Komplexná Rekonštrukcia Železničnej Stanice Nové Zámky a Jej Historický Význam

Železničná stanica v Nových Zámkoch za roky svojej existencie zažila toho veľa! Po roku 1900 sa Nové Zámky stali významnou slovenskou železničnou križovatkou. Bohužiaľ, všetky železničné budovy boli počas druhej svetovej vojny úplne zničené. Z prevádzkových dôvodov boli narýchlo postavené provizórne budovy, ktoré cestujúci využívali takmer dvadsať rokov. Dielňa na opravu vozňov pracovala v provizórnych podmienkach ešte dlhých tridsať rokov po skončení vojny. Z pôvodných budov zostala okrem vodárenskej veže i vodáreň rušňového depa a kasárne vlakových a rušňových čiat. Na trati Štúrovo-Bratislava sa zachovalo niekoľko historicky významných budov.

Výstavba Novej Výpravnej Budovy (1966-1971)

Nová výpravná budova železničnej stanice bola v Nových Zámkoch postavená v rokoch 1966 - 1971, na mieste svojej predchodkyne, pochádzajúcej z druhej polovice 19. storočia, ktorá bola počas bombardovania mesta 7. a 14. októbra 1944 a 14. marca 1945 zničená ako strategicky významný cieľ. Základy novej prijímacej budovy boli položené dňa 15. novembra 1966. Dispozičný návrh vypracoval Ing. Imrich Csintalan a prijímaciu budovu navrhol Ing. arch. Vojtech Fifik.

Vzhľadom na význam Nových Zámkov ako železničného dopravného uzla mal projektom poverený Ing. arch. Vojtech Fifik (1929 - 2009) možnosť navrhnúť veľkorysý urbanisticko-architektonickýkoncept výpravnej budovy, ktorý zodpovedal aktuálnym európskym trendom v železničnej doprave. Kompozícia staničnej budovy pritom vychádzala z dispozičného návrhu železničnej stanice, ktorý navrhol Ing. Imrich Csintalan, pričom zásadným pre návrh bol daný výškový rozdiel koľajiska oproti okolitému terénu, ale aj existujúce obslužné prvky a úloha vhodne staničnú budovu zapojiť do rozvíjajúceho sa urbanizmu mesta.

Výpravná budova pozostáva z horizontálnej dvojpodlažnej časti pre verejnosť a administratívu s dominantnou prevýšenou vybavovacou halou s presklenou fasádou a vertikálnej časti, výškovej budovy s ďalšími administratívnymi priestormi, riadiacim strediskom a bytmi zamestnancov. Architekt budovu zasadil v rámci výškového rozdielu tak, že zo strany koľajiska má druhé podlažie charakter prízemia perónu a cestujúci sa z výpravnej haly dostanú na prvé nástupište z galérie haly na poschodí a na nasledujúce nástupištia priamo z prízemia, bez nutnosti zostupovania do podchodu. Na vybavovaciu halu sú naviazané priestory služieb, vrátane oddychových sektorov, reštaurácie, samostatnej čakárne pre matky s deťmi, či dokonca vlastnej kultúrnej sály a priestorov pre lekára. Nová budova železničnej stanice v Nových Zámkoch bola už v tomto období architektonickým skvostom.

Architektonický Štýl a Umelecké Diela

Architektonická hodnota realizovaného projektu železničnej stanice v Nových Zámkoch sa konkretizuje vo funkčnom dispozično-priestorovom riešení a diferenciácii jednotlivých priestorov, od vnútorného usporiadania odvodenej skladby architektonických hmôt a celkovej kompozície, v zapojení komplexu do urbanizmu a zosúladení funkčného dispozično-priestorového uspôsobenia budovy a jej zapojenia do urbanizmu, v konštrukčnom a materiálovom riešení, riešení a použití jednotlivých prvkov a súčastí architektúry, ich zosúladení, vo výslednej výrazovo silnej architektonickej forme a v neposlednom rade v estetickej hodnote architektonického diela a vsadení umeleckých diel do architektúry tak v interiéri, ako aj exteriéri.

