napriek nástupu moderných technológií a nových materiálov má na trhu stále silnú pozíciu. Drevo na fasádu je nielen estetické, ale aj funkčné - poskytuje prirodzenú tepelnú izoláciu, reguluje vlhkosť a vďaka rozmanitým druhom dreva a povrchových úprav dokáže uspokojiť požiadavky rôznych štýlov stavieb. Keď sa spomenú drevené obklady fasády, mnohým napadne tradičná horská chata, no súčasné trendy posunuli drevo aj do minimalistickej architektúry a dizajnových projektov.
Drevené fasádne obklady
Tatranský profil je tradičný drevený obklad fasády, ktorý sa pôvodne využíval najmä na interiérové obklady stien či stropov. Jeho popularita v exteriéri však rastie vďaka dostupnej cene a jednoduchosti montáže. Tatranský profil si získal priazeň mnohých domácich majstrov. Je ľahko dostupný, má jednoduchý systém pero-drážka, ktorý uľahčuje montáž, a vďaka prírodnému vzhľadu zapadne do rôznych typov architektúry. Nevýhodou je, že keďže nejde o materiál špeciálne určený na exteriér, vyžaduje dôslednú ochranu - pravidelnú údržbu, impregnáciu a nátery. V oblastiach s vyššou vlhkosťou alebo výrazným slnečným žiarením sa môže životnosť skrátiť. To znamená, že aj keď sú počiatočné náklady nízke, v dlhodobom horizonte môže byť investícia do údržby vyššia než pri kvalitných fasádnych profiloch.
Ak sa chystáte použiť smrekový tatranský profil na fasádu, je dôležité venovať osobitnú pozornosť jeho ochrane. Smrekové drevo by sa v exteriéri nemalo natierať bezfarebným olejom. Hoci bezfarebný náter môže drevo chrániť pred vlhkosťou, neobsahuje pigmenty, ktoré sú kľúčové na ochranu dreva pred UV žiarením. Preto je nevyhnutné použiť pigmentovaný (farebný) olej alebo lazúru, ktorá dodá drevu potrebnú UV ochranu a zároveň zvýrazní jeho štruktúru.
Fasádne profily sú vyrábané z odolných drevín, často zo sibírskeho smrekovca, červeného smreka alebo termodreva. Veľmi obľúbeným dizajnovým riešením je fasádny drevený obklad rhombus, ktorý vďaka tvaru profilov vytvára modernú líniovú štruktúru. Odborníci upozorňujú na to, že fasádne profily sa štandardne pohybujú v cenovom rozpätí 20 až 50 € za meter štvorcový, pričom ide o fasády z lepších drevín s luxusnejším vzhľadom a vyššou odolnosťou. Cena fasádnych dosiek závisí od druhu dreva, povrchovej úpravy a typu montáže.
Pri rozhodovaní zohráva kľúčovú úlohu cena fasádneho obkladu. Lacné fasádne obklady v podobe tatranského profilu môžu byť dobrou voľbou pre menšie stavby, záhradné domčeky alebo rekreačné objekty. Rozhodnutie medzi tatranským profilom a fasádnymi profilmi závisí od rozpočtu, očakávanej životnosti a ochoty venovať sa údržbe. Ak hľadáte ekonomické riešenie a neprekáža vám pravidelná starostlivosť, tatranský profil môže byť vhodnou voľbou.
Dizajn a farebnosť fasády
Veľmi populárna je biela fasáda s drevom, ktorá pôsobí čisto a elegantne. Fasáda z opalovaného dreva prináša tmavý, výrazný efekt s vysokou odolnosťou voči škodcom a poveternostným vplyvom. Bez ohľadu na to, či ide o obklad fasády drevom v podobe tatranského profilu alebo fasádnych profilov, základom je správna skladba fasády. Postup montáže je podobný - po príprave podkladu sa upevnia fasádne dosky alebo profily a následne sa povrch ošetrí ochranným náterom.
