Sanačné omietky WTA: Komplexný sprievodca riešením vlhkosti a zasolenia muriva

V oblasti stavebníctva a rekonštrukcií zohrávajú omietky kľúčovú úlohu nielen z estetického, ale predovšetkým z funkčného hľadiska. Medzi špecifické typy stavebných materiálov patria sanačné omietky, ktoré sú navrhnuté na riešenie problémov s vlhkosťou, soľami a celkovo na obnovu poškodeného muriva. Vlhké murivo predstavuje jeden z najvážnejších problémov pri obnove historických i obytných stavieb.

Mnohé objekty boli v minulosti viackrát sanované, napriek tomu sa vlhkosť opakovane vracia. Príčiny treba hľadať nielen v časovo obmedzenej účinnosti použitých technológií, ale aj v zmenených vonkajších a vnútorných podmienkach používania stavieb. Ignorovanie týchto problémov môže viesť k degradácii muriva, tvorbe plesní, zhoršeniu tepelnoizolačných vlastností budovy a v konečnom dôsledku k statickým problémom.

Čo sú sanačné omietky a ich princíp fungovania

Sanačné omietky sú špeciálne formulované zmesi, ktoré sa používajú na opravu a obnovu muriva postihnutého vlhkosťou, soľnými výkviami (kryštalizáciou solí v murive) a poškodením spôsobeným týmito faktormi. Na rozdiel od bežných omietok, sanačné systémy majú otvorenú, difúzne priepustnú štruktúru, ktorá umožňuje murivu "dýchať". To znamená, že vlhkosť z muriva môže voľne prechádzať cez omietku do atmosféry, čím sa zabraňuje jej hromadeniu a následnému poškodzovaniu.

Zvyčajný priebeh degradácie klasickej omietky je, že vlhkosť v kvapalnej forme preniká z muriva do omietky. Prenikajúca voda je nositeľom rozpustných výkvetotvorných solí (roztoky síranov, dusičnanov, chloridov, uhličitanov), ktoré pochádzajú z podložia, ovzdušia, samotného murovacieho materiálu alebo z predchádzajúceho využívania objektu. Voda vynáša rozpustené soli na povrch muriva, t. j. omietky, kde sa odparí (tzv. odparovacia zóna). Soli potom pri hydratačných a kryštalizačných zmenách rozrušujú omietku aj murivo. Vysoká vlhkosť zároveň znižuje mrazuvzdornosť povrchových úprav a vrstiev muriva.

Sanačná omietka má vhodne nastavenú vysokú otvorenú pórovitosť a úroveň vnútornej hydrofobizácie. Hydrofobizácia sanačnej omietky obmedzuje prienik kvapalnej vody cez omietku na jej povrch a vysoká otvorená pórovitosť zaisťuje veľmi nízky difúzny odpor omietky proti prenikaniu vodnej pary. Soli, ktoré masívne poškodzujú bežné omietky, sa v sanačnej omietke postupne ukladajú v jej veľkom pórovom systéme. Inými slovami, sanačná omietka má: minimálny difúzny odpor omietky umožňujúci difúziu vodnej pary von z muriva, odolnosť proti pôsobeniu expanzných síl vplyvom rekryštalizujúcich solí, vysoký obsah pórov v štruktúre.

WTA: Štandard pre sanačné systémy

Postup sanácie vlhkého muriva podľa WTA (Wissenschaftlich-Technische Arbeitsgemeinschaft) je systematický, dôsledný a opiera sa o smernice, ktoré vychádzajú z najnovších vedeckých poznatkov v oblasti obnovy historických a vlhkých stavieb.

Čo je WTA?

