Košice sa v uplynulých rokoch opakovane stali dejiskom diskusií a protestov spojených s odstraňovaním komunistických symbolov z Pamätníka padlých sovietskych vojakov na Námestí osloboditeľov. Ústrednou postavou nedávnych udalostí je košický výtvarník Ľuboš Lorenz, ktorého čin vyvolal súdne konania a širokú verejnú debatu o povahe kultúrnych pamiatok a hraniciach občianskeho aktivizmu.
Incident a súdne konanie proti Ľubošovi Lorenzovi
Dňa 21. augusta tohto roka Ľuboš Lorenz strhol viacero kosákov s kladivami z pamätníka 2. svetovej vojny na Námestí osloboditeľov. V stredu popoludní ho zadržali a bol umiestnený do cely policajného zaistenia. Polícia potvrdila, že Lorenza obvinila z prečinu výtržníctva. Podľa policajnej hovorkyne Jany Mésarovej, podozrivá osoba bola obmedzená na osobnej slobode na mieste činu, kde ju spozorovala policajná hliadka a následne predvedená na príslušný útvar z dôvodu potreby vykonávania ďalších procesných úkonov. Umelec Ľuboš Lorenz na sociálnej sieti ešte stihol uverejniť tri a pol minútové video, kde vidieť aj príchod policajtov a komunikáciu s nimi.
V sobotu predpoludním bol Ľuboš Lorenz prepustený na slobodu, keď prokurátor na neverejnom zasadaní súdu stiahol návrh na uvalenie vyšetrovacej väzby. "Návrh na väzbu bol vzatý späť. Slúžil iba na moje zastrašenie a znepríjemnenie života," uviedol Lorenz. Naďalej je však obžalovaný a stíhaný bude na slobode.
Mestský súd Košice v stredu uložil Ľubošovi Lorenzovi trest odňatia slobody na štyri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok za hanobenie kultúrnej pamiatky. Súčasťou rozsudku je úhrada škody vo výške 72 eur poškodenej Správe mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach a prepadnutie skrutkovača, ktorým obžalovaný nalepené symboly vypáčil. Krajský súd po odvolaní obžalovaného tento verdikt potvrdil. Avšak vlani v septembri Najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu vo výroku o upustení od súhrnného trestu, pričom vyhovel dovolaniu Ľuboša L. Podľa obhajcu Daniela Lipšica je veľmi pochybné, či vôbec išlo o trestný čin. Košický krajský pamiatkový úrad poskytol vyjadrenie, že preglejkové napodobneniny komunistických symbolov netvoria súčasť kultúrnej pamiatky. "Komunistické symboly z preglejky netvorili súčasť kultúrnej pamiatky," potvrdil Lipšic.
Pamätník padlých sovietskych vojakov a jeho rekonštrukcia
Pamätník padlých sovietskych vojakov na Námestí osloboditeľov v Košiciach, z ktorého boli symboly odstránené, je národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sa reštauruje. Na opravu plastických prvkov a kamenných tabúľ poskytlo peniaze ministerstvo vnútra a mesto Košice.
Rezort vnútra uvoľnil na rekonštrukciu 11 100 eur na opravu symbolov a dvoch tabúľ. Mesto má z rozpočtu vyčleniť 2 775 eur, čo predstavuje 20 percent nákladov. Radnica zverila opravu Správe mestskej zelene, ktorá uzavrela Zmluvu o dielo s bratislavským akademickým sochárom na reštaurátorské práce „plastických prvkov a kamenných tabúľ na Pomníku padlým v 2. svetovej vojne - sovietski vojaci na Námestí osloboditeľov v Košiciach." Jeho úlohou je do polovice novembra demontovať poškodené prvky a osadiť chýbajúce, ako aj doplniť chýbajúce. Kosáky a kladivá budú z umelého kameňa a potom patinované. Jedna žulová doska je poškodená údermi kladivom, druhá je poškrabaná.
Podrobnosti o nákladoch na rekonštrukciu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:
| Položka rekonštrukcie | Náklady (bez DPH) |
|---|---|
| Oprava 18 kusov plastických prvkov kosáka s kladivom | 3 996 eur |
| Oprava dvoch kamenných tabúľ | 990 eur |
| Celkové dielo (vrátane DPH) | takmer 9 000 eur |
Referent pre styk s verejnosťou Správy mestskej zelene, Marek Lukáč, reagoval na otázku, ako naložia so zvyšnou sumou takmer 8 700 eur. Z ustanovení zverejnenej zmluvy o poskytnutí príspevku zo štátneho rozpočtu je evidentné, že finančné prostriedky sú viazané na jediný účel, a to na reštaurátorské práce plastických prvkov a kamenných tabúľ na Pomníku padlým v 2. svetovej vojne - sovietski vojaci na Námestí osloboditeľov. Na iný účel ich použiť nie je možné.