Finálna vrstva alebo omietka určuje konečný vzhľad fasády. Dôležitými faktormi sú druh omietky, jej jemnosť alebo drsnosť a odolnosť voči nečistotám. Voľba medzi drsnou a jemnou omietkou závisí od požadovanej estetiky a praktickosti. Drsné omietky sú odolnejšie voči mechanickému poškodeniu, jemné omietky sú citlivejšie na nečistoty, no pôsobia modernejšie. Pomocou rôznych nástrojov a aplikačných techník je možné vytvárať rôzne variácie omietky, ktoré budú vyzerať úplne inak. Farba fasády má veľký estetický význam, ale ovplyvňuje aj ďalšie praktické aspekty, napríklad viditeľnosť nečistôt, opotrebovanie, energetickú účinnosť. Prostredie - Ak je dom umiestnený v prírodnom prostredí, zemité odtiene (béžová, hnedá, olivovozelená) lepšie splynú s okolím. Pri výbere farby vždy zvážte širší kontext. Cena nie je všetko! Ako bude zvolená farba ladiť s ostatnými prvkami na fasáde alebo streche a predovšetkým s okolím domu? Medzi najobľúbenejšími farbami dominujú svetlé, pastelové alebo nesýte odtiene. Neodporúča sa však používať živé (intenzívne) farby. Stredne tmavé odtiene, sivé a pieskové odtiene sú menej citlivé na nečistoty ako veľmi svetlé alebo veľmi tmavé odtiene. Najlepšou voľbou pre sokel sú materiály, ktoré sú odolné voči vlhkosti a nečistotám. Napríklad: keramika, prírodný alebo umelý kameň a špeciálne vodoodpudivé nátery.
Moderné alternatívy dreva
Drevo má svoje čaro, no nie je ideálne pre každého. V oblastiach s extrémnymi poveternostnými podmienkami alebo tam, kde majitelia nechcú investovať čas do údržby, môže byť rozumnejšie použiť kompozitné fasádne dosky, fasádne obklady s imitáciou dreva alebo ľahký fasádny obklad z kovu či keramiky. Pre tých, ktorí si nevedia predstaviť, ako bude zvolený obklad pôsobiť na ich dome, existuje praktická možnosť - konfigurátor fasády domu.
Renovácia a údržba fasády
Vo väčšine prípadov stavebné povolenie nie je potrebné, ak ide len o obnovu fasády bez väčších stavebných zmien. Fasádu si môžete urobiť svojpomocne, ale vyžaduje si to veľa vedomostí o materiáloch a správnom prevedení. Ak práca nie je vykonaná správne, vzniknú tepelné mosty, izolácia nebude adekvátna alebo sa vytvoria praskliny. Dobrí zhotovitelia sú však mimoriadne zaneprázdnení, preto si prácu dohodnite aspoň 3 mesiace vopred. Renovácia fasády počas zimných mesiacov sa neodporúča, pretože nízke teploty a vysoká vlhkosť môžu ovplyvniť schnutie a lepenie materiálov.
Príprava podkladu pred náterom
Chystáte sa pretrieť vašu fasádu novým náterom? Treba dôkladne pripraviť podklad, aby vaša práca nevyšla navnivoč. Začiatok je jednoduchý. Stačí si zaobstarať kladivko a preklepať povrch stien celého domu. Ak je omietka na dome stará alebo zle pripravená a nanesená, začujete dutý zvuk, ktorý občas sprevádza vypuklé miesto na povrchu steny. Omietku na takomto mieste odstráňte. V inom prípade je len otázkou času, kedy sa uvoľní a opadne. Zákon schválnosti spôsobí, že sa tak stane vždy v nesprávnom čase, keď nie sú najlepšie podmienky na opravu, väčšinou v zime. To znemožní správnu aplikáciu nového náteru. Defektom na povrchu fasády môžu byť aj škáry a praskliny. Dokážu sa tiahnuť po celej dĺžke steny, alebo sú malé a na prvý pohľad nepatrné. Nachádzajú sa zvyčajne na miestach vystavených striedavým zmenám vplyvu vody a vlhkosti a ich príčinou často býva nesprávne pripravená omietka.
Podklad pod náterom fasád by teda mal mať tieto vlastnosti:
- musí byť čistý, pevný a suchý,
- nekvalitné omietky sa musia odstrániť,
- nové murivo a iné podklady so štukovou konečnou úpravou musia zrieť pred omietaním aspoň 21 dní,
- menšie opravené miesta na fasáde treba nechať zrieť aspoň 14 dní,
- materiál na náter fasád treba skladovať na chladnom a suchom mieste a chrániť ho proti mrazu,
- podklad je vhodné penetrovať príslušnou penetračnou látkou, čím sa spevní, vytvorí sa súdržná medzivrstva na náter a zabráni sa odvodu pigmentov do podkladu.
Aplikácia náteru
Skladba náterov je takáto:
- penetračný náter, nanáša sa štetcom alebo valčekom,
- medzináter fasádnou farbou,
- konečný náter fasádnou farbou, nanáša sa štetcom, valčekom alebo nástrekom.