WTA (Vedecko-technická pracovná skupina pre obnovu stavieb a pamiatkovú starostlivosť) vznikla v Spolkovej republike Nemecko v roku 1976 ako organizácia združujúca vedcov, odborníkov z praxe a ďalších špecialistov s cieľom zvyšovať kvalitu sanačných zásahov na historických stavbách. Najznámejším výstupom činnosti WTA sú tzv. smernice (WTA-Merkblätter), ktoré sa venujú konkrétnym problémom v oblasti sanácií stavieb a vychádzajú z najnovších vedeckých a technických poznatkov.

Označenie výrobku značkou WTA je možné len vtedy, ak výrobca preukáže, že produkt spĺňa požiadavky príslušnej smernice WTA. Výrobcovia sanačných alebo podkladových omietok môžu svoje výrobky označovať ako „WTA sanačné“ alebo „WTA podkladové“ iba vtedy, ak dodržia ustanovenia smernice WTA 2-9-04. V praxi sa často možno stretnúť s tvrdením výrobcu, že produkt bol testovaný podľa smernice WTA. Takéto vyhlásenie však neznamená, že výrobok skutočne spĺňa všetky požiadavky smernice - iba to, že bol podľa nej skúšaný.

Na základe desaťročiami preverených skúseností možno konštatovať, že omietkové systémy, ktoré vyhovujú požiadavkám smernice WTA, majú vysokú účinnosť a vysoké úžitkové vlastnosti. Čo je však najpodstatnejšie - pri vhodnom použití sú vlastnosti omietky zárukou dobrého výsledku sanácie.

Typy sanačných omietok a ich vlastnosti

Trh ponúka široké spektrum sanačných omietok, ktoré sa líšia zložením, vlastnosťami a určením.

• Vápenno-cementové sanačné omietky: Tieto omietky kombinujú výhody vápna (paropriepustnosť, antibakteriálne vlastnosti) a cementu (pevnosť, odolnosť). Sú vhodné pre mierne až stredne zaťažené murivo.
• Trasové sanačné omietky: Tieto omietky obsahujú prírodný pucolánový materiál známy ako tras. Tras reaguje s hydroxidom vápenatým za vzniku stabilných zlúčenín, čím zvyšuje pevnosť a odolnosť omietky voči vode a chemickým látkam. Baumit Sanova trasová omietka WTA je príkladom tohto typu, pričom je určená na sanáciu muriva s nízkym až zvýšeným stupňom zaťaženia vlhkosťou a škodlivými soľami. Spĺňa požiadavky smernice WTA na sanačné omietkové systémy. Táto jednovrstvová vápennotrasová sanačná omietka s vláknami má zníženú kapilárnu nasiakavosť a je vhodná na vnútorné aj vonkajšie použitie, špeciálne v oblasti rekonštrukcií pamiatkovo chránených objektov. Minimálna hrúbka aplikácie je 20 mm, spotreba sa pohybuje okolo 10 - 11 kg/m²/cm a výdatnosť je približne 1,2 m²/vrece pri hrúbke 2 cm. Balenie je štandardne 25 kg.
• Sadrové sanačné omietky: Používajú sa menej často na sanáciu vlhkého muriva, pretože sadra má tendenciu absorbovať vlhkosť a môže byť menej odolná voči soľiam. Sú skôr určené na vnútorné použitie v suchých priestoroch, napríklad Knauf MP 75 alebo FILCOVANÁ PROFI MP4, ktoré majú jemnú štruktúru a pozitívne ovplyvňujú klímu v miestnosti.
• Cementové sanačné omietky: Poskytujú vysokú pevnosť a odolnosť voči vode a mechanickému poškodeniu. Často sa používajú na soklové časti budov alebo v priestoroch s vysokou vlhkosťou, ako sú garáže či práčovne. Príkladom je cementová sanačná omietka na sokel s vyššou pevnosťou, ktorá je špecificky vyvinutá pre náročné podmienky.
• Hlinené omietky: Hoci tradičné hlinené omietky nie sú primárne klasifikované ako "sanačné" v modernom zmysle, ich vysoká difúzna priepustnosť a schopnosť regulovať vlhkosť v interiéri ich robia zaujímavými pre ekologické stavby a rekonštrukcie. Proces ich aplikácie môže byť odlišný oproti syntetickým omietkam.