Konkretne mena vyse 3000 sovietskych padlych vojakov Kosice Slovakia 2019
Peter Kalmus: Aktivista s dlhoročnou históriou
Ľuboš Lorenz nie je jediným výtvarníkom, ktorý sa postavil proti komunistickým symbolom na pamätníku. Peter Kalmus, narodený v roku 1953 v Piešťanoch, patrí k významným slovenským výtvarníkom a je známy svojím občianskym aktivizmom. Za socializmu bol súčasťou undergroundu a signatárom petície Několik vět. Počas revolúcie v novembri 1989 spoluzakladal Občianske fórum v Košiciach. Kalmus má za sebou desiatky výstav na Slovensku aj v zahraničí a bol trestným rozkazom odsúdený na štyri mesiace podmienečne za to, že údajne strhol kosáky a kladivá z pomníka osloboditeľom v Košiciach.
Kalmusovo rebelantské správanie má korene už v roku 1968, kedy ako pätnásťročný zažil príchod okupačných vojsk. "V inkriminovanú noc som spal na ruskej skladacej posteli v kuchyni, keď zrazu vletel ku mne s tranzistorom na uchu, pričom zakopol o posteľ tak, že spadla a pricvikla mi prsty," spomína. Jeho otec sa vtedy snažil zablokovať prechádzajúce transportéry a tanky. Neskôr sa Kalmus zapojil do demonštrácií. "Býval som kúsok od pomníka osloboditeľom, za ktorý mi teraz dali štyri mesiace podmienečne," dodáva.
Podľa Kalmusa kosák a kladivo sú symbolom zločineckého režimu, ktorý vznikol po tom, ako sa boľševici pučom dostali k moci. "Hovoríme pritom o najhoršej ideológii v dejinách planéty," zdôrazňuje. Aj keď vojaci bojovali v dobrej viere, v skutočnosti nám žiadnu slobodu nepriniesli, ale bola to len príprava na okupáciu. Kalmus tiež argumentuje, že v Košiciach žiadne boje o oslobodenie neboli, nepadol tam snáď jediný výstrel.
História symbolov a dôvody aktivizmu
Chmelár verejne v článku na svojom webe klamal, že sa nijako netajím ani úmyslom odstraňovať červené hviezdy, uviedol Kalmus. V auguste 1968, počas demonštrácie proti sovietskej okupácii, rozvášnený dav zničil všetky kosáky, kladivá a hviezdy. V sedemdesiatych rokoch boli obnovené, a počas Nežnej revolúcie na prelome rokov 1989 - 1990 boli na základe rezolúcie Občianskeho fóra opäť odstránené. V takomto stave bol pamätník až do roku 2010, keď dalo mesto osadiť nové hviezdy, kosáky a kladivá. "Už v roku 2010 tam dal Raši iba preglejkové, respektíve sololitové kosáky s kladivami," tvrdí Kalmus, ktorý túto informáciu považuje za kľúčovú v debate o povahe symbolov. V roku 2016 ich však pravdepodobne demolačné duo Kalmus - Lorenz ukradlo a na ich miesto boli dočasne umiestnené napodobeniny z preglejky, ktoré 21. augusta tohto roka opäť strhol Ľuboš Lorenz.
Peter Kalmus aj Ľuboš Lorenz čelia obvineniam, že sa svojimi akciami chcú zviditeľniť. Kalmus to odmieta. "Hlúposť, veď ja som symboly komunizmu strhával dávno pred narodením všetkých tých anonymných kritikov," hovorí. Jeho motiváciou je skôr rozpútanie diskusie. "Nepriznať, že sme obliali Biľaka, nerozpútala by sa v spoločnosti diskusia. A tá je rozhodne užitočná," dodáva Kalmus. Umelci vstupovali do verejného života už od renesancie a vždy dráždili establišment.
Pre Petra Kalmusa je neprijateľné lepiť na pomník "sololitové, preglejkové a papundeklové kosáky s kladivami". Považuje to za "strašnú hanbu". Verí, že mladí chlapci, ktorí bojovali za naše oslobodenie, neboli žiadni boľševickí zločinci, a dávať im nálepku boľševikov je mimoriadne neúctivé. "Každý súdny človek totiž musí pochopiť, že mladí chlapci, ktorí bojovali za naše oslobodenie, neboli žiadni boľševickí zločinci," tvrdí Kalmus.
Obaja aktivisti, Kalmus aj Lorenz, sú odhodlaní pokračovať vo svojich aktivitách. "Je na každom, či sa na to vykašle, alebo to bude hnať na hranu," hovorí Kalmus. Zdôrazňuje, že si neželá, aby politický aktivizmus tohto typu bol v spoločnosti potrebný, ale pokiaľ budú existovať busty Husákov, Biľakov, Tisov, Pješčakov, kosáky s kladivami a podobne, ich boj bude pokračovať.