Rekonštrukcia vlády: Právny názor a politické súvislosti na Slovensku

Vládna koalícia na Slovensku sa v posledných mesiacoch stretáva s viacerými výzvami, ktoré vyvolávajú diskusie o možnej rekonštrukcii vlády. Tieto diskusie sú poháňané nespokojnosťou, legislatívnymi problémami a vnútornými pnutiami v rámci koaličných strán. Pochopenie dôvodov a mechanizmov rekonštrukcie vlády je kľúčové pre sledovanie politického diania na Slovensku.

Dôvody nespokojnosti a volanie po zmene

Predseda koaličnej SNS Andrej Danko opakovane zdôraznil, že jeho cieľom nie je rozbiť vládnu koalíciu, aby ju nevymenila súčasná opozícia, ani pôsobiť ako vydierač. Napriek tomu však poukazuje na viaceré nedostatky v práci kabinetu. Andrej Danko, ako skúsený poslanec a bývalý predseda Národnej rady (NR) SR, kritizuje, že zákony, ktoré chodia do parlamentu, sú nekompetentné a na poslednú chvíľu. Taktiež poukazuje na to, že prílepky, ktoré ministri nosia len preto, aby im neušli eurofondy, sú zlé. Chýba mu manažovanie tých ministerstiev. Podľa neho by kabinet mal riešiť hlavne skutočné problémy ľudí.

S väčšinou kritických vyjadrení na adresu vlády sa stotožnil aj predseda opozičného PS Michal Šimečka. Pre súčasnú vládu je podľa neho charakteristické „pokrytectvo, nenaplnené sľuby a oklamaní voliči“. S Dankom sa však nezhoduje v tom, čo by mali koaliční politici robiť, keď sú nespokojní. „Máte stále poslancov v Národnej rade, držíte pri živote tú väčšinu. Keby ste si povedali, že sa to má zmeniť, chcem rekonštrukciu vlády, tak premiér musí konať,“ uviedol. Udržiavať pri živote vládu len preto, aby ju nevymenila súčasná opozícia, nie je podľa neho dobrá motivácia. Danko by tiež nemal strašiť tým, čo zlé sa môže po výmene vlády udiať. „Ja vám poviem, čo by sa stalo. Napríklad by sme znížili to dramaticky vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, lebo to brzdí náš ekonomický rast. Začali by sme šetriť. Čo by to bola taká katastrofa?“ spýtal sa predseda PS.

V tejto súvislosti hovoril Andrej Danko napríklad o zlom stave zdravotníctva. Na zlyhanie štátu v zdravotníctve upozornil aj predseda opozičnej SaS a poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling. „V zdravotníctve musí byť poriadok, transparentnosť, sledovanie jednotlivých zdrojov,“ poznamenal. Mrzí ho tiež, že ministerstvo vnútra dosiaľ nezriadilo analytický tím k spisom súvisiacich s prípadom Jeffreyho Epsteina.

Koaličná stabilita a problémy v parlamente

Parlament má problémy. V koalícii je momentálne 79 poslancov, teda dosť na to, aby mohli schvaľovať zákony. Na prijímanie väčšiny zákonov je totiž u nás potrebná jednoduchá väčšina, čo je pri 150 poslancoch parlamentu minimálne 76 hlasov. Tak prečo majú v koalícii problém? Niektorí poslanci okolo Rudolfa Huliaka, pôvodne zvolení za SNS, odišli z parlamentného klubu tejto strany a za podporu v parlamente žiadajú viac vplyvu vo vláde. Aj skupina štyroch poslancov za Hlas okolo Samuela Migaľa opakovane neprišla na hlasovania do parlamentu, pretože nesúhlasila s návrhmi zákonov alebo si kládli svoje vlastné podmienky. Parlament tak viackrát nebol uznášaniaschopný. To znamená, že vláda nemôže plniť svoj plán a namiesto riešenia problémov bežných ľudí sa musí venovať svojim vlastným problémom.

Právny rámec a mechanizmy rekonštrukcie vlády

Keď sa povie, že by mohlo prísť k rekonštrukcii vlády, znamená to, že v nej niečo nefunguje. Keď rekonštruuješ, čiže opravuješ alebo vynovuješ svoje bývanie, musíš vymeniť časti, ktoré sú už nefunkčné. To isté sa môže diať aj s vládou, ak nefunguje správne. Vláda je podľa nášho najvyššieho zákona, teda ústavy, vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zároveň kolektívny orgán. Ministerstvá si nerozdelili striktne podľa volebných výsledkov. Predseda vlády a koaliční partneri si vyjednali dohodu tak, že Hlas aj SNS dostali viac ministerských stoličiek ako by podľa výsledkov volieb mali mať.