Kľúčové vlastnosti sanačných omietok

Kľúčové vlastnosti, ktoré definujú kvalitnú sanačnú omietku, zahŕňajú:

• Vysoká difúzna priepustnosť: Umožňuje únik vodnej pary z muriva.
• Nízka kapilárna nasiakavosť: Zabraňuje prenikaniu vody a solí do štruktúry omietky.
• Odolnosť voči soliam: Špeciálne zložky bránia kryštalizácii solí v povrchovej vrstve omietky, čím predchádzajú jej rozpadu.
• Vysoká mechanická pevnosť: Zabezpečuje odolnosť voči poškodeniu, najmä pri aplikácii na sokle alebo exponované časti fasády.
• Dobrú priľnavosť k podkladu: Zabezpečuje dlhodobú stabilitu omietky.
• Možnosť strojového spracovania: Zjednodušuje a urýchľuje aplikáciu na veľkých plochách.

Skladba omietkového systému podľa WTA a jeho požiadavky

Omietkový systém podľa smernice WTA je založený na možnosti vytvárať súvrstvie omietok špecifických vlastností podľa aktuálneho stavu muriva:

• Prednástrek: Má v systéme sanačných omietok zaistiť adhéziu (priľnavosť) k podkladu. Musí byť odolný proti pôsobeniu solí. Zvyčajne sa nanáša sieťovito, t. j. nepokrýva celý povrch omietaného muriva.
• Sanačná omietka WTA: Zaisťuje to najpodstatnejšie - finálny povrch ostane vizuálne suchý, bez výkvetov solí a porúch. Súčasne konštrukciu neuzavrie, ale umožní difúziu vodných pár z konštrukcie.

Vyššie uvedené typy omietok možno podľa aktuálneho stavu vlhkosti a zasolenia skladať do omietkového systému. Pri zvýšenom zasolení muriva treba zabrániť prieniku rozpustných solí do ešte nevyzretej, čerstvo nanesenej vrstvy sanačnej omietky. Niektorí výrobcovia predpisujú vykonávať špeciálne nátery (antisalty) na podkladovom murive, ktoré majú tomuto negatívnemu účinku zabrániť. Vrstva jadrovej omietky sa môže cielene navrhnúť ako akumulačná na ukladanie solí a posunutie odparovacej zóny, najmä pri veľmi zasolenom murive. Kritérium stupňa zasolenia pre návrh skladby omietok je vhodné pri návrhu konzultovať priamo s dodávateľom hmôt.

Kľúčové požiadavky na sanačné omietky WTA

Asi najznámejším parametrom pre sanačnú omietku je objem vzduchových pórov v čerstvej malte sanačnej omietky, t. j. tých známych 25 % objemu čerstvej malty. Z hľadiska funkcie omietok však nemožno obísť ani ďalšie požiadavky, ktoré sú v konečnom dôsledku ešte podstatnejšie. Sú to dostatočná veľkosť celkovej otvorenej pórovitosti a kapilárna nasiakavosť. Zladenie otvorenej pórovitosti a kapilárnej nasiakavosti tvorí fundament funkčnosti omietkových systémov podľa WTA.

Kapilárna nasiakavosť je prakticky jediný podstatný rozdiel medzi omietkou sanačnou a jadrovou. Obmedzenie kapilárnej nasiakavosti pri sanačnej omietke WTA zaisťuje, že voda v kvapalnej podobe neprenikne otvoreným pórovým systémom na povrch omietky, nevyplavuje soli a nevytvára výkvety, ktoré ničia omietku. Naopak, dostatočne vysoká hodnota kapilárnej nasiakavosti v jadrovej omietke WTA umožní pomerne rýchly prienik kvapalnej vody spolu s transportovanými soľami von z muriva do omietky.