Po architektonickej stránke bola výpravná budova navrhnutá v intenciách neskorej moderny 60. rokov 20. storočia a nesie znaky tzv. bruselského štýlu (v duchu prežívajúcich nálad z úspechov Československa na svetovej výstave Expo Brusel '58), pre ktorý je charakteristická celková ľahkosť a subtílnosť formy, premodelovanie pravouhlej skladby geometrických architektonických objemov do voľnejších kompozičných väzieb, šikmo zrezaných a prelamovaných či zmäkčených tvarov silne výrazne formujúcich celkový vzletný architektonický výraz, ku ktorému prispievajú aj veľké presklené plochy, teplé pastelové farby či významné dotvorenie architektúry súborom kvalitných umeleckých diel v nadštandardnom počte. Nová budova bola slávnostne uvedená do prevádzky dňa 22. mája 1971, kedy ju vtedajší minister dopravy Štefan Šutka odovzdal náčelníkovi stanice V.

Interiérové umelecké diela:

• Výrazovo najsilnejším prvkom interiéru vybavovacej haly je vo voľnom priestore stojace točité schodisko s fontánou, ktorá je unikátnym dielom Ernesta Zmetáka (1919-2004), významného maliara a grafika pôvodom z Nových Zámkov.
• Interiér výpravnej haly okrem fontány dotvára párová dvojica rozmerných obrazových reliéfov sochára Jaroslava Kočiša (1933-1990), významného reprezentanta slovenskej výtvarnej scény.
• Priestor na poschodí výpravnej haly s východom na prvé nástupište zase dotvára dvojica charakteristicky štylizovaných drevených reliéfov Leto a Zima sochára Ludwika Korkoša (1928 - 1992).
• Do reštauračných priestorov a kultúrnej sály navrhol drevené skulptúry u nás ešte stále málo doceňovaný český sochár a dizajnér Václav Kautman (1922 - 1981) a čakáreň pre matky s deťmi zútulnil trojicou rozprávkových keramických reliéfov keramikár Ignác Bizmayer (1922 - 2019).

Exteriérové umelecké diela:

• Pred výpravnou halou je osadené tematické bronzové sochárske dielo oceňovaného slovenského výtvarníka a rodáka Juraja Meliša (1942 - 2016) s názvom Symbol železničnej prevádzky.
• Zo strany koľajiska je taktiež tematická sochárska kompozícia dvoch travertínových objektov s navzájom si odpovedajúcimi tematickými štylizovanými reliéfmi vzlietajúceho a na zem dosadajúceho vtáka od ďalšieho pôvodom novozámockého výtvarníka Otakara Čičátku (1914 - 1993).

Súčasťou realizovaného projektu je aj komplexné zariadenie interiérov výpravnej budovy podľa návrhov architekta od nábytku v hale, priestoroch služieb a niektorých kanceláriách, drevených obkladov stien či viacerých originálnych interiérových a exteriérových svietidiel, ktoré sú taktiež predmetom pamiatkovej ochrany.

Inšpirácia a Kontext

Architekt Fifik sa pri projektovaní výpravnej budovy bezpochyby inšpiroval riešeniami výpravných budov, projektovaných v rovnakom období v českej časti republiky, najmä železničnou stanicou v Havířove, postavenou v rokoch 1964 - 1969 podľa projektu architekta Josefa Hejsemnou. Sledovanie diania v celom Československu podporuje aj zaujímavá skutočnosť, že sa Vojtech Fifík zúčastnil za Štátny ústav dopravného projektovania na zasadnutí odbornej komisie, ktorá 4. februára 1964 posudzovala návrh novej výpravnej budovy železničnej stanice v Ostrave-Vítkoviciach. Výpravnú budovu projektoval významný český architekt Josef Danda (1906 - 1999), postavená bola následne v rokoch 1964 - 1967 a dnes je pamiatkovo chránená ako jedno z najhodnotnejších architektonických diel 60. a 70. rokov 20 storočia v Čechách.

