Obec Rimavská Píla, malebne situovaná v regióne Gemer, má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Jej názov už od počiatkov naznačuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávalo spracovanie dreva v živote miestnych obyvateľov. Táto oblasť je pretkaná príbehmi o remeslách, priemyselnom rozvoji a je rodiskom či pôsobiskom viacerých významných osobností slovenskej kultúry.
Počiatky osady a geografické ukotvenie
Prvá zmienka o obci je z r. 1456, kde sa spomína ako osada v chotári Tisovca. Už vtedy tu bola píla (gáter), čo dalo obci jej charakteristické meno a určilo smer jej hospodárskeho rozvoja. V počiatkoch obce sa život sústreďuje na dnešnom dolnom konci pozdĺž rieky. Rimava v tom čase tiekla pod svahmi výbežkov Tŕstia (v priestoroch za dnešným kostolom a popod cintorín).
Premeny názvu obce
Počas stáročí prešla obec viacerými názvami, ktoré odzrkadľovali historické a kultúrne vplyvy regiónu:
| Obdobie/Rok | Názov | Poznámka |
|---|---|---|
| Pred 1808 | Furesz | Maďarský názov |
| 1808 | Pila | |
| 1928 | Píla | |
| 1948 | Rimavská Píla | Súčasný názov |
Hospodárstvo a tradičné remeslá
Život obyvateľov Rimavskej Píly bol odjakživa úzko spätý s prírodnými zdrojmi a remeslami. Údaje z r. 1569 hovoria o príslušnosti osady k Banskobystrickej (banskej) komore v súvislosti s uhliarstvom. Aj archívne dokumenty (v ŠÚBA Banská Štiavnica) dokladajú pálenie drevného uhlia v okolí Tisovca, čo svedčí o dlhej tradícii tohto remesla v oblasti.
Z roku 1882 je zmienka o 72 domoch a 739 obyvateľoch. Tí pracujú predovšetkým v lesoch, na píle, no venujú sa tiež výrobe šindľov a najmä furmankám, ktoré boli kľúčové pre transport dreva a iných produktov.
Priemyselná história: Hámor a mlyn
Oblasť Rimavskej Píly bola dôležitá aj pre priemyselné spracovanie. V severnej časti chotára sa v 19. stor. v lokalite Hámrik nachádzal hámor (jeho vodný náhon je dodnes v teréne čitateľný). Činnosť hámra bola logická predovšetkým v súvislosti s rozvojom železiarstva v Tisovci. Okrem toho, v obci je tiež sčasti zachovaný mlynský náhon a prestavaná budova pôvodného mlyna, najskôr vodného, neskôr elektrického, čo svedčí o postupnej modernizácii a adaptácii na nové technológie.
Sakrálne pamiatky a ich premeny
Duchovný život v obci bol rovnako dynamický ako ten hospodársky. Okrem spomínanej píly stál v tých miestach prvý drevený kostol, no v r. 1777 bol na mieste dnešného chrámu dostavaný murovaný kostol so štvorcovou vežou ukončenou drevenou ochodzou a cibuľovitou strechou. Jej baroková podoba podčiarkovala interiér kostola s dreveným barokovým oltárom. Tento kostol bol zbúraný v r. 1947 a nahradený dnešným chrámom halového typu. Jeho projekt býva niekedy pripisovaný M.M.
Významné osobnosti spojené s Rimavskou Pílou
Rimavská Píla je rodiskom alebo pôsobiskom viacerých významných osobností, ktoré zanechali odkaz v slovenskej kultúre a histórii.
- Matej Hrebenda (* 10. marec 1796, Rimavská Píla † 16. [neúplný dátum]): Známy slovenský národný buditeľ, zberateľ a šíriteľ kníh, ktorý svojím životom a dielom výrazne prispel k slovenskému písomníctvu a vzdelanosti.
- Ján Vansa (* 21. jún 1846, Rimavská Píla † 22. [neúplný dátum]): Ďalšia osobnosť spojená s obcou.
- Terézia Vansová (* 18. apríl 1857, Zvolenská Slatina † 10. október 1942, Banská Bystrica): Jedna z prvých slovenských prozaičiek a zakladateľka prvého ženského časopisu na Slovensku. V Rimavskej Píle pôsobila v rokoch 1882 -1911. V auguste 1902 ju navštívil T. [údaj o návštevníkovi je neúplný].
Zdroje informácií o Rimavskej Píle a okolí
Pre záujemcov o podrobnejšie informácie o Rimavskej Píle a jej okolí sú k dispozícii rôzne zdroje, ktoré prispievajú k otvorenosti a dostupnosti dát:
- Mapové údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL.
- Mapový podklad vytvára a aktualizuje Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný pod licenciou CC-BY-SA.
- Fotky boli čerpané z galérie portálu freemap.sk, autori fotiek sú uvedení pri jednotlivých fotkách a sú šíriteľné pod licenciou CC a z wikipédie.
- Výškový profil trás je čerpaný z SRTM.
- Predpoveď počasia pre širší región (napríklad pre neďaleký Tisovec, kde údaje sú dostupné) pochádza z yr.no, vďaka Nórskemu meteorologickému ústavu a NRK.