Aplikácia sanačných omietok WTA: Podrobný postup

Správna aplikácia sanačných omietok je rovnako dôležitá ako výber kvalitného materiálu. Pri aplikácii sanačných omietok si treba uvedomiť, že sanačné omietky nezaistia odstránenie vlhkosti z muriva, ale iba dlhodobo suchý a nepoškodený povrch omietok. Priedušná sanačná omietka vizuálne „skryje” vlhkosť, zabráni tvorbe výkvetov na povrchu omietky a umožní difundovanie vlhkosti z muriva bez zjavných porúch na povrchu omietok, prípadne postupné vysychanie sanovaného muriva. V prípadoch, kde z určitých dôvodov nemožno vykonať obnovu izolácií, omietkový systém dlhodobo zaistí vizuálne suchý povrch omietky.

Príprava podkladu

Zásadnou požiadavkou na zaručenie účinnosti sanácie je celková hrúbka sanačnej omietky. Jednou z najdôležitejších operácií na zaistenie dobrej funkcie a životnosti sanačnej omietky je príprava podkladu. Pôvodná vlhká a zasolená omietka sa odstráni s presahom minimálne 1 m nad hranicou vlhkosti. Narušené murovacie prvky sa musia vymeniť. Zo škár medzi murovacími prvkami (kameň, tehla) sa odstráni malta do hĺbky minimálne 20 mm a povrch prvkov sa dobre očistí oceľovou kefou. Murivo by malo byť zbavené prachu, nečistôt a prípadných biologických napadnutí. Vzniknuté otvory očistiť a znovu vymurovať. Okopaný materiál ihneď odstrániť z pracovnej zóny. V prípade silného zasolenia muriva sa odporúča použiť špeciálne soľné zábrany alebo sanačné prednástreky.

Aplikácia sanačnej omietky

Na spevnenie podkladu a zabezpečenie rovnomernej nasiakavosti sa aplikuje vhodný penetračný náter. Zmiešajte sanačnú omietku webersan sanační WTA s cca 4,8 l čistej vody na jedno vrece. Materiál je vhodný pre strojové spracovanie, napr. pomocou zmiešavacích čerpadiel s domiešavačom a prevzdušňovacími šnekovými dielmi (napr. prevzdušňovací šnek D6-3 s upínacími úchytmi).

Sanačná omietka sa nanáša v jednej alebo viacerých vrstvách v závislosti od stupňa poškodenia muriva a typu použitej omietky. Pre menej zaťažené murivo môže stačiť jedna vrstva, pri vyššom zaťažení sa odporúča viacvrstvová aplikácia. Minimálna hrúbka vrstvy 20 mm (pri jednovrstvovom použití), maximálna hrúbka vrstvy nemá prekročiť 30 mm. Sanačná omietka webersan sanační WTA sa nanáša v min. hrúbke 20 mm (pri jednovrstvovom použití) a 10 mm pri predošlom nanesení webersan vyrovnávací WTA. Ak je potrebná vyššia vrstva, alebo pri vysokom zasolení, je nutné ako prvú vrstvu aplikovať základnú pórovitý omietku webersan vyrovnácaí WTA (SAZ 810). Pri väčších vrstvách ako 30 mm, sa nanáša viacvrstvovo, pričom každá predchádzajúca musí byť riadne zdrsnená a vyschnutá. Vlastná sanačná omietka sa aplikuje po riadnom vyschnutí predchádzajúcich vrstiev. Doba spracovania je približne 20 minút. Doba tuhnutia sanačnej omietky 1 deň na 1 mm vrstvy. Baumit Sanova trasová omietka WTA sa spracováva v jednom alebo vo viacerých pracovných krokoch. Pri nízkom stupni zaťaženia sa nanáša v jednej vrstve, pri vyššom stupni zaťaženia viacvrstvovo. Táto omietka je vhodná na dosiahnutie pohľadovo suchých stien objektu v interiéri aj v exteriéri a je vhodná aj pre pamiatkovo chránené objekty.