Profil Architekta Vojtecha Fifika

Ing. arch. Vojtech Fifik (1929 - 2009) študoval v rokoch 1947 - 1952 na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde ho názorovo významne ovplyvnil prof. Ing. arch. Dr. techn. Karel Hannauer. Ako mladý absolvent architektúry krátko pracoval na oddelení výstav Povereníctva informácií a osvety a v roku 1954 nastúpil do Štátneho ústavu dopravného projektovania v Bratislave.

Tu sa podpísal pod viacero projektov, z ktorých bezpochyby vynikajú výpravná budova železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto (1964), tiež Železničné odborné učilište vo Vrútkach (1967), výpravná budova železničnej stanice Bratislava-Predmestie (1969, dnes už výrazne nevhodne prestavaná) a v neposlednom rade železničná stanica Nové Zámky (1971). Po rozsiahlom projekte novozámockej železničnej stanice sa viac projektovaniu dopravných stavieb nevenoval, pretože sa ešte v roku 1966 stal zamestnancom Strediska študijnej projekcie Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Tu sa stal postupne vedúcim odboru študijnej projekcie, neskôr riaditeľom strediska projektovania a nakoniec riaditeľom Ústavu vývoja a projektovania stavieb kultúry a pamiatok.

V tomto období sa podpísal pod architektonické riešenia množstva výstav, vrátane výstavy 450. výročie Majstra Pavla z Levoče v roku 1968 (v spolupráci s Dr. K. Vaculíkom), či výstavy Hrady a stredoveké mestá na Slovensku v roku 1972 (v spolupráci s P. Ostertágom). Od roku 1973 externe prednášal na Katedre teórie a dejín architektúry Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave. V roku 1976, po delimitácii projekčného strediska Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody sa stal zamestnancom Projektového ústavu kultúry, kde bol aj výrobným námestníkom riaditeľa. Tu sa po zvyšok kariéry venoval tak projektovaniu stavieb, ako aj interiérov. Projekčne sa napríklad podpísal pod obnovu Urbanovej veže v Košiciach a expozíciu umeleckého kovolejárstva v jej interiéri (1977), tiež napríklad pod projekt vybraných interiérov historickej budovy Úradu vlády SR (1978), či koncepciu rekonštrukcie divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (1987). K ďalším realizáciám patria napríklad rekreačné a reprezentačné priestory MK SSR v Bojniciach (interiéry v spolupráci s P. Ostertágom), interiéry liečebného ústavu Hviezdoslav na Štrbskom Plese, zasadacia miestnosť Správy Východnej dráhy ČSD v Bratislave, či predvádzacia miestnosť Úradu vlády SSR.

Vojtech Fifik bol tiež spolupracovníkom Diela, podniku Slovenského fondu výtvarných umení. Zastával niekoľko dôležitých funkcií. V rokoch 1969 - 1970 bol členom predsedníctva a podpredsedom Zväzu architektov Slovenska do jeho odvolania z funkcie pod vplyvom normalizačných opatrení po Pražskej jari. V roku 1987 bol predsedom komisie Ústredného výboru Zväzu slovenských architektov pre obnovu pamiatok. Bol tiež členom vedeckej rady Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, členom Ústrednej pamiatkovej komisie Ministerstva kultúry SSR a národného komitétu ICOMOS. Patril k publikačne činným architektom, zameraným tak na súčasnú architektonickú tvorbu v Československu aj zahraničí, ako aj na pamiatkovú ochranu. V 60. rokoch bol aj členom redakčnej rady časopisu Projekt, neskôr tiež členom redakčnej rady časopisu Pamiatky a múzeá.

Vyhlásenie za Národnú Kultúrnu Pamiatku

Architektonické a technické pamiatky železničnej dopravy sú nepochybne významnou súčasťou nášho spoločného kultúrneho dedičstva. Je celkom prirodzené, že sa po reprezentantoch začiatkov železničnej dopravy a jej rozmachu v závere 19. a na začiatku 20. storočia pozornosť pamiatkarov sústredila aj na medzivojnové obdobie a postupne celé 20. storočie. Naposledy bola do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu zapísaná železničná stanica v Žiline (arch. František E. Bednárik, Ferdinand Čapka, 1939 - 1942, č. ÚZPF 12305/1 - 2), ktorá v pamiatkovom fonde doplnila skupinu staníc a výpravných budov z prvej polovice 20. storočia.