Náter sa nesmie nanášať počas priameho intenzívneho slnečného žiarenia, silného vetra alebo dažďa, inak treba lešenie obaliť. Ak má byť náter dlhodobo kvalitný, nesmie teplota podkladu počas aplikácie náteru ani počas celého zrenia (t. j. asi 28 dní) klesnúť pod +5 °C. Čerstvo natretú fasádu možno zaťažiť po približne 4 až 5 hodinách.
Interiérové obklady a detaily podhľadov
Určite to poznáte aj vy, že pri pohľade na pekný priestor zbadáte rôzne nepekné detaily, ktoré celý dojem pokazia. Interiérový obklad uplatníme v klasickom, modernom, a dokonca aj v avantgardnom interiéri. Možností jeho využitia je však oveľa viac. Obložiť môžeme celý interiér, strop, ale aj jednu stenu či iba jej časť. Mimoriadne výhodné je použitie interiérových obkladov pri rekonštrukciách. Jednotlivé diely či panely sa totiž najčastejšie montujú za sucha na podkladovú konštrukciu upevnenú do steny. Nikoho nebude zaujímať, ako vyzerá stena pod ňou, a preto si ušetríme veľa hodín búrania, zoškrabovania či upratovania. Niektoré druhy interiérových obkladov sa dajú lepiť priamo na podkladovú stenu. Vhodné sú napríklad v prípade, ak nás straší staré umakartové jadro a nemáme chuť ani čas ho demontovať. Uplatnenie interiérových obkladov má nielen estetické, ale aj praktické funkcie. K nim patrí najmä ochrana časti steny (omietky) pred nadmerným oterom a opotrebovaním (napríklad v chodbách, jedálenských kútoch alebo na schodiskách) či prídavná zvuková izolácia.
Tieňová špára: Elegantné riešenie pre sadrokartónové podhľady
Jedným z najčastejších zlých detailov sú napojenia sadrokartónu k omietke. Veľmi zaužívané je tento spoj pretrieť akrylovým tmelom a to je z nášho pohľadu nesprávne riešenie. V priebehu pár mesiacov tmel zažltne, stratí svoju pružnosť a práve v tomto spoji začne praskať. Predstavíme Vám spôsob, ako vyriešiť detail napojenia sadrokartónu a omietky, ktoré nepraská, ale zároveň vytvára zaujímavý interiérový efekt po obvode podhľadu. Riešenie je realizácia profilu tieňovej špáry, ktorá opticky predeľuje šikmé plochy podkrovia v kontraste so zvislými obvodovými stenami. Celé to vyznie veľmi efektne, keď steny sú v inej farbe ako bielej, prípadne z dyhovaného obkladu. Tieňová špára a jej realizácia je jednoduchá, nenáročná a bezproblémová robota. Potrebné je pri osadení sadrokartónu vynechať medzeru v šírke plánovaného ukončovacieho profilu, ktorý vytvorí tieňovú špáru. Táto špára môže byť šírky 6, 10, 15 alebo 20 mm. Odporúčame využiť profil s tieňovou špárou 15 mm. Keďže je strop v určitom uhle, lepšie vynikne širší profil. Osadili sme ho tak, že po obvode sme si krížovým laserom vytvorili pomyslenú rovinu, ktorú bude zakrývať ukončovací profil, ktorý vytvorí tieňovú špáru. Profil sa po dĺžke vloží do vytvorenej medzery a ukotví sa sponkovačkou cca každých 20 - 30 cm. Nakoniec sa prestierkuje finálnou stierkou, aby nebolo vidieť profil a nerovnosti v miestach sponkovania. Je už len na vás ako sa rozhodnete zrealizovať spoje medzi obvodovou stenou a sadrokartónom. Tento článok Vás možno inšpiruje a necháte si vytvoriť efekt tieňovej špáry po obvode.