Vyrovnanie a konečná úprava

Na záver sa stiahne a zarovná latou. Po nanesení základnej vrstvy sa povrch upraví do požadovanej rovnosti a následne sa aplikuje finálna (štuková alebo iná) vrstva s požadovanou štruktúrou. Baumit Sanova MonoTrass má veľmi jemnú štruktúru povrchu, preto ju môžeme použiť aj na omietanie spoločenských a reprezentatívnych priestorov. Pôsobí príjemne a navyše je aktívnym materiálom, ktorý umožňuje stenám dýchať, čím reguluje klímu v miestnosti.

Ak nemá byť účinok sanačnej omietky negatívne ovplyvňovaný, môžu byť na ploche sanačných omietok k vytváraniu štruktúr a farebného prevedenia použité iba minerálne a silikátové, prípadne silikónové materiály bez penetrácie. použijeme kerasil bez penetrácie. Ako finálnu úpravu treba použiť zásadne vrstvu s nízkym difúznym odporom proti prestupu vodnej pary, ktorá neznehodnotí funkciu celého sanačného omietkového systému. Túto vrstvu zvyčajne tvorí štuková malta, ktorá je ošetrená náterom. Na ekvivalentnú hrúbku vzduchovej vrstvy povrchovej úpravy sanačnej omietky požaduje smernica WTA hodnotu Sd < 0,2 m. Týmto parametrom obyčajne vyhovujú náterové systémy na vápennej, silikátovej či silikónovej báze. Akrylátové nátery sú menej vhodné. Ako zaujímavú úpravu možno vo vhodných prípadoch použiť aj tenkovrstvové minerálne omietky.

Dôležité podmienky pri aplikácii

Všetky práce spojené s aplikáciou sa vykonávajú za teplôt vyšších než +5°C (teplota vzduchu i konštrukcie). Počas vyzrievanie omietky nesmie teplota klesnúť pod bod mrazu. Použité náradie je nutné ihneď po ukončení prác riadne očistiť vodou. Rovnako tak omietkou zašpinené plochy.

Sanačná omietka na sokel: Špecifické riešenie

Soklová časť budovy je obzvlášť náchylná na poškodenie vlhkosťou a mechanické namáhanie. Vzniká tu riziko priameho kontaktu so zemnou vlhkosťou, striekajúcou vodou z dažďa a posypovou soľou v zimnom období. Z tohto dôvodu je pre sokle nevyhnutné použiť špeciálne formulované sanačné omietky, ktoré spĺňajú požiadavky na zvýšenú pevnosť a odolnosť voči týmto vplyvom. Cementová sanačná omietka na sokel s vyššou pevnosťou je ideálnym riešením pre tieto aplikácie. Jej zloženie na báze cementu zaisťuje potrebnú tvrdosť a odolnosť voči oteru a mechanickému poškodeniu. Zároveň, ak je správne navrhnutá, zachováva si dostatočnú difúznu priepustnosť, aby umožnila odparovanie vlhkosti z muriva. Sanačná omietka WTA sa vyznačuje vysokou paropriepustnosťou pri nízkej kapilárnej savosti a dá sa použiť ako podkladová alebo vrchná omietka v inetriéroch, exteriéroch, ako aj na sokle.

Údržba a životnosť sanačných omietok

Správne aplikovaná sanačná omietka má dlhú životnosť, často prevyšujúcu životnosť bežných omietok v problematických podmienkach. Dôležité je však aj následná údržba.

• Pravidelná kontrola: Je vhodné pravidelne kontrolovať stav omietky a včas odstraňovať prípadné drobné poškodenia.
• Ochrana pred nadmernou vlhkosťou: Hoci sanačné omietky pomáhajú riešiť problémy s vlhkosťou, je dôležité aj zabezpečiť funkčnosť celkovej hydroizolácie budovy, odvodnenie pozemku a správne odvetranie.
• Vhodná povrchová úprava: Na sanačné omietky je možné aplikovať vhodné nátery, ktoré nebránia difúzii, napríklad silikátové alebo silikónové fasádne farby.