Pokiaľ ide o rekonštrukciu vlády, nikdy sa nevymení celá, iba niektoré jej časti. Existujú dve hlavné možnosti:

• Výmena ministrov: Jeden alebo viacerí ministri môžu byť vymenení. Minister sa môže sám dobrovoľne rozhodnúť, že odstúpi. Ministra môžu odvolať aj tak, že to navrhne predseda vlády alebo Národná rada, ktorá to však musí schváliť absolútnou väčšinou (minimálne 76 poslancov).
• Demisia premiéra: Ak by sa predseda vlády rozhodol podať demisiu, musela by s ním skončiť celá vláda. Prezident by zároveň poveril odchádzajúcu vládu dočasným výkonom funkcie a vymenoval by nového predsedu vlády na základe politickej dohody. Takáto nanovo poskladaná vláda by ale musela napísať nový program a s ním sa opäť uchádzať o dôveru v parlamente. Na odvolaní predsedu vlády by sa musela zhodnúť Národná rada SR a vysloviť mu nedôveru. Po jeho odvolaní by nasledovalo presne to isté, čo by sa dialo aj v prípade jeho demisie.

Rekonštrukcia vlády je jedným z možných riešení, ako zabezpečiť jej plynulý chod. Vymeniť tých ministrov či ministerky, ktorí robia problémy alebo najviac dráždia koaličných partnerov či verejnosť, a tak upokojiť situáciu. Zároveň môže slúžiť ako varovný signál, že ak predsedovia politických strán nedokážu zabezpečiť, aby ich poslanci neblokovali prijímanie zákonov, bude nevyhnutné uvažovať o predčasných voľbách.

Nedávne personálne zmeny a dohody

V nedávnom období došlo k dohode na rekonštrukcii vlády, ktorá priniesla personálne zmeny. Premiér Robert Fico oznámil, že koaličný partner Hlas získal rezort informatiky, ktorý predtým viedol Richard Raši. Najmenšia koaličná strana SNS dostala rezort cestovného ruchu a športu. Tieto zmeny menia pôvodné rozdelenie moci, na ktorom sa strany dohodli po parlamentných voľbách na jeseň 2023. Koaličná zmluva bola aktualizovaná 17 mesiacov po voľbách.

„Vzhľadom na skutočnosť, že prišlo k zníženiu počtu členov poslaneckých klubov Hlasu-SD a SNS, predseda strany Smer-SSD Robert Fico, predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok a predseda strany SNS Andrej Danko podpísali dodatok ku koaličnej zmluve," uviedol líder Smeru na sociálnej sieti. Fico v súvislosti s týmito zmenami zdôraznil, že mu ako predsedovi vlády umožňujú postupovať v súlade s koaličnou zmluvou pri navrhovaní spolupráce poslancom, ktorí opustili kluby Hlasu a SNS. Napriek týmto dohodám však stále chýba dohoda s trojicou poslancov okolo Jána Ferenčáka.

Špekulácie a možné budúce kroky

Andrej Danko naznačil, že Robert Fico môže po schválení rozpočtu tvrdo zasiahnuť a vymeniť niektorých ministrov. Hovorí dokonca o „nemilosrdnej“ rekonštrukcii vlády, ktorá môže zasiahnuť viaceré rezorty. „Predpokladám, že premiér bude nemilosrdný po schválení štátneho rozpočtu ku každému ministrovi a navrhne rekonštrukciu vlády, pretože ako premiér bude chcieť so stranou Smer-SD vyniknúť. A preto každý z ministrov z každej inej politickej strany by sa mal mať na pozore, pretože ak premiér začal v kuloároch hovoriť o rekonštrukcii vlády, nejakým ministrom hrozí poprava,“ skonštatoval. Myslí si, že predseda vlády vníma množstvo problémov. „Ja vnímam, že premiér nie je spokojný s niektorými ministerstvami, ale je to v jeho rukách," uviedol Andrej Danko. Rekonštrukcia vlády je v rukách pána premiéra.