Najnovšie bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená železničná stanica v Nových Zámkoch, ktorá je prvým veľkým architektonickým dielom železničnej dopravy druhej polovice 20. storočia a vo všeobecnosti ďalším z radu mimoriadnych architektonických diel neskorej moderny na Slovensku. Železničná stanica v Nových Zámkoch je komplexným architektonickým dielom, ktorého pamiatková hodnota sa zakladá na kvalitnom koncepčnom autorskom riešení, stojacom predovšetkým na odbornom vzdelaní, schopnostiach a názore architekta, na kvalite a úplnosti realizácie, zachovalosti a autenticite architektonického diela, dotvoreného súborom kvalitných výtvarných diel oceňovaných výtvarníkov, a v neposlednom rade na historickom a kultúrno-spoločenskom kontexte výstavby.

Podnet na vyhlásenie železničnej stanice v Nových zámkoch za národnú kultúrnu pamiatku podal v novembri 2020 Krajský pamiatkový úrad Nitra. Pamiatkový úrad SR ju spolu s dvoma vodojemami vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku dňa 9. apríla 2021. Rozhodnutie o vyhlásení potvrdilo po odvolaní jedného z účastníkov konania Ministerstvo kultúry SR v máji 2024. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR je železničná stanica evidovaná pod číslom 13018/1 - 6.

Historické Vodojemy

Doba vzniku staršieho z dvojice pamiatkovo chránených vodojemov zatiaľ nie je presne známa, patril však k pôvodnej železničnej stanici. Postavený bol pravdepodobne na začiatku 20. storočia. Mladší, alebo, ak chceme, nový vodojem, bol postavený podľa opakovaného projektu už zmieneného Ing. arch. dr. Josefa Dandu. V prípade Nových Zámkov bol vodojem postavený pravdepodobne v roku 1950, alebo krátko predtým.

Nové Zámky sú jedným z mála miest, ktoré sa môže pýšiť nádhernou železničnou stanicou. Nová budova železničnej stanice v Nových Zámkoch je aj po rokoch fungovania veľmi obľúbenou.

Modernizácia Železničnej Trate a Infrastruktúry

Predmetom projektu bola komplexná rekonštrukcia trate s parametrami modernizácie - výmena zastaraného typu konštrukcie železničného zvršku a spodku medzi železničnými stanicami Nové Zámky a Palárikovo pre dosiahnutie normového stavu a zlepšenie bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, zvýšenie traťovej rýchlosti na 140 km/h, zníženie nákladov na údržbu a opravy a tým dosiahnutie vyššieho kvalitatívneho štandardu osobnej dopravy. Realizáciou projektu sme dosiahli lepší dopravný komfort cestujúcich - zlepšením dynamiky jazdy, čo bolo základným cieľom projektu. Komplexná rekonštrukcia bude mať priaznivý dosah aj na zníženie prevádzkových nákladov v ďalších rokoch.

Predmetom riešenia bola aj rekonštrukcia trakčného vedenia a ukoľajnenia, rekonštrukcia zastávky Ľudovítov (nástupištia, plochy pre cestujúcich, vonkajšie osvetlenie), rekonštrukcia železničného priecestia v žkm 139,083 (PZZ a priecestná konštrukcia), ako aj úprava železničného mostného objektu v žkm 143,696 (izolácia, sanácia krídiel, oprava ríms a pod.). Hlavným cieľom bolo dlhodobo zaistiť bezpečnosť železničnej prevádzky a cestujúcich v danom úseku a zároveň zvýšiť kultúru, komfort a plynulosť cestovania zvýšením traťovej rýchlosti, modernizáciou nástupíšť a osvetlenia železničnej zastávky. Projekt bol realizovaný prostredníctvom hlavnej aktivity, ktorou bola Realizácia stavebných prác. Súčasťou projektu boli aj podporné aktivity: Informovanie a komunikácia. Stavebný dozor a riadenie projektu boli zabezpečené internými zamestnancami/zložkami ŽSR a boli financované z vlastných zdrojov. Stavba sa nachádza v Nitrianskom kraji, okrese Nové Zámky a prechádza cez katastrálne územia obcí Palárikovo a Nové Zámky.