Diagnostika a komplexné riešenie vlhkého muriva

Sanácia vlhkého muriva je rôznorodá a komplikovaná problematika, preto je ťažké zvoliť iba jeden postup riešenia, ktorý by sa dal uplatniť vo všetkých prípadoch. Žiadna metóda sanácie vlhkosti nie je univerzálna a zvyčajne treba použiť kombináciu niekoľkých metód. Sanačné omietky je vhodné použiť ako súčasť komplexného sanačného zásahu spolu s niektorou ďalšou metódou zníženia vlhkosti v murive, napr. v kombinácii s obnovou hydroizolácie (podrezanie, injektáže, zarážanie plechov a pod.), s prevetrávanými vzduchovými systémami, drenážami atď. v situáciách, keď je napr. veľmi problematické účinne realizovať akýkoľvek druh dodatočného izolovania muriva a obmedzovanie prísunu vlhkosti do muriva (napr. v prípadoch, keď aj pri použití akejkoľvek metódy dodatočného izolovania ostáva i po vytvorení zábran proti vzlínaniu vlhkosti murivo určitý čas vlhké. Čas vysychania je v tomto prípade až desiatky mesiacov. v prípadoch, keď je v sanovanom murive okrem vlhkosti aj značný podiel škodlivých solí poškodzujúcich samotné murivo.

Dôležitosť diagnostiky

Až na základe predchádzajúcich krokov možno správne určiť zdroj vlhkosti a zvoliť vhodnú metódu. Napríklad vlhkosť v kúte nemusí byť spôsobená zatekajúcou strechou, ale kondenzáciou. Každá stavba bola projektovaná pre konkrétne účely - inak koncipovaný bol hospodársky objekt, inak sakrálna stavba či nemocničný pavilón. Od toho sa odvíja hrúbka stien, zloženie muriva, miera vetrania či úroveň pôvodnej hydroizolácie. Pri zmene účelu (napr. z chlieva kúpeľňa) často dochádza ku kolízii medzi pôvodnými stavebnými riešeniami a novými požiadavkami na komfort a hygienu. Pôvodne bývali stavby situované nad úrovňou terénu a vstupy chránili niekoľkostupňové schodiská. Dnešná tendencia dorovnávať terén až k prahom dverí spôsobuje, že sa hydroizolačná rovina (či už z čadiča, žuly alebo hliny) nachádza pod úrovňou zrážkových vôd. Voda tak preniká do muriva nad pôvodnou izoláciou. Presné zistenie aktuálnej miery vlhkosti muriva a smeru jej šírenia je nevyhnutné. Vlhkosť kolíše v čase - po dlhšom suchom období je nižšia než po zime. Najspoľahlivejšie výsledky poskytujú laboratórne analýzy odobratých vzoriek. Zásadným parametrom je aj nasákavosť použitého materiálu. Napr. 8 % vlhkosť je zanedbateľná pri pórobetóne, no predstavuje úplné presýtenie vápenca. V procese diagnostiky je dôležité identifikovať aj už realizované sanačné zásahy - ako staré injektáže, nopové fólie či vrstvy asfaltu, ktoré nemusia byť navonok viditeľné. Súčasné zmeny - výmena okien, dotesnenie škár, nefunkčné komíny - výrazne ovplyvňujú mikroklímu interiéru. Moderné byty často postrádajú prirodzené vetranie. Bez dostatočného prísunu čerstvého vzduchu a odvetrania vlhkého vzduchu dochádza ku kondenzácii v chladných kútoch, na stenách či v špajziach.

