Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že časť vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR o rozpočítavaní nákladov na teplo a teplú vodu nie je v súlade s ústavou, dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani so zákonom o tepelnej energetike.
Toto zásadné rozhodnutie sa týka pravidiel, podľa ktorých museli za kúrenie prispievať aj vlastníci bytov, ktorí sa od centrálneho vykurovania odpojili a využívajú individuálne vykurovanie. Vyplýva to z rozhodnutia pléna Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí 6. mája 2026.
Pozadie sporu o rozpočítavanie nákladov na teplo
Návrh na začatie konania podala skupina 32 poslancov Národnej rady SR. Poslanci napadli ustanovenia vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá upravuje teplotu teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo dodané v teplej vode, na vykurovanie a na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji.
Ústavný súd posúdil súlad s ústavou pri časti vyhlášky ministerstva hospodárstva o rozpočítavaní nákladov na teplo v bytových domoch. Na neverejnom zasadnutí pléna ÚS dňa 14. januára 2026 rozhodol, že návrh poslancov NR SR prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Nový model výpočtu nákladov, ktorý je účinný od 15. decembra 2024, bol jedným z hlavných bodov sporu. Novela vyhlášky MH SR č. 503/2022 prvýkrát zaviedla takýto spôsob zúčtovania nákladov na teplo za rok 2023. Predpis sa ďalej novelizoval v roku 2024 a podľa tohto znenia sa vypočítavajú aj náklady za minulý rok.
Spory okolo odpojených bytov a vlastníckych práv
Spor sa týkal aj odpojených bytov. Sporné ustanovenia sa týkali najmä pravidiel, podľa ktorých sa základná zložka nákladov na vykurovanie rozpočítavala aj na byty a nebytové priestory odpojené od vykurovacej sústavy v dome. Vyhláška zároveň určovala koeficienty, podľa ktorých sa mala pri takýchto priestoroch zohľadňovať ich podlahová plocha.
Opozícia namietala zásah do vlastníckych práv majiteľov bytov s individuálnym vykurovaním. Poslanci poukázali na to, že vlastníci bytov, ktorí sa rozhodli odpojiť od centrálneho vykurovania a zabezpečiť si individuálne vykurovanie, investovali nemalé finančné prostriedky s cieľom dosiahnuť samostatnosť v zabezpečení tepla.
„Napriek tomu napadnuté ustanovenia týmto vlastníkom ukladajú povinnosť prispievať na základnú zložku nákladov na teplo, pričom rozsah tejto povinnosti môže dosahovať až 100 percent podlahovej plochy ich bytu,“ uviedli v podaní. Povinnosť vlastníkov odpojených bytov prispievať na základnú zložku nákladov na vykurovanie predstavovala podľa skupiny poslancov neústavný zásah do ich vlastníckeho práva. Sporné ustanovenie sa týkalo bytov, ktoré nie sú napojené na centralizované zásobovanie teplom a majú vlastné kotly.
Argumentácia Ministerstva hospodárstva
Rezort hospodárstva určil takýto spôsob výpočtu okrem iného aj s argumentáciou, že aj nenapojené byty získavajú teplo prestupom energie od susedných bytov a spoločných priestorov, ktoré sú napojené na systém diaľkového vykurovania.
Vyhláška predpokladala, že aj odpojené byty sa musia nejakou časťou podieľať na nákladoch za rozvody tepla v bytovom dome a prestupy tepelnej energie cez steny. Na druhej strane prestupy tepla z „odpojených“ bytov opačným smerom k susedom vyhláška nezohľadňovala.
Rozhodnutie Ústavného súdu a jeho dôsledky
Ústavný súd v stredu rozhodol, že viaceré ustanovenia vyhlášky nie sú v súlade s Ústavou SR, dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zákonom o tepelnej energetike. Konkrétne Ústavný súd rozhodol, že ustanovenia § 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5 vyhlášky nie sú v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy SR.
Zároveň konštatoval ich nesúlad s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a s § 18 ods. 11 zákona o tepelnej energetike. Ústavný súd návrhu poslancov vyhovel len sčasti, vo zvyšnej časti mu nevyhovel. Praktické dôsledky rozhodnutia budú závisieť od zverejnenia nálezu a ďalšieho postupu príslušných orgánov.
Napadnuté ustanovenia po zverejnení nálezu v Zbierke zákonov prestanú platiť. Ministerstvo hospodárstva tak bude musieť pripraviť novú úpravu pravidiel rozpočítavania nákladov na teplo. Dôležité je zdôrazniť, že rozhodnutie sa netýka samotného platenia energií či kúrenia v bytových domoch, ale spôsobu rozpočítavania nákladov na teplo v kontexte odpojených bytov.
Reakcia Ministerstva hospodárstva
Ministerstvo hospodárstva zaslalo reakciu vo štvrtok (7.5.) - deň po tom, čo Ústavný súd SR informoval o svojom rozhodnutí. Rezort pritom tvrdí, že zatiaľ má k dispozícii len tlačovú správu Ústavného súdu SR k rozhodnutiu o nesúlade časti vyhlášky č. 503/2022 Z. z. s ústavou a zákonom o tepelnej energetike.
„Po doručení rozhodnutia a jeho dôkladnom preštudovaní rezort hospodárstva následne zaujme stanovisko k ďalšiemu postupu,“ uviedol. Rezort zároveň pripomína, že predmetná právna úprava bola podľa neho už v minulosti predmetom preskúmania zo strany prokuratúry, ktorá vtedy nezistila porušenie zákona ani nepodala protest prokurátora. „V systéme rozpočítavania nákladov sa uplatňuje už od roku 2009,“ dodalo ministerstvo.
tags: #rozhodnutie #us #centralne #vykurovanie