Jedna z úvah naznačuje možnosť, že Tibor Gašpar, ktorého čaká súdne pojednávanie, by mohol nahradiť ministra spravodlivosti. Premiér Robert Fico sa vyjadril aj k otázke guvernéra Národnej banky Slovenska, Petra Kažimíra. "Viete, že máme odmietavý postoj, pokiaľ ide o guvernéra, ktorý nadsluhuje, Petra Kažimíra, ak by Odvolací súd úplne zrušil všetko, tak je Peter Kažimír v úplne inom postavení," tvrdí Fico. Dodal, že ak sa otvorí priestor na diskusiu o novom guvernérovi NBS, mohlo by to mať vplyv aj na štruktúru vlády. Ďalšie meno, ktoré sa spomína v súvislosti s potenciálnou ministerskou výmenou, je Boris Susko. Existujú špekulácie, že by mohol obsadiť dlhodobo neobsadené miesto na Ústavnom súde. Susko, súčasný minister spravodlivosti, však uviedol: "A my máme na ministerstve rozbehnutých veľa projektov."

Referendum ako nástroj zmeny

Predseda parlamentu z Hlasu Richard Raši teraz pripúšťa, že do Národnej rady predložia návrh, aby predčasné voľby mohli iniciovať aj občania cez referendum. Hlas tak chce urobiť cez pozmeňujúci návrh k aktuálnemu pokusu o predĺženie volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov. Do ústavy by zakotvil aj možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. „Teraz práve vzniká priestor, aby sme túto možnosť občanom dali. Toto je možno aj výzva na kolegu, či by ste boli ochotní, keby sme s touto iniciatívou prišli, podporiť to, aby sme referendum do ústavy dali. Aby sme dali ľudom možnosť v legitímnom referende skrátiť trvanie volebného obdobia," povedal predseda parlamentu v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy. Na zmenu ústavy je potrebných minimálne 90 hlasov, koalícia Smeru, Hlasu, SNS a poslancov okolo Rudolfa Huliaka má dokopy 78 poslancov. Podľa Rašiho by konanie takého referenda bolo ohraničené aj časovo. Nemohlo by sa konať krátko po voľbách, ani tesne pred riadnym termínom parlamentných volieb.

„O tejto veci sa treba baviť, lebo je to právne komplikovaná otázka, ktorú nemáme vyriešenú," reagoval podpredseda parlamentu Martin Dubéci. Podľa Progresívneho Slovenska (PS) by sa malo vyriešiť, či môže referendum prikázať poslancom, ktorí sú volení na svoj mandát, aby konkrétnym spôsobom hlasovali. „Túto diskusiu majme. Rozhodne ju nerobme v druhom čítaní, lebo máme práve otvorený nejaký zákon. Ústava trpela už dosť zbrklými politickými nápadmi," pokračoval Dubéci. Začiatkom júla sa na Slovensku bude konať referendum, z ktorého vypadla otázka o ukončení vlády Roberta Fica. Podľa hlavy štátu Petra Pellegriniho a jeho právneho tímu z prezidentského paláca takúto referendovú otázku neumožňuje ústava. „Pripustením takejto možnosti by prišlo k jednorazovému prelomeniu ústavy,“ povedal tento týždeň čestný predseda Hlasu. V júlovom referende budú ľudia hlasovať o dvoch otázkach - o zrušení doživotnej renty pre premiéra a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Názory opozície a širšie súvislosti

Predseda opozičnej SaS a poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling opätovne vylúčil povolebnú spoluprácu SaS s Hlasom-SD. V tejto súvislosti hovoril o kauzách strany. Do budúcej vlády nepovažuje za stabilného partnera ani Hnutie Slovensko. Dotkli sa i zistení SaS, že rodina splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Alexandra Daška má mať prospech z eurodotácií. Danko reagoval, že ak sa ukáže, že Daško rozhodol o peniazoch pre blízkeho príbuzného, mal by „zajtra odísť“. „Predseda vlády má zistiť, či pán Daško nahral peniaze svojej rodine, ak to tak urobil, ja poznám premiéra, premiér bude nemilosrdne konať,“ doplnil.

Témou boli aj parlamentné voľby v Maďarsku, ktoré sa uskutočnia v nedeľu (12. 4.). Obaja kritizovali kampaň. Gröhling za lepšiu voľbu považuje predsedu opozičnej strany TISZA Pétera Magyara. Argumentoval, že v prípade výhry úradujúceho premiéra Viktora Orbána (Fidesz) by Maďarsko naďalej upadalo. Danko si zase myslí, že prípadná výhra Magyara bude znamenať zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov. „Liberalizmus má ruke v ruke jednu vlastnosť, a to vyvolávať konflikt,“ okomentoval.

tags: #rekonstrukcia #vlady #pravny #nazor