Prebiehajúce Rekonštrukcie a Výhľady do Budúcnosti

Rekonštrukcia železničnej trate medzi Novými Zámkami a Bratislavou sa začala dvoma úsekmi. Ide síce len o 6 a 8 kilometrov tratí, ale vlaky, ktoré tadiaľ chodia, už budú môcť jazdiť rýchlosťou 140. Opotrebované a technicky zastarané zariadenia nahradia nové do konca roka 2023. Cestujúci sa však musia vyzbrojiť trpezlivosťou. Jazda po jednej koľaji totiž spôsobí meškanie. Rekonštrukcia na trati Bratislava - Nové Zámky začala v Ľudovítove výmenou trakčných vedení a koľajníc. Pôvodná 120 kilometrová traťová rýchlosť na opotrebovanej trati nebola bezpečná, po rekonštrukcii sa zvýši na 140. "Práce sú zamerané na komplexnú rekonštrukciu traťových koľají."

"Namiesto dvojkoľajky máme jednokoľajku na úseku do Palárikova, tak isto medzi Tvrdošovcami a Trnovcom. Uloženie na peróne je komplikovanejšie, ale ako náhle nám to naruší meškanie vlaku z jedného smeru, tak zamieša karty, jak to my hovoríme," povedal prednosta Železničnej stanice Nové Zámky Vojtech Šeben. Popoludňajšie EC z Budapešti malo primárne meškanie 50 minút ešte pred príchodom do Nových Zámkov. Na trati Nové Zámky - Bratislava prechádzajú aj medzinárodné rýchliky. Zatiaľ je len jeden úsek vhodný pre rýchlosť 140 kilometrov za hodinu a to medzi Sládkovičovom a Sencom. Teraz, do konca roka, pribudne jeden 8 a jeden 6 kilometrový.

Rozšírenie Opravárenských Kapacít

Nová hala opráv bude umiestnená v jestvujúcom areáli železničnej stanice Nové Zámky. Hala opráv európskych železničných koľajových vozidiel bude slúžiť na vykonávanie opráv a údržby železničných koľajových vozidiel v rozsahu opráv a umývania skupín a agregátov vlakových vozidiel, elektronického váženia, povrchovej úpravy vozidiel, skúšok VN komponentov vozidiel a pod. V súčasnosti v opravovni koľajových vozidiel v Nových Zámkoch nepostačujú opravárenské kapacity pre opravy zvýšeného počtu nových motorových a elektrických jednotiek - osobných súprav a osobných vozňov ZSSK. Jestvujúce koľajové zariadenia, vetvenia a napojenia už nezodpovedajú dnešnému štandardu a vek niektorých sa odhaduje na cca 40-50 rokov.

Preto sa stavebník rozhodol inovovať opravárenskú základňu a postupne pristúpiť k výstavbe nových priestorov haly opráv železničných koľajových vozidiel a s tým súvisiacim novým koľajovým napojením a rozvetvením a zaústením do jestvujúcich koľají ako aj novým spojením z koľajiskom technicko-hospodárskej údržby (prvá etapa stavby - THU Nové Zámky). Nové priestory majú slúžiť na opravy ŽKV nie len z oblasti Nových Zámkov, ale aj z oblasti Humenného, Zvolena a Žiliny. Celé koľajisko v tvare a usporiadaní ako je dnes sa znesie. Na jeho mieste je navrhnutá hala opráv s dĺžkou takmer 250 m (dlhšia časť haly) a cca 160 m (kratšia časť). Vymení sa a nanovo sa vybuduje železničný zvršok, ekologicky sa zneškodní staré koľajové lôžko, vzhľadom na neúnosné podložie sa v stavbe počíta s novým železničným spodkom. Spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. sa podieľa na najnovších projektoch v oblasti železničnej infraštruktúry.

Časová os kľúčových udalostí rekonštrukcie a modernizácie

tags: #rekonstrukcia #zeleznicnej #stanice #nove #zamky