Drevené interiérové obklady
Na vytvorenie interiérových obkladov sa drevo používa už stáročia. Je ľahko dostupné, teplé, príjemné na pohľad aj dotyk, ľahko sa opracováva a nie je drahé. Preto dodnes ostáva najobľúbenejším obkladovým materiálom. Druh obkladovej dreviny vyberáme podľa toho, ako má celá miestnosť pôsobiť. Drevo použité na interiérový obklad by malo mať správnu vlhkosť. Mnohí vedia, že ak sa použije drevo málo vysušené, môže sa po zapracovaní v interiéri ďalej dosušovať, ohýbať, praskať, a tým kaziť celkový dojem. Nie všetci však vedia, že podobný problém môže nastať aj v prípade, keď použijeme drevo príliš presušené. Tento skvelý prírodný materiál vzdušnú vlhkosť nielen vydáva, ale aj prijíma, a preto by sme s tým mali pri tvorbe interiérových obkladov rátať a prispôsobiť sa tomu. Vlhkosť dreva sa meria a vyjadruje v percentách zo základu, ktorý tvorí hypoteticky absolútne suché drevo. V byte s ústredným vykurovaním vzdušná vlhkosť klesá a stúpa podľa ročného obdobia. V lete môže byť (pri relatívnej vlhkosti vzduchu 60% a teplote 20 °C) stav vlhkostnej rovnováhy dreva až 11 %, v zime (pri hodnotách 30 % a 23 °C) bude stav vlhkostnej rovnováhy iba 6 %. Zmena vlhkosti sa prejavuje zmenami objemu, ale pozor, nie každým smerom rovnako. Kým v pozdĺžnom smere (pozdĺžne vedľa vlákien) ide o zanedbateľné zmeny v desatinách percenta, v radiálnom smere (kolmom na letokruhy) sa môže skracovať podľa druhu dreva o 1 až 2 %. Drevom obložená plocha má výrazné výtvarné pôsobenie. Nie je preto veľmi vhodné obložiť drevom celú miestnosť - menej je často viac.
Iné materiály pre interiérové obklady
Použiť môžeme nielen drevený obklad (palubovku), ktorý je v novom modernom poňatí práve v móde, ale aj dyhové panely, MDF a DTD dosky s rôznym dezénom či veľkoplošné dekoratívne panely so vzorom kameňa, tehličiek, dreva alebo rôznych moderných štruktúr a motívov. V romanticky ladených interiéroch sa uplatnia látkové obklady. V avantgardnom interiéri možno použiť aj kovové platne či lamely, prípadne tabule z mliečneho skla. Všetko záleží na fantázii a možnostiach obyvateľa bytu či domu.
Príklad udržateľnej architektúry: Bytový dom ZELENÉ ÁTRIUM
Idea ekologickej architektúry už dávno nie je vnímaná ako prejav módnej vlny. Bytový dom ZELENÉ ÁTRIUM je postavený na mieste schátralej budovy polygrafických závodov zo 70 rokov. Z pôvodnej stavby sa zrecyklovalo viac ako 90% materiálu. Dôraz na trvanlivosť a nenáročnosť pri údržbe, ktorá zároveň prispieva k zníženiu záťaže životného prostredia, bola pri výbere nových materiálov pre Ing. Arch. Miroslava Marka prvoradou. Práve preto sa rozhodol siahnuť po produktoch s týmito vlastnosťami.
Výplň zábradlia na balkónoch a lodžiách tvorí dierovaný plech s kruhovými otvormi Rv 20 - 28. Ide o materiál, ktorý je charakteristický nielen svojou odolnosťou, funkčnosťou, bezpečnosťou, ale najmä dlhodobou životnosťou a nenáročnosťou. No a tieto vlastnosti sú pri ekologických stavbách kľúčové. Práve kombinácia teplého dreva, drsného plechu, krehkého skla a zelene vytvára vyvážený a neutrálny dizajn, ktorý je základným poznávacím znamením trvalo udržateľných stavieb. Výstavba tohto bytového domu nie je len míľnikom v zelenej architektúre, ale najmä symbolom bývania budúcnosti.
Rodina zápasila s vysokou spotrebou energie na vykurovanie, pretože ich dom z 80. rokov minulého storočia mal schátranú fasádu bez dostatočnej izolácie. Navyše, sokel bol už značne poškodený vlhkosťou a na severnej strane domu sa objavili škvrny od rias a plesní. Po konzultácii so zhotoviteľom sa rozhodli pre komplexnú energetickú obnovu fasády kontaktným fasádnym systémom z kamennej vlny s hrúbkou 15 cm. Po potvrdení realizácie a obstaraní materiálov práce prebehli mimoriadne rýchlo. Majiteľka domu nám povedala: „S renováciou fasády sme naozaj veľmi spokojní. V dome je teraz v zime oveľa teplejšie. A aj v lete je príjemný chládok. Renováciou sa konečne vyriešili problémy s vlhkosťou a plesňami a vďaka kvalitnej omietke budú nižšie náklady na údržbu. „V konečnom dôsledku ten dom vyzerá oveľa krajšie,“ dodala majiteľka. „Farbu fasády sme zvolili tak, aby pekne splývala s okolím a bola odolná voči nečistotám. Tento príklad jasne ukazuje, ako možno dosiahnuť dlhodobé úspory a zlepšiť komfort bývania premysleným výberom materiálov a profesionálnym prevedením.