Ďalšie metódy sanácie vlhkého muriva

Sanáciu nemožno zužovať len na výmenu omietky. Smernica WTA 2-9 stanovuje kritériá pre sanačné omietky - tie však predstavujú len doplnkové opatrenie, nie riešenie príčiny. Obranné omietky, popísané v smernici WTA 2-10, sa používajú tam, kde vlhkosť a soli sú trvalé. Tieto omietky slúžia ako „pufrovacia zón“, ktorá sa prípadne po rokoch vymení. Správna sanácia vlhkého muriva začína kvalitnou diagnostikou a pokračuje výberom vhodných technológií - nie univerzálnym riešením. Smernice WTA poskytujú projektantom a realizátorom jasný rámec - od prípravy cez výber injektážnych látok až po vhodnú skladbu omietkového systému.

• Dodatočná vodorovná hydroizolácia: Zameraná na kapilárnu vzlínavosť. Realizuje sa buď mechanickým podrezaním muriva (WTA 4-7) alebo chemickou injektážou (WTA 4-12).
• Zamedzenie prieniku vlhkosti z terénu: Ak sa murivo nachádza pod úrovňou terénu, použijú sa metódy podľa WTA 4-6 - najčastejšie minerálna stierková hydroizolácia aplikovaná zvnútra alebo zvonka.
• Plošná injektáž muriva: Táto metóda sa uplatňuje najmä pri klenutých pivniciach alebo stenách bez povrchovej úpravy. Vŕta sa v šachovnicovom rastri kolmo na zdivo a injektáž sa vykonáva vodoodpudivým krémom (napr. silan-siloxán).

Alternatívne materiály a ich porovnanie

Okrem špecializovaných sanačných omietok existujú aj iné materiály, ktoré môžu byť použité na renováciu muriva, avšak s rozdielnymi vlastnosťami a určením.

• Bežné vápenno-cementové omietky: Pri vlhkosťou postihnutom murive sa neodporúčajú, pretože ich nízka difúzna priepustnosť môže vlhkosť zadržiavať v murive, čo vedie k jej kumulácii a ďalšiemu poškodeniu. V miestnostiach s prechodne vlhkým ovzduším (kúpeľne, kuchyne) môžeme použiť napríklad hladké dvojvrstvové vápenno-cementové omietky. Prvú vrstvu s hrúbkou 15 až 20 mm tvorí vápenno-cementová malta, pri požiadavke vyššej súdržnosti omietky s podkladovým murivom použijeme cementovú maltu. Druhá vrstva je z jemnej vápennej malty - štuku. Nanášame ju v minimálnej hrúbke 2 až 4 mm.
• Cementové potery a betóny: Tieto materiály sú určené na podlahy a konštrukčné prvky, nie na povrchovú úpravu stien, kde je potrebná regulácia vlhkosti.
• Stierkové hmoty: Používajú sa na vyhladenie povrchu pred maľbou alebo tapetovaním, nie na sanáciu vlhkého muriva. Príkladom je REMAL Vnútorná vyrovnávacia stierka alebo Knauf Super Finish jemná stierková hmota.

Prehľad parametrov sanačných omietok WTA

Univerzálna, minerálna sanačná omietka na vlhké a zasolené murivá. Vhodná na ručné aj strojové spracovanie. Sanačná omietka WTA sa vyznačuje vysokou paropriepustnosťou pri nízkej kapilárnej savosti a dá sa použiť ako podkladová alebo vrchná omietka v interiéroch, exteriéroch, ako aj na sokle. Na základe svojej jemnosti zrna sa vynikajúco uplatní na hladených plochách stien a jemných štruktúrach. Dá sa aplikovať pri rekonštrukciách a novostavbách v priestoroch s intenzívnym zaťažením vlhkosťou (napr. verejné sprchy, práčovne). Vďaka jej regulačnému účinku na vlhkosť sa eliminuje tvorba kondenzovanej vody na povrchu a teda aj tvorba plesní, škvŕn a znižujú sa teplotné straty.

tags: #sanacna #omietka #wta